Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5CoE-6-2016.pdf
PDF · 82.07 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/6/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a členov senátu JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Petra Chovanka, v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská č. 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnému: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. F. M.. XXX/XX, XXX XX F., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1 070,22 eur a príslušenstva, vykonávanej JUDr. Jozefom Ďuricom so sídlom Exekútorského úradu Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 897/2013, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 13Er/196/2013-25 zo dňa 17.08.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zo strany povinného bolo súdu dňa 28.04.2014 doručené podanie označené ako „Vec: Odvolanie proti exekučnému konaniu č. 13Er/196/2013“, ktoré posúdil podľa jeho obsahu ako návrh povinného na zastavenie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doplnený podaním, doručeným súdu dňa 14.07.2014, označeným ako „Vec: Návrh na zrušenie exekúcie č.k. 13Er/196/2013“. Z nezrozumiteľne formulovaného obsahu podaní povinného možno vyrozumieť, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie a odblokovania bankových účtov pre porušenie čl. 39 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, viacerých ustanovení „Exekučného zákona“ (menovite § 49, § 96, §104) a § 47 ods. 2 O.s.p.. Poukázal na to, že na tento účet mu je poukazovaný starobný dôchodok, ktorý je jeho jediným zdrojom príjmu. Namietal, že mu nebolo umožnené, aby sa k exekúcii vyjadril a v prípade nesúhlasného stanoviska k danej exekúcii, aby vyjadril svoje námietky v predpísanej forme a lehote. Vzhľadom na hrubé porušenie ustanovení zákona navrhol, aby „súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Zvolen pod č.k. 13Er/96/2013 zrušil v plnom rozsahu“. Súčasťou návrhu bola žiadosť povinného o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mu boli protiprávne zablokované vrátane 10% úroku z omeškania až do vrátenia finančnej hotovosti na uvedené účty. K návrhu povinný pripojil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 05.12.2013, ktorým mu bol zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2013 na sumu 117,70 eur mesačne.
3. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že rozhodnutie o podaní povinného ponecháva na právnej úvahe súdu.
4. Po preskúmaní skutočností uvedených v návrhu povinného súd prvej inštancie nemal za preukázanú žiadnu skutočnosť, ktorú by bolo možné považovať za zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Povinný vo svojom podaní poukázal na porušenie viacerých článkov Ústavy SR, ako aj zákonných ustanovení, pričom žiadnym spôsobom nekonkretizoval, čo domnelú nezákonnosť spôsobilo, resp. kde, kým a akým spôsobom boli ustanovenia zákona porušené. Súd ustálil, že povinným
tvrdené skutočnosti nemajú za následok zánik povinnosti povinného uspokojiť pohľadávku oprávneného priznanú právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Touto povinnosťou je zaviazaný aj naďalej, pričom pokiaľ ju nesplnil dobrovoľne, bol oprávnený nútený domáhať sa vymoženia svojho nároku cestou exekúcie, ktorá je v danom prípade vedená dôvodne.
5. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že exekúcia ako nútený výkon rozhodnutia je priamo vo svojej podstate spojená s nepriaznivými dôsledkami v majetkovej a sociálnej sfére povinného. Zákon upravuje ako dôvod pre zastavenie exekúcie aj nemajetnosť povinného, táto však musí byť preukázaná príslušnými zisteniami o nedostatku majetku povinného vykonanými súdnym exekútorom. Komplexné zisťovanie majetkových pomerov povinného a ustálenie predpokladu trvalej nemajetnosti je úlohou súdneho exekútora, ktorý následne z uvedeného dôvodu súdu predkladá podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o vrátenie finančných prostriedkov, súd prvej inštancie poukázal na ust. § 61 Exekučného poriadku a tiež uviedol, že súdny exekútor doposiaľ nevydal exekučný príkaz, ktorým by bol postihnutý majetok povinného. Na základe vyššie uvedeného návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
6. Proti napadnutému rozhodnutiu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal exekúciu vedenú voči nemu „zrušiť“. V odvolaní namietal, že k porušeniu jeho ústavných práv došlo nesprávnym postupom súdneho exekútora, keďže mu nebolo riadne v súlade so zákonom riadne doručené upovedomenie o začatí exekúcie ani exekučný príkaz. Keďže exekúcia sa začína doručením upovedomenia o začatí exekúcie, exekúcia podľa jeho názoru nezačala. V závere opätovne poukázal na starobný dôchodok ako jediný zdroj príjmu a uviedol, že ani v budúcnosti nebude mať žiadny finančný príjem, z ktorého by mohol uspokojiť pohľadávku oprávneného.
7. Povinný podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods. 2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zachované.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.
9. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 12.03.2013 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola súdu prvej inštancie dňa 22.03.2013 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie po doručení opravy podaného návrhu vydal dňa 21.05.2013 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - Platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 23 Ro 123/2010 zo dňa 18.06.2010, ktorým bola povinnému ako žalovanému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi sumu 1 070,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 070,22 eur od 28.01.2010 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Uvedené rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.09.2010.
10. Ako uviedol súd prvej inštancie, dňa 28.04.2014 a dňa 14.07.2014 boli súdu doručené podania povinného vyjadrujúce jeho nesúhlas s exekúciou vedenou proti jeho osobe, ktoré je možné v uvedenom štádiu exekúcie posúdiť ako návrh povinného na jej zastavenie. V ich obsahu bolo namietané porušenie ústavných práv povinného ako účastníka exekučného konania, ku ktorému malo dôjsť nesprávnym postupom súdneho exekútora ako osoby štátom určenej a splnomocnenej vykonávať exekučnú činnosť okrem iného aj v súlade s Exekučným poriadkom. Povinný namietal porušenie viacerých ustanovení Exekučného poriadku, konkrétne ust. § 49, § 96, §104 a ust. § 47 ods. 2 O.s.p., a exekúciu žiadal zrušiť, ktorý návrh je potrebné posúdiť ako návrh na jej zastavenie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku. Podľa povinného však exekúcia nemala ani začať, keďže jej začiatok odvíjal od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a doručenia exekučného príkazu povereným súdnym exekútorom. Uvedené písomnosti povinnému doručené neboli, preto považoval zablokovanie jeho bankového účtu za neoprávnené, žiadal finančné prostriedky vrátiť a zrušiť blokáciu účtov vedených v jeho prospech.
Súdu uviedol, že na bankový účet mu je poukazovaný starobný dôchodok, ktorý je jediným finančným príjmom a v zásade nie je schopný pohľadávku oprávneného uhradiť. Tieto skutočnosti uviedol aj v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
11. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného ponechal posúdenie skutočností uvádzaných povinným na právnom posúdení súdu.
12. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.
13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.09.2013, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
14. Podľa § 47 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu.
15. Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.09.2013, upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené.
16. Súčasťou predloženého súdneho spisu je elektronická komunikácia manžela povinnej osoby adresovaná súdu, z ktorej je zrejmé, že povinný sa o exekúcii vedenej voči jeho osobe dozvedel po blokácii jeho bankového účtu/účtov. Pohľadávky oprávneného si je vedomý, avšak poukazoval na to, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok poukazovaný na bankový účet. Dôvodom podania návrhu je tá skutočnosť, že poverený súdny exekútor ho neinformoval o začatí exekúcie, resp. exekúcia voči jeho osobe ani nemala začať z dôvodu nedoručenia upovedomenia o začatí exekúcie a spôsobe jej vykonávania. V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd uvádza, že exekúcia sa začína vydaním poverenia na jej vykonanie súdnemu exekútorovi a nie doručením upovedomenia o jej začatí povinnej osobe, tak ako sa povinný domnieval. Vzhľadom k tomu, že povinný dobrovoľne nesplnil súdom uloženú povinnosť oprávnenému, bolo dôvodné, aby sa oprávnený domáhal vymoženia svojej pohľadávky cestou iniciácie exekučného konania, ktorého finálnou fázou v tejto prejednávanej veci bolo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
17. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, že by došlo k pochybeniu zákonom upravených postupov pri vedení exekúcie. Osobou, ktorá je vedením exekúcie poverená a určuje spôsob jej výkonu, je súdny exekútor. Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a aplikoval správny procesný postup, keď po udelení poverenia na vykonanie exekúcie doručoval povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom ho súčasne upovedomoval o spôsobe vykonania exekúcie s poukazom na ust. § 64, § 66 a § 93 Exekučného poriadku. Podľa preloženého exekučného spisu doručenie vykonával v súlade s ust. § 49 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.09.2013 do vlastných rúk povinného, pričom zásielka bola súdnemu exekútorovi dňa 19.06.2013 vrátená s označením dôvodu „adresát neznámy“. Vzhľadom k tomu, že zákon náhradné doručenie fyzickej osobe v tomto prípade vylúčil, súdny exekútor do predloženia veci súdu nebol úspešný s jeho doručením a majetok povinného nebol výkonom exekúcie postihnutý v zmysle uspokojenia pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti nie je možné konštatovať nezákonnosť zvoleného procesného postupu súdnym exekútorom. Vzhľadom na predložené listinné dôkazy mal odvolací súd preukázané, že k vydaniu exekučného príkazu v zmysle § 52 Exekučného poriadku doposiaľ nedošlo pre bezvýslednosť doručenia upovedomenia povinnému.
18. K námietke povinného o blokácii jeho bankového účtu odvolací súd uvádza, že súdny exekútor nepochybil, keď banke doručil príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu, ktorej právnym dôsledkom je aj tzv. arrestatorium. V zmysle arrestatoria povinný stráca právo na výplatu peňažných prostriedkov z účtu v banke, a to do výšky pohľadávky a jej príslušenstva podliehajúcej exekúcii. Ide
o príkaz banke na vykonanie blokácie účtu vo výške sumy podliehajúcej exekúcii a jej príslušenstva a zároveň zákaz príslušnej banke vyplatiť zablokovanú sumu povinnému. Nie je možné preto pripustiť relevanciu námietky povinného, že v prejednávanej veci bol bez jeho upovedomenia vystavený a doručený exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie). Pokiaľ teda povinný žiada o navrátenie jeho finančných prostriedkov na účet v banke, nesprávne sa domnieva, že došlo k postihu jeho majetku. Doručením príkazu na začatie exekúcie prikázaním z účtu v banke povinný dôsledkami predpokladanými zákonom stráca právo disponovať s vlastnými peňažnými prostriedkami do výšky pohľadávky oprávneného s jej príslušenstvom. Jeho ďalšej žiadosti o zrušení blokácie bankového účtu preto súdny exekútor nebol povinný vyhovieť.
19. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosti, ktoré povinný uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie a pre ktoré považuje exekúciu za nezákonnú a neprípustnú neobsahujú žiaden zo zákonných dôvodov podľa ust. § 57 Exekučného poriadku pre jej zastavenie. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou povinného, že súdny exekútor nedodržuje zákonné procesné predpisy a postihuje jeho majetok nedôvodne. V závere nemožno opomenúť, že pokiaľ súdny exekútor vykoná dôsledné šetrenie majetku povinného a dospeje k záveru o nedostatku jeho majetku, ktorý nestačí ani na úhradu trov exekúcie, predloží podnet súdu na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku.
20. Vzhľadom k tomu, že v priebehu exekúcie nenastal niektorý z dôvodov pre jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 387 ods. 1 potvrdil.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).