Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-439-2012.pdf
PDF · 107.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/439/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom v Bratislave, Košická č. 56, IČO 35 838 825, právne zastúpený: 1/ HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 12, IČO 35 885 459 a 2/ Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Michalská č. 14, IČO 47 255 706 proti žalovanému: Ing. T. K., nar. X.X.XXXX, občan SR, bytom C., T. č. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka (intervenienta) Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Lehniciach č. 725, IČO 422 64 154, práv. zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča č. 1 o zaplatenie 5.598,86€ s prísl. takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie 4.381,74 Eur, v časti úroku vo výške 9,30% ročne z istiny 4.994,81 Eur od 22.12.2010 až do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 4.994,81 Eur od 22.12.2010 do 20.3.2011, v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 3.777,69 Eur od 21.3.2011 do zaplatenia sa zastavuje.
II. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania 100%.
IV. Intervenientovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
V. Žalobcovi sa po právoplatnosti rozsudku vracia súdny poplatok za návrh 255,8 Eur, cestou Slovenskej pošty, a.s., Oddelenie inšpekcie, Námestie republiky č. 10, Nové Zámky.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 8.3.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ P. K. a žalovaného 2/ J.. T. K. spoločne a nerozdielne na zaplatenie 5.598,86€ s úrokom vo výške 9,30% ročne z istiny 4.994,81€ od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 4.994,81€ od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že predmetnú pohľadávku získal od právneho predchodcu žalobcu, Slovenskej sporiteľne, a.s. so sídlom v Bratislave, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2010; a táto skutočnosť bola obom pôvodným žalovaným oznámená listom zo dňa 28.12.2010. Právny predchodca žalobcu uzavrel s P. K. dňa 25.3.2004 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol P. K. poskytnutý úver vo výške 4.979,09€ ( 150.000,-Sk) pri úrokovej sadzbe 9,30% ročne. P. K. sa zaviazala platiť úver mesačnou splátkou 82,65€ vždy do 20-teho dňa v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.4.2004 a konečná splatnosť úveru bola dňa 20.3.2011. Dlžník bol povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, spolu s úrokmi a ďalšími poplatkami dohodnutými v zmluve a dodržiavať dohodnuté zmluvné podmienky. Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška, termíny splátok, zabezpečenie úveru a podmienky pri
neplnení boli dohodnuté v zmluve o úvere. Na zabezpečenie návratnosti záväzku zo zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Ing. T. K. Dohodu o ručení zo dňa 25.3.2004, v ktorej ručiteľ vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak tak neurobí dlžník. Ručiteľ vyhlásil, že si je vedomý právnych dôsledkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere veriteľa, za ktoré sa zaručuje , že obsah záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere je mu známy , vrátane práv a povinností, ktoré mu z toho vyplývajú ( čl. III bod 1 a 2 Dohody o ručení). Zmluvné strany sa v čl. II bod 1 písm.f/ posledná veta Dohody o ručení dohodli na vylúčení ustanovenia § 306 ods.1 Obchodného zákonníka. P. K. ani žalovaný svoj záväzok zo zmluvy o úvere neplnili a úver nesplatili, napriek výzve od spolupracujúcej spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. so sídlom v Bratislave a záväzok sa stal splatným. Po postúpení pohľadávky na žalobcu nebola vykonaná žiadna úhrada. Pohľadávka žalobcu bola ku dňu postúpenia ku 21.12.2010 vo výške celkom 5.598,86€, z toho istina po splatnosti vo výške 4.994,81€, úroky z omeškania vo výške 604,05€. Istinu žalobca ďalej úročí úrokom 9,30% ročne a zákonným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne. Alena K. sa po prvý raz dostala do omeškania so splatením splátok v zmluvne stanovenej výške 82,65€ dňa 21.5.2004, čím žalobcovi vznikol od tohto dátumu nárok na úrok z omeškania vo výške 18,60% ročne. Úroky z omeškania 604,05€ boli účtované od 21.3.2007 do 21.12.2010. Od začiatku zmluvného vzťahu do 14.1.2009 bol úrok z omeškania stanovený vo výške 18,60% ročne a od 15.1.2009 bol úrok upravený na sadzbu 8% ročne. V rámci sumy 4.994,81€ sú obsiahnuté riadne úroky vo výške 2.698,81€ a poplatky za správu úveru v sume 177,56€. Čistá istina úveru ( bez úrokov a poplatkov) je vo výške 2.876,37€. Riadne úroky vo výške 2.689,81€ sú úrokmi od začiatku úverového vzťahu, teda od marca 2004 do 21.12.2010 počítané v zmluvnej dohodnutej úrokovej sadzbe 9,30% ročne a riadne úroky boli účtované mesačne vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca s súlade s čl. I Zmluvy o úvere. Žalobca si uplatňoval aj poplatky za upomienky vo výške 23,24€ podľa sadzobníka. Ako dôkazy predložil zmluvu o postúpení pohľadávky č. 1242/2010/CE, potvrdenie o zmluvnom vzťahu, doklad o výške postúpenej pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávok adresované obom pôvodným žalovaným s doručenkami zmluvu o splátkovom úvere, dohodu o ručení, výzvu na zaplatenie dlhu od spol. Platiť sa oplatí s.r.o. zo dňa 17.2.2011, zostavu prehľadu transakcií úveru nad archívom, prehľad transakcií na úvere, výpisy z účtu. 2. Žalovaná P. K. dňa X.XX.XXXX zomrela bez zanechania závetu. Dedičské konanie po nej sa skončilo zastavením konania pre nemajetnosť, uznesením Okresného súdu Trenčín dňa X.X.XXXX, č.k. XXD/ XXXX/XXXX-XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2016. S jej dedičmi v danom prípade nebolo možné konať, aj keď ide o majetkový spor, pre prekážky uvedené v ust. § 470 ods.1 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Žalovaná 1/ stratila právnu subjektivitu, dedičom nezanechala žiaden majetok a títo za jej dlhy nezodpovedajú, preto súd konanie proti nej zastavil uznesením č.k. 14C/439/2012-121 zo dňa 9.9.2016 a v konaní pokračoval len so žalovaným- ručiteľom J.. T. K..
3. Žalovaný sa k výške pohľadávky nevedel vyjadriť, nakoľko bol iba ručiteľ. Pridŕžal sa vyjadrení vedľajšieho účastníka a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na spotrebiteľský charakter tohto vzťahu a navrhol vyzvať žalobcu, aby predložil výzvu od pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na zosplatnenie dlhu v zmysle ust. § 92 ods.8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorá je podmienkou postúpenia pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013-135 zo dňa 29.5.2014. Súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti.
4. Dňa 12.11.2012 do konania vstúpil vedľajší účastník - Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Lehniciach č. 725, IČO 422 64 154, práv. zast. advokátom JUDr. Jozefom Kempom, ktorý požiadal o doručenie žaloby s prílohami. V písomnom vyjadrení poukázal na to, že zmluva, od ktorej žalobca odvíja svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou a táto neobsahuje potrebné náležitosti podľa § 4 ods.2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, v dôsledku čoho sa má úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má preto nárok len na zaplatenie nesplatenej istiny úveru mínus odpočítané zaplatené splátky žalovaných na úvere. Z návrhu ani z listinných dôkazov nie je zrejmé, akú sumu už žalovaní uhradili a ako boli jednotlivé splátky započítané na istinu, úrok, poplatky. Namietal poplatok za vedenie účtu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo za tieto finančné prostriedky sa žalovaným neposkytovalo žiadne protiplnenie a žiadal priznať trovy právneho zastúpenia, s tým, že sa na pojednávanie nedostaví a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
5. Žalobca, jeho zástupca, žalovaný ani advokát vedľajšieho účastníka sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Nikto nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán, len základe listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v spise.
6. Podľa § 52 ods.1-3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 303 Obchodného zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy)kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
10. Podľa § 306 ods.2 Obchodného zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy)ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
11. Podľa § 311 ods.1,2 Obchodného zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy) ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.
12. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
15. Dňa 3.10.2016 vzal žalobca návrh späť v časti o zaplatenie 4.381,74 Eur, v časti úroku vo výške 9,30% ročne z istiny 4.994,81 Eur od 22.12.2010 až do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 4.994,81 Eur od 22.12.2010 do 20.3.2011, v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 3.777,69 Eur od 21.3.2011 do zaplatenia a domáhal sa zaplatenia sumy 1.217,12€ ( 25 splátok po 82,65€ splatných v období od 20.2.2009 do 20.3.2011 -849,13€) , úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.217,12€ od 21.3.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. S argumentáciou žalovaného sa nestotožnil a citoval viacero súdnych rozhodnutí z ktorých je zrejmé, že nepreukázanie výzvy podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách nie je podmienkou postúpenia pohľadávky a okrem toho lehota splatnosti úveru už uplynula.
16. Podľa § 145 ods.2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
17. Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
18. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby (za súhlasu žalovaného a vedľajšieho účastníka) súd konanie v tejto časti zastavil. O vrátení zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 262,5€ súd rozhodol podľa ust. § 11 ods.3,4,6 zák.č. 71/1992 Z.z o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70€, ak sa konanie zastavilo.
19. V danom prípade bola dňa 25.3.2004 uzatvorená s P. K. zmluva o splátkovom úvere, ktorá je absolútnym obchodom a spravuje sa teda ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva bola zabezpečená ručiteľským záväzkom podľa §§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka so žalovaným zo dňa 25.3.2004, pričom predmet záväzku a rozsah ručenia bol upravený v čl. II Dohody o ručení. Žalovaný sa zaviazal, že uspokojí pohľadávku veriteľa zo zmluvu o úvere č. 0273088247, s príslušenstvom ak tento záväzok neuspokojí Alena Konáriková. V danom prípade zmluva o splátkovom úvere č. 0273088247 je zmluvou spotrebiteľskou a prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie sú žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice Rady 93/13 EHS, ktorá reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský. Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka.
20. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave a žalovaná P. K. uzavreli dňa 25.3.2004 D. o splátkovom úvere č. 0273088247. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru ( spotrebný bezúčelový) žalovanej P. K. vo výške 4.979,09€ (150.000,-Sk) za ročný úrok 9,30%, za jednorazový poplatok 2% z výšky úveru, poplatok za správu úveru 40,-Sk mesačne, s výškou mesačnej splátky 2.490,-Sk. Úver mala žalovaná P. K. splácať v pravidelných mesačných splátkach, ku 20.temu dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.4.2004 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.3.2011, pri neuvedenej ročnej percentuálnej miere nákladov.
21. Dňa 21.12.2010 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku zo zmluvy o spotrebnom úvere na žalobcu. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 vyplýva, že žalovaná
Alena Konáriková dlhovala na istine 4.994,81€, na úrokoch 604,05€ a bola v omeškaní 1372 dní. Dňa 28.12.2010 žalobca oznámil písomne žalovaným postúpenie pohľadávky, pričom bol postúpený nezosplatnený úver. Výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.2.2011 žalobca zosplatnil úver a zároveň vyzval žalovaných na jeho úhradu.
22. Žalovaná P. K. teda uzatvorila zmluvu ako spotrebiteľka, preto sa pri posúdení veci postupuje podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a skúma sa, či postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade s § 92 ods. 8 cit. zákona a teda, či postúpenie je platné a či je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
23. Z uvedeného zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že banka je oprávnená pohľadávku z omeškaného peňažného záväzku klienta postúpiť inému subjektu za predpokladu, že omeškanie trvá dlhšie ako 90 dní vrátane odovzdania dokumentácie, ktorá s postúpeným záväzkom súvisí. Vzhľadom na citované ustanovenie súd konštatuje, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu a je nepochybné, že postúpený bol tzv. „Živý úver“ .
24. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal zaslanie písomnej výzvy zo strany banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách o zosplatnení dlhu ešte pred postúpením pohľadávky, ku ktorej došlo zmluvou zo dňa 21.12.2010. Súd sa v danom prípade stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorého ručiteľský záväzok smrťou pôvodného dlžníka nezanikol. Tento mal možnosť použiť na svoju obranu rovnaké námietky, aké by mohol využiť pôvodný dlžník. Pre platné postúpenie pohľadávky zo strany banky ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok v ust. § 524 Občianskeho zákonníka aj podmienky uvedené v ust. § 92 ods.8 zákona č. 438/2001 Z.z. o bankách, pričom ich splnenie žalobca nepreukázal a preto súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonník a žalobu zamietol. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/244/2016-147 zo dňa 27.10.2016 s totožnou právnou argumentáciou.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a podľa § 256 ods.1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd priznal žalovanému náhradu trov konania, keďže bol úspešný v predmetnej veci a zastavenie konania zavinil čiastočným späťvzatím žaloby žalobca.
26. O trovách konania intervenienta (vedľajšieho účastníka ) súd rozhodol podľa §257 a § 259 CSP ako aj podľa § 470 ods.1,2 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok ( účinný od 1.7.2016) podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na
riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu je známe, že vedľajší účastník zastúpený advokátom vstupuje hromadne do porovnateľných spotrebiteľských vecí a nielen žalovaných, bez toho, aby poznal obsah sporu a žiada o doručenie žaloby s prílohami. V písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky a chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktoré je súd povinný prihliadnuť z moci úradnej. Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka ( intervenienta ) advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší účastník (od účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. od 1.7.2016 intervenient) by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Z právneho zdôvodnenia je zrejmé, že žalovaný sa v danom konaní úspešne bránil sám a na základe jeho argumentácie (bez prispenia vedľajšieho účastníka) bol v konaní úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie, dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.