Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_47Cpr-34-2014.pdf
PDF · 92.37 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-47Cpr/34/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci žalobcu: L. B., bytom: P. Y., C. ul. č. XXX/XX, zast.: T.. R. F., bytom: U., W. N., proti žalovanému: SENTINEL PLUS spol. s r.o., so sídlom: Bratislava, Pečnianska č. 1, IČO: 35 776 510, zast.: Mgr. Martin Paškala, advokát so sídlom: Bratislava, Záhradnícka č. 27, vo veci určovacej žaloby, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 78,19 Eur po zákonných zrážkach s úrokom z omeškania vo výške 5,75% od 01.05.2013 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a . Žiadna zo strán sporu n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 17.10.2014 žalobou označenou ako určovacia žaloba na plnenie žiadal od žalovaného zaplatiť jednomesačný priemerný plat titulom odchodného, preplatiť žalobcovi dovolenku v trvaní 5 týždňov za rok 2012, 2/12 dovolenky za rok 2013 a úrok z omeškania. V priebehu pojednávania upresnil žalobca výšku nároku na odchodné vo výške 313,30 Eur, náhradu za nevyčerpanú dovolenku vo výške 377,29 Eur a trovy konania vo výške 93,50 Eur. 2. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť, keď uvádzal, že pokiaľ ide o nárok na vyplatenie odchodného, žalobcovi bolo vyplatených 300 Eur dňa 06.03.2013 a zostalo nevyplatených 13,30 Eur. Pokiaľ ide o nárok na preplatenie dovolenky, žalobca tvrdil, že dovolenka mu preplatená bola na základe dovolenkových lístkov, pričom žalovaný tvrdil, že dovolenku si žalobca riadne čerpal. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán v konaní, oboznámením sa s opismi mzdových listov za rok 2012 a 2013, výpisom z účtu zo dňa 01.06.2015, dovolenkovými lístkami ohľadom čerpania dovolenky za rok 2012, potvrdením o prijatí sumy 300 Eur, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 06.03.2013, dohodou o vykonaní práce zo dňa 06.03.2013, pracovnou zmluvou zo dňa 31.11.2010, výsluchom svedkov L. C., F. L., T. Q., T. R., L. Y., oboznámením sa s knihou služieb a prevádzkovou knihou a zistil: 4. Žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.11.2010 ako pracovník SBS. Pracovný pomer bol ukončený dohodou zo dňa 06.03.2013 z dôvodu odchodu do starobného dôchodku. Dňa 06.03.2013 strany v konaní uzatvorili dohodu o vykonaní práce s nástupom do práce od 07.03.2013 s tým, že žalobca bude vykonávať pracovnú úlohu ako pracovník súkromnej bezpečnosti a informátor. Z výpisu z účtu zo dňa 01.06.2015 mal súd preukázané, že 06.04.2013 bola zaslaná účet žalobcu suma 313,95 Eur ako mzda za mesiac marec 2013. Z pripojených dovolenkových lístkov, ktoré boli podpísané žalobcom, mal súd preukázané, že žalobca čerpal dovolenku od 09.07.2012 do 29.07.2012 - 15 dní, od 15.02.2012 do 29.02.2012 - 11 dní a od 02.01.2012 do 10.01.2012 - 6 dní. Celkovo takto vyčerpal žalobca 32 dní. 5. Žalobca tvrdil, že dovolenkové lístky síce boli ním podpísané, tým bola naplnená formálno-právna stránka, avšak v realite žalobca určené dni dovolenky nečerpal a chodil do práce. Súd k týmto sporným
skutočnostiam vypočul ako svedkyňu p. L. C., ktorá uviedla, že ona bola zamestnaná u žalovaného ako manažérka a vykonávala aj účtovnícke práce, to znamená spracovávala podklady pre výplatu miezd pracovníkov. Podklady o počte odpracovaných hodín a o počte dní čerpanej dovolenky dostávala od p. L., ktorý bol poverený spracovávaním týchto údajov. Svedkyňa nemala dôvod neveriť týmto podkladom, keď sa nikto nesťažoval. Problémy boli z hľadiska dodržiavania rozpisu služieb, keď pracovníci mohli odpracovať 12 hodín, v skutočnosti robili aj 24 hodín, keď takto sa dohodli pracovníci medzi sebou, ale v skutočnosti bolo vykazovaných len 12 hodín. Uviedla, že vo firme sa nenachádza zošit, kde by sa evidovali príchody a odchody pracovníkov, keď tento zostal na vrátnici a odovzdaný nebol. Z rozpisu služieb za rok 2012 a 2013 vyplýva, kedy žalobca čerpal dovolenku a dovolenka bola preplatená. Svedkyňa ďalej uviedla, že osobne odovzdávala žalobcovi 300 Eur, čo potvrdil svojím podpisom, peniaze mu dávala na chalupe, išlo o zálohu za mesiac marec 2013, avšak následne mu bola aj zaplatená mzda za tento mesiac cez účet. Ďalej potvrdila, že žiadanky o dovolenku dostávala od p. L., kde bol riadne podpis žalobcu a nikdy sa nesťažoval na postup v súvislosti s čerpaním dovolenky. Peniaze vo výške 300 Eur vyplácala svedkyňa z vlastných peňazí a peniaze vo výške 300 Eur odovzdávala ako fyzická osoba v domnení, že jej to firma preplatí. 6. Konateľ firmy A. D. uviedol, že pokiaľ ide o zaplatenie sumy 300 Eur, tak bol s p. C. v P. Y., kde žalobca býval a tam bolo odovzdaných 300 Eur, pričom žalobca potvrdil prevzatie peňazí. Konateľ ďalej uvádzal, že doklad sa zabudol dať do účtovníctva, s odstupom času sa to už nedalo, preto nebolo vrátených p. C. 300 Eur. Konateľ nemal prehľad o čerpaní dovolenky, keď toto mal na starosti p. L.. Konateľ potvrdil, že vo firme nebol veľký poriadok. Z rozpisu odpracovaných hodín za rok 2012 podľa dní a hodín v čase, keď podľa dovolenkových lístkov mal žalobca čerpať dovolenku, nie je uvedené, že by bol v práci. 7. Svedok F. L., ktorý bol zamestnaný u žalovaného ako bezpečnostný pracovník uviedol, že vo firme KASIKO, pracovalo 6 ľudí, on nebol poverený vedením skupiny, robil rozpis služieb, ten bol na 24- hodinové zmeny, pričom to bolo nesprávne, keď mali byť 12-hodinové zmeny. Podklad o počte hodín, ktoré odpracoval ten-ktorý pracovník dával majiteľovi firmy. Nešlo o oficiálny výkaz. Pokiaľ išlo o čerpanie dovolenky uvádzal, že dovolenka nemala byť kedy čerpaná, on neodsúhlasoval dovolenku, pretože na to oprávnenie nemal. Zo strany majiteľa firmy nikdy nebolo povedané, aby som si dovolenku vypísal a zároveň by bolo prikázané, aby som do práce chodil. 8. Svedok T. Q., ktorý bol kolegom žalobcu a pracoval na stredisku KASIKO uviedol, že boli 4 pracovníci, pokiaľ ide o denné zmeny, tieto boli od pondelka do piatku 12-hodinové, pokiaľ ide o víkendy, tak boli 24-hodinové. Rozpis zmien vypracoval L. so žalobcom. Pokiaľ ide o čerpanie dovolenky žalobcom, tak svedok uviedol, že tento čerpal dovolenku po 1-2 dní, pokiaľ ide o dlhšie čerpanie, napr. 1-2 týždne, tak toto sa nestalo. Na vrátnici mali knihu služieb, kde zapisovali priebeh služieb a knihu mal na starosti ten, kto službu vykonával. 9. Svedok T. R., ktorý pracoval u žalovaného ako bezpečnostný pracovník a so žalobcom pracoval len 1 mesiac, a to marec 2013 uviedol, že pokiaľ ide rozpis služieb za marec 2013, tak toto robil p. D.. V prípade, že sa rozpis služieb nedal dodržať z hľadiska čerpania dovolenky, tak sa pracovníci navzájom zastupovali a pracovali aj 24 hodín. Príchod a odchod z práce, resp. prítomnosť v práci sa zaznamenávala v knihe dochádzky a na základe toho sa robil výpočet mzdy podľa odpracovaných hodín. Svedok ďalej uviedol, že on zošit, kde sa zapisovali príchody a odchody, odovzdal p. C., keď išiel pracovať do inej firmy a odovzdal všetky veci, ktoré patrili firme žalovaného. Svedok ďalej uviedol, že sa nestal prípad, pokiaľ ide o mesiac marec 2013, že by niekto čerpal dovolenku a zároveň bol v práci. 10. Svedok L. Y., ktorý bol zamestnaný u žalovaného ako bezpečnostný pracovník uviedol, že služby boli 12-hodinové, rozpis robil p. D., na konci mesiaca sa spočítalo, koľko hodín bolo odpracovaných, toto spracovanie bolo len na papieri neoficiálnom. Svedok nevedel uviesť, kto spracoval podklady za všetkých. Pokiaľ ide o prevádzkovú knihu Zariadenia elektrickej požiarnej signalizácie, údaje do knihy zapisoval ten, kto mal službu. Okrem tejto knihy sa viedla kniha príchodov a odchodov. 11. Žalovaný v priebehu pojednávania vzniesol námietku premlčania pokiaľ ide o námietku zaplatenie odchodného. 12. Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. 13. Podľa § 101 Zákonníka práce, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. 15. Podľa § 116 ods. 2 Zákonníka práce, za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
16. Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
17. Podľa §188 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. 18. Podľa §188 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618> a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. 19. Na základe vykonaného dokazovania súd vyhovel žalobe čiastočne, a to do výšky 78,19 Eur. Pokiaľ ide o priznanú sumu, tak táto pozostáva zo sumy 13,30 Eur, ako rozdiel medzi sumou 300 Eur a 313,30 Eur, čo malo byť zaplatené žalobcovi na odchodnom. Súd zastáva názor, že zaplatením odchodného je povinnosťou zamestnávateľa po predložení potvrdenia o nároku na starobný dôchodok, čo splnené bolo a v danom prípade nemožno hovoriť o premlčaní pohľadávky, tak, ako to uvádzal žalovaný, keď v danom prípade neuplynula všeobecná premlčacia lehota na uplatnenie práva. Súd uznal na základe vykonaného dokazovania, že žalobcovi bola uhradená suma 300 Eur, o čom svedčí potvrdenie založené do spisu, podpísané žalobcom o prevzatí sumy 300 Eur, keď nebol spochybnený podpis žalobcu, pričom len žalobca tvrdil, že peniaze neprevzal. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na časovú následnosť, keď tieto peniaze boli odovzdané žalobcovi 06.03.2013, to jest v čase, keď dohodou skončil pracovný pomer. V tomto smere toto potvrdila aj svedkyňa C., žalobca spochybňoval tú skutočnosť, kde došlo k odovzdaniu peňazí, čo súd nepovažoval za plne opodstatnené, keď rozhodnou skutočnosťou bolo to, že písomným potvrdením žalobca potvrdil prevzatie peňazí. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nebola zaplatená plná výška, to j. 313,30 Eur, preto súd zaviazal žalovaného túto sumu zaplatiť. 20. Súd ďalej priznal žalobcovi náhradu mzdy za dovolenku za rok 2013 vo výške 2/12, čo predstavuje 4,16 dňa a v peňažnom vyjadrení 64,89 Eur, keď z dokazovania nevyplynulo, že by žalobca dovolenku čerpal, nebol predložený žiadny doklad o čerpaní zo strany žalovaného a ak pracovný pomer skončil 06.03.2013 a nebola čerpaná dovolenka, má žalobca nárok na jej preplatenie. 21. Pokiaľ žalobca uplatňoval nárok na preplatenie dovolenky za rok 2012, súd zastáva názor, že tento nárok opodstatnený nie je. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že dovolenka tak, ako bola uplatnená a dovolenkové lístky podpísané žalobcom, preplatená bola, čo vyplýva zo mzdových listov a ak tomu tak bolo, žalobca sa nemôže domáhať preplatenia dovolenky tak, ako to v žalobe uvádza. Súd v tomto smere poukazuje na to, že ak niečo bolo preplatené, tak bola splnená povinnosť zo strany zamestnávateľa a nemožno sa nároku domáhať. Iná je situácia, čo však nebolo predmetom konania, či má žalobca nárok na mzdu za vykonanú prácu tak, ako to sám tvrdil, že počas dovolenky do práce chodil a ak by bolo preukázané, že túto prácu vykonával so súhlasom zamestnávateľa, potom vzniká tento mzdový nárok, ktorý však uplatnený nebol. Z dokazovania vyplynulo, že u zamestnávateľa administratívna agenda nebola v poriadku, sám konateľ to označil, že tam bol neporiadok, neboli k dispozícii všetky doklady pre preverenie istých skutočností, napríklad dochádzka do práce, spôsob vykazovania čerpania dovolenky, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia, keď nebol vypracovaný presný systém z hľadiska vyznačovania prítomnosti a neprítomnosti v práci, záznamy sa robili po rôznych papierikoch, čo je potom komplikované z hľadiska zosumarizovania. Vychádzajúc z týchto záverov preto súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, keď nebol správne uplatnený nárok. 22. Podľa §517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
23. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 01.05.2013 z nároku, ktorý mu priznal, keď žalovaný sa dostal do omeškania, keď nevyplatil nároky žalobcu však. 25. O trovách konania súd rozhodol podľa §257 Civilného sporového poriadku, vyslovil, že strany sporu nemajú právo na náhradu trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Hodný osobitný zreteľ súd vidí v tom, že evidencia a spracovanie podkladov neboli u žalovaného v takom poriadku, aby jednotliví pracovníci mali prehľad o tom, na čo majú nárok a na čo nie, potom aj žalobca sa mohol mylne domnievať, že čo je náhrada mzdy za dovolenku a mzdový nárok, keď podklady boli nedostatočné, resp. žiadne.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).