Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-206-2015.pdf
PDF · 85.4 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/206/2015
Uznesenie
Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti povinnému : K. I., nar.XX.X.XXXX, bytom S. I. XXX/X, N. o vymoženie 1.290,43 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, zo dňa 9.2.2015 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 9.2.2015 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie 1.290,43 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761 zo dňa 13.1.2014, sp.zn. SR 00430/14, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 5.6.2014 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Citovaným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi t.j. oprávnenému sumu 1.290,43 eur, úrok z omeškania vo výške 59,32 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.290,43 eur od 23.5.2013 do zaplatenia, inkasné náklady vo výške 150,- eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 89,99 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 166,68 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. 2. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o bežnom účte vydaná právnym predchodcom oprávneného zo dňa 10.9.2008. Súčasťou citovanej zmluvy sú Obchodné podmienky. Dňa 16.4.2013 uzavreli oprávnený a povinný Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. K vydaniu exekučného titulu došlo porušením záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Dohody o uznaní záväzku (ďalej len dohoda) , ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj zmluvné dojednania. V bode 5 citovanej dohody si zmluvné strany dohodli Rozhodcovskú doložku, na základe ktorej „zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené : a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana dohody podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu. b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana dohody podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ). Strany tejto dohody sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo strán dohody podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade
vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Strany dohody sa dohodli, že ktorákoľvek zo strany dohody má právo odstúpiť od tejto rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Pre platné odstúpenie od tejto rozhodcovskej zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej strane dohody.
3. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, žiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. sp.zn.15Er/206/2015
4. Podľa § 44 ods.2 veta tretia Exekučného poriadku ( ExP ), ak súd zistí rozpor žiadosti alebo v návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu, a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len O.Z.), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 5, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 2 O.Z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 O.Z., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 O.Z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Podľa § 53 ods. 4 O.Z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 O.Z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 O.Z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
5. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.) v ustanovení § 52. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej sp.zn.15Er/206/2015
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ). Zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Poskytovateľ úveru mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, avšak len za podmienky, že je vydaný v súlade so zákonom (§ 45 ZRK). Subjekty občianskeho práva si môžu dojednať, že ich spor(y) bude rozhodovať určitý rozhodca alebo rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu. Musí z nejvyplývať, či sa týka všetkých alebo len niektorých sporov medzi zmluvnými stranami, respektíve či sa týka len sporov, ktoré vzniknú v určitom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu (§ 3 ods. 1 ZRK). Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Dohode na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Predložená rozhodcovská doložka sa týka „všetkých sporov, ktoré vzniknú z tejto dohody“. Z takejto formulácie exekučnému súdu nie je zrejmé, akých sporov sa rozhodcovská doložka má týkať. Účastníci uzavreli v listine (v dohode), ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka, dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach. Listina hovorí vo viacerých bodoch o „dohode“ účastníkov, teda neobsahuje „zmluvu“. Z právneho hľadiska obsahuje dva právne úkony - jednostranný právny úkon dlžníka - uznanie záväzku a dvojstranný právny úkon dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach. Uznanie záväzku nemôže byť zmluvou, pretože ide o jednostranný právny úkon. Táto dohoda je však podľa názoru exekučného súdu neplatná pre jej nezrozumiteľnosť (§ 37 ods. 1 O.Z.). Dohodou terajší oprávnený (EOS) a povinný, sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú budú riešenie pred stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno Bratislava, alebo pred príslušným súdom SR. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva má formálny charakter rozhodcovskej doložky, táto tvorí súčasť listiny obsahujúcej uznanie záväzku povinného a dohodu účastníkov o úhrade pohľadávky v splátkach a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Aj napriek tomu táto rozhodcovská doložka je neplatná, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať za individuálne vtedy, ak mu predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľ musí mať reálnu možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Veriteľ musí splnenie uvedených podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§53 ods.3 O.Z.), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú. Z dohody nevyplýva, že povinný bol individuálne oprávneným takto poučený pred podpisom zmluvy.
sp.zn.15Er/206/2015
Predložená rozhodcovská doložka je nezrozumiteľná, nie je z nej zrejmé, akých sporov medzi účastníkmi sa má týkať, preto ju exekučný súd považuje za absolútne neplatnú. Výkon práv oprávneného
- dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje exekučný súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Je potrebné dodať, že súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľa. 6. Súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 a sp.zn. 6MCdo/9/2012, kde je uvedené, že princíp „vígilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 ExP vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.“ 7. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. 8. Súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok, rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky ako nulitný právny akt. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).