Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-74-2014.pdf
PDF · 114.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/74/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, sudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: C. V., S.. XX.XX.XXXX, N. M. A. XXX, XXX XX A., Q. M. M. XXXX/XX, XXX XX M. - R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923, právne zast. Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, AK so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 248,95 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta v celom rozsahu.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.05.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 248,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 248,95 eura od 26.05.2011 do zaplatenia. Nároky uplatňované v žalobe odôvodnil tým, že žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 610/2003 Z. z.) žalovanému (ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 zák. č. 610/2003 Z. z.). Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp. dodatku k zmluve o pripojení. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. 7104381382, splatnú dňa 25.05.2011 znejúcu na sumu vo výške 248,95 eura. Právny predchodca žalobcu ako postupca na strane jednej a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli dňa 24.06.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky činila 248,95 eura. Po postúpení pohľadávky nedošlo k ani jej čiastočnej úhrade. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Dňa 18.11.2014 vstúpil do konania na strane žalovaného v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v znení účinnom do 31.12.2014 vedľajší účastník - právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Súd má v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) za to, že postavenie tohto subjektu ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zostáva zachované aj po nadobudnutí účinnosti CSP (ktorý inštitút vedľajšieho účastníka (intervenienta) v podobe právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv a ktorá nemá právny záujem na výsledku konania nepozná) z nasledovných dôvodov:
4. Vstup vedľajšieho účastníka do konania je právnym úkonom tohto subjektu, s ktorým sú spojené právne účinky - práva a povinnosti v zmysle § 93 ods. 4 až 6 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Právne účinky tohto úkonu nastali pred nadobudnutím účinnosti CSP, a preto musia zostať v zmysle § 470 ods. 2 CSP zachované. Aj keď práva a povinnosti osobitného subjektu v zmysle § 95 CSP sú obdobné, na jeho pribratie do konania sa vyžaduje súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať, kým v čase vstupu vedľajšieho účastníka sa takýto súhlas nevyžadoval. Vyžadovaním súhlasu strany a jeho neudelením (napr. v dôsledku pasivity strany v konaní) by retroaktívne (spätne) došlo k negovaniu účinku vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko na jeho účasť v konaní ako osobitného subjektu podľa § 95 CSP by neboli splnené zákonom vyžadované podmienky, avšak na vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania sa súhlas strany sporu (účastníka konania) v zmysle § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31.12.2014 nevyžadoval. Súd preto v tomto konaní ponechal právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
5. Vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol, nakoľko zmluvná pokuta je dojednaná pevnou sumou v podstate pre prípad akéhokoľvek porušenia zmluvnej povinnosti na strane spotrebiteľa, bez ohľadu na konkrétny zmluvný prípad, rozsah porušenia povinnosti, ako aj dobu porušenia povinnosti s prihliadnutím na dobu viazanosti, preto je dojednanie zmluvnej pokuty neurčité a v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatné. Ďalej podľa vedľajšieho účastníka uvedené dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda aj neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky niektorých súdov, kde došlo k zamietnutiu žaloby o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti.
6. Keďže sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, súd v zmysle § 297 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vo veci nenariadil súdne pojednávanie a oznámil vyvesením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 219 ods. 3 CSP.
7. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä žalobou, zmluvami o pripojení Fix, dodatkami k zmluvám, faktúrou č. 7104381382 za zúčtovacie obdobie 08.04.2011 - 07.05.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 s prílohou evidovanými na tunajšom súde pod Spr. 653/2013 a Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení (ďalej len „ZEK“) zmluvy o pripojení, predmetom ktorých bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK žalovanému ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK a na základe ktorých boli žalovanému vypožičané SIM karty. Zároveň boli medzi nimi uzatvorené dodatky k zmluvám o pripojení, predmetom ktorých bolo dojednanie programov služieb Fix, kúpa mobilných telefónov Sony Ericcson T 303l za 0,02 eura a Nokia 3110 black za 1,- euro a dojednanie doby viazanosti 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, jej dodatkom a všeobecnými podmienkami ako súčasťami zmluvy o pripojení. Pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovaným (aj povinnosti riadne a včas platiť cenu žalobcom poskytovaných služieb) a následného vypojenia SIM karty zo strany žalobcu bola v dodatku k zmluve dohodnutá povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura (10 000,00 Sk). Faktúrou č. 7000204209 zo dňa 08.01.2010, splatnou 27.01.2010, bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 2489,95 eura (7.500,- Sk), ktorej zaplatenie si žalobca uplatnil v tomto konaní. Uvedenú sumu žalovaný do dnešného dňa nezaplatil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013, ktorých zoznam tvorí prílohu tejto zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému, uzavretou medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.
10. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
11. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
12. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 13. Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
14. Podľa § 545 ods. 2 OZ, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
15. Podľa § 545 ods. 3 OZ, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
16. Podľa bodu 3 veta prvá, druhá a tretia dodatkov k zmluvám o pripojení, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.
17. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
19. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
20. Keďže zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol v čase jeho vzniku uzatvorený na základe atypickej zmluvy medzi poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby, t.j. podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti a v súvislosti s ňou (dodávateľom) a žalovaným pri jeho nepodnikateľskej činnosti (spotrebiteľom), súd tento vzťah vyhodnotil ako občianskoprávny vzťah. Uzatvorenie atypickej zmluvy podľa § 43 ZEK a aplikáciu Občianskeho zákonníka na ňou založený záväzkový vzťah pripúšťa § 51 OZ. Na otázky ZEK neupravené sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Prioritne sa však záväzkový vzťah spravuje ustanoveniami atypickej zmluvy o pripojení a jej súčasťami (dodatkom, všeobecnými podmienkami), ak ich znenie neodporuje kogentným ustanoveniam vyššie uvedených právnych predpisov, od ktorých sa zmluvou a jej súčasťami nemožno odchýliť.
21. Ohľadne dojednanej zmluvnej pokuty súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že nemal za preukázané tvrdenie žalobcu obsiahnuté v žalobe a jej doplnení, že účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Funkciu paušalizovanej náhrady škody by totiž zmluvná pokuta plnila vtedy, ak by v zmysle § 545 ods. 2 OZ nebolo dojednané niečo iné. Dodatok k zmluve vo svojom bode 3 jednoznačne stanovuje, že aj keď žalovaný (Účastník) zmluvnú pokutu zaplatí, právo právneho predchodcu žalobcu a po postúpení pohľadávky právo žalobcu na uplatnenie skutočnej náhrady škody alebo jej časti prevyšujúcej zmluvnú pokutu zostáva nedotknuté.
22. V druhom rade považuje súd dojednanie o zmluvnej pokute za absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ z dôvodu jeho rozporu so zákonom - s ustanovením § 544 ods. 1 OZ v platnom znení z nasledovných dôvodov:
23. Ustanovenie o zmluvnej pokute je v zmysle dodatku k zmluve o pripojení viazané nielen na porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb, ale kumulatívne aj na následné vypojenie SIM karty, resp. koncového zariadenia z prevádzky žalobcom. Vznik nároku na zmluvnú pokutu je teda viazaný na splnenie dvoch kumulatívnych podmienok: 1. porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb (resp. realizovať zmluvné dobíjanie) a 2. vypojenie SIM karty z prevádzky žalobcom. Nárok na zmluvnú pokutu teda nemohol vzniknúť skôr, ako žalobca vypojil SIM kartu z prevádzky.
24. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanoveniach § 544 až § 545 OZ je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie (ujmy) riadne plniť svoj záväzok. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu pre dlžníka, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť zaplatiť pre ten prípad dojednané plnenie - pokutu. Zmluvná pokuta plní teda v prvom rade preventívnu funkciu riadneho plnenia zmluvných záväzkov. Ak zlyhá funkcia preventívna, nastupuje reparačná (uhradzovacia) funkcia zmluvnej pokuty, ktorej zmyslom je reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrnúť aj ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 OZ, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inak povedané, zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda.
25. Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy (neumožňuje teda zmluvným dojednaním sa od neho odchýliť), umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty len pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je presné a určité označenie povinnosti, pri nesplnení ktorej vznikne právo na zmluvnú pokutu. Okruh povinností, ktoré je možné zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je obmedzený, lebo každá platne dojednaná povinnosť môže byť týmto spôsobom zabezpečená. Vo všeobecnosti sa napr. môže jednať o povinnosť poskytnúť plnenie vo veciach, v činnostiach, alebo v peniazoch, o povinnosť zdržať sa nejakej činnosti; zabezpečená môže byť aj povinnosť poskytnúť plnenie na dohodnutom mieste, v dohodnutom čase, v potrebnej akosti; zabezpečiť možno aj porušenie povinnosti plniť bez právnych vád a pokuta sa môže vzťahovať aj na plnenie nekompletné.
26. Zmluvnú pokutu nemožno kumulatívne viazať na vypojenie SIM karty z prevádzky, pretože toto nemôže byť kvalifikované ako porušenie povinnosti žalovaným v zmysle § 544 ods. 1 OZ, ktorý má byť zmluvnou pokutou sankcionovaný, pretože tento úkon jednak činí žalobca, v prospech ktorého je zmluvná pokuta v tomto prípade dojednaná a nie žalovaný a jednak sa nejedná o porušenie zmluvnej povinnosti. Zmluvnú pokutu možno viazať len na porušenie zmluvnej povinnosti. Ustanovenie zmluvy, ktorého zmyslom je dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad vypojenia SIM karty z prevádzky a nie len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je tak v rozpore s ustanovením § 544 OZ. Z vyššie uvedených právnych záverov vyplýva, že ak je zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na vypojenie SIM karty žalobcom, hoci odôvodnené porušením povinnosti žalovaného, jedná sa o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1 OZ a z tohto dôvodu je absolútne neplatné podľa § 39 OZ (v podrobnostiach viď judikát - rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 1113/2003 zo dňa 30.11.2004). Keďže dojednanie o zmluvnej pokute možno podľa povahy právneho úkonu a jeho obsahu oddeliť od ostatného obsahu zmluvy o pripojení a jej súčastí, nespôsobuje teda neplatnosť zmluvy o pripojení a jej súčastí ako celku, a teda vo zvyšku v zmysle § 41 OZ zostávajú zmluva o pripojení a jej súčasti platné.
27. Právny úkon (zmluvné dojednanie), ktorý je v rozpore s ustanovením § 39 OZ je absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd ex offo (z úradnej povinnosti) bez ohľadu na to, či túto neplatnosť niektorý z účastníkov namieta. Takýto právny úkon je absolútne neplatný od počiatku, nevyvoláva žiadne právne účinky, a teda na jeho základe nemožno priznať plnenie. Absolútna neplatnosť nie je závislá ani od toho, či na základe tohto právneho úkonu už došlo k plneniu. Z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute ako súčasti spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku jeho neprijateľnosti ani neprimeranosťou zmluvnej pokuty, a preto ani vo výroku rozsudku nevyslovoval jeho neplatnosť v zmysle § 298 CSP. Pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania nie je možné priznať plnenie požadované žalobcom na právnom základe zmluvnej pokuty.
28. Súd sa zaoberal aj podpornou argumentáciou žalobcu ohľadne priznania nároku na právnom základe náhrady škody.
29. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
30. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
31. Podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
32. Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
33. Podľa § 43 ods. 3 ZEK, zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
34. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) ZEK podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. 35. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody uvedeného v žalobe vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia právnej povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu minimálne 24 mesiacov, resp. právnej povinnosti platiť riadne a včas cenu poskytovaných služieb po celú dobu viazanosti. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 OZ, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je:
a) protiprávny úkon,
b) ujma (v tomto prípade majetková, t.j. škoda),
c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
d) zavinenie.
36. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia právnych povinností ustanovených alebo vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu, vtedy ide o tzv. záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných priamo právnym predpisom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
37. Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
38. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané splnenie prvých troch predpokladov uvedených v bodoch 1 až 3. Dôkazné bremeno týkajúce sa prvých troch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vždy zaťažuje žalobcu (poškodeného). Štvrtý predpoklad (zavinenie) sa predpokladá iba v prípade, že sú preukázané prvé tri predpoklady (ak nie je preukázaný protiprávny úkon, nemá význam uvažovať, či bol zavinený alebo nie) a iba v prípade zavinenia vo forme nevedomej nedbanlivosti, úmysel musí poškodený taktiež preukazovať.
39. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov, resp. riadne a včas neplatil cenu služieb po uvedenú dobu.
40. K žalobcom tvrdenému porušeniu povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu viazanosti súd uvádza, že zmluvu o pripojení možno skončiť len jedným zo spôsobov uvedených v kogentnom ustanovení § 43 ods. 3 ZEK. Keďže zmluva o pripojení bola uzatvorená písomne v zmysle § 40 ods. 2 OZ ju možno zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmlúv o pripojení žiadnym spôsobom nepreukázal. Nebolo teda preukázané platné ukončenie zmluvy so žalovaným a teda žalovaný nemohol porušiť svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Práve na základe porušenia tejto zmluvnej povinnosti žalobca požaduje náhradu škody. Faktúra, v ktorej je účtovaná zmluvná pokuta nie je dôkazom spôsobilým preukázať platné ukončenie zmluvy, pretože vyúčtovanie zmluvnej pokuty nespôsobuje zánik porušovanej povinnosti, ani nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy, čím nie je daný prvý predpoklad vzniku škody.
41. Pokiaľ ide o druhý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody - vznik samotnej škody, tu sa žiada najprv uviesť, čo to vlastne škoda v právnom slova zmysle je. Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Tento pojem bol ustálený judikatúrou. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
42. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prípade, že by bol preukázaný protiprávny úkon zo strany žalovaného spočívajúci v porušení zmluvnej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, resp. platiť cenu služieb, k uvedenej škode by nedošlo. Samotné vyhlásenie, že žalovaný má vedomosť o tom, za akých okolností je mu poskytnutá zľava z ceny mobilného telefónu a od čoho sa odvíja jej výška totiž nie je zákonným predpokladom vzniku škody. Za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom tvrdeného, ale nepreukázaného protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Inak povedané, aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dohodnutú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú zľavnenú kúpnu cenu.
43. Napokon, ak neexistuje príčina (protiprávny úkon) ani následok (škoda), nemôže byť medzi nimi ani príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus), čím nie je splnený ani tretí predpoklad vzniku škody.
44. Vzhľadom na nepreukázanie splnenia vyššie uvedených troch zákonných predpokladov vzniku škody, nemohlo dôjsť ani k splneniu štvrtého predpokladu - zavinenia žalovaného. Ak totiž nebol preukázaný protiprávny úkon, vznik škody alebo príčinná súvislosť medzi nimi, nemá zmysel sa zaoberať otázkou, či bol protiprávny úkon zavinený, kto a v akej miere ho zavinil a následne podľa toho posudzovať priznanie nároku na náhradu škody.
45. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu (t.j. v rozsahu požadovanej zmluvnej pokuty, resp. náhrady škody a úrokov z omeškania z nej) ako nedôvodnú zamietol.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP nasledovne:
49. Keďže žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, plný úspech vo veci má žalovaný a vedľajší účastník na jeho strane, a preto majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vedľajší účastník, aj keď koná iba sám za seba, má totiž v zmysle § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase jeho vstupu do konania v konaní rovnaké práva a povinnosti ako (hlavný) účastník (strana sporu), popri ktorom v konaní vystupuje (zúčastňuje sa konania). Aj keď je pravdou, že vedľajší účastník koná iba sám za seba, účelom jeho vstupu do konania je ochrana práv žalovaného a úspech žalovaného vo veci je preto aj úspechom vedľajšieho účastníka na jeho strane, ktorý ho v konaní podporuje. Súd preto zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v celom rozsahu. Nakoľko žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
50. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 a § 263 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
51. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).