Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/463/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému: U. T., trvale bytom Y. nad X., aktuálne na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Trenčín, za účasti Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Kempom, so sídlom Námestie Josipa Andriča, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 195,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. apríla 2016, č. k. 17C/276/2014-78, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobcu, ktorou uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie 195,71 eur s príslušenstvom. Žalovanému a občianskemu združeniu, ktoré vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného, náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval svoje skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov dokazovania. Uviedol, že žalobca uplatnil v konaní nárok na základe Zmluvy o pôžičke č. 1929158 zo dňa 22.02.2010, ktorú uzatvoril so žalovaným jeho postupca pohľadávky, teda pôvodný žalobca. Túto skutočnosť však žalobca v konaní ním predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal. Žalobca predložil súdu listinný dôkaz, originál zmluvy o pôžičke. Z tejto zmluvy, ako súd zistil, však nevyplýva uzatvorenie zmluvy o pôžičke č. 1929158 zo dňa 22.02.2010, ale inej zmluvy o pôžičke č. 1023485394. Rovnako z nej nevyplýva poskytnutie pôžičky v sume 214,38 eur, ale iba v sume 175 eur, ktorej výška zodpovedá kúpnej cene zakupovaného tovaru.

3. Na základe svojich skutkových zistení okresný súd dospel k právnemu záveru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno ohľadne preukázania rozhodnej skutočnosti, ktoré ho, ako žalobcu, v tomto konaní zaťažuje. Ide o skutočnosť existencie konkrétneho záväzkového (zmluvného) vzťahu medzi stranami sporu, z ktorého mala vzniknúť uplatnená pohľadávka žalobcu, resp. nesplnený záväzok žalovaného. Súd vykonal vo veci všetky navrhnuté dôkazy. Žalobcom predložená zmluva o pôžičke sa týka právneho vzťahu, z ktorého sa žalobca nedomáha plnenia. Aplikoval a interpretoval ustanovenie § 488, 489, 491, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 125 a 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

4. Úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi (§ 142 ods. 1 O.s.p.), nepriznal náhradu trov konania, pretože si túto neuplatnili a nevyplynuli ani z obsahu spisu.

5. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu a jeho žalobe vyhovieť, prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie Uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 32,21 eur. Vytýkal okresnému súdu nesprávny skutkový a právny záver.

6. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že zmluva o pôžičke č. 1023485394, ktorá bola súdu predložená, je zmluva, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok. V žalobnom návrhu je označená nie číslom zmluvy, ale evidenčným číslom, ktoré je na origináli zmluvy dopísané ručne, a to číslom 1929158. Zároveň z predmetnej zmluvy vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá pôžička v sume 175 eur, pričom celková suma pôžičky bez poistenia je 214,38 eur. Teda ani v tomto ohľade nejde o rozpor medzi tvrdenými a preukázanými skutočnosťami tak, ako uviedol v rozhodnutí súd. Pokiaľ súd mal za to, že zo zmluvy vyplýva poskytnutie sumy vo výške 175 eur, nebolo preukázané ani to, že by táto suma bola uhradená v plnom rozsahu, preto nebol priestor na zamietnutie žalobného návrhu. Súd nevykonal riadne predložené dôkazy, keďže je z nich zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá pôžička, ktorá však do dnešného dňa uhradená. V rámci konania súd nijakým spôsobom nevyjadril pochybnosti o uplatnenom nároku, žalobcu nedotazoval na upresnenie vyššie uvedených skutočností, na základe čoho žalobca nemal dôvod produkovať ďalšie dôkazy na unesenie dôkazného bremena. Poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.05.2011, sp. zn. 26Cob/51/2011, podľa ktorého ak by súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p. a uvedenú skutočnosť v príslušnom štádiu konania prezentoval pred účastníkmi za pre súd spornú, bol by vytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by ju vyvrátili alebo potvrdili. Tým, že súd túto povinnosť zanedbal, v konečnom dôsledku odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože tento nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom prvého stupňa ako spornej, a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. V rozhodnutí súdu absentuje zásada spravodlivosti, nakoľko žalobca, resp. jeho právny predchodca si splnil svoju zmluvnú povinnosť, poskytol pre potreby žalovaného finančné prostriedky, pričom žalovaný si svoje povinnosti neplnil, v dôsledku čoho žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené. Zároveň žalovaný dlžnú sumu nenamietal, pričom žalobca zastáva názor, že konanie sa riadi zásadou kontradiktórnosti konania a pokiaľ žalovaný nesúhlasil s podaným žalobným návrhom, mohol v konaní uvedené preukázať.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov, a to podľa predchádzajúcej procesnej právnej úpravy - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), i keď od 1. júla 2016 je účinný Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým sa rekodifikoval doterajší procesný predpis - OSP. Vzhľadom na intertemporálnu úpravu v ustanovení § 470 odsek 2 prvá veta CSP, v zmysle ktorej právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, bolo potrebné odvolanie žalobcu, podané 21.06.2016 posudzovať podľa ustanovení § 212 odsek 1 OSP z hľadiska spôsobilosti odvolacích dôvodov, ktoré uplatnil v odvolaní (§ 205 odsek 2 písmeno d/ a f/ OSP). Odvolanie žalobcu odvolací súd prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá zákonným kritériám podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (rozsudok vydaný pred účinnosťou , je správne, úplné a presvedčivé, preto v zmysle ust. § 387 ods. 2 sa odvolací súd identifikoval s dôvodmi negatívneho rozhodnutia okresného súdu o uplatnenom nároku žalobcu. Súčasne považuje za potrebné akcentovať nasledovné:

9. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa skoršej právnej úpravy - O.s.p., ktoré spočívajú v nesprávnom skutkovom a v nesprávnom právnom závere okresného súdu (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.).

10. Nesprávny skutkový záver (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

11. Pri hodnotení dôkazov sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. Súd hodnotí predovšetkým pravdivosť toho ktorého dôkazu a význam dôkazu pre právny vzťah, ktorý v konaní posudzuje.

12. Žalobca namietal, že okresný súd vadne hodnotil listinný dôkaz - zmluvu o pôžičke, ktorou žalobca preukazoval vznik právneho vzťahu so žalovaným a nárok na plnenie proti žalovanému.

13. V sporovom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, to znamená, že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno budú mať, resp. budú znášať, účastníci konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Nesplnenie dôkaznej povinnosti bude mať za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví zamietnutím žaloby. Súd bude vychádzať predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutými stranami sporu (účastníkmi). Súd však zásadne nemá povinnosť po dôkazoch pátrať.

14. V prejednávanej veci žalobca produkoval listinný dôkaz - písomnú zmluvu zo dňa 22.02.2010, ev. č. 1929158, ktorej kópiu pripojil k žalobe.

15. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dôkaz originálom predmetnej zmluvy postupom podľa § 129 ods. 1 O.s.p., keď túto listinu prečítal a akcentoval číslo zmluvy, ktorá však nekorešpondovala s číslom zmluvy, ktorú uviedol žalobca v žalobe. Na predmetnej zmluve je síce uvedené aj číslo 1929158, nie je však identifikovateľné, o aké číslo ide, čo označuje, keďže v rubrike číslo zmluvy je iné číslo a na zmluve sú ďalšie čísla, ktoré nie je možné identifikovať, čoho sa dotýkajú.

16. Pokiaľ teda žalobca uplatnil nárok na plnenie z písomnej zmluvy, ktorá mala založiť záväzkovoprávny vzťah, zaťažovala ho dôkazná povinnosť nepochybne túto právnu skutočnosť preukázať listinou, korešpondujúcou s obsahom jeho skutkových tvrdení.

17. Žalobca síce produkoval na svoje skutkové tvrdenia listinný dôkaz, ktorý bol však v rozpore s jej označením v žalobe (rozdielne čísla zmlúv). Obdobne nekorešponduje skutkové tvrdenie žalobcu v žalobe o výške poskytnutej pôžičky. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 214,38 eur, v zmluve je však uvedená suma pôžičky 175 eur.

18. Vzhľadom na opísané skutočnosti, odvolací súd sa stotožnil so skutkovým záverom okresného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal svoje skutkové tvrdenia v žalobe, hoci súd vykonal všetky ním navrhované dôkazy.

19. Skutkový záver okresného súdu a tým aj jeho právny záver, že vo veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať, že uplatňuje nárok, ktorý je oprávnený, je správny. Hmotnoprávna úprava spotrebiteľských úverov (v zákone č. 258/2001 Z. z.), ktorým sa mal právny vzťah spravovať, vyžadovala podľa § 4 ods. 1 písomnú formu. Ak žalobca nepochybne nepreukázal existenciu takej písomnej zmluvy, ktorú identifikoval v žalobe a z ktorej vyvodzoval svoj nárok, neuniesol dôkazné bremeno, čo sa procesne prejavilo v zamietnutí žaloby.

20. S poukazom na vyššie uvedené, žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa právnej úpravy v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. neboli uplatnené opodstatnene, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

21. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému evidentne nevznikli žiadne náklady. V zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 preto nebol dôvod na priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .