Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_19C-37-2015.pdf
PDF · 83.79 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/37/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobkyne B. O., C.. XX.XX.XXXX, S. N. XXX, XXX XX N. S., štátny občianka SR, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní o zaplatenie sumy 1216,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1216,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1216,-€ od 31.1.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobný návrh žalobkyne vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 1216,- € spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedla, že dňa 16.04.2013 došlo k uzavretiu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni finančné prostriedky vo výške 1400,- €, pričom odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 1216,-€, ktorú sa zaviazala žalovanému zaplatiť. V žalobe ďalej žalobkyňa poukázala na to, že zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platného v čase uzavretia zmluvy, pričom v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona mala zmluva obligatórne obsahovať aj uvedenie druhu spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje sa v zmysle § 11 ods. 1 predmetného zákona považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. V ďalšom žalobkyňa uviedla, že odplata v zmluve bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Vzhľadom k tomu, že žalovanému uhradila úver spolu s príslušnou odplatou celkom vo výške 2616,-€ poukázala na to, že žalovaný sa vo zvyšnej časti zaplatenej odplaty v rozsahu 1216,- € sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, preto požadovala vydanie tohto majetkového prospechu.
2. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že je toho názoru, že v danom prípade nenastala ani jedna s foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, nakoľko žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, táto zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako právny dôvod na plnenie tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal odporca z poctivých zdrojov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom č. 129/2010. Poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký, vzhľadom na to, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania je vyššie oproti bankám. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere žalobcovi vyhovoval, nič voči jeho výške nenamietol a zmluvu uzatvoril. Poplatok je v zmluve dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, preto žalobkyňa musela vedieť posúdiť hodnotu
protiplnenia. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby súd návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 19C/37/2015-49 zo dňa 14.05.2015 tak, že žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu. Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu uznesením č.k. 12Co/3852/2015-66 zo dňa 26.05.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, vyjadrenia žalovaného, výsluchom žalobkyne, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 601600300 zo dňa 16.04.2013, Dohodou o plnení v splátkach zo dňa 16.04.2013, výpisom splátok a pokút, výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 27.01.2015 ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 16.04.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni sumu vo výške 1.400,- € a žalobkyňa sa zaviazala túto sumu žalovanému vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.216,- €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 2.616,- € v lehote do 20.05.2014 bez uvedenia splátkového kalendára. Celkový poplatok spojený s úverom je v zmluve tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % a administratívnych nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere vo výške 667,90 €. V ten istý deň bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená dohoda o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 601600300, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že žalobkyňa uhradí žalovanému celkovú čiastku 2.616,- € v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 128,- € počnúc od 21.05.2013. Podľa priloženého zoznamu splátok, žalobkyňa celkom na úver zaplatila 2616,- €.
6. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že v spoločnosti žalovaného mala niekoľko úverov. Prvú zmluvu uzatvorila v roku 2012. Tento úver si zobrala potom ako splatila prvý úver a spoločnosť jej ponúkla nový úver. Tento úver použila na rekonštrukciu rodinného domu - podpivničenia rodinného domu. Finančná agentka jej povedala, aby tento úver splácala splátkami po dobu 12 mesiacov podľa splátkového kalendára priloženého k zmluve. Úver vyplatila šiestimi splátkami.
7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
9. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.
10. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku žalobkyne z titulu posúdenia charakteru právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že tak dňa 16.04.2013 uzatvorila so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Žalobkyňa vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania žalovaný vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Nakoniec, táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, keďže samotný žalovaný danú zmluvu v záhlaví označoval ako spotrebiteľský úver uzavretý v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Aj keď žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že si úver brala za účelom rekonštrukcie rodinného domu (ktorá skutočnosť vylučuje aplikáciu zák. č. 129/2010), v zmluve však uvedený účel využitia finančných prostriedkov nie je, preto táto skutočnosť nemôže mať vplyv na aplikáciu vyššie citovaného zákona.
12. V ďalšom súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnou náležitosťou tejto zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. V zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.04.2013 sa konštatuje, že žalobkyňa je povinná zaplatiť úver „ak nie je dohodnuté inak“, do stanovenej lehoty, t.j. do 20.05.2014. Súčasne však v deň uzavretia zmluvy zmluvné strany podpísali aj dohodu o plnení v splátkach, ktorej obsahom bola práve dohoda o výške, počte a a termínoch splátok úveru. Z uvedeného je zrejmé, že v deň podpisu zmluvy muselo byť zmluvným stranám zrejmé akým spôsobom sa bude predmetný úver splácať, avšak táto dohoda nebola obsahom samotnej zmluvy. Tento údaj je však obligatórnym údajom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musí tvoriť jej súčasť, v opačnom prípade zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti tak, ako to požaduje zákon. Uvedená nezrovnalosť nemôže byť zhojená uzavretím ďalšej dohody, ktorá netvorí celistvosť samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale je osobitnou dohodou, hoci uzavretou v ten istý deň. Z vyššie uvedených dôvodov sa spotrebiteľský úver pre absenciu tejto podstatnej náležitosti zmluvy považuje v súlade s § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov za bezúročný a bez poplatkov.
13. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Súd na základe vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je síce platná, avšak pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy je úver bezúročný a bez poplatkov, je preto správne tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú žalobkyňa za poskytnutý úver zaplatila (2616,- €) a sumou, ktorá jej bola zo strany žalovaného poskytnutá (1400,- €), bez právneho dôvodu, keďže žalovaný nemal nárok a akékoľvek úroky, či poplatky. Žalovaný tým získal majetkový prospech, ktorý je povinný žalobkyni vydať. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, t.j. vo výške 1216,- €.
14. Žalobkyňa požadovala súčasne od žalovaného aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej vo výzve, ktorú adresovala žalobkyňa žalovanému, t.j. od 31.01.2015. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3 a prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 10c Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (jedná sa o zmluvu uzavretú po 01.02.2013), t.j. vo výške 5,05% ročne. Keďže si žalobkyňa uplatňovala nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu žalobkyne zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške, vzhľadom k tomu, že mala v konaní plní úspech (neúspech mala iba v nepatrnej časti príslušenstva - úroku z omeškania). Trovy konania budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
- 6 -
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.