Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/150/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ F. A., bytom v G., G. XX, 2/ O. A., bytom v G., G. XX, o zaplatenie 5.445,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 02.02.2016, č.k. 16C/292/2014-58

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 5.000 Eur istiny spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 19.07.2013 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100 Eur, splatných vždy k 20-temu dňu v mesiaci, počnúc mesiacom marec 2016 pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky riadne a včas.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom označeným v záhlaví uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 5.000 € istiny spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.07.2013 do zaplatenia a trovy konania 272,95 €, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100 € mesačne, splatných vždy k 20-temu dňu v bežnom mesiaci, počnúc mesiacom marec 2016 pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky riadne a včas. Ďalej určil, že v zmluve o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými dňa 27.10.2011, je neprijateľná podmienka uvedená v čl. VII bod 5 v znení: "Odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva" a určil, že v zmluve o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými dňa 27.10.2011 je neprijateľná podmienka uvedená v čl. VII bod 6 v znení: "Odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky." V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.445,78 € so 6,69 % úrokom ročne zo sumy 5.000 € od 19.7.2013 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.445,78 € od 19.7.2013 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania. Nárok vyplýval zo zmluvy o stavebnom sporení č. 0752136 4 02, ktorá bola uzatvorená dňa 27.10.2011 a na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 5.000 €. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 6,69 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 27,88 € a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 22 €. Po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 49,88 €. Žalobca odstúpil

od zmluvy dňa 15.07.2013 a vyzval žalovaných na okamžité vrátenie zostatku úveru v 7-dňovej lehote. Účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala 18.7.2013 a dlžná suma ku dňu odstúpenia predstavovala sumu 5.445,78 €, ktorá pozostávala z istiny 5.000 €, z nezaplatených úrokov a poplatkov ku dňu účinnosti od odstúpenia od zmluvy vo výške 445,78 €.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 497 Obch. zák., § 52 ods. 1,2, § 54 ods. 1,2 Obč. zák., § 1 ods. 2, § 2 písm. a/,b/, ods. 2 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.) a vychádzajúc z čl. II Zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere, čl. VII bod 1 uzavretej zmluvy, čl. XIV ods. 2 písm. a/, čl. XIV ods. 3 písm. c/ Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie, čl. VII bod 5 Zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere, čl. VI bod 6 Zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere, čl. VII bod 7 prvá veta zmluvy o medziúvere, vzal za preukázané, že žalovaní uzavreli dňa 27.10.2011 so žalobcom zmluvu o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere, pričom v danom právnom vzťahu vystupujú ako spotrebitelia, ktorí čerpaním úveru uspokojujú svoje osobné potreby na iný účel ako na výkon zamestnania.

4. Nakoľko žalobca listom zo dňa 15.07.2013 odstúpil od zmluvy s účinnosťou ku dňu 18.07.2013, okresný súd posudzoval platnosť tohto právneho úkonu.

5. Po právnom posúdení odstúpenia od zmluvy podľa § 39, § 48 ods. 1,2 Obč. zák., § 457 Obč. zák., § 53 ods. 1,5 Obč. zák., § 54 ods. 1 Obč. zák. konštatoval, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc), zrušením zmluvy zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia vznikajú nové práva a povinnosti, a to práva a povinnosti z bezdôvodného obohatenia a účastníci zrušenej zmluvy sú si povinní vrátiť si vykonané plnenia. Týmto plnením je iba istina úveru 5.000 Eur bez úrokov z úveru a poplatkov. Poukázal na to, že v prejednávanej veci si účastníci v zmluve o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere v čl. VII bod 5 a čl. VII bod 6 dohodli iné dôsledky odstúpenia od zmluvy, ako obsahuje všeobecná úprava občianskeho práva, a to oprávnenie žalobcu požadovať od žalovaných zaplatenie celej dlžnej sumy podľa zmluvy vrátane jej príslušenstva, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov ku dňu účinnosti odstúpenia. S poukazom na § 54 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa a tým zhoršiť jeho zmluvné postavenie, zastával názor, že dôsledky odstúpenia od zmluvy tak, ako si ich účastníci v predmetnej spotrebiteľskej úverovej zmluve dohodli, sú nevýhodnejšie pre žalovaných ako spotrebiteľov, než dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v Občianskom zákonníku. Zaväzujú žalovaných k povinnostiam nad rámec tých povinností, ktoré vznikajú v dôsledku odstúpenia od zmluvy podľa citovaných všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd preto dospel k záveru, že s poukazom na § 54 a § 39 Obč. zák. sú dané ustanovenia v čl. VII bod 5,6 neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda ich považuje za neplatné.

6. Nakoľko súd mal preukázané, že žalobca poskytol žalovaným peňažné prostriedky vo výške 5.000 € a nesplatená istina poskytnutých úverových prostriedkov z medziúveru predstavuje sumu 5.000 €, ktorú žalovaní neuhradili, čo zistil z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, uložil žalovaným povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 5.000 € a žalobu v prevyšujúcej časti, t.j. úrokov z úveru 204,73 € a poplatkov 208 € a 33,05 € zamietol.

7. Zároveň rozhodol, že žalobca nemá nárok na úroky z úveru z nezaplatenej istiny 5.000 € vo výške 6,69 % ročne od 19.07.2013 do zaplatenia konštatujúc, že úroky z úveru predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú tento úver, teda požičané prostriedky neboli vrátené veriteľovi, platí len do splatnosti úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania. Nakoľko zosplatnenie úveru nastalo 18.07.2013, počnúc dňom 19.07.2013 nemožno priznať úroky z úveru, ale len sankčné úroky z omeškania. Konštatoval, že uvedený záver potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/1998.

8. S poukazom na § 517 ods. 1 Obč. zák. v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania z istiny úveru odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j. 19.07.2013 do zaplatenia vo výške 5 % ročne, nakoľko žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške nižšej ako je najvyššia zákonná prípustná miera úrokov z omeškania.

9. Poukazujúc na § 53a Obč. zák. a § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. aj bez návrhu vyslovil neprijateľnosť zmluvných podmienok tak, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu. Žalobca mal vo veci úspech čiastočný, jeho úspech predstavoval 91,80 % k úspechu žalovaných 8,2 %, priznal preto žalobcovi právo na náhradu 83,60 % jeho nákladov, t.j. zo súdneho poplatku 326,50 € sumu 272,95 €.

11. Žalovaným umožnil s poukazom na § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. dlžnú sumu uhradiť formou splátok vo výške 100 € mesačne vzhľadom na ich sociálnu a finančnú situáciu.

12. Proti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí zvyšnej časti návrhu a proti závislému výroku o náhrade trov konania a proti obom výrokom o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v úverovej zmluve podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

13. V odôvodnení odvolania poukázala na to, že okresný súd nesprávne právne posúdil účinky odstúpenia od úverovej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa ktorých zmluva odstúpením od počiatku zaniká. Poukázala na § 261 ods. 6 písm. d/ Obch. zák., z ktorého vyplýva, že bez ohľadu na povahu účastníkov sa treťou časťou Obchodného zákonníka riadia okrem iného aj záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere. Z § 263 Obch. zák. vyplýva, že právny predpis prikazuje zmluvným stranám aplikovať na právny vzťah medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy ustanovenia Obchodného zákonníka, pričom zakazuje zmluvným stranám dojednať ustanovenie, ktoré by pôsobnosť Obchodného zákonníka na právne vzťahy vzniknuté z úverovej zmluvy vylúčilo. Konštatovala, že Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu odstúpenia žalobkyne od úverovej zmluvy neobsahoval ustanovenie, podľa ktorého by v prípade zmluvných vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, patrila prednosť ustanoveniam Občianskeho zákonníka pred normami Obchodného zákonníka absolútne. Občiansky zákonník v § 54 ods. 1 upravoval, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Je preto potrebné skúmať, ktoré podmienky je možné považovať za zmluvné a ktoré podmienky sú zákonnými podmienkami, teda danými ex lege. Dospela k záveru, že na následky odstúpenia od úverovej zmluvy je nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 349 Obch. zák.. Zároveň konštatovala, že Občiansky zákonník v § 52 ods. 2 stanovil, že sa do budúcnosti upravia právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ tak, že aj tam, kde by sa inak mali použiť normy obchodného práva, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka. Právna norma pôsobí do budúcnosti, preto je možné ju aplikovať len od nadobudnutia jej účinnosti, t.j. od 01.04.2015 do budúcna. Nakoľko v právnom predpise, ktorým je Občiansky zákonník v uvedenom ustanovení § 52 ods. 2 doplnený absentuje úprava, ktorá by vzťahovala účinky tohto ustanovenia aj na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou, je daná absolútna prednosť ustanoveniam Občianskeho zákonníka až na právne vzťahy vzniknuté najskôr 01.04.2015. Z uvedeného vyplýva, že na právne vzťahy vzniknuté pred týmto dátumom patrí prednosť zákonným záväzným normám Obchodného zákonníka, a teda je potrebné posudzovať aj záväzky z úverovej zmluvy podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z daného vyplýva, že v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy podľa ustanovení Obchodného zákonníka zmluva nezaniká od počiatku a veriteľovi prináleží voči dlžníkovi právo na zaplatenie úrokov za úver ako ceny prenechaných peňazí až do momentu ich skutočného vrátenia veriteľovi.

14. Zároveň nesúhlasila s napadnutým rozsudkom v časti vyslovenia neprijateľných zmluvných podmienok. Konštatovala, že podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zmluvné dojednanie, ktoré síce spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, avšak sa týka hlavného predmetu plnenia a je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo je individuálne dojednané. Dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa požadovať úroky za úver sa bezpochyby týka hlavného predmetu plnenia. Preto je irelevantné, či bolo individuálne dojednané alebo nie. Navyše zmluvná podmienka vyslovená ako neprijateľná vo výroku napadnutého rozhodnutia nespôsobuje značnú nerovnováhu, odráža iba dôsledok právneho vzťahu, pričom tento dôsledok vyplýva z právnej normy a navyše je zapríčinený samotnými žalovanými.

15. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.1 písm. h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

17. Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 5.000 Eur istiny spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 19.07.2013 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 100 Eur, splatných vždy k 20-temu dňu v bežnom mesiaci, počnúc mesiacom marec 2016 pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky riadne a včas, nebol odvolaním žalobkyne ani žalovaných napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 , preto v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

18. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal výrok, ktorým súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 272,95 Eur, výrok, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výroky, ktorými súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl. VII bod 5 a čl. VII bod 6 zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými dňa 27.10.2011 je neprijateľná podmienka (ďalej len napadnuté výroky).

19. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.10.2016 o 12,10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario.

21. Žalobkyňa podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 11.03.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

22. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

23. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Žalobkyňa podľa obsahu odvolania namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

27. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod v napadnutej časti nie je naplnený.

28. Rozhodnutiu súdu v napadnutých výrokoch nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových

strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinným v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutých výrokoch nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

29. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

30. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 , keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobkyne nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutých výrokoch a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

31. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že právny vzťah založený medzi žalobkyňou a žalovanými zmluvou o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.10.2011 bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.). Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

32. Odvolacia námietka žalobkyne týkajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka a potreby aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka, nie je dôvodná. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovaných zo zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.10.2011, uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, zák. č. 310/1992 Zb. stavebnom sporení a zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 .

33. Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy (tak ako tvrdí žalobkyňa), v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide totiž o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typický občiansko- právny vzťah. Napokon aj v samotnej zmluve je upravené, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi aj zák. č. 129/2010 Z.z. a Občianskym zákonníkom. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. (1.1.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s jeho novým ustanovením § 54 ods. 1: „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.“

34. Ani odvolacia námietka žalobkyne, týkajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3 M Cdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 rozhodol, že: „V preskúmavanom prípade je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčacie právo malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 tretiu vetu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014 a ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka dňa 01.04.2015 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Totožný právny názor bol prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2015 sp. zn. 3 M Cdo/14/2014.

35. Žalobkyňa v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy a nie ustanovenia § 349 Obchodného zákonníka.

36. S poukazom na vyššie vyslovený právny záver, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy. Úprava odstúpenia od zmluvy, definovaná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, je úpravou, ktorá je jednoznačne v prospech spotrebiteľa, na rozdiel od úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

37. Podľa ust. § 48 ods. 1,2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

38. Podľa ust. § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

39. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa listom zo dňa 15.07.2013 doručeným žalovanej v 1. rade aj žalovanému v 2. rade dňa 18.07.2013 odstúpila od zmluvy, v dôsledku čoho sa s poukazom na § 48 zmluva od začiatku zrušila a každá zo strán je povinná vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostala (§ 457 . Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo zistené, že žalobkyňa poskytla žalovaným peňažné prostriedky vo výške 5.000 Eur a napriek úhradám žalovaných (ktoré boli započítavané na úroky z medziúveru) výška nesplatenej istiny ku dňu odstúpenia od zmluvy predstavovala sumu 5.000 Eur. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobkyni nárok na vrátenie (len) sumy 5.000 Eur, a preto súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, ak v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uvedená istina predstavuje plnenie, ktoré žalovaní dostali zo zrušenej zmluvy, preto titulom vydania bezdôvodného obohatenia možno žalobkyni priznať iba túto istinu bez úrokov z úveru. Povinnosť platiť úroky z úveru vznikla z úverovej zmluvy, keďže však táto sa zrušila od začiatku v dôsledku odstúpenia zo strany žalobkyne, vznikol medzi stranami nový právny vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorého vznikla povinnosť strán sporu vrátiť si (iba) to, čo sa podľa zmluvy plnilo, a týmto je istina úveru 5.000 Eur bez úrokov z úveru. Povinnosť žalovaných platiť úroky z úveru zanikla momentom zrušenia úverovej zmluvy, vecne správne preto rozhodol okresný súd, ak žalobu v časti zaplatenia úrokov z úveru ako nedôvodnú zamietol.

40. Vecne správne súd prvej inštancie rozhodol, ak priznal žalobkyni úroky z omeškania iba zo sumy 5.000 Eur (uplatnená suma 5.445,78 Eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výška plnenia, ktoré boli žalovaní v zmysle vyššie prezentovaného výkladu povinní žalobkyni vrátiť, predstavuje totiž iba sumu 5.000 Eur.

41. K odvolacej námietke žalobkyne ohľadne určenia neplatnosti zmluvnej podmienky upravenej v čl. VII bod 5 a 6 citovanej vo výroku rozhodnutia, z dôvodu jej neprijateľnosti a najmä k jej tvrdeniu, že

uvedené zmluvné podmienky nespôsobujú značnú nerovnováha, odrážajú dôsledok právneho stavu, ktorý bol zapríčinený samotnými žalovanými, odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku, nad rámec ktorých uvádza nasledovné:

42. V posudzovanom prípade žalobkyňa poskytla žalovaným úver vo výške 5.000 Eur, pričom zmluvné strany si v predmetných článkoch pri odstúpení od zmluvy upravili, že nezaniká záväzok žalovaných splatiť pohľadávku žalobkyne vrátane jej príslušenstva ako aj zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.

43. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil ust. č. VII bod 5,6 zmluvy ako neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovaných.

44. Za predpokladu aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka pri odstúpení od zmluvy si strany majú vrátiť, čo plnili. Ak by teda žalovaní mali okrem sumy 5.000 Eur, ktorú obdŕžali od žalobkyne, splatiť žalobkyni aj príslušenstvo, čo v predmetnom prípade predstavuje sumu 445,78 Eur, plnili by viac, ako dostali. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. VII bod 5 nezhorší právne postavenie žalobkyne, než v akom bola pred odstúpením od zmluvy, naopak, jej právne postavenie sa nezmení. Na strane druhej, plnením by sa zhoršilo postavenie žalovaných, ktorí by plnili viac, než dostali. A v tom spočíva nerovnováha zmluvného ustanovenia.

45. Rovnako vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. VII bod 6 nezhorší právne postavenie žalobkyne, naopak prispieva k ochrane spotrebiteľa, nakoľko ten nebude povinný uhradiť zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Zaplatenie zmluvných úrokov až do zaplatenia celej pohľadávky je v rozpore s vyššie prezentovaným názorom odvolacieho súdu o vzniku nových práv a povinností po zrušení úverovej zmluvy v dôsledku jej odstúpenia, kedy žalovaní majú povinnosť plniť iba to, čo dostali - v tomto prípade len istinu úveru 5.000 Eur.

46. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch, vrátane výroku o trovách konania, v zmysle ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, avšak trovy odvolacieho konania im preukázateľne nevznikli. Žalobkyňa pre neúspech v odvolacom konaní nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .