Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-130-2014.pdf
PDF · 130.63 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/130/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: MAJO - MJM, s.r.o., so sídlom Palárikova 81/22, 022 01 Čadca, IČO: 45 391 807, právne zastúpeného: JUDr. Milan Rojček, advokát, so sídlom Žilina 010 01, Bottova 7, proti žalovanému: Alena Čelková, s miestom podnikania Oškerda 106, 023 32 Kysucké Nové Mesto, IČO: 46 707 107, právne zastúpenému: JUDr. Stanislav Záhumenský, advokát, so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 14.945,13 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14.945,13 EUR spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.120,- EUR od 4.8.2013 do 7.10.2013, zo sumy 520,- EUR od 8.10.2013 do 28.10.2013, zo sumy 3.120,- EUR od 4.9.2013 do 2.12.2013, zo sumy 2.120,- EUR od 3.12.2013 do 26.1.2014, zo sumy 1.670,- EUR od 27.1.2014 do 4.2.2014, zo sumy 1.220,- EUR od 5.2.2014 do 9.2.2014, zo sumy 1.070,- EUR od 10.2.2014 do 12.2.2014, zo sumy 970,- EUR od 13.2.2014 do 18.2.2014, zo sumy 3.120,- EUR od 4.10.2013 do 18.2.2014, zo sumy 2.890,- EUR od 19.2.2014 do 10.3.2014, zo sumy 2.640,- EUR od 11.3.2014 do 16.3.2014, zo sumy 2.390,- EUR od 17.3.2014 do 23.3.2014, zo sumy 2.140,- EUR od 24.3.2014 do 30.3.2014, zo sumy 1.890,- EUR od 31.3.2014 do 7.4.2014, zo sumy 1.640,- EUR od 8.4.2014 do 13.4.2014, zo sumy 1.390,- EUR od 14.4.2014 do 21.4.2014, zo sumy 1.140,- EUR od 22.4.2014 do 27.4.2014, zo sumy 890,- EUR od 28.4.2014 do 4.5.2014, zo sumy 640,- EUR od 5.5.2014 do 14.5.2014, zo sumy 390,- EUR od 15.5.2014 do 21.5.2014, zo sumy 140,- EUR od 22.5.2014 do 28.5.2014, zo sumy 3.120,- EUR od 4.11.2013 do 28.5.2014, zo sumy 3.010,- EUR od 29.5.2014 do 2.6.2014, zo sumy 2.760,- EUR od 3.6.2014 do 10.6.2014, zo sumy 2.510,- EUR od 11.6.2014 do 22.6.2014, zo sumy 2.260,- EUR od 23.6.2014 do 25.6.2014, zo sumy 2.010,- EUR od 26.6.2014 do 1.7.2014, zo sumy 1.760,- EUR od 2.7.2014 do 15.7.2014, zo sumy 1.510,- EUR od 16.7.2014 do 24.7.2014, zo sumy 1.260,- EUR od 25.7.2014 do 4.8.2014, zo sumy 1.010,- EUR od 5.8.2014 do 20.8.2014,
zo sumy 760,- EUR od 21.8.2014 do 9.9.2014, zo sumy 510,- EUR od 10.9.2014 do 21.9.2014, zo sumy 260,- EUR od 22.9.2014 do 25.9.2014, zo sumy 10,- EUR od 26.9.2014 do 15.10.2014, spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.120,- EUR od 4.12.2013 do 15.10.2014, zo sumy 2.880,- EUR od 16.10.2014 do 27.10.2014, zo sumy 2.630,- EUR od 28.10.2014 do 3.11.2014, zo sumy 2.380,- EUR od 4.11.2014 do 18.11.2014, zo sumy 2.130,- EUR od 19.11.2014 do 25.11.2014, zo sumy 1.880,- EUR od 26.11.2014 do 28.12.2014, zo sumy 1.630,- EUR od 29.12.2014 do 21.1.2015, zo sumy 1.380,- EUR od 22.1.2015 do 4.2.2015, zo sumy 1.130,- EUR od 5.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.120,- EUR od 4.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.129,78 EUR od 6.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 3.120,- EUR od 4.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 3.120,- EUR od 4.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 3.120,- EUR od 4.4.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 205,35 EUR od 1.1.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 3.2.2014 v spojení s podaním, ktoré žalobca učinil 31.1.2014 a ktoré bolo súdu doručené 24.4.2014, žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.600,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.120,- EUR od 4.8.2013 do 7.10.2013, zo sumy 520,- EUR od 8.10.2013 do 28.10.2013, zo sumy 3.120,- EUR od 4.9.2013 do 2.12.2013, zo sumy 2.120,- EUR od 3.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.120,- EUR od 4.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.120,- EUR od 4.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.120,- EUR od 4.12.2013 do zaplatenia a zo sumy 3.120,- EUR od 4.1.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR. Zároveň navrhol, aby súd žalobcovi priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. V rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku uviedol žalobca na odôvodnenie písomne podanej žaloby skutkové tvrdenia, podľa ktorých poukázal na skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 12.6.2013 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, na základe ktorej žalobca žalovanému prenajal nebytové priestory uvedené v článku 1 bod 1.1.. Ďalej žalobca poukázal na Dodatok č. 2 zo dňa 15.7.2013, podľa ktorého bola dohodnutá cena nájmu za prenajaté priestory od 1.8.2013 sumou 3.120,- EUR mesačne, splatnou najneskôr do 3. dňa v príslušnom mesiaci. Žalovaný mal povinnosť za obdobie od augusta 2013 do januára 2014 zaplatiť celkom nájomné vo výške 18.720,- EUR, teda 6-krát 3.120,- EUR, z ktorého uhradil len časť, a to vo výške 1.000,- EUR k 8.10.2013, v sume 1.600,- EUR k 8.10.2013, v sume 520,- EUR k 29.10.2013 a v sume 1.000,- EUR k 3.12.2013. Zvyšok dlžného nájomného v sume 14.600,- EUR napriek výzvam a urgenciám nezaplatil. Vo vzťahu k uplatnenej paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobca poukázal na úpravu podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia Vlády č. 21/2013 Z.z..
2.Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. V rámci vznesenej procesnej obrany vymedzil žalovaný prostriedky procesnej obrany skutkovými tvrdeniami, v obsahu ktorých poukázal na Zmluvu o nájme nebytových priestorov z 12.6.2013 a Dodatok č. 2 z 15.7.2013. Zdôraznil, že žalobca v Dodatku č. 2 upravil i spôsob úhrady platby nájomného tak, že suma 1.000,- EUR bude platená na účet žalobcu a suma 2.120,- EUR bude platená na účet správcu budovy, ktorým je B.. N. G.. Žalovanému nie
je zrejmé, z akého dôvodu bol takýto spôsob platby v zmluve uvedený. So žalobcom mal uzatvorenú dohodu o úhrade nájomného od 1.10.2013, v nadväznosti na ktorú začal nájomné platiť od októbra 2013. Nájomné za október 2013 až január 2014, teda za štyri mesiace predstavuje 12.480,- EUR. Žalovaný poukázal na skutočnosť stratovosti prevádzky reštaurácie a uviedol tvrdenie, podľa ktorého z tohto dôvodu dohodol so žalobcom úhradu záväzku v splátkach. Žalovaný vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu predmetný záväzok spláca v splátkach a nie je schopný ho zaplatiť jednorazovo. V dôvodoch odporu vymedzil zrealizované úhrady záväzku čiastočnými platbami s uvedením dátumu realizácie platby. Dňa 6.3.2014 mu B.. G. priniesol faktúry, kde upravil variabilný symbol, a to faktúru č. 2014001 vystavenú vo výške 1.650,- EUR a faktúru č. 2014010 vystavenú na 1.650,- EUR. Žalovaný sa nepamätá, že by podpisoval uznanie záväzku. Tento úkon urobil z nevedomosti, pod nátlakom. Žalobca mu priniesol viacero faktúr, medzi ktorými pravdepodobne bolo i predmetné uznanie. O uznaní nevie a nemá k dispozícii žiadnu kópiu. Poukázal na úpravu § 3 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb. O nájme a podnájme nebytových priestorov, pričom uviedol, že uvedené priestory v polyfunkčnom dobe sú určené na obchodný účel, teda nie je možné ich využívať na účely reštauračných služieb, preto navrhuje procesnému súdu, aby si vyžiadal dôkaz o zmene účelu stavby.
3. Žalobca v priebehu konania zrealizoval svojimi podaniami zo dňa 7.7.2014 /č.l. 28, kde sa nachádza čiastočné späťvzatie v časti o zaplatenie sumy 6.600,- EUR/, zo dňa 22.9.2014 /č.l. 63, kde sa nachádza čiastočné späťvzatie v časti o zaplatenie 750,- EUR/, zo dňa 30.9.2014 /č.l. 93, kde sa nachádza čiastočné späťvzatie v časti o zaplatenie 500,- EUR/, zo dňa 27.11.2014 /č.l. 98, kde sa nachádza čiastočné späťvzatie v časti o zaplatenie 1.250,- EUR/, zo dňa 5.2.2015 /č.l. 119, kde sa nachádza podanie čiastočného späťvzatia v časti o zaplatenie 500,- EUR/ a podaním z 22.9.2015 /č.l. 131, kde sa nachádza čiastočné späťvzatie v časti o zaplatenie 250,- EUR/, dispozitívne úkony čiastočných späťvzatí žaloby, ktoré úkony čiastočného späťvzatia žaloby zrealizoval pred otvorením prvého pojednávania vo veci. V nadväznosti na tieto dispozitívne úkony súd uzneseniami č.k. 19Cb/130/2014-53, č.k. 19Cb/130/2014-66, č.k. 19Cb/130/2014-124 a č.k. 19Cb/130/2014-146 čiastočne zastavil v rozsahu čiastočných späťvzatí. Zároveň žalobca v priebehu konania podaním zo dňa 22.9.2015 /č.l. 133/ navrhol zmenu žaloby - jej rozšírenie, v rámci ktorého požadoval žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 14.945,13 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
- zo sumy 3.120,- EUR od 4.8.2013 do 7.10.2013,
- zo sumy 520,- EUR od 8.10.2013 do 28.10.2013,
- zo sumy 3.120,- EUR od 4.9.2013 do 2.12.2013,
- zo sumy 2.120,- EUR od 3.12.2013 do 26.1.2014,
- zo sumy 1.670,- EUR od 27.1.2014 do 4.2.2014,
- zo sumy 1.220,- EUR od 5.2.2014 do 9.2.2014,
- zo sumy 1.070,- EUR od 10.2.2014 do 12.2.2014,
- zo sumy 970,- EUR od 13.2.2014 do 18.2.2014,
- zo sumy 3.120,- EUR od 4.10.2013 do 18.2.2014,
- zo sumy 2.890,- EUR od 19.2.2014 do 10.3.2014,
- zo sumy 2.640,- EUR od 11.3.2014 do 16.3.2014,
- zo sumy 2.390,- EUR od 17.3.2014 do 23.3.2014,
- zo sumy 2.140,- EUR od 24.3.2014 do 30.3.2014,
- zo sumy 1.890,- EUR od 31.3.2014 do 7.4.2014,
- zo sumy 1.640,- EUR od 8.4.2014 do 13.4.2014,
- zo sumy 1.390,- EUR od 14.4.2014 do 21.4.2014,
- zo sumy 1.140,- EUR od 22.4.2014 do 27.4.2014,
- zo sumy 890,- EUR od 28.4.2014 do 4.5.2014,
- zo sumy 640,- EUR od 5.5.2014 do 14.5.2014,
- zo sumy 390,- EUR od 15.5.2014 do 21.5.2014,
- zo sumy 140,- EUR od 22.5.2014 do 28.5.2014,
- zo sumy 3.120,- EUR od 4.11.2013 do 28.5.2014,
- zo sumy 3.010,- EUR od 29.5.2014 do 2.6.2014,
- zo sumy 2.760,- EUR od 3.6.2014 do 10.6.2014,
- zo sumy 2.510,- EUR od 11.6.2014 do 22.6.2014,
- zo sumy 2.260,- EUR od 23.6.2014 do 25.6.2014,
- zo sumy 2.010,- EUR od 26.6.2014 do 1.7.2014,
- zo sumy 1.760,- EUR od 2.7.2014 do 15.7.2014,
- zo sumy 1.510,- EUR od 16.7.2014 do 24.7.2014,
- zo sumy 1.260,- EUR od 25.7.2014 do 4.8.2014,
- zo sumy 1.010,- EUR od 5.8.2014 do 20.8.2014,
- zo sumy 760,- EUR od 21.8.2014 do 9.9.2014,
- zo sumy 510,- EUR od 10.9.2014 do 21.9.2014,
- zo sumy 260,- EUR od 22.9.2014 do 25.9.2014,
- zo sumy 10,- EUR od 26.9.2014 do 15.10.2014,
- zo sumy 3.120,- EUR od 4.12.2013 do 15.10.2014,
- zo sumy 2.880,- EUR od 16.10.2014 do 27.10.2014,
- zo sumy 2.630,- EUR od 28.10.2014 do 3.11.2014,
- zo sumy 2.380,- EUR od 4.11.2014 do 18.11.2014,
- zo sumy 2.130,- EUR od 19.11.2014 do 25.11.2014,
- zo sumy 1.880,- EUR od 26.11.2014 do 28.12.2014,
- zo sumy 1.630,- EUR od 29.12.2014 do 21.1.2015,
- zo sumy 1.380,- EUR od 22.1.2015 do 4.2.2015,
- zo sumy 1.130,- EUR od 5.2.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 3.120,- EUR od 4.1.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 1.129,78 EUR od 6.1.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 3.120,- EUR od 4.2.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 3.120,- EUR od 4.3.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 3.120,- EUR od 4.4.2014 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 205,35 EUR od 1.1.2015 do zaplatenia, v nadväznosti na ktorý dispozitívny úkon súd žalobcom navrhovanú zmenu žaloby uznesením č.k. 19Cb/130/2014-153 zo dňa 18.3.2016 pripustil. Uznesenie o pripustení zmeny nadobudlo právoplatnosť 14.4.2016 a predmetom ďalšieho konania sa stalo právo žalobcu vyplývajúce z vymedzenia predmetu konania podľa uznesenia č.k. 19Cb/130/2014-153 a na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, v ktorej časti žalobca na podanej žalobe zotrval. Vo vzťahu ku vznesenej procesnej obrane žalovaného, žalobca podaním z 11.7.2014 uviedol, že povinnosťou žalovaného bolo platiť nájomné za prenajaté priestory od 1.8.2014 vo výške 3.120,- EUR mesačne na základe dojednaného spôsobu platby, tak ako vyplýva zo Zmluvy medzi nimi uzatvorenej. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť platiť nájomné plnil nepravidelne a tým závažným spôsobom porušoval vzájomne dohodnuté zmluvné podmienky, pričom bol na toto porušovanie viackrát upozornený a nápravu nezjednal, vyústilo takéto konanie žalovaného do právneho úkonu výpovede z nájmu danej žalobcom žalovanému. Výpoveď bola žalovanému doručená 24.1.2014 a nájomný pomer bol ukončený k 30.4.2014. Žalobca so žalovaným nikdy dohodu o splácaní dlhu v splátkach, ani o ich prípadnej výške neuzatvoril. Tvrdenie žalovaného o tom, že sa nepamätá na skutočnosť podpísania uznania záväzku, je zavádzajúce a klamlivé, pretože žalovaný uznanie záväzku dňa 28.1.2014 podpísal bez akéhokoľvek nátlaku a v ten deň mu neboli zo strany žalobcu dávané na podpis žiadne iné listiny, ani faktúry. Žalobca poukázal na úpravu podľa § 323 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 407 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka. Postup žalovaného hodnotí ako rozporný s úpravou § 265 Obchodného zákonníka, pretože včasné a riadne plnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku. Poukázal pri tom aj na článok 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, z ktorého vyplýva zásada Pacta sunt servanda, v zmysle ktorej zmluvné strany musia dodržiavať zmluvné povinnosti, nakoľko Zmluva je záväzná pre obe strany.
4.Žalovaný v priebehu konania namietal rozhodnutie súdu o pripustení zmeny žaloby - rozšírení žaloby tvrdiac, že pripustením žalobcom navrhovanej zmeny by sa konalo o úplne odlišných skutočnostiach s úplne odlišnou právnou kvalifikáciou, než doposiaľ. Ďalej v priebehu konania žalovaný doplnil procesnú obranu vymedzením prostriedkov procesnej obrany - skutkovými tvrdeniami, podľa ktorých uznanie záväzku zo dňa 28.1.2014 je uznaním len podľa Zákona o účtovníctve a nie uznaním v zmysle úpravy Obchodného zákonníka. Spolu s rozhodnutím o pripustení zmeny neboli žalovanému doručené žiadne doklady, ktoré by sa tejto pripustenej zmeny týkali. Žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho žalobca svoje právo uplatňuje, v ktorej časti poukázal žalovaný na doručenú mu faktúru č. 201/40/20, v ktorej sa uvádza, že sa ňou fakturuje nájomné - časť nájomného v sume 1.000,- EUR za marec 2014 a faktúru č. 201/40/10, v ktorej sa uvádza, že sa jedná o fakturáciu časti nájomného za február v sume 1.000,- EUR. S poukazom na listinu označenú ako urgencia úhrad nájomného za roky 2013 a 2014 z 21.1.2015 žalovaný tvrdil, že došlo ku dohode podľa § 50 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na toto tvrdenie o uzatvorení dohody v zmysle § 50 Občianskeho zákonníka namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.
5.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o nájme nebytových priestorov uzatvorenou medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom - žalovaným zo dňa 12.6.2013 v celom jej obsahu, ako je v spise na č.l. 3 a 4, Dodatkami č. 1, 2 a 3 k tejto Zmluve, tak ako sú v písomnom vyhotovení súčasťou spisu na č.l. 180 až 182 /Dodatok č. 1 je z 12.6.2013, Dodatok č. 2 je z 15.7.2013 a Dodatok č. 3 je z 26.7.2013/, Uznaním záväzku z 28.1.2014 /č.l. 179/, súborom listinných dôkazov, ktoré boli súčasťou príloh podania žalobcu doručeného súdu 14.6.2016, tak ako sú v spise na č.l. 183 až 197: vyúčtovacou faktúrou Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. za obdobie od 19.9.2013 do 31.12.2013 pre odberateľa - žalobcu, vyúčtovacou faktúrou Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. pre odberateľa - žalobcu za obdobie od 1.1.2014 do 18.9.2014, zbernou faktúrou za vodné a stočné Severoslovenských vodární a kanalizácií, a.s. pre žalobcu za obdobie od 13.6.2013 do 31.12.2013 a za obdobie od 1.1.2014 do 9.6.2014, faktúrou žalobcu č. 2/2013, ktorou v zmysle Nájomnej zmluvy fakturuje náklady na energie v rozsahu plyn/kúrenie, vodné, stočné a dážď / čl. 191/ vo výške nedoplatku 1.129,78 EUR splatnou 5.1.2014, faktúrou žalobcu č. 2014126 splatnou 31.12.2014, ktorou vyúčtoval žalobca žalovanému na základe Nájomnej zmluvy za obdobie od 1.1.2014 do 31.4.2014 vodné, stočné, dažďové vody, plyn /kúrenie/ so sumou k úhrade 205,35 EUR, prílohami podania žalobcu z 1.7.2016, tak ako sú v spise na č.l. 206 až 217, dokladom označeným ako Urgencia úhrad nájomného za roky 2013 a 2014 z 21.1.2015 /č.l. 247/ a celým spisovým materiálom.
6.Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
7.Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
8.Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
9.Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
10.Podľa § 153 CSP: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
11.Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
12.Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka: Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
13.Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka: Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
14.Podľa § 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka: Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
15.Podľa § 323 ods. 1,2 Obchodného zákonníka: Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
16.Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka: Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
17.Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18.Podľa § 369c Obchodného zákonníka: Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19.Podľa § 663 Občianskeho zákonníka: Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
20.Podľa § 720 Občianskeho zákonníka: Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
21.Podľa § 50 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka: Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby. Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel. Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.
22.Podľa § 3 ods. 1,2,3 veta prvá Zákona č. 116/1990 Zb. v znení zmien a doplnkov /Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov - ďalej už len Zákon/: Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
23.Podľa § 7 Zákona: Ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
24.Medzi stranami sporu neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom z 12.6.2013, uzatvorenie Dodatkov č. 1, 2 a 3 k tejto Zmluve, tak ako sú tieto listinné dôkazy súčasťou spisového materiálu na č.l. 3, 4, 180, 181 a 182, existencia dokladu označeného ako Uznanie záväzku z 28.1.2014 /č.l. 6/, výpoveď Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 12.6.2013 daná žalobcom žalovanému listom z 24.1.2014 /č.l. 40/ a účinky tohto právneho úkonu výpovede k 30.4.2014, realizácia
úhrad vykonaných žalovaným v prospech žalobcu, ako o tom svedčia listinné dôkazy, ktoré boli v konaní priebežne predkladané žalobcom ako prílohy jeho čiastočných späťvzatí podľa č.l. 28, 46, 63, 93, 98, 119 a 131 spisu. Na základe nespornosti uvedených skutkových okolností vyplývajúcej zo zhodných tvrdení strán sporu, vo vzťahu ku ktorým zhodným tvrdeniam strán sporu neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, súd z týchto zhodných tvrdení strán sporu vychádzal podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
25.Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, sa súd primárne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. V tejto časti vychádzal z obsahu písomného vyhotovenia Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 12.6.2013 /ďalej už len Zmluva/ a Dodatkov č. 1, 2, 3 k tejto Zmluve / ďalej už len Dodatky/, ktoré právne úkony komplexne upravujú obsah právneho vzťahu medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Uvedený status označených zmluvných strán zo Zmluvy a z jej Dodatkov nepochybne vyplýva, a to ako z označenia zmluvných strán v záhlaví týchto právnych úkonov, tak z ich záveru, kde je žalobca označený ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca. Tým bol medzi žalobcom ako prenajímateľom - podnikateľom - obchodnou spoločnosťou na jednej strane a žalovaným ako nájomcom
- podnikateľom - fyzickou osobou na druhej strane založený obchodno-právny vzťah, ktorý z hľadiska hmotného práva je upravený podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka v spojení s § 663 Občianskeho zákonníka, § 720 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Zmluva obsahuje dojednanie všetkých podstatných náležitostí, dohoda o ktorých je potrebná pre platný a účinný vznik Zmluvy o nájme nebytových priestorov, teda dohodu o predmete nájmu, o účele nájmu, o výške a splatnosti nájomného prostredníctvom odkazu na dodatok / v danom prípade na Dodatok č. 1 ku Zmluve/ a o spôsobe platenia nájomného. Dohoda o výške a splatnosti nájomného odkazujúca na dodatok ku Zmluve podľa článku 3 bod 3.1 Zmluvy v spojení s Dodatkom č. 1 uzatvoreným v ten istý deň /č.l. 180/ je prejavom zmluvnej voľnosti zmluvných strán a nezakladá záver o neplatnosti predmetnej Zmluvy. Dodatok č. 1 ku Zmluve uvádza vo svojom obsahu konkretizáciu dohody o výške a splatnosti nájomného, ako aj o spôsobe jeho platenia. Skutočnosť platenia nájomného - jeho časti na účet správcu, tak ako to vyplýva jednak z článku 3 bod 3.1 Zmluvy, ako aj z obsahu Dodatkov č. 1, 2, 3 neznamená, že subjektom hmotno-právne oprávneným na uplatnenie tejto časti nájomného bol samotný správca. Zároveň označenie správcu ako v Zmluve /či už v záhlaví Zmluvy alebo v jej závere/, ako aj v článku 3 bod 3.1 samotnej Zmluvy a tiež v Dodatkoch č. 1, 2, 3, je výlučne vymedzením platobného miesta prostredníctvom označenia osoby správcu a účtu, na ktorý sa má časť nájomného platiť. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani skutočnosť participácie správcu pri uzatváraní ako Zmluvy, tak Dodatkov č. 1, 2 a 3 vyplývajúca práve z jeho označenia v záhlaví a závere ako Zmluvy, tak Dodatkov č. 1, 2 a 3. Zmluva i Dodatky ako zmluvnú stranu prenajímateľa, a teda subjekt hmotno-právne aktívne legitimovaný na uplatnenie práv prenajímateľa voči žalovanému ako nájomcovi z titulu práva na zaplatenie nájomného a ceny služieb spojených s užívaním nebytového priestoru, označujú výlučne subjekt žalobcu, ktorý je v nadväznosti na to subjektom v tomto konaní aktívne vecne legitimovaným. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný nie je a s poukazom na obsah Zmluvy, Dodatkov ku Zmluve a listinný dôkaz - Urgenciu úhrad nájomného z 21.1.2015, tak ako je táto v spise na č.l. 247 tvrdil, že došlo k uzatvoreniu dohody podľa § 50 Občianskeho zákonníka, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného takéto tvrdenie v konaní podľa Článku 8 CSP preukázať, čo žalovaný neučinil. Vo vzťahu ku tomuto tvrdeniu poukazoval žalovaný výlučne na Zmluvu, Dodatky ku Zmluve a listinný dôkaz - Urgenciu úhrad z 21.1.2015 podľa č.l. 247. Z týchto listinných dôkazov pri zohľadnení súčasného tvrdenia žalobcu, ktorý uzatvorenie dohody podľa § 50 Občianskeho zákonníka vylučoval, vyhodnotil súd vzniknutú dôkaznú situáciu s vyústením do záveru, podľa ktorého uvedená časť procesnej obrany žalovaného - vznesená námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, nie je dôvodná. Súd vychádzal z obsahu Zmluvy a Dodatkov ku Zmluve, ktoré samy o sebe uzatvorenie dohody medzi žalobcom a žalovaným v prospech tretieho subjektu - správcu podľa § 50 Občianskeho zákonníka nepreukazujú. Údaje o správcovi uvedené v označených právnych úkonoch vyhodnotil súd výlučne ako vymedzenie platobného miesta pri dojednaní spôsobu platenia nájomného. Takýto záver zodpovedá i vyjadreniu žalobcu, ktorý vystupoval ako pri uzatvorení Zmluvy, tak pri uzatvorení Dodatkov ku Zmluve ako zmluvná strana prenajímateľa a zároveň je tento záver v súlade i s výkladom prejavu vôle pri realizácii právneho úkonu Zmluvy a Dodatkov č. 1, 2 a 3 podľa § 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka v spojení s i v obchodno-právnych vzťahoch aplikovateľným výkladovým pravidlom prejavu vôle vo vzťahu k žalobcovi podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že by súhlasnou vôľou zmluvných strán prenajímateľa a nájomcu, teda žalobcu a žalovaného pri uzatvorení Zmluvy a Dodatkov ku Zmluve bola vôľa uzatvoriť ich v prospech tretej osoby - v prospech správcu, nebola žalovaným, ktorého v tomto konaní ťažila dôkazná povinnosť, v konaní spoľahlivo preukázaná.
26.Pokiaľ žalovaný namietal skutočnosť, že doklad - Uznanie záväzku z 28.1.2014 podľa č.l. 6 je uznaním výlučne podľa Zákona o účtovníctve, táto časť obrany žalovaného nebola súdom hodnotená ako dôvodná. V tejto časti vychádzal súd z obsahu listinného dôkazu, písomného vyhotovenia uznávacieho prejavu - Uznania záväzku z 28.1.2014. Z tohto listinného dôkazu, a to konkrétne z jeho posledného odseku vyplýva jednoznačný, konkrétny, určitý a zrozumiteľný prejav vôle žalovaného, a to uznávací prejav žalovaného vo vzťahu k záväzku, ktorý je vymedzený v texte uznania sumou 14.600,- EUR ako dlžné nájomné, ktorý uznávací prejav žalovaného založil právne dôsledky podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Skutočnosť vymedzenia predmetu uznania väzbou na ročnú účtovnú uzávierku za rok 2013 a I./2014 v tomto uznaní na uvedenom závere súdu nič nemení. Súd zdôrazňuje, že hmotné právo podľa § 323 Obchodného zákonníka neupravuje zákonom stanovenú obsahovú požiadavku uznania záväzku v obchodno-právnych vzťahoch uznaním čo do dôvodu a výšky, a teda za uznanie je potrebné považovať právny úkon, z obsahu ktorého vôľa smerujúca k uznaniu dostatočne identifikovaného záväzku zrozumiteľne a určito vyplýva. Žalovaný tiež v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nátlaku pri realizácii uznávacieho prejavu. Prípadná nedostatočná schopnosť vyhodnotenia právnych následkov tohto právneho úkonu žalovaným nespôsobuje jeho neplatnosť a je v zásade irelevantná s poukazom na úpravu vyplývajúcu z §15 Zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podľa ktorého: O všetkom čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Naviac v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že uznávací prejav realizovaný žalovaným ako podnikateľom fyzickou osobou vo vzťahu k záväzku, ktorý vyplýva z jeho podnikateľskej činnosti, je nepochybne úkonom, pri realizácii ktorého žalovaný nesie podnikateľské riziko podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej úpravy: Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Právny úkon Uznania záväzku z 28.1.2014 je preto súdom hodnotený ako platný právny úkon zakladajúci právne dôsledky spojené s takýmto právnym úkonom v zmysle úpravy § 323 Obchodného zákonníka. Na tomto mieste odôvodnenia súd poukazuje v uvedených súvislostiach na správanie sa žalovaného v priebehu tohto konania, kedy žalovaný vykonal čiastočné úhrady uznaného záväzku, čím realizáciou týchto čiastočných úhrad pri absencii súčasného prejavu vôle pri uskutočnení tej ktorej čiastočnej úhrady, z ktorého by bolo zrejmé, že zvyšok záväzku neuznáva, nastali vo vzťahu k zvyšku záväzku právne dôsledky podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
27.Tvrdenie o dohode medzi žalobcom a žalovaným o tom, že nájomné bude žalovaný uhrádzať až od 1.10.2013 a o dohode o uhrádzaní záväzku z titulu dlžného nájomného v splátkach žalovaný v konaní nepreukázal. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného uvádzanú v dôvodoch odporu proti platobnému rozkazu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného, ktorá mu neumožňuje splatiť naraz celý záväzok, súd konštatuje, že tieto tvrdenia ostali jednak výlučne v rovine nepreukázaného tvrdenia a zároveň nemajú ani vplyv na trvanie záväzku žalovaného vyplývajúceho zo Zmluvy a z Dodatkov ku Zmluve. Pokiaľ žalovaný namietal neplatnosť Zmluvy s poukazom na úpravu § 3 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb. tvrdiac, že nebytový priestor bol určený na využívanie na obchodné účely a nie je možné ho využívať na reštauračné služby, vo väzbe na čo navrhol vyžiadať súdom dôkaz o zmene účelu stavby, poukazuje súd na dôkaznú povinnosť strany sporu podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP /pôvodná procesná úprava platná a účinná v čase vznesenia tejto procesnej obrany podľa Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok/, ako aj podľa Článku 8 CSP. Z uvedených procesných úprav nevyplýva priestor pre žalovaným navrhovanú ingerenciu súdu pri zabezpečovaní dôkazov tvrdenia strany sporu. Žalovaný netvrdil žiadnu konkrétnu prekážku brániacu mu dôkaz uvedeného tvrdenia predložiť v súdnom konaní, v nadväznosti na čo súd primárne z tohto dôvodu hodnotí uvedenú časť procesnej obrany žalovaného ako účelovú, a teda nedôvodnú a tiež v konečnom dôsledku nepreukazujúcu neplatnosť Zmluvy v súlade s tvrdeniami žalovaného.
28.Na základe vyhodnotenia procesnej obrany žalovaného ako procesnej obrany, ktorá nemôže obstáť a viesť k zamietnutiu žaloby alebo jej časti, rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal právo na zaplatenie istiny zodpovedajúcej jeho právu na zaplatenie dlžného nájomného podľa Zmluvy a Dodatkov č. 1, 2, 3 ku Zmluve za obdobie od augusta 2013 do januára 2014 v rozsahu zostatku tohto záväzku žalovaného pri zohľadnení realizácie čiastočných úhrad zo strany žalovaného a v nadväznosti na tieto čiastočné úhrady zrealizovaných čiastočných späťvzatí žaloby a rozhodnutí súdu o čiastočnom zastavení konania v sume zostatku tohto záväzku 4.250,- EUR, ktorý zostatok záväzku bol i predmetom platného a účinného uznania záväzku podľa uznania z 28.1.2014. Ďalej priznaná istina zodpovedá právu žalobcu na
zaplatenie dlžného nájomného za mesiace február, marec a apríl roku 2014 /teda do skončenia právneho vzťahu založeného Zmluvou v súlade s výpoveďou žalobcu, účinky ktorej nastali k 30.4.2014/ v sume 3- krát 3.120,- EUR, čo zodpovedá v oboch prípadoch, teda i pokiaľ ide o zostatok dlžného nájomného za obdobie august 2013 až január 2014, ako aj za obdobie február, marec, apríl 2014, dohodnutej výške nájomného podľa Zmluvy a Dodatkov ku Zmluve. Vo zvyšnej časti je istina žalobcovi priznaná ako právo vyplývajúce zo Zmluvy, a to konkrétne z článku 4 bod 4.1 na zaplatenie ceny služieb, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním nebytového priestoru, a to v rozsahu fakturácie žalobcu č. 2/2013, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému cenu energií za rok 2013, a to konkrétne plyn /kúrenie/, vodné a stočné v sume 1.129,78 EUR /č.l. 191/ a fakturácie č. 2014126, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému energie za rok 2014, a to konkrétne plyn / kúrenie/, vodné, stočné a dažďové vody, vo výške 205,35 EUR /č.l. 196/. Na tomto mieste odôvodnenia súd uvádza, že obrana žalovaného vo vzťahu k časti žalobcom uplatneného práva na zaplatenie nájomného za február, marec, apríl roku 2014 a na zaplatenie ceny služieb podľa faktúr č. 2/2013 a č. 2014126 bola zo strany žalovaného učinená potom, ako mu boli doručené listinné dôkazy predložené k tejto časti uplatneného práva zo strany žalobcu, tak ako boli prílohami podania žalobcu z č.l. 178 /žalovanému doručené cestou pôvodného právneho zástupcu 14.6.2016, pričom išlo o listinné dôkazy podľa č.l. 179 až 197 a doručenie týchto listinných dôkazov pôvodnému právnemu zástupcovi žalovaného vyplýva z č.l. 204 spisu/ a prílohy podania žalobcu z 1.7.2016, ktoré bolo súdu doručené 1.7.2016 /č.l. 205/, pričom išlo o listinné dôkazy, ktoré sú v spise na č.l. 206 až 217 / pôvodnému právnemu zástupcovi žalovaného doručené 19.9.2016, ako vyplýva z č.l. 218/. Napriek tomu bola zo strany žalovaného vznesená vo vzťahu k tejto časti žalobcom uplatneného práva procesná obrana spočívajúca výlučne vo všeobecnom spochybnení tejto časti práva žalobcu bez konkrétnych námietok ku žalobcom predloženým listinným dôkazom, ktoré listinné dôkazy hodnotí súd podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP v spojení s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania v tejto veci ako dôkazy preukazujúce právo žalobcu na zaplatenie nájomného za mesiace február, marec, apríl 2014 a na zaplatenie ceny služieb podľa fakturácie žalobcu č. 2/2013 a č. 2014126. V tejto súvislosti poukazuje súd na úpravu podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, v nadväznosti na ktorú hodnotí uvedenú časť procesnej obrany žalovaného /č.l. 249/ ako nedôvodnú. V právnej rovine súd priznal žalobcovi istinu tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Zb. O nájme a podnájme nebytových priestorov.
29.So splnením peňažného záväzku zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné a cenu služieb, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním nebytového priestoru, je žalovaný v omeškaní. Žalobca dlžné nájomné a cenu služieb vyúčtoval žalovanému v súlade so zmluvne dojednaným spôsobom vyplývajúcim z článku 3 bod 3.1, článku 4 bod 4.1 Zmluvy, pričom v konaní nebolo sporné, že sa faktúry vystavené žalobcom dostali do dispozičnej sféry žalovaného. V nadväznosti na to bol žalobcovi ako dôvodne uplatnený priznaný úrok z omeškania vždy v zákonnej sadzbe, pri zohľadnení absencie dohody o sadzbe úroku z omeškania, teda v sadzbe vyplývajúcej z úpravy § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka k momentu vzniku omeškania a vo zvyšnej časti bol žalobcom uplatnený úrok z omeškania zamietnutý.
30.Podľa § 369c Obchodného zákonníka: Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31.Žalobcovi ako dôvodne uplatnená bola priznaná i paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR pri zohľadnení momentu vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy uzatvorenej dňa 12.6.2013.
32.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33.Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34.Podľa § 256 ods. 2 CSP: Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
35.Účastníkom v tomto konaní úspešným vo väčšom rozsahu je žalobca. Neúspech žalobcu predstavuje len časť celkom nepatrnú /žaloba bola zamietnutá v časti, o ktorú žalobcom uplatnená sadzba úroku z omeškania presahovala zákonnú sadzbu úroku z omeškania podľa hmotnoprávnej úpravy § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka/. Neúspech žalobcu je okrem toho predstavovaný časťou, v ktorej nesie žalobca procesné zavinenie na zastavení konania podľa § 256 ods. 2 CSP /pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 450,- EUR, ktorá suma tak ako vyplýva z č.l. 30, bola uhradená pred začatím konania/, v nadväznosti na čo bola žalobcovi priznaná plná náhrada trov konania voči žalovanému
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).