Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-297-2014.pdf
PDF · 88.64 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/297/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky P.. Q. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., A. F. XXXXX/XX, štátnej občianky X. H. a manžela X. Y.Y. I., nar. XX. XX XXXX, bytom H. C., P. E., Č., J. W., T. XX, W. XX, štátny občan H. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej O. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, štátnej občianky Slovenskej republiky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Q. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX a manžela X. Y. I., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa XX. XX. XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev P. Q. X. H. - E. P. W., vo zväzku E., ročník XXXX, na strane X, pod por. č. XX r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej O. I., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
Maloletá O. I. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e sa prispievať na výživu maloletej O. I. výživným vo výške 300 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 05. 11. 2014 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené a preto nemôže plniť svoj spoločenský účel a nemožno od nich už očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ďalej v návrhu uviedla, že s manželom nežijú v jednej domácnosti, ich manželstvo predstavuje iba formálny zväzok. Bližšie svoj návrh odôvodnila tým, že počas manželstva žili spolu v P. a od roku 2009 na Slovensku. Manželovi dňa 19. 12. 2012 bolo udelené povolenie k prechodnému pobytu na Slovensku. V marci 2013 manžel odcestoval do H. C.. V septembri 2013 sa dozvedela, že začal žiť s bývalou manželkou. Ich vzťah sa z tohto dôvodu obmedzil na prostú telefonickú komunikáciu. Ako manželia sa navzájom fyzicky a emocionálne odcudzili. Po dobu už 2 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, o všetky potreby maloletej sa stará sama. Zároveň na čas po rozvode žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že maloletá sa zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletú zastupovať v bežných veciach, spravovať jej majetok, otec bude povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 500
Eur mesačne, splatnej vždy do 5. dňa v mesiaci vopred k jej rukám a bude mať právo stretávať sa s maloletou vždy, keď sa bude nachádzať na území Slovenskej republiky.
2. Manžel navrhovateľky v miestoprísažnom vyhlásení s rozvodom manželstva nesúhlasil z dôvodu, že chce zachovať rodinu. Potvrdil, že od septembra 2013 s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti, ktorú opustil z pracovných dôvodov. Chod domácnosti spoločne nezabezpečujú, od novembra 2012 s navrhovateľkou sa intímne nestýkajú.
3. Navrhovateľka na pojednávaní vo výsluchu zotrvala na podanom návrhu a dôvodoch v ňom uvedených. Manžel navrhovateľky žiadal o spravodlivé rozhodnutie.
4. Podľa článku 26, 27 Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb. Zmluvy medzi Československej socialistickej republiky a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach je daná právomoc súdu Slovenskej republiky a určené rozhodné právo Slovenskej republiky.
5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
6. Vykonaním dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúcich z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej, pretože účastníci konania dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú chod, intímne spolu nežijú, ako manželia si nepomáhajú, netrávia spolu čas. V manželstve účastníkov konania absentuje vzájomná citová náklonnosť spôsobená dlhodobým odlúčením, v ich vzťahu je narušená dôvera. Manželstvo účastníkov konania je tak dlhodobo len formálny zväzok, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd mal tak splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za prvotnú príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje neschopnosť dohodnúť sa na vedení spoločnej domácnosti, či už na území Slovenskej republiky alebo H. C., čo malo za následok, že manžel navrhovateľky počas svojho pobytu v H. C. mal záujem obnoviť spolužitie s bývalou manželkou.
7. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach. Otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletou sa neupraví.
8. Kolízny opatrovník doporučil súdu rodičmi navrhnutú dohodu schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletej, neodporuje zákonu.
9. Podľa článku 30 Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb. vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode je daná právomoc súdu Slovenskej republiky a rozhodným právom je právo Slovenskej republiky.
10. Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
13. Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia ju zvláda. Otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletej. Maloletá na domácnosť matky je zvyknutá, má v nej zaužívaný režim. Maloletá na území Slovenskej republiky žije dlhodobo, plní si svoje školské povinnosti, má záujmovú činnosť, svoj okruh priateľov, kamarátov, spolužiakov. Otec maloletej žije na území H. C., na územie Slovenskej republiky prichádza zhruba 2-krát do roka, kedy sa podieľa na starostlivosti o maloletú. Otec je taktiež v pravidelnom dennom telefonickom kontakte s maloletou. Otec od matky požaduje informácie o maloletej, ktoré sú mu poskytované. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok schválil, pretože je v záujme maloletej, neodporuje zákonu. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti súd prihliadol na vytvorené sociálne väzby maloletej v domácnosti matky a doterajšiu riadnu starostlivosť matky o maloletú.
14. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi v danom prípade otcovi súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má necelých 10 rokov, navštevuje 4. ročník ZŠ. Maloletá sa stravuje v škole za mesačný poplatok 23 Eur. V rámci školy navštevuje školský klub za mesačný poplatok 8-9 Eur. Maloletá sa venuje tenisu v tenisovej škole T., do ktorého sa uhrádza mesačný poplatok za tréningy 100 Eur. V súvislosti s tenisom maloletej sú výdavky na jej turnaje, na jeden vo výške 8-10 Eur, absolvovaní tenisových táborov za poplatok 100 Eur, zakupovaní tenisovej výstroje na sezónu v sume 100 Eur. Súkromne má maloletá hodiny angličtiny za týždenný poplatok 10 Eur. Maloletá nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii. Otec maloletej podľa vlastného vyjadrenia je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Po dobu 1,5 roka sa snaží podnikať v oblasti turistického ruchu na čo nemá licenciu z dôvodu, že ju nepotrebuje, nie je vedený na daňovom úrade. Za rok 2016 z vykonávanej podnikateľskej činnosti mal príjem 2.000 Eur. Naposledy bol zamestnaný ako vodič, pracoval v Moskve za príjem okolo 1.000 USD netto. Pracovný pomer bol skončený z dôvodu krízy v Ruskej federácii. Otec má vysokoškolské vzdelanie v odbore ekonomika stavebníctva, prax má v SBS. Otec okrem maloletej inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Matka podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 797,46 Eur, rovnako ako otec inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá výška výživného v sume 300 Eur zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám a preto v tejto časti rodičmi navrhnutú dohodu schválil. Súd pri hodnotení možností, schopností otca plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vychádzal z príjmu, ktorý podľa vlastného vyjadrenia dosahoval v čase, keď bol zamestnaný ako vodič t.j. z príjmu 1.000 USD netto mesačne. Len pre úplnosť súd uvádza, že otec napriek výzve súdu nedoložil doklad o svojom príjme, s odôvodnením, že ho nemôže doložiť.
15. O neupravení styku otca s maloletou súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Pri neupravení styku otca s maloletou súd prihliadol na jeho stretávanie sa s maloletou počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky čomu matka nebráni.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
17. Účastníci konania po vyhlásení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva podať odvolanie. Súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval podľa § 221 písm. a) CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.