Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-46-2016.pdf
PDF · 87.69 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/46/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpenej Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX P., o zaplatenie 6 328,21 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaná má právo proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 16.08.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia · sumy istiny - 6328,21 €, · úrokov - 539,37 €, · úrokov - 19,00% ročne zo sumy 6328,21 € od 29.04.2014 až do zaplatenia, · úrokov z omeškania - 5,00% ročne zo sumy 6328,21 € od 11.06.2016 až do zaplatenia,
2. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že dňa 29.02.2012 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere - Dostupná pôžička s nasledujúcimi parametrami · výška úveru - 7000 €, · výška mesačnej splátky - 171,07 €, · dátum prvej splátky - 15.03.2012, · počet splátok - 72, · celková výška nákladov - 4662,46 €, · dátum konečnej splatnosti - 15.02.2018, · RPMN - 20,74%, · priemerná RPMN - 12,45%, · úroková sadzba - 19,00% ročne, · dátum splátky - k 15. dňu v mesiaci,
ktorú žalovaný riadne a včas nesplácal.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil.
4. Listom zo dňa 13.09.2016 súd požiadal žalobcu, aby · špecifikoval ako dospel k dlžnej sume, · preukázal, že pred zosplatnením úveru postupoval podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, · zaslal všetky podklady, ktorými preveroval bonitu žalovaného,
· zaslal rozpis všetkých splátok na istinu, úroky a poplatky, · uviedol, kde v zmluve sa nachádza náležitosť podľa § 9 ods.2 písm.k) zákona č. 129/2010 Z.z.
5. Na vyššie uvedenú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.09.2016, v ktorom uviedol, že · uplatňovaná pohľadávka vyplýva z bankového informačného systému žalobcu, · informácie o preverovaní bonity klienta sa nachádzajú priamo v úverovej zmluvy, · rozpis splátok a spôsob započítania žalovanou zaplatenej sumy sa nachádza v predloženom dokumente Aktuálny stav úveru, · vyjadrenie RPMN a použitých predpokladov sa nachádza v zmluve.
6. Skúmanie bonity žalovaného. Neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. 6.1. Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 29.02.2012 (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 6.2. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. 6.3. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. 6.4. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. 6.5. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 6.6. Je zrejmé, že žalobca spôsobom vyššie uvedeným nepostupoval. Zo zmluvy vyplýva, že príjem žalovanej je 380 €, táto je vydatá a nemá iné pôžičky. Príjem žalovanej nie je ničím preukázaný. Z
úverovej zmluvy nevyplýva skúmanie výdavkovej strany rozpočtu žalovanej a to pokiaľ ide o výdavky na živobytie, a pod. Údaj o výške mesačných splátok ďalších pôžičiek - 0 €, je zjavne nesprávny, keďže úver sa poskytol na vyplatenie iného úveru/úverov vo výške 6433,84 €. Ak by bol príjem žalovanej deklarovaných 380 €, tak výdavky na úhradu nákladov spojených len s bývaním sú bežne 150 € - 200 € mesačne. Pri výške splátky úveru 171,07 € mesačne je zrejmé, že žalovanej neostala žiadna suma na stravu, hygienu, oblečenie a pod. Podľa súdu je tak zrejmé, že pri skúmaní bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou by žalobca musel dôjsť k záveru, že táto mesačné splátky vo vyššie uvedenej výške nebude schopná splácať. Uvedené je dôvodom záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru. 6.7. Súd je presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom žalobca či už úmyselne alebo konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil zadlženosť žalovanej a zároveň hazardoval so svojimi finančnými prostriedkami, je konaním hrubo odporujúcim dobrým mravom (§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka), aby žalobcovi patrila odmena vo forme úrokov a poplatkov. Súd teda dospel k záveru, že žalovaná je povinná z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu.
7. Úver je bez úrokov a bez poplatkov aj z ďalšieho dôvodu: Podľa § 9 ods.2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 7.1. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpoklady pre výpočet RPMN sú uvedené v zmluve v bode 3., kde sa uvádzajú parametre zmluvy. Svedčí o tom aj to, že podľa internetovej kalkulačky na výpočet RPMN (www.ekonomika.sme.sk <http://www.ekonomika.sme.sk>) je pri úvere 7000 €, výške splátky 171,07 € a počte splátok 72, RPMN - 22,94 %. V zmluve je teda potrebné uviesť (a niektorí dodávatelia výslovne uvádzajú, že “na výpočet RPMN boli použité nasledujúce predpoklady”) konkrétne všetky predpoklady vstupujúce do výpočtu RPMN.
8. (Ne)priznané plnenie. V prejednávanej veci je z dokumentu žalobcu s názvom „Aktuálny stav úveru ku dňu 01.08.2016” zrejmé, že žalovanej bola poskytnutá suma 7000 €, z ktorej do dňa rozhodnutia súdu vrátila sumu 4547,23 €, z ktorej sumu 96,84 € predstavovalo poistné. Vzhľadom na to, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a úver je bez úrokov a bez poplatkov, má žalobca právo na zaplatenie istiny a poistného ku dňu rozhodnutia súdu. 7.1 Splátky, ktoré mali byť splácané žalovaným mali anuitný charakter. Podľa www.wikipedia.sk <http://www.wikipedia.sk> anuita ( z lat. annuus - ročný ) je pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka <https://sk.wikipedia.org/w/ index.php?title=Spl%C3%A1tka&action=edit&redlink=1> zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa z istiny <https://sk.wikipedia.org/wiki/Istina> a splátky <https://sk.wikipedia.org/w/index.php? title=Spl%C3%A1tky&action=edit&redlink=1> úroku <https://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9Arok>. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku <https://sk.wikipedia.org/wiki/ %C3%9Arok>. Z toho vyplýva , že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a istina sa platia v pravidelných časových intervaloch <https:// sk.wikipedia.org/wiki/Interval>, najčastejšie mesačne počas celej platnosti úveru. 7.2. Tým, že žalobca súdu nezaslal rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, spôsobil, že jeho žalobe nebolo možné vyhovieť ani čiastočne. Bez požadovaných údajov súd nevedel aká suma istiny bola splatná ku dňu jeho rozhodovania a preto žiadnu istinu priznať nemohol. Z dôvodu absencie rozpisu splátok nevedel súd ani omeškanú istinu, ku dňu od ktorého žalobca požadoval úroky z omeškania, preto ani v tejto časti nebolo možné žalobe vyhovieť.
8. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V konaní neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá a úspešná žalovaná má právo na ich náhradu v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.