Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-382-2016.pdf
PDF · 80.09 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/382/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: I. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G. A.. Č.. X, J., zast. advokátkou JUDr. Annou Orthovou, Koceľova ul. č. 17, Bratislava proti žalovanému: I. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. J. A.. Č.. XXX, J., zast. advokátkou JUDr. Alžbetou Darinou Michalkovou, Škultétyho ul. č. 1, Bratislava, o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 18. apríla 2016, č. k. 13C/346/2015-66, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil s účinnosťou od 31.07.2015 vyživovaciu povinnosť žalobcu k žalovanému určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo 04.12.2013, č. k. 11C/208/2009-452, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 22.09.2014, č. k. 6Co/308/2014-487, právoplatným dňa 13.10.2014. Ďalej súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 384,12 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 04.12.2013, č. k. 11C/208/2009-452, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 22.09.2014, č. k. 6Co/308/2014-487, právoplatným dňa 13.10.2014 uložil žalobcovi povinnosť platiť výživné na žalovaného vo výške 170,- eur mesačne od 29.11.2010 a súčasne mu uložil aj povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 29.11.2010 do 29.11.2013 vo výške 1.340,- eur. Žalovaný bol v období od 01.09.2010 do 30.07.2015 študentom denného bakalárskeho štúdia na V. R. S. W. D. E. J.. Absolvoval skúšky zo všetkých predmetov bakalárskeho štúdia okrem štátnej bakalárskej skúšky, ktorú neurobil. Dňa 31.07.2015 žalovaný požiadal o prerušenie štúdia na dobu jedného akademického roka zo zdravotných dôvodov. Dekan fakulty rozhodnutím z 31.07.2015 povolil žalovanému prerušiť štúdium na obdobie od 31.07.2015 do 30.06.2016. Na základe tohto rozhodnutia žalovanému zanikli všetky práva a povinnosti študenta až do dňa opätovného zápisu na štúdium. Žalovaný bol na úrade práce vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v čase od 16.09.2009 do 31.08.2010 a od 14.08.2015 do 25.10.2015 a od 10.11.2015, pričom jeho evidencia trvá. Dňa 26.10.2015 uzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou Software, spol. s r. o. na dobu neurčitú s 3 - mesačnou skúšobnou dobou. Pracovný pomer sa skončil v skúšobnej dobe dohodou dňa 09.11.2015. Dňa 20.01.2016 uzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou UnionSoft, spol. s r. o. s nástupom do práce od 01.02.2016, pričom pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 31.01.2017. Tento pracovný pomer trval aj v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. V rámci svojho výsluchu žalovaný uviedol, že štúdium na V. R. S. W. D. bolo pre neho náročné
a niektoré skúšky musel absolvovať dvakrát. Poukázal na problémový predmet komunikačné siete, kvôli ktorému si musel štúdium predĺžiť o ďalšie dva roky. Keďže už bolo zrejmé, že štúdium bude predĺžené, rozložil si ostatné skúšky a zápočty tak, aby ich zvládol v priebehu 5 rokov. V súčasnosti má všetky skúšky absolvované. Bakalársky projekt musí však prepracovať, pretože komisia v roku 2015 sa uzniesla na tom, že nebol postačujúci. Dôvodom prerušenia štúdia bolo to, že mu to umožňovalo dokončiť bakalárske štúdium. Podľa vnútorných stanov fakulty totiž bakalárske štúdium trvá štandardne 3 roky a najviac ho možno predĺžiť o 2 roky. Bakalársky projekt má odovzdať a k jeho obhajobe by malo dôjsť niekedy v júli 2016. Jeho prioritou je ukončenie bakalárskeho štúdia, pričom ešte neuvažoval o tom, či bude pokračovať v štúdiu aj ďalej. Potvrdil, že asi od júla 2015 sa snažil nájsť si zamestnanie. Podarilo sa mu to v spoločnosti Positive software, spol. s r. o., kde však pracoval len 11 dní, pretože zamestnávateľ zistil, že potrebuje zamestnanca s väčšími skúsenosťami. Od 01.02.2016 je zamestnaný v spoločnosti Unionsoft, spol. s r. o., kde jeho mzda činí 750,- eur brutto plus odmeny. Žalovaný potvrdil, že jeho zdravotný stav je dobrý.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná a vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanému zanikla dňa 31.07.2015. Žalovaný bol študentom denného štúdia od 01.09.2010 do 30.07.2015. V tomto čase vyživovacia povinnosť žalobcu voči nemu trvala, pretože žalovaný sa sústavne pripravoval na výkon svojho budúceho povolania a ako taký bol odkázaný na výživné od svojich rodičov. Žalovaný prekročil štandardnú dĺžku trvania bakalárskeho štúdia a toto si predĺžil až na hornú hranicu prípustnej dĺžky, teda 5 rokov. Dôvodom bolo to, že štúdium mu robilo ťažkosti a stanovené skúšky nebol schopný zložiť v priebehu troch rokov. Rovnako v konaní bolo preukázané, že žalovaný podal žiadosť o prerušenie štúdia z toho dôvodu, aby nedošlo k ukončeniu štúdia a toto riešenie predstavovalo jedinú možnosť opakovane absolvovať bakalársku skúšku, pretože na prvý pokus bol jeho bakalársky projekt kvalifikovaný ako nedostatočný. Prerušením štúdia od 31.07.2015 žalovaný prestal byť nositeľom práv a povinností študenta. Od tohto momentu prestal navštevovať prednášky, cvičenia, či konzultácie poriadané príslušnou fakultou a to na báze dennej prípravy. Podľa súdu prvej inštancie od tohto momentu došlo k prerušeniu jeho sústavnej prípravy na budúce povolanie. Jeho jedinou povinnosťou zostalo prepracovanie bakalárskeho projektu, ktoré však podľa názoru súdu nevyžaduje trvalú a neustálu prípravu. Dňom prerušenia štúdia, kedy žalovanému zanikla, čo do rozsahu podstatná časť študentských povinností, zároveň vznikla na jeho strane možnosť riadne sa zamestnať. Súd prvej inštancie prihliadol aj na to, že žalovaný je dospelý, zdravý človek s riadne ukončeným stredoškolských vzdelaním, plne spôsobilý vykonávať prácu zodpovedajúcu svojmu veku a vzdelaniu. Skutočnosť, že prerušenie štúdia mu umožnilo uspokojovať svoje životné potreby, osvedčuje aj jeho následný postoj, keďže sa prihlásil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a bol vedený v evidencii o uchádzačov o zamestnanie, čím osvedčil svoju snahu nájsť si relevantné zamestnanie. Žalovaný uzavrel 2 pracovné zmluvy, ktorými založil pracovný pomer ako plnohodnotný zamestnanec. Skutočnosť, že nájsť stabilné zamestnanie sa mu podarilo až dňom 01.02.2016, nemožno stotožňovať s dňom zániku vyživovacej povinnosti. Tento dátum len predstavuje výsledok snahy žalovaného nájsť si zamestnanie zodpovedajúce jeho nadobudnutým schopnostiam, ktorými však už nepochybne disponoval aj v okamihu prerušenia štúdia. Už v tomto čase mal žalovaný všetky predpoklady pre výkon zamestnania a uplatnenie sa na trhu práce a skutočnosť, že poberať pravidelný príjem začal až neskoršie, nemožno pričítať na ťarchu žalobcu. Tomu vyživovacia povinnosť zanikla dňom 31.07.2015 a táto neexistovala ani v čase vyhlásenia rozsudku. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na aplikačnú prax, ktorá operuje aj s možnosťou obnovenia vyživovacej povinnosti, napríklad v prípade, ak by žalovaný pokračoval v dennom štúdiu aj po úspešnom skončení bakalárskeho štúdia. Súd prvej inštancie napokon dodal, že nepovažuje za relevantné, či žalobca svoju vyživovaciu povinnosť plnil aj po 31.07.2015 a v akom rozsahu. Táto otázka nebola predmetom konania a ani nesúvisí so skúmaním naplnenia zákonných predpokladov zrušenia vyživovacej povinnosti. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vyššie a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť žalobcu voči nemu zruší od 31.01.2016 a prizná mu náhradu trov konania. Podľa jeho názoru vyživovacia povinnosť žalobcu voči nemu zanikla až dňom 31.01.2016. Od 01.02.2016 totiž pracuje v spoločnosti UnionSoft, spol. s r. o. a schopnosť sám sa živiť preto nadobudol až dňom 31.01.2016. Ďalej v odvolaní poukázal na to, že zmena pomerov sa posudzuje ku dňu začatia konania, ktoré sa v prejednávanej veci začalo dňa 17.08.2015, ale súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť zrušil už dňom 31.07.2015.
5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom odvolania (§ 65 C.m.p. a contrario) a nebol viazaný dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.)..
7. K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že moment zániku vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanému nemožno stotožňovať s dátumom, kedy sa žalovaný zamestnal v spoločnosti UnionSoft, spol. s r. o. (01.02.2016). To, že sa žalovaný dňom 01.02.2016 zamestnal v spomenutej spoločnosti, neznamená, že až týmto dňom nadobudol schopnosť sám sa živiť. Túto schopnosť nepochybne mal už dňa 31.07.2015, keď prerušil štúdium, v ktorom už nepokračoval. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že ak by žalovaný nebol schopný pracovať a teda sám sa živiť, nemohol by byť evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v ktorej bol vedený od 14.08.2015. Argumentácia žalovaného vedie k neudržateľnému záveru, že vyživovacia povinnosť rodičov k dospelým deťom trvá až do momentu, keď sa zamestnajú. Žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 17.08.2015, ale to nebránilo súdu prvej inštancie zrušiť vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému dňom 31.07.2015, pretože týmto dňom jeho vyživovacia povinnosť zanikla. Z ust. § 157 C.m.p. vyplýva, že v prípade plnoletých detí rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. K zmene pomerov môže dôjsť aj v období pred podaním žaloby.
8. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.
9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a s § 2 ods. 1 C.m.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).