Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23C-42-2022.pdf
PDF · 98.39 KB
Case nature
Subarea
23C/42/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore navrhovateľa: F. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX Bratislava, zast. JUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom so sídlom A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUZAKA, IČO: 30 788 218, Justičná 2707/1, 811 07 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Súd ukladá povinnému povinnosť aktivovať čip č. XX, ktorý bol odovzdaný navrhovateľke ako vlastníčke bytu č. XX vo vchode S. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu za účelom otvárania vstupnej brány na pozemky zastavané bytovým domom a priľahlé pozemky k bytovému domu, a to pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere 1614 m2, druh pozemku: ostatná plocha a pozemok, parc. č. XXXXX/X o výmere 2053 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktoré pozemky sa nachádzajú v kat. úz. P. L., obec Bratislava- P. L., okres Bratislava pre LV č. XXXX.
II. Navrhovateľke p r i z n á v a voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Povinného p o u č u j e, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorej právnym následkom v prípade jeho úspechu v konaní bude skutočnosť, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie. Stranami konania budú ako žalobca: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUZAKA, IČO: 30 788 218, Justičná 2707/1, 811 07 Bratislava a ako žalovaná: F. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX Bratislava. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 07. 2022 domáha, aby súd povinnému uložil povinnosť aktivovať čip č. XX, ktorý bol odovzdaný navrhovateľke ako vlastníčke bytu č. XX vo vchode S. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu za účelom otvárania vstupnej brány na pozemky zastavané bytovým domom a priľahlé k bytovému domu, a to pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere 1614 m2, druh pozemku: ostatná plocha a pozemok, parc. č. XXXXX/X o výmere 2053 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktoré pozemky sa nachádzajú v kat. úz. P. L., obec Bratislava- P. L., okres Bratislava pre LV č. XXXX, do troch dní od doručenia uznesenia za súčasného priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Návrh odôvodnila na tom skutkovom základe, že je vlastníčkou bytu č. XX vo vchode na S. XX na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXXXX na Záhradníckej ulici v Q., ktorý je postavený na pozemkoch parcely č. XXXXX/X o výmere 290 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXXX/X o výmere 252 2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v katastrálnom
území P. L., obec Bratislava- P. L., okres Bratislava I.. Povinný je spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov založeným podľa § 7 a nasl. zák. č. 182/1993 Z.z. Navrhovateľka je tiež v zmysle ust. § 23 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. podielovou spoluvlastníčkou priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, na príslušenstve a k pozemkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu XXXX/ XXXXXXX. Medzi pozemky v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky patria aj pozemky s parc. č. XXXXX/X o výmere 1614 m2 a parc. č. XXXXX/X o výmere 2053 m2, na ktorých sa nachádzajú parkovacie státia slúžiace vlastníkom bytov a nebytových priestorov, pričom vchod na tieto pozemky je zabezpečený bránou, ktorá as ovláda čipom. Kľúče s čipom boli (resp. mali byť) odovzdané len vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Predmetný čip č. XX prevzala aj navrhovateľka, avšak tento jej bol v priebehu roka 2022 opakovane blokovaný, t. j. nevedela sa s vozidlom dostať na pozemky, ktoré sú jej spoluvlastníctvom, a ktoré má právo užívať. Koncom marca 2022 požiadala navrhovateľka p. Q. ako mandatárku spoločenstva o odblokovanie čipu od brány, na čo jej uviedla, že blokovanie bude trvať až do úhrady nedoplatku, ktorý má navrhovateľka voči spoločenstvu. Povinný bol aj prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľky vyzvaný, aby čip od brány bezodkladne aktivoval, nakoľko na takúto blokáciu a bránenie v užívaní pozemku nie je právny dôvod. Na výzvu, ktorá mu bola doručená dňa 07. 06. 2022, povinný žiadnym spôsobom nereagoval a čip neodblokoval. V ďalšom uviedla, že ako vlastníčka bytu má v zmysle ust. § 23 ods. 1, § 12 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., ako aj ust. § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka právo užívať aj pozemky zastavané bytovým domom a tiež priľahlé pozemky a na zblokovanie čipu neexistuje žiaden právny dôvod. Konaním povinného je jej znemožnené užívať spoločné pozemky na účel, na ktorý sú určené, t. j. parkovanie s vozidlami. Obmedzenie vlastníckeho práva nemôže odôvodňovať ani existencia prípadných nedoplatkov, nakoľko spoločenstvo má zákonné možnosti pre vymáhanie nedoplatkov, príp. realizovanie iných zákonných oprávnení, nie však obmedzením užívania spoločných pozemkov. Takýto postup nepredpokladaná zák. č. 182/1993 Z.z., Občiansky zákonník a ani Ústava SR. Vyslovila presvedčenie, že vlastnícke právo je možné obmedziť iba zákonom alebo na základe zákona, nie rozhodnutím súkromnej osoby. V dôsledku zablokovania čipu sa navrhovateľka nemôže dostať na sporné pozemky a iný prístup vozidlom na ne nie je. Zdôraznila, že hoci bol tento protiprávny akt jednorazový, jeho dôsledky stále trvajú a navrhovateľka je aj naďalej obmedzovaná v užívaní pozemku, na ktorom nemôže parkovať motorové vozidlo. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a zároveň pretrvávať po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže prihliadať na nesplnenie takejto podmienky iba z dôvodu, že sa žalobca nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia už skôr, ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 05. 2020, sp. zn. 9Co/44/2020). Podmienku bezodkladnosti a naliehavosti označila za splnenú, nakoľko jej nie je umožnené užívať pozemok, pričom tento stav aj napriek predchádzajúcim písomným výzvam trvá a čip odblokovaný doposiaľ nebol. Záverom dodala, že pasívna vecná legitimácia povinnému svedčí zo skutočnosti, že čip bol navrhovateľke odovzdaný práve predstavenstvom žalovaného, pričom jeho členovia sú oprávnení kontrolovať čipy a jedine oni majú možnosť ich aktivovať a deaktivovať. V tejto súvislosti poukázala aj na obdobnú vec vedenú na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 2Co/226/2019, v ktorej súd konštatoval, že protokol o odovzdaní a prevzatí kľúčov vyhotovený na hlavičkovom papieri spoločenstva nasvedčuje tomu, že navrhovateľ za odporcu označil práve subjekt, ktorý spornými kľúčmi disponoval a bránil mu v realizácii jeho oprávnených záujmov, kvôli čomu neobstojí námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Dodal, že okrem toho p. T.. W. (podľa výpisu z registra spoločenstiev predsedníčka žalovaného) pokladá za stierače vozidiel výzvy, v ktorých upozorňuje vodičov, aby preparkovali ich vozidlá mimo súkromný pozemok pod hrozbou odkódovania čipu toho vlastníka, ktorý im umožnil vstup na pozemok a na výzve je podpis p. W. a pečiatka povinného. Takúto výzvu nalepila aj na vozidlo povinnej, ktoré mala dočasne požičané, čo však nič nemení na tom, že ako vlastníčka má ex lege oprávnenie na užívanie spoločného pozemku a je jedno či s vlastným alebo požičaným vozidlom.
3. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
4. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaké právna ochrana.
5. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
6. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
15. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
16. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
18. Podľa § 337 ods. 2, 3 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
19. Podľa § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
20. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky
subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou (za predpokladu, že sa nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, ktorým sa má zabezpečiť definitívna ochrana- napr. zdržovacie nároky). Vylúčené je preto poskytnutie tejto procesnej ochrany zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Je potrebné tiež zdôrazniť, že neodkladným opatrením nedochádza k prejudikovaniu konečného výsledku sporu, ale len k zabezpečeniu toho, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami tohto inštitútu, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť vzniku škody alebo inej ujmy či jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej).
21. Nový procesnoprávny kódex priniesol v právnej úprave neodkladných opatrení významnú zmenu, keď upustil od výlučne provizórneho charakteru neodkladného opatrenia a od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladné opatrenie) na konanie vo veci samej. Zákonodarca po novom pripúšťa, že neodkladným opatrením nariadeným pred začatím súdneho konania bude zabezpečená trvalá, definitívna ochrana bez potreby iniciovania konania vo veci samej (viď ust. § 336 ods. 1 veta druhá CSP, predovšetkým zdržovacie návrhy), a to na základe tzv. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom podania vo veci samej.
22. Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje:
- osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie,
- či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti,
- či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav,
- či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a
- či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením.
23. V predmetnej veci súd po dôkladnom vyhodnotení skutočností a tvrdení uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila splnenie všetkých podmienok pre zabezpečenie požadovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu spočívajúcej v uložení povinnosti povinnému aktivovať čip č. XX za účelom zabezpečenia navrhovateľkinho prístupu na pozemky, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou.
24. Výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. P. L. navrhovateľka osvedčila vlastnícky vzťah k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXXXX na Záhradníckej XX v Q. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXXX vrátane pozemkov parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X, ktoré podľa záznamov v katastri nehnuteľnosti, ako aj predloženej mapy majú slúžiť ako spoločný dvor bytového domu. Vlastnícke právo navrhovateľka nadobudla na základe zmluvy o prevode F.-XXXXXX/XXXX zo dňa 24. 11. 2010 a právo navrhovateľky užívať spolu s bytom aj spoločné časti, zariadenia, príslušenstvo a pozemok domu
vyplýva priamo z ust. § 12 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Podľa navrhovateľkou predloženej evidencie odovzdaných dotykových elektronických kľúčov, jej mal byť odovzdaný 1 ks kľúča s č. XX a z sms- komunikácie s osobou označenou ako P. Q. z 30. 03. 2022 vyplynulo, že minimálne v marci 2022 bol navrhovateľke odkódovaný prístupový kľúč od brány do dvora z dôvodu nedoplatku s tým, že opätovný prístup bol podmienený jeho úhradou. Právny zástupca navrhovateľky dňa 06. 06. 222 vyzval povinného na aktiváciu čipu od automatickej brány, čo mu bolo doručené podľa predložených údajov o doručení dňa 07. 06. 2022. Z predloženej výzvy opatrenej pečiatkou a podpisom podpredsedníčky povinného mal súd za osvedčené, že je osobou, resp. subjektom, ktorý zabezpečuje kódovanie čipov a diaľkových ovládačov od vstupnej brány k parkovacím miestam, čo nakoniec vyplýva aj zo samotnej povahy spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré v zmysle ust. § 7 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. spravuje spoločné časti, zariadenia, príslušenstvo bytového domu a priľahlé pozemky. Z uvedeného možno konštatovať osvedčenie existencie právneho i faktického stavu medzi sporovými stranami, súdnej ingerencie do ktorého sa navrhovateľka domáha za účelom ochrany jej vlastníckeho práva. Súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľky, že vo veci je splnená aj podmienka naliehavej a bezodkladnej úpravy pomerov, ktorú sama o sebe nevylučuje skutočnosť, že k neoprávnenému zásahu došlo s časovým odstupom od podania návrhu, nakoľko aj z predloženej výzvy (v minulosti aj sms- komunikácie) vyplýva, že navrhovateľka sa snažila vzťahy urovnať mimosúdne, čo ostalo bez reakcie. Z opísaných skutkových okolností má súd za osvedčené narušenie výkonu (spolu)vlastníckeho práva navrhovateľky k spoločným priľahlým pozemkom k bytovému domu so súp. č. XXXXX na S. XX, ktoré majú slúžiť všetkým podielovým spoluvlastníkom vlastniacim byty a nebytové priestory v danom bytovom dome. Na uvedenom závere nič nemení ani prípadná skutočnosť, že navrhovateľka má nedoplatky na úhradách do fondu prevádzky, údržby, opráv, príp. nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu, nakoľko ako správne uvádza navrhovateľka povinný (spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov) je pri výkone správy v zmysle § 7b ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. tieto oprávnený vymáhať vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a žiaden právny predpis mu neumožňuje svojvoľne odňať vlastníkovi prístup k spoločným pozemkom, príslušenstvu či zariadeniam bytového domu. Pokiaľ povinný podmieňuje prístup navrhovateľke k spoločným pozemkom slúžiacim na parkovanie motorových vozidiel úhradou nedoplatkov, koná svojvoľne a protiprávne, čo nemôže požívať právnu ochranu. V dôsledku uvedeného zásahu, ktorý trvá aj po výzve na odstránenie protiprávneho stavu, vzniká navrhovateľke bezprostredná ujma na jej ústavne chránenom vlastníckom práve, keď v bytovom dome, v ktorom vlastní byt, nemôže na určený účel užívať k nemu prináležiaci pozemok využívaný na parkovanie motorových vozidiel. Takýmto svojvoľným a nezákonným obmedzením spoluvlastníckeho práva povinný súčasne narúša pokojné užívanie nehnuteľností, čo v spojení s bezprostrednou majetkovou ujmou odôvodňuje okamžitú ingerenciu súdu do vzájomných pomerov medzi stranami sporu za účelom obnovenia jednej zo zložiek navrhovateľke prislúchajúceho vlastníckeho práva (práva užívať predmet svojho vlastníctva) a zamedzenia rozširovania vzniknutej ujmy.
25. Navrhovateľkou požadované neodkladné opatrenie predstavuje aj podľa názoru súdu rýchly a efektívny prostriedok na zabezpečenie Ústavou SR (čl. 20 ods. 1) v spojení s ust. § 126 ods. 1 OZ garantovanej ochrany pred trvajúcim neoprávneným zásahom do výkonu jej vlastníckeho práva k spoločným pozemkom, ktorý sa v žiadnom ohľade nejaví ako neproporcionálny, a ktorý zodpovedá aj procesnoprávnym požiadavkám ust. § 324 a nasl. CSP. Sledovaný účel pritom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, vo vzťahu ku ktorému je neodkladné opatrenie subsidiárnym procesným nástrojom. Súčasný protiprávny stav narúšajúci výkon jednej z troch zložiek vlastníckeho práva (ius utendi, t. j. práva užívať predmet vlastníctva) bezprostredne nielen zakladá, ale každým dňom aj zvyšuje ujmu na jeho vlastníckom práve, čím súčasne dochádza aj k narušeniu pokojného bývania v bytovom dome. Povinnosť, ktorú súd ukladá protistrane, a ktorou sa má zabezpečiť navrhovateľke nerušený výkon jej vlastníckeho práva k pozemkom, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou, neprimeraným spôsobom nezaťaží povinného a nespôsobí ani žiaden ireverzibilný stav. Nariadené neodkladné opatrenie je pritom spôsobilé poskytnúť navrhovateľke definitívnu ochranu bez potreby iniciovania ďalšieho súdneho sporu, v dôsledku čoho súd nepostupoval podľa § 336 ods. 1 CSP a navrhovateľke neuložil povinnosť na podanie žaloby, ale poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorá by sa mohla týkať aj nárokov na vrátenie do pôvodného stavu či nároku na náhradu škody, alebo inej ujmy, ak by mu výkonom neodkladného opatrenia vznikla.
26. Pokiaľ sa týka paričnej lehoty, t. j. lehoty na plnenie súdom uloženej povinnosti, súd uvádza, že táto je zákonom stanovená a odchýlku v zmysle ust. § 332 ods. 1 CSP môže ustanoviť len zákon, nie požiadavka strany. Z uvedeného dôvodu a plne v súlade s účelom neodkladného opatrenia súd
nestanovil trojdňovú paričnú lehotu vzťahujúcu sa na povinnosť uloženú rozsudkom nie neodkladným opatrením) a toto je vykonateľné okamihom doručenia uznesenia.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Nakoľko súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom podania vo veci samej, rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP aj o trovách konania, a to v súlade so zásadou úspechu vyjadrenou v ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnej navrhovateľke priznal voči neúspešnému povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358, § 359, § 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(§ 363, § 364 CSP)
Nariadené neodkladné opatrenie je podľa § 332 ods. 1 CSP vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.