Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Cb-51-2022.pdf
PDF · 78.39 KB
Case nature
Subarea
39Cb/51/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: I. G. Rail, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 43 894 330, proti žalovanému: LOKOTRANS d.o.o. Belehrad, so sídlom Venizelosová 50, 110 00 Belehrad, Srbská republika, IČO: 21 358 053, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalobcovi bude vrátený súdny poplatok za podaný návrh v sume 33,00 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 23.06.2022 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo na hnuteľných veciach dlžníka, lokomotívy č. 91 56 6 240 116-4, lokomotívy č. 91 54 7 242 206-1 a lokomotívy č. 240.124.124, alebo jeho iných majetkových hodnotách v sume 350.000,00 Eur, a to až do uspokojenia splatných a budúcich pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi.
2. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
3. Podľa § 9 ods. 1 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
4. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 37 zákona 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 97/1963 Zb.“), ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
7. Podľa § 37a zákona č. 97/1963 Zb., právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky,
b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
8. Podľa § 37b zákona č. 97/1963 Zb., právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky, b) vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné konanie vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní, c) v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zložky právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.
9. Podľa § 37c zákona č. 97/1963 Zb., právomoc slovenského súdu môže byť vo vzťahu k osobe založená i návrhom účastníka konania, a) ak v konaní ide o také súvisiace práva a povinnosti, že je potrebné o nich konať spoločne, ak sa má predísť možnosti nezlučiteľných rozhodnutí, b) ak ide o vzájomný nárok, ktorý skutkovo súvisí s pôvodným nárokom, o ktorom má právomoc konať slovenský súd.
10. Podľa § 37d zákona č. 97/1963 Zb., právomoc slovenského súdu je výlučne daná a) v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, b) v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, dizajnov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, ak sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na území Slovenskej republiky alebo sa za podanú na území Slovenskej republiky považuje podľa noriem medzinárodného práva.
11. Podľa § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
12. Pred rozhodnutím o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd pristúpil k skúmaniu splnenia procesných podmienok. V predmetnej veci sa jedná o spor s medzinárodným prvkom, keďže žalovaným je obchodná spoločnosť so sídlom na území iného štátu, t. j. v Srbskej republike. Pokiaľ sa vedie spor s cudzím medzinárodným prvkom nespadajúcim pod únijné právo, uplatnia sa predovšetkým národné právne úpravy kolízneho charakteru, t. j. kolízne normy podľa zákona č. 97/1963 Zb., avšak prvoradé je skúmať, či neexistuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá prípadne obsahuje odlišné kritériá ako zákonná úprava, pretože takáto zmluva bude mať prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou. Takouto medzinárodnou zmluvou upravujúcou vzťahy medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou je Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach z 19.11.1964, zverejnená v zbierke zákonov pod č. 207/1964 Zb.. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva neupravuje otázku určovania právomoci súdov v občianskoprávnych a obchodnoprávnych sporoch, súd postupoval v zmysle zákona č. 97/1963 Zb.
13. Súd pri skúmaní procesných podmienok podľa § 161 CSP a príslušných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je splnená žiadna z podmienok predpokladaná ust. § 37 - § 37d zákona č. 97/1963 Zb. na založenie právomoci súdov Slovenskej republiky. Pri posudzovaní súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaným je obchodná spoločnosť majúca sídlo v Srbskej republike. Zároveň súd vychádzal aj z priloženej Zmluvy o nájme hnacích motorových lokomotív typu 753.7 zo dňa 26.07.2021, pričom zistil, že predmetom danej zmluvy je nájom hnuteľných vecí, motorových lokomotív, za účelom ich prevádzky na tratiach Srbskej železničnej infraštruktúry, pričom miestom plnenia zo zmluvy, t. j. miestom odovzdania predmetu nájmu bolo Srbsko. Z predloženej zmluvy súd zároveň zistil,
že zmluvné strany sa v čl. X bod 5. dohodli, že rozhodným právom je právo Slovenskej republiky, súčasťou zmluvy však nebola žiadna dohoda o právomoci všeobecných súdov Slovenskej republiky.
14. Existencia právomoci súdu je základnou podmienkou pre vedenie konania. Nedostatok právomoci spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme zastavenia konania. Súd mal vychádzajúc z príslušných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. za to, že v predmetnej veci nie je založená všeobecná ani výlučná právomoc súdov Slovenskej republiky na prejednanie veci a zároveň súdu nebola preukázaná žiadna dohoda strán zakladajúca právomoc súdov Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie vo veci, a teda nie je daná ani právomoc Okresného súdu Bratislava I, súd s poukazom na § 9 ods. 1 CSP a § 161 ods. 2 CSP, konanie zastavil.
15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
16. Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
17. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) citovaného zákona orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
18. Podľa § 11 ods. 12 citovaného zákona, ak daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému nevráti poplatok alebo preplatok v lehote uvedenej v odseku 6, je povinný zaplatiť poplatníkovi úrok z omeškania z poplatku alebo preplatku, ktorý sa mal vrátiť, vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vrátenia poplatku alebo preplatku. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 5%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 5%. Úrok z omeškania sa priznáva za každý deň omeškania vrátenia poplatku alebo preplatku až do dňa ich vrátenia.
19. Žalobca zaplatil súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dňa 22.06.2022, vo výške 33,00 Eur. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch a vrátil žalobcovi prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. zaplatený súdny poplatok vo výške 33,00 Eur, nakoľko v predmetnej veci došlo k zastaveniu konania z dôvodu nedostatku právomoci.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. V danej právnej veci súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku procesnej podmienky na strane súdu, ktorej následkom je existencia neodstrániteľnej vady konania. S poukazom na dôvod zastavenia konania mal súd za to, že zavinenie na zastavení konania možno pričítať žalobcovi, a to z dôvodu podania návrhu na súd, ktorý je nie je tento oprávnený prejednať a rozhodnúť, preto vznikol žalovanému s poukazom
na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Nakoľko však žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.