Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-3702-2010.pdf
PDF · 76.62 KB
Case nature
Subarea
18Er/3702/2010
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. F. A., so sídlom úradu Potočná 8, Čadca, vo veci oprávnených 1/ Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, A. Z. A., 2/ F. B. H.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, A. Z. A., zastúpeného zákonnou zástupkyňou T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, A. Z. A., proti povinnému P. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXX, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 1/ zameškané výživné za obdobie od januára 2010 do 06.09.2010 v sume 398,32 eur a platiť oprávnenému 1/ bežné výživné v sume 49,79 eur mesačne od 07.09.2010 a zaplatiť oprávnenému 2/ zameškané výživné za obdobie od januára 2010 do 06.09.2010 v sume 318,64 eur a platiť oprávnenému 2/ bežné výživné v sume 39,83 eur mesačne od 07.09.2010, ako aj pre vymoženie trov exekúcie, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor m á v o č i Okresnému súdu Žilina nárok na náhradu trov exekúcie vo výške uvedenej v samostatnom uznesení, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávnených 1/ a 2/ zo dňa 06.09.2010, exekučného titulu, ktorým je rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 14C 16/2005-67 zo dňa 11.09.2007, ktorým povinnému bola uložená povinnosť prispievať na výživu oprávneného 1/ sumou 49,79 eur (1.500,- Sk) mesačne a na výživu oprávneného 2/ sumou 39,83 eur (1.200,- Sk) mesačne, všetko počnúc právoplatnosťou predmetného rozsudku ktorá nastala dňa 17.10.2007, ako aj žiadosti súdneho exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 068470* dňa 10.09.2010, a to pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému1/ zameškané výživné za obdobie od januára 2010 do 06.09.2010 v sume 398,32 eur a platiť oprávnenému 1/ bežné výživné v sume 49,79 eur mesačne od 07.09.2010 a zaplatiť oprávnenému 2/ zameškané výživné za obdobie od januára 2010 do 06.09.2010 v sume 318,64 eur a platiť oprávnenému 2/ bežné výživné v sume 39,83 eur mesačne od 07.09.2010, ako aj pre vymoženie trov exekúcie.
2. Podaním doručeným súdu dňa 20.10.2016 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel ako nemajetný. Súdny exekútor si uplatnil voči štátu nárok náhradu trov exekúcie v sume 78,56 eur.
3. Lustráciou v súdnych registroch mal súd následne zistené, že povinný zomrel dňa 01.10.2015, pričom dedičské konanie po povinnom bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn. 30D 815/2015 a uznesením sp. zn. 30D 815/2015 zo dňa 29.04.2016, právoplatným dňa 12.08.2016, bolo dedičské konanie po povinnom zastavené pre nemajetnosť povinného.
4. Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte ako „EP“, alebo ): Ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa ustanovenia § 61 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“): Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom gramatickom tvare): Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 veta prvá OZ: Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 CSP: Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
Podľa ustanovenia § 579 ods. 1 OZ: Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) EP: Exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP: Súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 EP: Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
5. Súd mal z oznámenia súdneho exekútora i z vlastnej činnosti preukázané (konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 30D 815/2015), že povinný zomrel dňa 01.10.2015. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil týmto dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania.
6. Súdny exekútor pri podaní podnetu (návrhu) na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného vychádzal pravdepodobne z ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Nakoľko poručiteľ nezanechal žiaden majetok, potenciálni dediči nededili a konanie bolo zastavené, neprešli na nich ani poručiteľove dlhy. Z uvedeného zrejme súdny exekútor vyvodil ako dôvod na zastavenie exekúcie nemajetnosť povinného, a teda postup podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V spojení s § 203 ods. 2 veta druhá a veta tretia Exekučného poriadku si následne uplatnil voči štátu (súdu) nárok na náhradu trov exekúcie.
7. Súd poukazuje, že podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Práva a povinnosti zo záväzkových právnych vzťahov teda smrťou dlžníka alebo veriteľa v zásade nezanikajú, ale prechádzajú na ich právnych nástupcov. Väčšina majetkových práv a povinností prechádza okamihom smrti poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka) na jeho dedičov, ktorí v medziach ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka zodpovedajú za jeho dlhy. Tie práva a povinnosti, ktoré sa viažu výhradne na určitú osobu dlžníka, prípadne veriteľa však smrťou jedného z nich zanikajú.
8. Právo na výživné a povinnosť poskytovať výživné zanikajú smrťou oprávnenej osoby (právo), resp. smrťou osoby povinnej poskytovať výživu (povinnosť). Ohľadne výživného sa totiž jedná o právo a povinnosť, ktoré vyplývajú z príslušných ustanovení zákona o rodine, a ktoré plnenie výživného je povinnosťou, ktoré má osobne vykonať výživou povinná osoba a na ktoré plnenie výživného má (osobné) právo výlučne výživou oprávnená osoba.
9. Vzhľadom na takto ustálený výklad výživného ako osobného práva, resp. osobnej povinnosti má súd ďalej za to, že v danom konkrétnom prípade v dôsledku zániku osobnej povinnosti rodiča - povinného dochádza i k zániku práva na poskytnutie tohto výživného na strane výživou oprávnenej osoby, detí - oprávnených 1/ a 2/ (touto problematikou sa zaoberal i Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v Rozsudku sp. zn. 5Cdo 217/2010 zo dňa 26.01.2012), a to odo dňa smrti poručiteľa - XX.XX.XXXX. S poukazom na uvedené je potom zrejmé, že exekúcia v časti bežného výživného odo dňa smrti poručiteľa nemôže byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, ale pre to, že došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Súd preto exekúciu v časti bežného výživného odo dňa XX.XX.XXXX zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
10. Pokiaľ súd konštatoval, že vyživovacia povinnosť zaniká smrťou povinného rodiča (alebo oprávneného), t.j. platenie výživného neprechádza na jeho dedičov, zároveň uvádza, že toto konštatovanie neplatí absolútne. Súd v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že nedoplatok na výživnom do dňa smrti povinného sa môže stať predmetom dedenia. V prípade dlžného výživného, t.j. výživného, ktoré bolo do dňa smrti povinného XX.XX.XXXX splatné a nezaplatené, táto povinnosť by prechádzala na dedičov. Preto sa súd musel vysporiadať aj s touto časťou nezaplateného výživného, teda či je možné v konaní pokračovať, alebo je potrebné exekúciu aj v tejto časti zastaviť. Z rozhodnutia v dedičskom konaní vydaného Okresným súdom Žilina sp. zn. 30D 815/2015 zo dňa 29.04.2016 je zrejmé, že dedičské konanie po povinnom bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ - povinný nezanechal žiaden majetok, ktorý by bolo možné prejednať v tomto dedičskom konaní. Súd preto v časti dlžného výživného splatného do dňa XX.XX.XXXX exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. S ohľadom na rozhodnutie o dedičstve povinného nie je možné v exekučnom konaní ďalej pokračovať, nakoľko povinný ako poručiteľ nezanechal žiaden majetok, a teda žiaden z potenciálnych dedičov povinného nemôže niesť zodpovednosť za dlhy poručiteľa - povinného.
11. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 EP: Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 196 EP: Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 EP: Náklady podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20160701?ucinnost=30.12.2010> uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 EP: Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku. Je zrejmé, že v danom prípade v dôsledku úmrtia povinného aplikácia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku ako základnej zásady pri určení subjektu povinného hradiť trovy exekúcie (resp. voči ktorému má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie) je vylúčená. Exekučný poriadok následne upravuje v § 203 dve výnimky z generálnej zásady. V odseku prvom fakultatívnu možnosť súdu zaviazať na náhradu nevyhnutných trov exekúcie oprávneného z dôvodu procesného zavinenia zastavenie exekúcie a v odseku druhom obligatórnu povinnosť súdu zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie s povinnosťou súdu znášať trovy exekúcie, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
13. Nakoľko súd zastavil exekúciu v prevažnej časti (z titulu zániku práva na poskytnutie výživného priznaného exekučným titulom bola exekúcia podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavená len v časti o vymoženie výživného odo dňa smrti poručiteľa 01.10.2015) - podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd za aplikácie druhej vety § 203 ods. 2 EP priznal nárok na náhradu trov exekúcie (§ 262 ods. 1 CSP) voči súdu. O výške trov exekúcie, na ktorých náhradu má súdny exekútor nárok, rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).