Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-148-2016.pdf
PDF · 90.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11P/148/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX a U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., S. sek, S. XX, o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti na zmenu priezviska malol. dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Súd u d e ľ u j e matke S. J., nar. XX.XX.XXXX s ú h l a s na podanie žiadosti na príslušný úrad o zmenu priezviska mal. W. S., nar. XX.XX.XXXX z priezviska "S." na priezvisko "J.".
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka podala dňa 19.07.2016 na tunajší súd návrh na udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, ktorý odôvodnila tým, že ona spoločne s Q. J. sú manželia, pričom manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX v V. a zo vzťahu medzi nimi pochádza aj mal. dieťa I. J., nar. XX.XX.XXXX a preto žiada súhlas na zmenu priezviska, aby neboli rozdiely medzi deťmi a fungovali ako úplná rodina. Žiadosť podáva aj na základe toho, že maloletému sa kvôli priezvisku vysmievajú kamaráti.
2. Na pojednávaní dňa 06.10.2016 uviedla, že tento návrh podávala najskôr na žiadosť maloletého W., ktorý doslovne uviedol, že on má teraz otca, ktorý ho ľúbi a ten ktorý bol s ním, odišiel od neho vtedy kedy ho najviac potreboval, preto chce zmenu priezviska a vlastne aj preto, že sa mu spolužiaci a kamaráti pre toto meno posmievajú. Manželstvo s Q. J. uzavrela dňa XX.XX.XXXX, predtým spolu žili v spoločnej domácnosti dva roky. Maloletý je citlivý na skutočnosti, ktoré sa dotýkajú jeho priezviska a tieto skutočnosti viackrát bola riešiť aj v škole. Čo sa týka t.č. plnoletej I., aj v minulosti takisto tam boli problémy v súvislosti s používaním tohto priezviska, avšak ona povedala, že ona si to pôjde vyriešiť sama ako plnoletá a požiada o zmenu priezviska sama. Ona s otcom maloletého žili ako manželia do r. 2010, kedy manželstvo bolo tunajším súdom rozvedené, pričom ešte v spoločnej domácnosti žili 2,5 roka. Ona vie, že mala možnosť voľby aj pri uzavretí manželstva s otcom - U. S. riešiť možnosť voľby priezviska pre maloleté deti a resp. aj pre ňu, ale on to nechcel z dôvodu, že W. je posledný z ich rodu čo nosí toto priezvisko a z tohto dôvodu by ich rod zanikol, preto sa dohodli na spoločnom priezvisku pre nich aj maloleté deti - S.. Ďalej uviedla, že tu prítomný otec má záznamy v registri trestov a s takouto skutočnosťou sú podľa nej spájané aj vo vzťahu k mal. W. tieto informácie tak, že ho môžu vnímať negatívne, aj to s poukazom na malý výskyt tohto priezviska. Od rozvodu manželstva sa vlastne maloletý s otcom nestretol, resp. dva roky potom ako prestali zdieľať po rozvode spoločnú domácnosť sa otec s maloletým ani raz nestretol, len náhodne ako išli po ulici, ale to sa nerozprávali. Bolo to z dôvodu, že maloletý odmietal otca, dokonca aj v telefóne ho má uloženého ako - Nezdvíhať. Jej manžel Q. J. súhlasí,
aby maloletý niesol jeho priezvisko J. s tým, že majú aj mal. I., nar. XX.XX.XXXX a ide im o to, aby maloleté deti mali rovnaké priezviská. Maloletý aktuálne navštevuje 9. ročník ZŠ V., učí sa priemerne.
3. Otec na pojednávaní dňa 06.10.2016 uviedol, že on s návrhom na udelenie súhlasu na zmenu priezviska nesúhlasí. V minulosti s matkou dieťaťa riešili v 1-2. ročníku na ZŠ, kedy sa maloleté deti posmievali jeden druhému, povedalo sa to učiteľke, spravil sa pohovor a podľa neho sa to vyriešilo. Najmä keď bol starší a stúpal od ročníka k ročníku, takže spolužiaci ho volali iba W., pričom spolužiaci majú medzi sebou rôzne prezývky. Je pravda, že v r. 2010 došlo k rozvodu manželstva a v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou žili ešte asi dva roky na adrese Z. XXX. Najprv zo spoločnej domácnosti aj s maloletými deťmi odišiel on na adresu J. XX, nakoľko matka prestala platiť šeky za plyn, zobrali im hodiny a zostalo zima. Takto bývali asi 2-3 dni, po tomto sa on už do spoločnej domácnosti nevrátil, deti sa však vrátili, toto bolo na prelome r. 2012-2013. Po tom ako odišiel zo spoločnej domácnosti si s maloletým volával, ale potajme, aj s I. aj W., s I. je v kontakte, pričom keďže maloletý má hluchý telefón, on s ním komunikuje cez dcérin telefón. Občas telefonujú keď je doma týmto spôsobom, alebo mu pošle sms, snaží sa takto každý týždeň, vychádza to 2-3 krát do mesiaca. On sa takto s ním rozpráva o všetkom, o škole a o iných bežných veciach. Fyzicky ho naposledy videl na súde vo veci na zvýšenie výživného, čo bolo v mesiaci september. Býva na adrese S. XX, B., čo je rodinný dom, kde býva spoločne s priateľkou A. S..
4. Svedok Q. J. na pojednávaní dňa 06.10.2016 uviedol, že s návrhom matky aby došlo k zmene priezviska, aby niesol mal. W. jeho priezvisko súhlasí, t.j. že sa bude volať po ňom, nakoľko maloletý sám povedal, že by sa chcel volať po ňom a nosiť jeho priezvisko, s čím on súhlasil. Majú obavy, že keď príde na učňovskú školu v súvislosti s používaním priezviska sa boja, že bude chodiť za školu alebo sa dostane do nejakej zlej partie. Stále sa ich pýta, že prečo jeho brat I. sa volá J. a on sa volá inak keď sú v jednej domácnosti a keď je to jeho brat prečo by sa nemohli volať rovnako, pričom aj pre neho by to bolo praktickejšie aby sa volal J.. Manželstvo uzatvorili s navrhovateľkou dňa XX.XX.XXXX. Má vedomosť, že otec udržuje kontakt so staršou dcérou navrhovateľky I. a keď tá skríkne, že volá otec, W. vždy povie, že on si s ním nemá čo povedať. Nie je pravda, žeby zakazovali stretávanie sa W. s jeho otcom, nakoľko jeho rodičia bývajú v J., čo je blízko - 3 km, avšak maloletý nemá záujem a nechce tam chodiť. Povie že tam nejde a hotovo, pričom niekedy chodili deti za starými rodičmi, asi tri mesiace dozadu.
5. Maloletý W. S. na pojednávaní dňa 25.10.2016 uviedol, že o tom, že aktuálne prebieha konanie o zmene priezviska vedel, nakoľko on sám matke povedal, že chce aby mal zmenené priezvisko z S. na J. z dôvodu, že má mal. brata I. a ten sa volá J.. Jemu sa aj v minulosti v škole smiali, že sa volá S., mamina to bola viackrát riešiť v škole, nakoniec to prestalo, ale opätovne sa mu kvôli priezvisku začali vysmievať. Osobu Q. J. pozná, žije s ním v domácnosti cca dva roky, berie ho ako svojho biologického otca, majú dobré vzťahy, rešpektuje ho ako osobu rodiča. S otcom biologickým sa nestretáva a to z dôvodu, že ako sa stalo to, že si našiel druhú priateľku už pre neho nie je otcom. Je si vedomý, že keď dôjde k zmene priezviska na priezvisko J., že sa bude jednať o trvalý stav, že bude niesť toto priezvisko a je s tým stotožnený. Navštevuje ZŠ V., chcel by ísť študovať na strednú školu za murára alebo zvárača. S otcom neudržiava ani telefonický kontakt, naposledy ho fyzicky videl v čase keď tu mala mama s ním súd, čo bolo v konaní o zvýšenie výživného, čo bolo 08.09.2016, pričom sa nerozprávali. Pred týmto dňom a dátumom ho nevidel po dobu asi 3-4 rokov. Myslí si, že niekedy v minulom roku volal otec sestre a povedal, že ho chce k telefónu a on sestre doslovne povedal, že nie je doma, aby to otcovi odkázala. To, že sa nestretáva s otcom je jeho rozhodnutie, matka ho nevedie k tomu, že by sa s otcom nemal stretávať, ani ho neovplyvňuje, je to dané tým ako uviedol, že keď sa otec s matkou rozviedol, našiel si priateľku a on odmietol sa s ním stretávať.
6. Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku uviedol, že vzhľadom na výsluch maloletého v rámci pojednávania doporučuje aby súd rozhodol primeraným spôsobom.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom maloletého, oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5C/22/2010 zo dňa 15.03.2010, pričom na čas po rozvode boli maloleté deti I. a W. zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platením výživného v sume 25,36 eur.
8. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11P/147/2016 zo dňa 08.09.2016 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. W. na sumu 110 eur s účinnosťou od 01.09.2016, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2016.
9. Navrhovateľka - matka uzatvorila manželstvo s Q. J. dňa XX.XX.XXXX, ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V. vo zväzku 9, ročník 2016, str. 50, por. číslo 9, pričom zo vzťahu manželov J. sa narodil mal. I. J., nar. XX.XX.XXXX.
10. Aktuálne otec U. S. je evidovaný ako podnikateľ a za rok 2015 podal daňové priznanie, v ktorom vykázal príjmy v sume 10.001,08 eur a výdavky 5.010,92 eur.
11. Matka S. J. aktuálne poberá rodičovský príspevok na mal. dieťa I. J., nar. XX.XX.XXXX a to od 01.04.2016 vo výške 203,20 eur mesačne. Zároveň poberá aj prídavky na tri maloleté deti v sume 70,56 eur.
12. Aktuálne maloletý W. navštevuje 9. ročník ZŠ v V.. Mal. W. S.ije v spoločnej domácnosti so svojou matkou S. J. ako aj jej manželom Q. J. a to minimálne po dobu dvoch rokov, v ktorej domácnosti žije aj jeho brat mal. I., nar. XX.XX.XXXX, pričom aj manžel matky - Q. J. súhlasil s tým, aby maloletý niesol jeho priezvisko.
13. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrhu niektorého z rodičov súd.
14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému s rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 40 ods. 3 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa, alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno, alebo priezvisko súd.
16. Podľa § 41 ods. 3 Zákona o rodine na zmenu mena alebo zmenu priezviska mal. dieťaťa staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.
17. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
18. Podľa § 38 ods. 1, 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
19. So zmenou priezviska musí súhlasiť druhý rodič dieťaťa, pokiaľ nenastanú prípady, kedy sa súhlas nevyžaduje. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodičia nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nariadenie súhlasu existujú dôležité dôvody, napríklad že rodič , ktorého priezvisko dieťa nosí si neplní alebo neplnil svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, tak, že nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi. Súd zvažuje aj to, koho priezvisko má dieťa nosiť v budúcnosti, aké sú ich vzájomné citové väzby, či tento vzťah vykazuje známky stability
20. S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd mal za preukázané, že návrh matky je dôvodný. V tomto konaní bolo jednoznačne preukázané a to výsluchom matky S. J. ako aj výsluchom samotného maloletého W., že aktuálne úplne absentujú vzájomné citové väzby medzi mal. W. a otcom U. S., naopak s osobou Q. J. žijú už dlho v spoločnej domácnosti a sú medzi nimi vytvorené citové väzby, pričom aj
vzťah matky a Q. J., ktorí žijú s maloletým v spoločnej domácnosti vykazuje známky stability. Súd v tomto konaní jednoznačne prihliadol na vyjadrenie samotného maloletého, ktorý bol vypočutý priamo na pojednávaní a ktorý s týmto návrhom súhlasil a takisto prejavil záujem aby niesol priezvisko J., a to z dôvodu, že osobu Q. J. pozná, žije s ním v domácnosti, rešpektuje ho ako rodiča a berie ho ako biologického rodiča s tým, že je zároveň uzrozumený, že bude niesť toto priezvisko a že sa jedná o stav trvalý a je s ním stotožnený. Skutočnosť, že sa nestretáva s rodičom je jeho rozhodnutie a to z toho dôvodu, že si našiel inú priateľku a odvtedy už nie je pre neho otcom, pričom matka ho v tomto rozhodnutí žiadnym spôsobom neovplyvňuje. Je zrejmé, že vzhľadom na názor maloletého dieťaťa ako aj okolnosti prípadu nie je v záujme maloletého dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k rodičovi - otcovi a to tak, žeby aj do budúcnosti mal niesť jeho priezvisko, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 376 ods. 1,2 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.