Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_SA-5Er-807-2002.pdf
PDF · 79.92 KB
Case nature
Subarea
SA-5Er/807/2002
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, proti povinnej: G. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Libor Samec, Exekútorský úrad Bratislava, Košická 6, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 323,31 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Povinná je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 18,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Libora Samca, poverením vydaným Okresným súdom Šaľa pod č. 5405 006593* dňa 26.11.2002, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 323,31 Eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, č. k. 500-1799- KI-6020/2000 zo dňa 2.11.2000.
Súdny exekútor v priebehu exekúcie doručil dňa 31.7.2015 návrh oprávneného na pripustenie zmeny účastníka konania.
Následne, skúmaním podmienok konania, súd zistil, že došlo k uplynutiu trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) v znení platnom a účinnom do 31.12.2003. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 27.11.2000, prekluzívna lehota teda uplynula dňom 27.11.2003.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, zákon č. 233/1995 Z.z. (ďalej "Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, s účinnosťou od 1. januára 2004 Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolu a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004, výplatu podpory v nezamestnanosti a peňažnej náhrady, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31. decembri 2003.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu, ktoré je exekučným titulom, sa tento zákon vzťahuje na konanie, v ktorom o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach občanov a organizácií rozhodujú v oblasti štátnej správy národné výbory, ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy, orgány Slovenskej národnej rady a iné orgány štátnej správy.
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
Na základe uvedenej skutočnosti, citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na preklúziu práva oprávneného súd rozhodol tak, ako je to uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil. Súd aplikoval príslušné ustanovenia zákona o správnom konaní, týkajúce sa preklúzie práva priznaného exekučným titulom z dôvodu, že §25 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení platnom a účinnom do 30.6.2001 neobsahoval právnu úpravu preklúzie. Zároveň (na rozdiel od znenia §25 v znení platnom a účinnom od 1.7.2001) nevylučoval subsidiárne použitie všeobecného predpisu o správnom konaní. Z uvedeného má súd za to, že v prípade absencie právnej úpravy preklúzie v citovanom §25 v znení platnom a účinnom do 30.6.2001 za súčasného nevylúčenia subsidiárneho použitia všeobecného predpisu o správnom konaní, došlo k preklúzii práva priznaného exekučným titulom podľa § 71 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. v znení platnom a účinnom v čase vydania exekučného titulu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z úradnej povinnosti po zistení, že došlo k preklúzii práva priznaného exekučným titulom. Keďže povinný neuhradil svoju pohľadávku voči oprávnenému v lehote mu na to exekučným titulom ustanovenej, exekučný titul nadobudol právoplatnosť ako aj vykonateľnosť a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom ku skutočnosti, že povinný dal svojim včasným neplnením podnet na začatie exekúcie a oprávnený zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nezavinil, súd vychádzal pri rozhodovaní o trovách exekúcie z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom do 30.4.2008, ktoré sa vzťahuje na exekučné konania začaté do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 cit. vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov nasledovne:
1. Odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu - 19,92 Eur (13 úkonov, každý 10 min.) 2. Paušálna odmena - 29,88 Eur (9 úkonov x 3,32 Eur) 3. Hotové výdavky - 18,20 Eur (poštovné za 13 zásielok x 1,40 Eur) Spolu trovy exekúcie podľa predloženého vyčíslenia: 68,- Eur
Súd v prvom rade v súvislosti s uplatnenými trovami exekúcie konštatuje, že v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku má súdny exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súd má za to, že úkony súdneho exekútora vykonávané po uplynutí prekluzívnej lehoty exekučného titulu, to znamená po 27.11.2003, nemožno považovať za účelne vynaložené úkony súdneho exekútora, pretože napriek ich vykonaniu nemohlo dôjsť k samotnej realizácii exekúcie a teda zexekvovaniu majetku povinného na základe vyššie uvedeného exekučného titulu, nakoľko tento bol po tomto dátume v zmysle správneho poriadku prekludovaný. Súd teda pri posudzovaní a priznávaní náhrady trov exekúcie v prvom rade postupoval tak, že nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu tých úkonov a s nimi spojených hotových výdavkov, ktoré boli realizované po vyššie uvedenom dátume, kedy došlo k samotnej preklúzii práva priznaného exekučným titulom.
Súd posúdil a preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k názoru, že súdny exekútor si odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky nevyčíslil správne. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v rozsahu 10 min. iba za vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, jedno vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie a jedno vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie, nakoľko súd nepovažoval niekoľkosekundové prepísanie/ zmenenie adresáta v hlavičkách v jednotlivých listinách za účelne vynaložený čas, pričom za každé jedno takéto prepísanie/zmenenie adresáta si súdny exekútor automaticky započítal dobu trvania 10 min., čo nemôže zodpovedať skutočnosti. Listiny majú preukázateľne totožný obsah, pričom jedinou zmenou v ich vyhotovení je už zmieňovaná zmena adresáta. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za čas účelne vynaložený na exekúciu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky v rozsahu 30 min., teda 1 hod. x 6,64 Eur, spolu 6,64 Eur.
Súdny exekútor si ďalej nesprávne vyúčtoval paušálu odmenu podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, kde si exekútor vyúčtoval 2x 3,32 Eur za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a 6x 3,32 Eur za doručenie príkazov na začatie exekúcie jednotlivým bankám. Podľa názoru súdu má súdny exekútor podľa znenia vyhlášky nárok na paušálnu odmenu 3,32 Eur iba za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie a upovedomenia o začatí exekúcie, keď podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia nie je možné započítať 3,32 Eur za každé doručenie jednotlivého listinného vyhotovenia tak, ako to súdny exekútor učinil. Ak by sa táto paušálna suma mala platiť za každé jedno doručenie, tak by zákonodarca uviedol, že paušálna suma patrí za každé doručovanie, teda ako je to uvedené napríklad pri zisťovaní účtu alebo majetku povinného (tu patrí exekútorovi paušálne určená odmena za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného). Paušálna odmena exekútora podľa §14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky tak celkovo činí na základe uvedeného sumu za 3 paušálne odmeňované úkony, t.j. 3x 3,32 Eur = 9,96 Eur.
V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou taktiež nestotožnil a priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného iba za doručovanie tých listín, ktoré je z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázateľné a sú k nim pripojené doručenky opatrené poštovou pečiatkou. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za 2 doručovania, spolu v sume 1,40 Eur, nakoľko z pripojených doručeniek je zjavné, že súdny exekútor doručoval prostredníctvom jednej zásielky písomnosti do viacerých konaní, pričom si za takéto doručovanie vyúčtoval plnú sumu poštovného, t.j. 1,40 Eur napriek skutočnosti, že tu mu patrí iba pomerná suma, pripadajúca na jedno konanie. V prípade, že by súd priznal súdnemu exekútorovi plnú sumu poštovného za takéto zásielky, mohol by si exekútor prostredníctvom fotokópii takýchto doručeniek uplatňovať plnú sumu poštovného v každom dotknutom konaní, čo je neprípustné. Takéto podvodné konanie súdneho exekútora mal súd za preukázané pri porovnaní spisov EX 456/2002 a EX 457/2002, kde si súdny exekútor vyúčtoval plnú sumu poštovného za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia v oboch spisoch, pričom obe žiadosti boli doručované jednou zásielkou. V prípade, ak súd zistí opakované pokusy o takéto uplatňovanie trov exekúcie, bude táto skutočnosť signalizovaná orgánom Slovenskej komory exekútorov, ako aj Odboru dohľadu nad právnickými profesiami na Ministerstve spravodlivosti SR. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného za 2 zásielky x 0,70 Eur = 1,40 Eur, ktoré mal súd za preukázané pripojenými doručenkami opatrenými poštovou pečiatkou.
Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 18,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Galanta.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.