Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6C-526-1996.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/526/1996
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV rozhodol sudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci žalobcu: B. N., trvale bytom C., K. 1, zastúpený: JUDr. Jana Kompišová, advokátka, Bratislava, Jakubovo nám. č. 9, proti žalovanému: U. N., trvale bytom C., S. XX, zastúpený: advokátska kancelária Bardač s.r.o., Bratislava, Lomnického 22, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie konania zamieta.
II. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje:
- Jedálenský stôl tmavohnedý, rozťahovací
- 4 ks stoličiek hnedých bez čalúnenia
- Chladnička Calex 270l
- Fritéza Tefal
- Obedová súprava pre 6 osôb
- 5l tlakový hrniec
- Teflónová panvica
- Sektorový nábytok Invence
- Vlnený koberec béžový
- Automatická pračka zn. Tatramat
- Videorekordér Philips 4hlavový
- Modranská keramika 7ks
- Skrinka na topánky a vešiak bielozelenej farby
- Súprava smaltového kuchynského riadu
- Antikorový príbor pre 6 osôb s drevenými rúčkami
- 2ks mäsiarske nože
- Trojdielna bledohnedá skriňa s nadstavcom
- 8 súprav posteľného prádla
- 10ks utierok ľanových
- 20ks uterákov - froté
- 2ks zrkadlá v kúpeľni a spálni
- 6ks paplónov a 6ks vankúšov Všetko v zostatkovej hodnote 829,84 eura.
Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:
- Motorové vozidlo zn. Fiat 127, ŠPZ: C.-XX-XX
- 3ks kuchynského svietidla okrúhleho tvaru
- Kontaktný teflónový gril zn. Tefal
- Elektrická rúra zn. Mora
- Elektrický kávovar
- Farebný televízor zn. Sony
- Chemlonový koberec
- 5000,-Sk za prečalúnenie sedačky patriacej žalobcovi
- 3ks poličky Mona tmavohnedej farby
- Súprava kuchynského riadu
- 6ks čajových šálok
- Písací stôl s dvierkami
- 2ks vatové paplóny a 2ks vankúše
- Kuchynská linka Línia
- Antikorový dvojdrez
- Medziokenné žalúzie v rodinnom dome Všetko v zostatkovej hodnote 829,84 eura.
III. Žalovaný je povinný v lehote 1 mesiaca zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania finančných podielov 6 654,76 eura.
IV. Sporové strany sú povinné v lehote 3 dní zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV spoločne a nerozdielne súdny poplatok 66,- eur a náhradu trov znaleckého dokazovania 679,01 eura.
V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27. 08.1996 žiadal žalobca súd, aby vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov.
2. Podaním zo dňa 16.08.2016 žalobca vzniesol námietku zaujatosti proti sudcovi, ktorý má skoro dve desiatky rokov vytvorený pevný názor a zásadne odmietal rešpektovať komplementárne vyslovené záväzné právne názory nadriadeného súdu. Zároveň vzhľadom na uznesenie KS v Bratislave č. 5Co 215/2015 zo dňa 17.05.2016 a v ňom vysloveného záväzného právneho názoru navrhli zmenu žaloby tak, aby súd určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v Bratislave na S. ulici č. XX, obec C. - MˇČ M. H. N., katastrálne územie M. H. N., okres C. IV, zapísaných na LV XXXX, definovaných ako rodinný dom súp.č. XXXX, postavený na parcele registra „C“ číslo XXXX/ XX a parcely č. XXXX/X.
3. Žalovaný nesúhlasil s navrhovaným vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nesúhlasil so žalobcom, že domová nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva a ani do podielového vlastníctva, trval na tom, že je výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie a zistil, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX bolo rozvedené rozsudkom bývalého Obvodného súdu Bratislava IV č.k. 11C 313/94 zo dňa 22.01.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.1996. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sú hnuteľné veci, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku a ktorých zostatková hodnota je 1 659,69 eura ( 50 000,- Sk). Medzi účastníkmi ďalej bolo nesporné, že tak hnuteľné veci ktoré sú u žalobcu ako aj hnuteľné veci, ktoré má v držbe žalovaný majú rovnakú hodnotu v sume 829,84 eura (25.000,- Sk). V žalobe zo dňa 27.08.1996 žalobca uviedol, že sporové strany pred uzavretím manželstva žili v spoločnej domácnosti od septembra 1981 a v auguste 1983 začali spoločne stavať rodinný dom na S. ulici č. XX v C.. Pozemok bol pridelený žalovanému. Podľa tvrdenia žalobcu predmetná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Žalovaný poprel, že by došlo k dohode o spoločnej výstavbe rodinného domu, trval na tom, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Za účelom preukázania tvrdení sporových strán boli vypočutí svedkovia žalobcu: svedkyňa N. Z. - matka žalobcu uviedla, že sporové strany začali stavať spolu v roku 1982, v tom čase spolu bývali a viedli spoločnú domácnosť. O tom, že sporové strany žili spolu vedela od žalobcu. Po uzavretí ich manželstva na stavbe pomáha aj jej nebohý manžel. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobca mal pred svadbou založenú vkladnú knižku, na ktorej v čase svadby bolo 20 000,- Sk a po svadbe boli na ňu uložené svadobné peniaze 15 000,- Sk. Od žalobcu vedela, že tento vkladnú knižku dal žalovanému. Svedok N. Z. -
brat žalobcu uviedol, že sporové strany začali stavať v roku 1983, manželstvo uzavreli v roku XXXX, v roku 1985 tam robil vodoinštaláciu a v roku 1986 ústredné kúrenie. Svedok o tom, že účastníci začali stavať spolu vedel od žalobcu, ktorý sa mu týmto pochválil. Svedok bol prvý krát na stavbe v roku 1984, po svadbe sporových strán. Svedok R. N. - priamy sused sporových strán uviedol, že žalovaný sám staval hrubú stavbu po prvé poschodie, jedná sa o pivnicu, obvodové múry prízemia. Nevedel sa vyjadriť, či bol postavený strop, ale obvodové múry boli spravené. Svedok sa nevedel vyjadriť, či žalobca chodil na stavbu aj pred májom 1984. Svedkyňa G. N. - priama suseda sporových strán uviedla, že sporové strany začali stavať spolu s nimi na jar 1983. Sú to ich priami susedia. Žalobcu na stavbe videla prvý krát v lete 1983, keď bol robený spoločný múr v pivnici, nevedela za akým účelom tam žalobca prišiel. V tom čase sa s ňou nebavil. Svedok G. E. uviedol, že zo sporový strán pozná len žalovaného z futbalu. Pomáhal mu na stavbe v M. H. N. ako pomocný robotník. Mohlo to byť niekedy v rokoch 1982,1983. Naposledy tam bol keď bola urobená hrubá stavba. Svedok žalobcu nepoznal, žalobca nechodil na stavbu. Svedkyňa P.. G. E. uviedla, že je priamym susedom sporových strán, v dome býva od kolaudácie od júna 1988. Žalovaného pozná z videnia už skôr ako začali stavať ich rodinný dom v roku 1983. Žalovaného vídavala keď pracoval na svojom pozemku aj s jeho otcom. Môže sa vyjadriť o stave nehnuteľnosti len do apríla 1984, pretože potom bola na materskej dovolenke a nechodila na stavbu domu, z jej pohľadu mal žalovaný urobenú hrubú stavbu - urobený suterén, prízemie a prvé podlažie. Svedok Ing. A. E. - sused sporových strán uviedol, že žalovaný mal v júni 1983 urobený suterén a na jeseň 1983 už mal vytiahnuté múry prvého poschodia. Na jar 1984 žalovaný zastropil svoju stavbu - jednalo sa o položenie keramických nosníkov a zalial strop betónovou doskou. Počas trvania manželstva účastníkov bolo investované do nehnuteľnosti žalovaného. Výška investícií do rodinného domu v C., na S. XX, LV č. XXXX v katastrálnom území M. H. N. parcela č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere XXX m2 parcela č. XXXX/X záhrady o výmere XXXmX bola medzi účastníkmi sporná. T. posudkom P.. Ivana Bzdúcha, CSc. č. 7/2005 boli vyčíslené investície do tejto nehnuteľnosti žalovaného počas trvania manželstva sumou 12 313,71 eura (370.963,- Sk). Znalec pri vykonaní znaleckého posudku vychádzal z tej skutočnosti, že 98 % investícií bolo vykonaných v období rokov 1984 až 1988 a preto bral do úvahy cenové hladiny v tomto období. Počas trvania manželstva účastníkov bola z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatená celková suma 995,81 eura (30.000,- Sk) na pôžičku žalovaného Slovenskej sporiteľni číslo pôžičky XX-XXXXXX-X. Podľa tvrdenia žalobcu na výstavbu rodinného domu žalovaného, ktorý je vedený ako vlastník nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva XXXX v katastrálnom území M. H. N. parcela číslo XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2, parcela číslo XXXX/XX zastavaná plocha o výmere XXX m2, boli použité aj ďalšie finančné prostriedky a to 763,46 eura (23.000,- Sk) z úspor žalobcu pred uzavretím manželstva a darované peniaze v sume 1 991,63 eura (60.000,- Sk) od rodičov žalobcu obom účastníkom, ako aj suma 497,90 eura (15.000,- Sk) spoločného daru od rodiny žalobcu pre oboch účastníkov, a suma 497,90 eura (15.000,- Sk) tzv. svadobné peniaze, ktoré účastníci získali darom z príležitosti svadby.
5. V intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave bol vypracovaný znalecký posudok Ing. A. H. číslo XX/XXXX z ktorého vyplýva, že všeobecnou hodnotou rodinného domu odporcu súpisné číslo XXXX, na parcele číslo XXXX/XX v C., bola ku dňu vzniku manželstva dňa XX.X.XXXX v sume 74.900,- euro a všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku dňu zániku manželstva dňa 20.3.1996 bola v sume 201.000,- euro. Takýmto spôsobom vyčíslená výška investícii do nehnuteľnosti odporcu je 126.100,- euro.
6. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co 142/10-634 zo 30.4.2010 bol zrušený rozsudok I. stupňa v zmysle ustanovenia 221 ods. 1 písm h a 221 ods. 2 OSP z dôvodu, že súd I. stupňa nesprávne vec posúdil a tým, že použil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože súd I. stupňa sa len čiastočne riadil názorom odvolacieho súdu vyjadrenom v skoršom zrušujúcom uznesení a nerešpektoval jeho právny názor, že rozdiel zistených všeobecných hodnôt zistených doplneným znaleckým posudkom Ing. Juraja Nagya predstavuje práve hodnotu všetkých investícií do nehnuteľností počas trvania manželstva. Zároveň nezistil, pomer v akom sa na investícií počas trvania manželstva podieľali obaja účastníci spoločnými a oddelenými prostriedkami, aby bolo možné vyčíslenie sumy ktoré je potrebné zahrnúť do hodnoty majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorá sa vyporiadava a ktorá predstavuje sumu investícií prostriedkov len zo spoločných prostriedkov manželov vynaloženú na individuálny majetok žalovaného ohodnotenú v čase vyporiadania BSM.
7. Uznesením NS SR č.k. 8Cdo 180/2014-1055 zo dňa 30.03.2015 bol rozsudok KS v Bratislave z 12.11.2013 sp.zn. 5Co 198/2013, 5Co 199/2013, 5Co 200/2013 vo výroku ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.12.2012 a vo výroku o trovách odvolacieho konania zrušil a vec bola vrátená KS v Bratislave na ďalšie konanie. Podľa dovolacieho súdu interpretácia aplikácia § 150 veta 2 OZ, pri určení náhrady toho čo sa do spoločného majetku účastníkov konania vynaložilo, na ostatný majetok žalovaného zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy a odvolací súd vyššie uvedeným výkladom tohto ustanovenia sa natoľko odchýlil od jeho znenia, že zásadne poprel jeho účel a význam. Pri zisťovaní investícií sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do osobného majetku žalovaného v čase kedy boli vynaložené a nie zo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci. Rovnako aj právna teória jednoznačne vykladá ustanovenie § 150 veta 2 OZ tak, že pre posúdenie výšky náhrady toho čo sa do spoločného majetku vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov (Vojčík, P. a kolektív, občiansky zákonník, stručný komentár, 3. doplnené a prepracované vydanie, Jura edition, 2010, str. 404).
8. Uznesením KS v Bratislave sp.zn. 5Co 212/2015-1231 zo dňa 17.05.2016 bol rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.12.2012 č.k. 6C 526/1996-928 v napadnutých častiach zrušený a vrátený I.stupňovému súdu na ďalšie konanie, keď z výpovedi účastníkov konania nebola stanovená suma tzv. investície zo spoločného majetku manželov do výlučného majetku žalovaného, vzhľadom na rozporné tvrdenia strán sporu, v smere keď žalobca dokonca tvrdí, že nie je jednoznačne ustálená otázka výlučného vlastníctva rodinného domu žalovaným. Žalobca udáva, že spolu so žalovaným žili v spoločnej domácnosti určitý čas ešte pred uzavretím manželstva, vzhľadom na skutočnosť, že každý z partnerov mal vlastný príjem, dohodli sa že postavia rodinný dom. Žalobca rovnako produkoval tvrdenia v smere, že materiál na tento rodinný dom financoval aj on. Za tejto situácie nie je vylúčené, že vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúdal ten, kto stavbu postavil s úmyslom mať ho pre seba. Podľa KS sa mal súd zaoberať otázkou, či medzi stranami sporu nevzniklo podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu.
9. V zmysle § 162 ods. 1 písm a), ods 3 CSP, súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodne súd spolu s rozhodnutím vo veci samej.
10. V zmysle § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
11. V zmysle § 194 ods. 1 CSP, otázku o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193 môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
12. Žalobca podal dňa 04.10.2016 žalobu o určenie vlastníckeho práva tak, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Bratislave na Pieskovcovej ulici 11. Žalobu odôvodnil uznesením KS v Bratislave č.k. 5Co 215/2015 zo dňa 17.05.2016 keď nemožno opomenúť skutočnosť, že žalobca sa stal spoluvlastníkom predmetného rodinného domu. V danom prípade podľa názoru súdu nie sú splnené zákonné podmienky pre prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) pre prerušenie konania vo veci a to z toho dôvodu, že otázku vlastníctva nehnuteľností v Bratislave na pieskovcovej 11 môže súd prejudiciálne vyriešiť, preto návrh zo strany žalobcu ako nedôvodný zamietol. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nie sú splnené ani podmienky ust. § 164 CSP pre prerušenie konania, vzhľadom na to, že takého konanie by bolo neúčelným a zbytočným naťahovaním tohto sporu.
13. V zmysle § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
14. V zmysle §§ 149 ods. 1 a 150 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Avšak tomu, kto určitú vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva po vyporiadaní užíval, sa môže určiť cena v čase zániku, bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu má vec zostať, opotrebenie a náklady idú predovšetkým na jeho vrub. Základnou zásadou vyporiadania je, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich, nie je rozhodujúce o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov (Stručný komentár Občiansky zákonník Peter Vojčík a kolektív, strana 389). Pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkmi rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov, t.j. jednej polovici.
15. V zmysle § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatne rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
16. V intenciách rozhodnutia KS v Bratislave sp.zn. 5Co 212/2015-1231 zo dňa 17.05.2016 súd musel ako podstatnú otázku pre rozhodnutie vo veci prejudiciálne rozhodnúť, či domová nehnuteľnosť v Bratislave, Pieskovcová 11 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov alebo do výlučného vlastníctva žalovaného. Z vykonaného dokazovania, prednesov strán , vypočutých a vyššie uvedených svedkov súd mal preukázané, že predmetná nehnuteľnosť patrí do výlučného vlastníctva žalovaného. K tomuto záveru dospel z toho dôvodu, že žalobca najskôr tvrdil že táto nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď bola postavená počas trvania manželstva. Žalobca doposiaľ nikdy netvrdil, že strany sporu začali výstavbu rodinného domu po dohode , že ho postavia spoločne a že chcú v ňom spoločne bývať. Z výsluchu svedkov, ktorí boli vypočutí a z tvrdení žalovaného dospel súd k záveru, že žiadna dohoda o spoločnej výstavbe strán sporu nebola uzavretá a preto nemožno hovoriť o vzniku podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že hrubá stavba bola postavená žalovaným pred uzavretím manželstva sporových strán a preto je toho názoru, že vlastníkom je výlučne žalovaný. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobca nepostupoval v súlade s ust. § 150 CSP keď od podania žaloby dňa 27.08.1996 doposiaľ nesplnil svoju povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu hoci sa odvoláva na rozhodnutie KS v Bratislave sp.zn. 5Co 212/2015-1231, z ktorého vyplýva, že sa má súd zaoberať aj otázkou podielového spoluvlastníctva. Žalobca nedoplnil svoje tvrdenia a nenavrhol ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
17. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že hnuteľné veci, ktoré tvoria predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva majú hodnotu 1 659,69 eura (50.000,- Sk) a že každý z účastníkov má tieto veci v hodnote 829,84 eura (25.000,- Sk). Preto súd akceptoval dohodu účastníkov o rozdelení hnuteľných vecí tak, ako ich užívajú. Čo sa týka investícií do stavby rodinného domu žalovaného súd opätovne dospel k záveru, že v tomto prípade pri vyčíslení investícií do nehnuteľnosti žalovaného možno vychádzať len z konkrétne vynaloženými investíciami, ktoré vyčíslil Ing. Ivan Bzdúch, CSc., vo svojom znaleckom posudku sumou 12 313,71 eura (370.963,- Sk). Strany sporu síce nesúhlasili so znaleckým posudkom, avšak nepredložili iný znalecký posudok, z ktorého by mohol súd vyvodiť inú výšku investícií, navyše spor medzi stranami nebol v tom, ktoré práce boli počas trvania manželstva sporových strán v domovej nehnuteľnosti žalovaného vykonané. Preto súd nemal dôvod spochybňovať znalecký posudok Ing. Ivana Bzdúcha, CSc. a preto súd pri rozhodovaní vychádzal z tohto znaleckého posudku. Pri rozhodovaní súdu je rozhodujúca tá skutočnosť, kedy k investíciám došlo, a nie to, o čo bola nehnuteľnosť týmito investíciami zhodnotená ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Súd doplnil dokazovanie v intenciách Krajského súdu v Bratislave a zistil, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov do nehnuteľnosti žalovaného nemôže vyporiadať použité finančné prostriedky z osobného majetku žalobcu a ani finančné prostriedky, ktoré tvorili podielové spoluvlastníctvo účastníkov. Vzhľadom na charakter týchto finančných prostriedkov možno hovoriť len o podielovom spoluvlastníctve účastníkov, resp. vlastníctve žalobcu , ktoré však nemožno vyporiadavať zároveň s vyporiadavaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konkrétne sa jedná o finančný dar 1 991,63 eura (60.000,- Sk), ktorý získali účastníci a tzv. svadobné peniaze. Pri určovaní podielov účastníkov súd vychádzal z toho, že hnuteľné veci majú rozdelené rovnakým dielom v hodnote 829,84 eura (25.000,- Sk), a je potrebné zohľadniť, že z finančných prostriedkov tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov na pôžičku výlučne žalovaného bola zaplatená suma 995,81 eura (30.000,- Sk). a boli vložené investície do výlučného majetku žalovaného v sume 12 313,71 eura (370.963,- Sk). Preto súd z titulu vyrovnania podielov účastníkov pri hodnote hnuteľných vecí prikázaných do vlastníctva žalobcu v sume 829,84 eura a do
vlastníctva žalovaného v sume 829,84 eura a zohľadnení investícií v sume 12 313,71 eura (370 963,- Sk) a zaplatenej pôžičky v sume 995,81 eura (30 000,- Sk) zo spoločného majetku na výlučný majetok žalovaného , zaviazal žalovaného na zaplatenie titulom vyrovnania podielov účastníkov sumu 6.654,76 eura /(370.963+30.000):2=200.481,50 Sk/. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
18. Záverom súd poukazuje na ust. § 49 ods. 3 CSP, keď dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti. Preto súd neprihliadol na vznesenú námietku zo strany žalobcu.
19. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 veta druhá CSP, keď vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán na náhradu trov konania nemá právo.
20. O náhrade trov znaleckého dokazovania, ktoré preddavkovo znášal štát súd rozhodol v zmysle § 259 CSP.
21. O zaplatení súdneho poplatku rozhodol súd v zmysle zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a zaviazal účastníkov zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok 66,- Euro, t.j. 3 % z predmetu konania /hodnoty vyporiadavaného majetku/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).