Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/507/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanej: K. J., narodená XX.XX.XXXX, C. XXX/X, Z., o zaplatenie sumy 894,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/261/2014 - 51 zo dňa 27. januára 2015 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny v sume 894,34 eura s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru a trov konania. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Spoločnosti Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov (v ďalšom texte „občianske združenie“), ktorá v konaní vystupovala ako vedľajší účastník na strane žalovanej podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 2 zák. č. 99/1963 Z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „O.s.p.“), priznal náhradu trov konania vo výške 285,79 eura. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že nemal za preukázané, či a ako žalovaná úver vyčerpala, kedy a ktorou splátkou sa dostala do omeškania, či a ako bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžných súm a kedy a ako postupca uplatnil svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny. Nebolo rovnako dokázané, že postupca oznámil postúpenie pohľadávky dlžníkovi. Žalobca odvodzuje svoje nároky voči žalovanej zo zmluvy, ktorú žalovaná uzavrela so spoločnosťou VÚB a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Svoje nároky mal žalobca získať postúpením pohľadávky. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka nie je postupiteľná a jej postúpenie je v priamom rozpore so zákonom, teda je neplatné. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka postupcu voči žalovanej postúpená, boli vyššie uvedené podmienky postúpenia splnené. Za dôkaz ich splnenia nemožno považovať jednostranné vyhlásenie v zmluve o postúpení pohľadávok. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4, § 39, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. O trovách konania súd rozhodol podľa §

142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, v konaní si však náhradu trov neuplatnila. Občianskemu združeniu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania, a to vo výške 285,79 eura, pričom trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, každý po 51,45 eura (prevzatie a príprava zastupovania, vyjadrenie vo veci samej, zastupovanie na pojednávaní vo veci samej dňa 27.01.2015) + režijný paušál 3 x 8,04 eura, t.j. spolu 178,47 eura podľa ustanovenia § 10 ods. 1 a 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej z náhrady cestovného (Bratislava - Okresný súd Galanta a späť) vo výške 26,92 eura podľa ustanovenia § 15 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., a náhrady za stratu času (cesta Bratislava - Okresný súd Galanta a späť) vo výške 80,40 eura podľa ustanovenia § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavreli zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úverový rámec, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Ku dňu postúpenia pohľadávky z postupcu na žalobcu vyčíslil postupca dlžnú sumu vo výške 894, 34 eura ako rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že ho súd prvej inštancie nevyzval na bližšie preukázanie dlžnej sumy, domnieval sa preto, že súd má dostatočným spôsobom preukázanú výšku dlžnej sumy. Súd prvej inštancie počas konania nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti nároku žalobcu, neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, čím žalobca nemohol produkovať konkrétne dôkazy na uznesenie dôkazného bremena. Pokiaľ by súd prvej inštancie vyjadril pochybnosti o uplatnení nároku, prípadne žalobcu vyzval na bližšiu špecifikáciu, žalobca by vyžiadal potrebné doklady od pôvodného veriteľa pohľadávky a súdu zaslal špecifikáciu uplatneného nároku spolu s platobnou históriou. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje zásada spravodlivosti, nakoľko žalobca respektíve jeho právny predchodca si splnil svoju zmluvnú povinnosť, poskytol pre potreby žalovanej finančné prostriedky, pričom žalovaná si svoje povinnosti nesplnila a poskytnuté finančné prostriedky nevrátila. Žalobca súčasne poukázal na zásadu kontradiktórnosti konania keď uviedol, že žalovaná dlžnú sumu nenamietala. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky k tomu žalobca uviedol, že predmetnú skutočnosť preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vo vzťahu k žalovanej. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstvá. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca ďalej vyslovil nesúhlas s priznaním trov konania občianskemu združeniu z dôvodov, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., nakoľko sa jedná o drobný spor. V prípade trov občianskeho združenia nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Občianske združenie v obdobných veciach vystupuje opakovane s obsahovo rovnakými jednoduchými podaniami, pričom združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Žalobca si súčasne uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

3. Žalovaná ani občianske združenie sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, samostatný odvolací návrh nepodali.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovanou bola dňa 04.08.2008 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere formou revolvingového úveru s poskytnutým úverovým rámcom vo výške 9.000 Sk (299 eur). Žalovaná sa zaviazala splácať úver po 300 Sk (9,96 eura) mesačne. Všeobecná úverová banka a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2013 postúpila pohľadávku voči žalovanej v sume 894,34 eura istina, 191,16 eura poplatky, 59,37 eura základný úrok a 14,26 eura sankčný úrok, žalobcovi.

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu pohľadávku alebo jej časť len v prípade, ak je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie tejto podmienky, správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že pohľadávka nebola platne postúpená, pretože postúpenie pohľadávky bolo v rozpore s citovaným ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Odvolacia námietka žalobca o tom, že súd prvej inštancie mu odňal právo konať pred súdom, keď ho nevyzval na bližšie preukázanie dlžnej sumy a nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti nároku, neobstojí. Je procesnou povinnosťou účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p. - účinný v čase konania pred súdom prvej inštancie). Zo žiadneho ustanovenia v tom čase platného a účinného O.s.p. nevyplýva povinnosť súdu v sporovom konaní vyžadovať od účastníka predloženie konkrétneho dôkazu.

Súd má povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. poučiť účastníkov o tom, že sú povinní predložiť alebo označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci. Takéto poučenie súd prvej inštancie účastníkom doručil spolu s predvolaním na pojednávanie. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na 06.11.2014, žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil s tým, že súhlasí s prejednaním veci bez svojej účasti. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil bez prejednania veci a na termín 27.01.2015 nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal aj žalobcu. Žalobca svoju neúčasť opätovne ospravedlnil a udelil súhlas s prejednaním veci bez svojej prítomnosti. Na pojednávaní dňa 27.01.2015 súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok v neprítomnosti žalobcu (ospravedlnil sa ) a žalovanej (o termníne pojednávania bola upovedomená ústne na odročenom pojednávaní). Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevyjadril pochybnosti o uplatnenom nároku žalobcu, neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, čím žalobca nemohol produkovať konkrétne dôkazy na unesenie dôkazného bremena, neobstojí. Konanie na súde je ústne, nie písomné, súd prvej inštancie teda nemal dôvod v neprítomnosti účastníkov, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní, z vlastnej vôle sa však nedostavili, vykonávať úkony podľa ustanovenia § 118 ods. 1, 2 O.s.p.. Tieto úkony - uvedenie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli, súd vykonáva na ústnom pojednávaní, po tom ako účastníci prednesú svoje návrhy, resp. repliky. Ak žiaden z účastníkov na pojednávaní nie je prítomný, nie je dôvod na vykonanie citovaných úkonov súdu. Nebol by naplnený účel sledovaný ustanovením § 118 O.s.p..

13. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že žalobcom vznesené odvolacie námietky sú nedôvodné, súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

14. Žalobca svojim odvolaním namietal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti zaplatiť občianskemu združeniu náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 285,79 eura.

15. V preskúmavanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.10.2014 oznámilo občianske združenie vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p.. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.01.2015 sa občianske združenie vyjadrilo k žalobe, pričom vo vyjadrení uviedlo aj argumentáciu k nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.

16. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., sa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi (žalobcovi) alebo odporcovi (žalovanom) zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

17. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi (žalobcovi) alebo odporcovi (žalovanom) zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie, zavedené do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15. 10. 2008, dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým bol podľa poznámky 10a uvedenej v citovanom ustanovení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Takýmto združením je v zmysle jeho stanov i občianske združenie.

18. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

19. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

20. Podľa v tom čase účinného ustanovenia § 25 ods. l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

21. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplynulo, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu malo občianske združenie oprávnenie vystupovať v konaní pred súdom prvej inštancie ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľky), pričom nemuselo preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej mu priznala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v citovanom ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p.. Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravovalo postavenie vedľajšieho účastníka ako takého, ktorý má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že občianske združenie ako vedľajší účastník malo v konaní pred súdom prvej inštancie (rovnako ako hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a teda mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa v tom čase účinného ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Ak teda vzniklo právo na náhradu trov konania účastníkovi - v tomto prípade žalovanej, ako úspešnej v spore v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania aj občianskemu združeniu ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Občianske združenie si toto právo uplatnilo, trovy konania si vyčíslilo a súd prvej inštancie mu ich priznal. K námietke neúčelnosti trov konania občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie priznal občianskemu združeniu uplatnené trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci a zastupovanie na pojednávaní dňa 27.01.2015. Tieto úkony vyhodnotil ako účelne vynaložené. Nakoľko účastník konania má právo vyjadriť sa v priebehu konania k žalobe, návrhom na dôkazy, k všetkým dôkazom (napr. § 114, § 118, § 123 O.s.p.) nie je možné vyjadrenie občianskeho združenia k žalobe, pokiaľ tento obsahuje argumentáciu vo veci samej, považovať za neúčelný úkon. Tiež nemožno považovať za neúčelný úkon účasť na pojednávaní, ak na toto pojednávanie bol vedľajší účastník súdom predvolaný. Správne teda postupoval súd prvej inštancie, keď občianskemu združeniu priznal náhradu trov konania ako trovy právneho zastúpenia za uvedené úkony právnej služby, pričom správne priznal aj náhradu cestovného a náhradu za stratu času.

22. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentom žalobcu, že opakované podávanie toho istého podania len so zmenou účastníka nie je opodstatneným základom na priznanie náhrady trov konania. Ak by sa odvolací súd stotožnil s týmto argumentom, nebolo by možné v spotrebiteľských sporoch ani žalobcom priznávať v prípade ich úspechu v konaní náhradu trov právneho zastúpenia, pretože tiež podávajú na súdy žaloby, v ktorých menia len účastníkov, dátumy a sumy. Takýto záver by bol absurdný a poprel by právo účastníka konania na zastúpenie advokátom v konaní.

23. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia a na ich zaplatenie zaviazal žalobcu. Aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ktorej sa žalobca vo vťahu k trovám občianskeho združenia domáhal, odvolací súd nevyhodnotil ako potrebnú, nakoľko trovy konania občianskeho združenia nie je možné z hľadiska ich výšky vyhodnotiť ako neprimerané žalovanej pohľadávke.

24. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

25. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .