Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5Co-294-2016.pdf
PDF · 92.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/294/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne: X. B., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. XXX, právne zastúpená JUDr. Milanom Hablákom, advokátom so sídlom M. R. A. XX, XXX XX B., proti žalovaným v rade 1/: Ing. U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX S. a v rade 2/: D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom A. M. XXXXX/XX, XXX XX Martin, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21C/28/2014-242 zo dňa 03. 03. 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov, ktoré sa nachádzajú v obci S., katastrálne územie S. a boli identifikované geometrickým plánom č. 121/2013, ktorý dňa 28.11.2013 autorizačne overil Ing. B. I., a to pozemkov registra „C“ parcela č. 726/143 trvalé trávne porasty o výmere 1 m2, parcela č. 726/144 ostatné plochy o výmere 79 m2, parcela č. 726/145 ostatné plochy o výmere 70 m2, parcela č. 726/146 trvalé trávne porasty o výmere 1 216 m2, parcela č. 726/147 ostatné plochy o výmere 181 m2, parcela č. 726/148 trvalé trávne porasty o výmere 27 m2, parcela č. 726/149 trvalé trávne porasty o výmere 721 m2, parcela č. 726/150 ostatné plochy o výmere 224 m2, parcela č. 726/151 trvalé trávne porasty o výmere 81 m2 a parcela č. 726/155 zastavané plochy o výmere 6 m2.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že časť sporných pozemkov identifikovaná geometrickým plánom č. 121/2013, ktorý autorizačne overil dňa 28.11.2013 Ing. B. I., ako duplicitné vlastníctvo, v minulosti patrila rodine Q. a tieto pozemky zdedila a nadobudla do vlastníctva navrhovateľka X. B., rod. Q. (rozhodnutie Štátneho notárstva v Martine, č. k. D 629/87 zo dňa 18.08.1987, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.1987). Časť pozemkov, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území S., ktoré boli pôvodne zapísané v pozemno-knižnej vložke č. 131 ako parcela č. 424/7, 424/8 a 417/56 a ktoré sú identifikované ako duplicitné vlastníctvo v geometrickom pláne č. 121/213, sú v súčasnosti v evidencii nehnuteľností zapísané na meno odporcov. Bolo preukázané, že pozemky patriace navrhovateľke, nadobudli v dôsledku nesprávneho geometrického zamerania odporcovia, a to kúpnou zmluvou zo dňa 02.07.2014 a následne aj kúpnou zmluvou zo dňa 24.11.2009. V danom prípade súd rozhodol podľa všeobecne platnej zásady súkromného práva, že „nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám“. Odporcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo od predávajúcich W. W. a X. W., pretože títo neboli v rozsahu určeného duplicitného vlastníctva vlastníkmi
sporných nehnuteľností. Súd pripúšťa, že aj odporcovia majú právo na ochranu dobrej viery, pretože s veľkou pravdepodobnosťou o nesprávnom geometrickom zameraní nevedeli. Podľa názoru súdu právo na ochranu absolútneho vlastníckeho práva navrhovateľky (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je možné prelomiť právom na ochranu dobrej viery len výnimočne. V súdenej veci právo navrhovateľky na ochranu vlastníckeho práva však podstatným spôsobom prevyšuje právo odporcov na ochranu dobrej viery (je intenzívnejšie), a preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam jej priznal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bolo by nespravodlivé, aby navrhovateľka v dôsledku zlej evidencie nehnuteľností, a najmä v dôsledku nesprávneho geodetického zamerania pozemkov, prišla o svoje vlastnícke právo. Na základe návrhu účastníkov súd vypočul ako svedka spracovateľa geometrického plánu č. 121/2013 Ing. B. I., a to na pojednávaní dňa 05.03.2015. Svedok vypovedal, že podľa jeho názoru časť pozemkov, ktoré patria navrhovateľke, určitou časťou zasahujú aj do pozemkov, ktoré sú vytýčené v geometrickom pláne, ktorý spracoval Ing. M. N.. Z hľadiska rozhodnutia vo veci bol výsluch tohto geodeta bezvýznamný. Pre rozhodnutie vo veci súd považoval za nepotrebné aj vypočutie geodeta Ing. M. N.. Je temer isté, že na obsahu svojho geometrického plánu by trval. Za týchto okolností bolo logické, že súd ustanovil súdneho znalca Ing. A. N., ktorého úlohou bolo sa vyjadriť ku geometrickým plánom, ktoré autorizačne overil Ing. M. N. a Ing. B. I..
Ohľadne potreby ohliadky pozemkov sa súdny znalec na pojednávaní konanom dňa 11.02.2016 vyjadril tak, že pre vypracovanie jeho znaleckého posudku bol zásadným podkladom katastrálny náčrt z roku 1928, pretože nič presnejšie, čo sa týka identifikácie, na katastri neexistuje, a preto identifikáciu vykonal na základe tohto katastrálneho náčrtu a pôvodnej pozemno-knižnej mapy. Znalec sa vyjadril, že identifikáciu podľa geometrických plánov, ktoré boli spracované v minulosti, nevykonával. Je logické, že v minulosti spracované geometrické plány, nie sú pre súdneho znalca ani pre súd záväzné. Právna zástupkyňa odporcov žiadala, aby súd pojednávanie odročil za účelom dodatočnej ohliadky sporných nehnuteľností za prítomnosti znalca. Takúto ohliadku súd považoval vzhľadom na obsah znaleckého posudku za neúčelnú. Súdny znalec v znaleckom posudku uviedol, že vyhotovenie znaleckého posudku je vo veľkej miere závislé na technickom geodetickom spracovaní a hlavne na správnej grafickej identifikácii pôvodného právneho stavu podľa katastrálneho náčrtu z roku 1928. Z týchto dôvodov znalec nepovažoval vykonanie ohliadky a predvolávanie účastníkov konania za účelné. Na pojednávaní znalec vyjadril presvedčenie, že prítomnosť účastníkov na ohliadke by bola zbytočná. Podľa Zákona č. 382/2004 Z. z. o súdnych znalcoch je povinnosťou znalca vykonávať posudok účelne a hospodárne. V danej veci sa jednalo vyslovene o technickú záležitosť. Ohliadku znalec nepovažoval za účelnú, pretože v teréne vykonával geodetické zameranie polárnou metódou s pripojením do súradnicového systému JTSK pomocou GPS prístroja Magel LAN PRO Mark 500, s cieľom zamerať aj identické vlastnícke a užívacie hranice pozemkov a ďalších identických bodov, a to za účelom upresnenia požadovanej identifikácie pôvodného právneho stavu a stavu registra „E“ na platný stav katastra. Podľa názoru súdu prítomnosť účastníkov pri týchto odborných činnostiach súdneho znalca nemá pre rozhodnutie sporu žiadny praktický význam a môže mať za následok len vznik zbytočných nákladov. Pretože skutkový stav bol vo veci zistený spoľahlivo, súd návrh na dodatočnú ohliadku sporných nehnuteľností a návrh na výsluch Ing. M. N. zamietol.
3. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/, podľa ktorých je odôvodnenie rozhodnutia nepresvedčivé a nedostatočné. Z odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Namietali nedostatočné právne zdôvodnenie rozsudku. Ďalej namietali spôsob hodnotenia dôkazov, kedy súd sa vôbec nezaoberal sudcovským (právnym) hodnotením predloženého znaleckého posudku, resp. znalecký posudok nepodrobil hodnoteniu. Rovnako namietali aj spoľahlivé zistenie skutkového stavu - v rámci zachovania rovnosti účastníkov konania mal súd vykonať žalovanými navrhnutý dôkaz - výsluch geodeta, ktorý vypracoval GP predložený žalovanými a nariadiť ohliadku na mieste samom. Nevykonanie ohliadky na mieste samom, za prítomnosti účastníkov konania pri vypracovaní znaleckého posudku, považovali žalovaní za závažné pochybenie zo strany znalca. V závere podaného odvolania namietali neurčitosť petitu žalobného návrhu, kedy žalobkyňa neoznačila v súvislosti s vymedzením pozemkov, ktoré boli predmetom konania, či sa jedná o parcely „C“, príp. o parcely registra „E“. Podľa žalovaných súd rozhodol o zmenenom návrhu bez procesného návrhu žalobkyne v zmysle § 95 ods.- 1 O.s.p. Poukázali na nesprávnosť údajov, ktoré súd uviedol v odôvodnení rozsudku vo vzťahu ku kúpnej zmluve z 2. 7. 2004 a pri označení geometrických plánov uvádzaných žalovanými.
4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, kde uviedla, že súd rozhodol správne a zákonne. Žaloba bola podaná dôvodne. Je nesporné, že nielen pozemky sú zamerané a užívané nesprávne, ale žalobca v rade 1/ ako stavebník postavil stavbu tzv. na čierno, bez povolenia. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu; zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania vo výške 587,83 eur. V doplnení k vyjadreniu žalobkyňa poukázala na aktivitu zo strany žalovaného v rade 1/ a jeho snahu dotknuté nehnuteľnosti od žalobkyne odkúpiť, čo je podľa žalobkyne prejavom, že istota odvolacích dôvodov zo strany žalovaných je chabá, odvolanie bolo podané formálne a teda rozhodnutie okresného súdu je správne.
5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
11. Pokiaľ ide o námietku žalovaných v rade 1/ a 2/ ohľadom výsluchu geodeta, je odvolací súd toho názoru, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, ktorého výsledkom bol záver o nesprávnosti geometrického plánu geodeta p. N., súd prvej inštancie správne ustálil nedôvodnosť výsluchu.
12. Nevykonanie obhliadky na mieste samom súd prvej inštancie zdôvodnil s poukazom na obsah znaleckého dokazovania, ktoré spočívalo výlučne v technickom posúdení podkladov pri vyhotovovaní
geometrického plánu. Vzhľadom na túto skutočnosť, by obhliadka za účasti strán nepriniesla žiadne relevantné skutočnosti.
13. Vo vzťahu k námietke o neurčitosti petitu nemožno súhlasiť s názorom žalovaných v rade 1/ a 2/, že súd konal o zmenenom návrhu bez toho, aby žalobkyňa návrh na zmenu podala. V tomto prípade vzhľadom na všetky okolnosti aj s poukazom na to, že v žalobnom petite bol odkaz na geometrický plán, z ktorého jednoznačne vyplýva C KN stav predmetných parciel, došlo zo strany súdu len k doplneniu chýbajúceho údaju.
13. Žalobkyňa v prejednávanej veci jednoznačne uniesla dôkazné bremeno ohľadom vlastníctva dotknutých nehnuteľností, jej tvrdenia boli podporené aj vykonaným znaleckým dokazovaním, nariadeným súdom, ako aj potvrdením správy katastra o duplicitnom vlastníctve.
14. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)