Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/109/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Igorom Raganom, v právnej veci žalobcu: SIMOP SK, s.r.o., IČO: 35 924 586, so sídlom Priemyselná 720, Strážske 072 22, zastúpený: Mgr. Jánom Makarom, advokátom, AK so sídlom Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ing. Ľubomír Vaľko, E., bytom Mierová 190, 072 22 Strážske, o zaplatenie sumy 77 500 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 77 500 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 77 500 EUR od 21.3.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 EUR, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.5.2015 uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 77 500 EUR s príslušenstvom a trovami konania, titulom vrátenia peňažných prostriedok poskytnutých žalovanému ako prokuristovi žalobcu, na úhradu vybraných nákladov, ktoré neboli žalovaným pre žalobcu vyúčtované. Žalobca poskytol pre žalovaného v období 10/2010 - 9/2014 spolu sumu 124 662,80 EUR, ktorú vie preukázať účtovnými dokladmi a to pokladničnými dokladmi, bankovými výpismi, zmluvou o pôžičke. Časť poskytnutých prostriedkov bola pre žalobcu vyúčtovaná, no žalobca eviduje iba sumu 47 162,80 EUR. Neuhradená ostala suma 77 500 EUR, na ktorú žalobca vyzval žalovaného viackrát, aj upomienkou zo dňa 13.3.5015, kde ho vyzval aby uhradil dlžnú sumu do 3 dní. Upomienka bola žalovanému doručená dňa 17.3.2015, no bezvýsledne.

2. Žalobca k žalobe doložil výpis z OR žalobcu /čl. 6 - 7/, prehľad poskytnutých a vyúčtovaných peňažných prostriedkov /čl. 11 - 19/, upomienku zo dňa 13.3.2015 /čl. 20/ s dokladom o jej prevzatí žalovaným /čl. 21/.

3. Súd vyhovel žalobe a vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor /čl. 35 - 36/, ktorý odôvodnil tým, že nárok žalobcu považuje za neopodstatnený. V dobe výkonu jeho prokúry žalobca nemal žiadnu smernicu, alebo usmernenie pre nakladanie a zúčtovanie preddavkov, s ktorými by ho detailne oboznámil. Peňažné prostriedky, ktoré žalobca požaduje boli použité pri budovaní obchodno- partnerských vzťahov v centrálnej a východnej Európe v prospech žalobcu. Z toho dôvodu v rozhodnom čase nemohol vedieť, aké náklady môžu a nemôžu byť vyúčtované. Čo sa týka zmluvy o pôžičke, na ktorú sa žalobca odvoláva, tá bola uzavretá medzi žalovaným ako zamestnancom a žalobcom ako zamestnávateľom, pričom si nebol vedomý, že by mu z tejto zmluvy ešte vyplývali nejaké povinnosti.

4. Podaním zo dňa 17.9.2015 /čl. 38 - 40/ žalobca uviedol, že skutočnosti namietané žalovaným nie sú relevantné, keďže platby pre žalovaného vedie žalobca riadne v účtovníctve, žalovaný bol povinný

poskytnuté peňažné prostriedky vyúčtovať, resp. vrátiť, čoho si bol žalovaný vedomý, bez ohľadu na existenciu osobitného dokumentu alebo pokynu žalobcu. Žalovaný z titulu výkonu funkcie prokuristu žalobcu bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a uskutočňovať činnosť podľa pokynov žalobcu a v súlade s jeho záujmami, ktoré poznal alebo musel poznať. K zmluve o pôžičke uviedol, že za stranu poskytujúcu pôžičku konal pri jej uzatváraní žalovaný, t.j. žalovaný vystupoval na oboch zmluvných stranách a teda jej obsah mu musí byť známy. Žalovaný písomne uznal svoj záväzok dňa 6.11.2014 a následne dňa 12.12.2014, kde navrhol splátkový kalendár.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

6. Z výpisu z OR žalobcu /čl. 6 - 7/ vyplýva, že žalovaný bol prokuristom žalobcu od 16.6.2006 do 16.1.2015.

7. Z prehľadu poskytnutých a vyúčtovaných peňažných prostriedkov žalovanému /čl. 11 - 19/ vyplýva nevyúčtovaný zostatok vo výške 77 500 EUR.

8. Upomienkou zo dňa 13.3.2015 /čl. 20/ žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 77 500 EUR do 3 dní od jej doručenia, ktorú si žalovaný prevzal dňa 17.3.2015 /čl. 21/.

9. Zmluvou o pôžičke zo dňa 26.4.2013 /čl. 41 - 43/ poskytol žalobca ako veriteľ pre žalovaného ako dlžníka sumu 20 000 EUR, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v mesačných splátkach po 1 000 EUR, vždy k 12. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 12.6.2013 (článok 2, bod 2.1. zmluvy). Zároveň sa dohodli, že v prípade ak dôjde k skončeniu pracovného pomeru medzi dlžníkom a veriteľom, alebo sa dlžník dostane čo i len čiastočne do omeškania s platením splátok do dobu dlhšiu ako 20 dní, stáva sa poskytnutá pôžička, resp. jej nesplatená časť ihneď splatnou bez ďalšieho (článok 2, bod 2.3. zmluvy).

10. Žalobca v podaní zo dňa 10.8.2016 /čl. 66 - 68/ ozrejmil, že žalovaná suma pozostáva zo sumy 20 000 EUR, titulom nevrátenej pôžičky poskytnutej pre žalovaného (dňa 30.4.2013 sumy 7 000 EUR, dňa 31.5.2013 sumy 7 000 EUR a dňa 27.9.2013 sumy 6 000 EUR) a titulom bezdôvodného obohatenia za nevyúčtované preddavky vo výške 57 500 EUR.

11. Z úradného prekladu listiny označenej ako uznanie dlhu zo dňa 6.11.2014 /čl. 80 - 82/ vyplýva, že žalovaný ako prokurista žalobcu uznáva svoj dlh voči žalobcovi vo výške 77 500 EUR, doložený podrobným výpisom z účtovnej knihy priloženej v prílohe, ktoré predstavujú zálohy vyplatené na jeho žiadosť a z jeho podnetu na jeho osobný účet a určené na predmet nezávislý od predmetu činnosti žalobcu a bez povolenia vedenia žalobcu, kde sa ich zaviazal ich uhradiť do 31.10.2015.

12. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko strany sporu ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

13. Súd rozhodol vo veci samej na pojednávaní dňa 24.10.2016 v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na uvedené pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovil, pričom súd mal prevzatie predvolania vykázané náhradným spôsobom.

14. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

15. Podľa § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (ods. 1). Právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva (ods. 2).

16. Podľa § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka, prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.

17. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

18. Podľa § 323 ods.1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

19. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

20. Podľa § 369 odsek 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

23. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

25. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

26. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania, zvýšeného o 8 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

27. Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:

28. Z obsahu spisu je zrejmé, že v pojednávanom prípade ide o vzťah medzi obchodnou spoločnosťou s.r.o. a jej prokuristom, preto súd posúdil vec podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

29. Právna úprava obchodných záväzkových vzťahov je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, v prípade potreby so subsidiárnym použitím Občianskeho zákonníka.

30. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný nevrátil poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré boli poskytnuté žalovanému titulom pôžičky, resp. sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, keď nevrátil pre žalobcu ním poskytnuté peňažné prostriedky, resp. nepreukázal ich použitie v prospech žalobcu (ich zúčtovaním) a tak získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Teda išlo o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými subjektmi od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty žalovaným.

31. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi uznal vyhlásením, uznaním dlhu zo dňa 6.11.2014 /čl. 80 - 82/, ktorý však ani napriek výzve žalobcu na plnenie záväzku nesplnil, resp. v konaní nebolo preukázané, že by tak bol urobil. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celú žalovanú sumu 77 500 EUR.

32. Z ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že uznanie záväzku je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku a jeho význam spočíva najmä v uľahčení procesnej situácie veriteľa v prípade súdneho vymáhania svojho nároku voči žalovanému dlžníkovi. Zakladá totiž vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník môže tento predpoklad vyvrátiť, len ak preukáže opak, teda neexistenciu záväzku v čase uznania. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval, či už preto, že nikdy nevznikol, alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol.

33. Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník môže tento predpoklad vyvrátiť, len ak preukáže opak, teda neexistenciu záväzku v čase uznania. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval či už preto, že nikdy nevznikol, alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol.

34. Podľa § 192 CSP., skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

35. V súlade s § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Samotné civilné sporové konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak strana sporu v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku (rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná. V sporovom konaní, dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí.

36. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy v prípade zmluvy o pôžičke dňom 4.2.2013, podľa článku 2 bod 2.3. zmluvy a v prípade nevyúčtovaných súm podľa predžalobnej upomienky zo dňa 13.3.2015, kde bol vyzvaný na zaplatenie celej dlžnej sumy, keďže nebolo preukázané, že žalobca s navrhovaným splátkovým kalendárom, tak ako to žalovaný navrhol odsúhlasil (nedošlo k zmene splatnosti pohľadávky), súd ho zaviazal zaplatiť zo žalovanej sumy úroky z omeškania od 21.3.2015 do zaplatenia tak, ako to žiadal žalobca vo výške 8,05 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 % (zmluva o pôžičke), resp. 0,05 % (nezúčtované preddavky) a o 8 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 8,75 %, resp. 8,05 %.

37. Na základe všetkých uvedených skutočností tak dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto jej vyhovel.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť úspešnému žalobcovi trovy konania v plnej výške.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (Krajský súd v Košiciach). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.