Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/252/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769 zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava proti žalovanej: Ľ. D., L.. XX.X.XXXX, P. J. Y. XX, XXX XX A., o zaplatenie 546 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á uhradiť žalobcovi sumu 394 eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 22.5.2014 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 44%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.4.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 546 eur s 5,25 % úrokmi z omeškania ročne od 22.5.2014 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „uzavrel dňa 11.11.2013 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520132514 (ďalej len „zmluva“) na čiastku 400 eur, za odplatu vo výške 152 eur. Zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku vo výške 552 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 eura. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili žalovaní podpisom zmluvy, ako na dôkaz poukázal na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520132514. Žalovaná celkovo uhradila 6 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 1 euro bola uhradená dňa 26.1.2014. V súlade s článkom II zmluvy bola žalovaná povinná hradiť v 13 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 10.deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca im oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 15.1.2014 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 28.5.2014 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu 21.5.2014. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu vypracovania návrhu na vydanie platobného rozkazu činí dlžná čiastka 546 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sumy 552 eur a čiastkou vo výške 6 eur, ktorá bola uhradená žalovanou (552 eur

- 6 = 546 eur)“.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 5.10.2015 uviedla, že chce danú vec riešiť mediáciou.

3. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení záväzku a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca je vedený v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddieli Sa vo vložke č. 1396/ B v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

6. Žalovaná je fyzická osoba - spotrebiteľka.

7. Žalobca na formulárovom tlačive s názvom KEŠOVKA uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520132514 na čiastku 400 eur, za odplatu vo výške 152 eur s tým, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov - ďalej sú úrok a odmena spoločne označované v zmluve ako odplata. Zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku vo výške 552 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 eura. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná podpisom zmluvy. Podľa záveru formulárovej zmluvy - neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné podmienky, ktoré tvoria prílohu tejto zmluvy a na základe ich dôkladného oboznámenia sa pred podpisom tejto zmluvy sú obom zmluvným stranám známe v čase podpisu zmluvy, čo zmluvné strany potvrdzujú svojim podpisom na tejto zmluve. Zmluvné strany potvrdzujú, že pred podpísaním tejto Zmluvy si prečítali všetky jej podmienky, že porozumeli všetkým ustanoveniam, že táto Zmluva predstavuje ich slobodnú vôlľu a nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa bodu 1 Obchodných podmienok, veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. V prípade, že dlžník uhradí len časť splátky, bude jeho záväzok umorovaný tak, že uhradená suma bude použitá najprv na úhradu dlžnej istiny, potom dlžnej odplaty, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. RPMN činí pri splatnosti úveru na 7 mesiacov/66,19 %, na 13 mesiacov/67,70 %.

8. Z titulu úveru bola uhradená iba suma 6 eur. V predžalobnej upomienke zo dňa 15.1.2014 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 28.5.2014 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu 21.5.2014.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

10. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, a keďže podľa charakteru sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, vzťahuje sa na posúdenie zmluvy režim ochrany spotrebiteľa podľa ustanovení §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ostatné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

11. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať neprijateľné podmienky vyskytujúce sa v spotrebiteľských zmluvách, a v tejto súvislosti súd aj skúmal, do akej miery je možné hodnotiť zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere ako rovnovážne podmienky vo vzťahu k obom zmluvným stranám.

Z hľadiska formy a obsahu zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania, je bez akýchkoľvek pochybností, že sa jedná o zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca pripravenú a do tejto predtlače sa zapisovali len údaje týkajúce sa žalovaných. Z obsahu zmluvy vypláva dohodnutá odmena vo výške 18 %. Uvedená suma však bola zahrnutá do textu, kde boli ďalšie podmienky, pričom percentuálna výška odmeny bola rôzna, v závislosti od dĺžky splatnosti poskytnutého úveru. Do tejto časti bol zahrnutý percentuálne vyjadrený úrok, takže pre bežného spotrebiteľa, ktorý nemá dostatok skúseností, zrejme nebolo celkom jednoduché zorientovať sa a správne pochopiť, čo v skutočnosti tvorilo odplatu. Takto koncipovaná odmena, bez ďalšej špecifikácie a riadneho vysvetlenia, je neakceptovateľná, pretože práve v zmysle ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. mal poskytovateľ úveru pri uzavretí zmluvy poskytnúť také informácie, aby sa mohli žalovaní so všetkou zodpovednosťou rozhodnúť, či úver za takýchto podmienok zoberie, alebo prekračuje jeho ekonomické možnosti. Za čo mal spotrebiteľ zaplatiť odmenu nebolo možné zistiť zo Zmluvy. Podľa názoru súdu ide o prejav zásadnej nerovnomernosti v právach a povinnostiach účastníkov záväzkového vzťahu, pretože spotrebiteľovi poskytol veriteľ zrejme zámerne neurčitú a málo zrozumiteľnú informáciu, čím dosiahol podpísanie Zmluvy. Ak teda žalobca naformuloval túto časť plnenia len všeobecne ako odplatu, bez ďalšieho vysvetlenia, postupoval v rozpore s ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že zmluvné dojednanie v časti odmeny 18 % ročne, zahrnutej do odplaty, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa ustálenej praxe súdov / napr. nález Ústavného súdu ČR zo 7.mája 2009, sp.zn. I. ÚS 523/2007, uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy., pričom v spotrebiteľskej zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

14. V danom prípade súd zistil, že žalobca vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu 20 %, pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska zverejnených na internetovej stránke www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> v novembri 2013 bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úverov od 1 - 5 rokov vo výške 11,27 % ročne. Je evidentné, že sa jedná skoro o dvojnásobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver je potrebné považovať za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi.

15. Súd len konštatuje, že porušenie práv spotrebiteľa aj s ohľadom na úžernú úrokovú sadzbu spôsobil v kontexte celého prípadu, že zmluva je absolútne neplatná, a patrí v danom prípade žalobcovi iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Výška bezdôvodného obohatenia žalovanej spočíva v rozdiele medzi výškou poskytnutého úveru t.j. 400 eur a zaplatenou sumou 6 eura, teda 396 eura., v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

17. Súd priznal túto sumu žalobcovi aj s príslušnými úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z. odo dňa odo dňa 9.1.2014 vzhľadom na návrh žalobcu.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže žalobca mal úspech vo veci predstavujúci 72% a neúspech v časti predstavujúcej 28%, patrí mu nárok na náhradu trov konania vo výške 44%.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 .