Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3T/30/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Slavomíra Cimermana a prísediacich Mgr. Jána Latináka a Zoltána Hlinicu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. októbra 2016 takto

rozhodol:

Obžalovaný F.. Y. S. Q. X. J. Á. V. , nar. XX. XX. XXXX vo I. H.Š., trvale bytom I. H., K. XXX/X, t. č. zdržiavajúci sa na adrese J., G. XX,

j e v i n n ý , ž e

1/

pod zámienkou zhodnotenia finančných prostriedkov v Meste Veľký Krtíš a v okolí v období od júla 2009 do apríla 2012 na základe ústnych a písomných zmlúv si požičal peniaze od poškodených občanov vo forme finančnej hotovosti a peňazí získaných z úverov, ktoré im sprostredkoval v N. N., M.. N.. G. a to nasledovne:

od S. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. H. č. XX a M. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. H. č. XX si požičal dňa 09. 07. 2009 na základe ústnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 13.500,- Eur, ktorá im bola poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392663865 zo dňa 09. 07. 2009, pričom obžalovaný sa zaviazal splátky úveru splácať na účet poškodených,

od G. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. H. si požičal dňa 14. 10. 2009 na základe ústnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 9.500,- Eur, ktorá jej bola poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392683962 zo dňa 14. 10. 2009, pričom obžalovaný sa zaviazal splátky úveru splácať na účet poškodenej,

od Z. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. H. č. XX si požičal dňa 19. 10. 2009 na základe ústnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 12.000,- Eur, ktorá mu bola poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392684682 zo dňa 19. 10. 2009, pričom obžalovaný sa zaviazal splátky úveru splácať na účet poškodeného,

od K. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. H., Ľ.. Š. XXX/XX si požičal dňa 02. 12. 2009 na základe ústnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 6.990,- Eur, ktorá mu bola poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392696763 zo dňa 02. 12. 2009, pričom obžalovaný sa zaviazal splátky úveru splácať na účet poškodeného,

od K. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. H., J. XXXX/XX si požičal v presne nezistenom období od roku 2009 do novembra 2011 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 5.400,- Eur,

od S. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. H., X. XXX/XX si požičal dňa

- 11. 03. 2010 na základe ústnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 15.000,- Eur, ktorá mu bola poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392721236 zo dňa 11. 03. 2010, pričom obžalovaný sa zaviazal splátky úveru splácať na účet poškodeného,

- v presne nezistenom období januára 2011 na základe ústnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 15.000,- Eur,

od D. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. H., J. XXX/X si požičal dňa 11. 03. 2010 na základe ústnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 15.000,- Eur, ktorá mu bola poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392721236 zo dňa 11. 03. 2010, pričom obžalovaný sa zaviazal splátky úveru splácať na účet poškodeného,

od V. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XX si požičal dňa 10. 09. 2010 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 4.000,- Eur, ktorá mu bola poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392747284 zo dňa 10. 09. 2010, pričom obžalovaný sa zaviazal splátky úveru splácať na účet poškodeného,

od I. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XX si požičal v presne nezistenom období od mesiaca marec 2011 do mesiaca jún 2011 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 10.000,- Eur,

od K. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XX si požičal dňa 13. 05. 2011 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 11.900,- Eur, ktorá mu bola poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392785096 zo dňa 13. 05. 2011, pričom obžalovaný sa zaviazal splátky úveru splácať na účet poškodeného,

od D. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. K. XXX si požičal dňa 19. 10. 2011 na základe ústnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 680,- Eur, ktorá jej bola poskytnutá na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 475617965 zo dňa 19. 10. 2011 spoločnosťou Provident Financial s.r.o. Mlynské Nivy 49, Bratislava, pobočka Lučenec, pričom obžalovaný sa zaviazal splácať úver,

od Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. G., H. XXXXX/XXD si požičal dňa 07. 04. 2012 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 1.500,- Eur,

pričom požičanú hotovosť ako i peniaze zo sprostredkovaných úverov vo forme pôžičiek nepoužil na investovanie tak ako to deklaroval svojim veriteľom, ale na čiastočné splácanie pôžičiek od predchádzajúcich veriteľov za účelom vytvorenia si dojmu solventnosti a udržania si možnosti ďalších pôžičiek, v dôsledku čoho sa vedome dlhodobo dostával do stále väčšej zadlženosti a nakoniec strate dôvery veriteľov a úplnej platobnej neschopnosti, čím týmto svojim konaním spôsobil poškodeným celkovú škodu vo výške 120. 470,- Eur,

2/

pod zámienkou zhodnotenia finančných prostriedkov v Meste Veľký Krtíš a v okolí v období od novembra 2009 do mája 2012 na základe ústnych a písomných zmlúv si požičal peniaze od poškodených občanov vo forme finančnej hotovosti a peňazí získaných z úverov, ktoré im sprostredkoval v N. N., M.. N.. G. a I. G. M.. N.. G. a to nasledovne:

od J. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., ul. H. XX/XX si požičal

- dňa 20. 11. 2009 na základe ústnej zmluvy finančnú hotovosť vo výške 3.000,- Eur,

- dňa 29. 07. 2010 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 6.000,- Eur,

- dňa 14. 02. 2011 na základe ústnej zmluvy finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Eur,

- dňa 17. 05. 2011 na základe ústnej zmluvy finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Eur,

- v bližšie nezistenom období roka 2011 na základe ústnej zmluvy finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Eur,

od L. L. (rod. S.), nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX si požičal dňa 22. 04. 2010 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 14.000,- Eur, ktorá

jej bola poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392727996 zo dňa 22. 04. 2010, pričom obžalovaný sa zaviazal splátky úveru splácať na účet poškodenej,

od L. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. H., ul. K.. Q.. E. XXX/XX si požičal

- dňa 20. 04. 2010 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 5.000,- Eur,

- dňa 20. 08. 2010 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 20.000,- Eur, ktorá bola jej a manželovi O. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. H., ul. K.. Q.. E. XXX/XX poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392745174 zo dňa 20. 08. 2010, pričom obžalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať na účet poškodenej,

- v presne nezistený deň mesiaca máj 2012 na základe ústnej zmluvy finančnú hotovosť vo výške 4.000,- Eur,

od S. W. (rod. N.), nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. K. XXX si požičal

- v presne nezistený deň mesiaca apríl 2010 na základe ústnej zmluvy finančnú hotovosť vo výške 7.000,- Eur,

- dňa 11. 06. 2010 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 8.000,- Eur, ktorá jej bola poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392736040 zo dňa 11. 06. 2010,

od M. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX si požičal v presne nezistený deň mesiaca máj 2010 na základe ústnej zmluvy finančnú hotovosť vo výške 5.000,- Eur,

od S. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XX si požičal dňa 05. 08. 2010 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 7.000,- Eur,

od Z. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX si požičal dňa 09. 12. 2010 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 60.000,- Eur, ktorá bola jemu a jeho manželke D. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX poskytnutá na základe zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 33005-10 zo dňa 19. 11. 2010,

od A. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ž., ul. K. XXX/XX si požičal v presne nezistenom období rokov 2009-2010 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 60.000,- Eur,

od F. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX/XX si požičal

- dňa 25. 01. 2011 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 9.000,- Eur,

- dňa 17. 03. 2011 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 16.000,- Eur,

od I. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. H., ul. Ž. XXX/XX si požičal

- dňa 01. 02. 2011 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 10.000,- Eur,

- v presne nezistenom období od apríla 2011 do augusta 2011 na základe ústnej zmluvy finančnú hotovosť vo výške 8.000,- Eur,

od H. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. H., ul. G. J. XXX/XX si požičal

- dňa 21. 02. 2011 na základe ústnej zmluvy finančnú hotovosť vo výške 5.000,- Eur, ktorá jej bola poskytnutá na základe zmluvy „Flexipôžička“ reg. č. 001226311210211 zo dňa 21. 02. 2011, pričom obžalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať na účet poškodenej,

- dňa 16. 02. 2011 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 4.000,- Eur, ktorá jej bola poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392771938 zo dňa 16. 02. 2011, pričom obžalovaný sa zaviazal splátky úveru splácať na inkasný účet,

- dňa 28. 10. 2011 na základe ústnej zmluvy finančnú hotovosť vo výške 900,- Eur, ktorá je bola poskytnutá na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 475618027 zo dňa 28. 10. 2011, pričom obžalovaný sa zaviazal splácať tento úver,

- dňa 03. 11. 2011 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 3.000,- Eur, ktorá jej bola poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392815160 zo dňa 03. 11. 2011, pričom obžalovaný sa zaviazal splátky úveru splácať na inkasný účet,

- v presne nezistenom období začiatkom roka 2011 na základe ústnej zmluvy finančnú hotovosť vo výške 3.800,- Eur,

od Y. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. L. XXX si požičal v presne nezistený deň marca 2011 na základe ústnej zmluvy finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Eur,

od Z. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. H., ul. O. XX/XX si požičal dňa 05. 05. 2011 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 5.000,- Eur, ktorá jej bola poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392784333 zo dňa 05. 05. 2011, pričom obžalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať na účet poškodenej,

od K. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. H., ul. K..Q.. E. XXX/XX si požičal v presne nezistenom období rokov 2010-2012 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 3.000,- Eur,

od Z. Ď., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. H., ul. S.. V.. Š. XXX/X si požičal dňa 26. 05. 2011 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 5.000,- Eur,

od S. Ď., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX si požičal

- dňa 20. 06. 2011 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 4.300,- Eur,

- dňa 27. 06. 2011 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 4.000,- Eur,

- dňa 08. 07. 2011 na základe písomnej zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov finančnú hotovosť vo výške 3.000,- Eur,

od V. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. H., ul. S.. V.. Š. XXX/X si požičal

- dňa 02. 11. 2011 na základe ústnej zmluvy finančnú hotovosť vo výške 5.800,- Eur, ktorá mu bola poskytnutá na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0392814985 zo dňa 02. 11. 2011, pričom obžalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať na účet poškodeného

- v presne nezistený deň novembra 2011 na základe ústnej zmluvy finančnú hotovosť vo výške 1.600,- Eur,

pričom požičanú hotovosť ako i peniaze zo sprostredkovaných úverov vo forme pôžičiek nepoužil na investovanie tak ako to deklaroval svojim veriteľom, ale na čiastočné splácanie pôžičiek od predchádzajúcich veriteľov za účelom vytvorenia si dojmu solventnosti a udržania si možnosti ďalších pôžičiek, v dôsledku čoho sa vedome dlhodobo dostával do stále väčšej zadlženosti a nakoniec strate dôvery veriteľov a úplnej platobnej neschopnosti, čím týmto svojim konaním spôsobil poškodeným celkovú škodu vo výške 294. 400,- Eur,

3/

pod zámienkou zhodnotenia finančných prostriedkov dňa 19. 04. 2011 v Meste Veľký Krtíš na základe zmlúv o zapožičaných finančných prostriedkoch si požičal peniaze vo forme finančnej hotovosti vo výške celkom 16.000,- Eur od N. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. I. J. F. XX, pričom požičanú hotovosť nepoužil na investovanie tak ako to deklaroval, zapožičanú finančnú hotovosť vo výške 15.500,- Eur do dnešného nevrátil, čím týmto svojim konaním spôsobil N. Š. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. I. J. F. XX celkovú škodu vo výške 15.500,- Eur,

obžalovaný napriek tomu, že si bol vedomý svojej insolventnosti z dôvodu svojich iných pôžičiek a bol si vedomý, že zapožičané finančné prostriedky nebude mať z čoho vrátiť, si požičal od S. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. H., Č. M. XXX/X dňa 07. 04. 2011 finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Eur, dňa 08. 04. 2011 finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Eur, dňa 03. 05. 2011 finančnú hotovosť vo výške 4.000,- Eur, dňa 17. 06. 2011 finančnú hotovosť vo výške 2.000,- Eur a dňa 06. 10. 2011 finančnú hotovosť vo výške 3.500,- Eur, ktorú však do dnešného dňa ani čiastočne nevrátil, čím S. G., nar. XX. XX. XXXX spôsobil škodu vo výške 11.500,- Eur,

čím obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodeným celkovú škodu vo výške 441. 870,-Eur, t e d a

1/ - 2/

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

3/

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á ch a l

1/ - 3/

- pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení:

- J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., ul. H. XX/XX,

- M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.Y. XXX,

- D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.Y. XXX,

- F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom S.Ý. H., V. XXX/XX,

- H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. H., G.. J. XXX/XX,

- Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom S.Ý. H., O. XX/XX,

- K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. H.Í., K.. Q.. E. XXX/XX,

- I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.Ľ. H., Ž. XXX/XX,

- Z. Ď., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.Ľ. H., S.. V.. Š. XXX/X,

- G. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. H. XX,

- M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. H. XX,

- S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. H. XX,

- Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. H.Ľ. XX,

- K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. H.Í., Ľ.. Š. XXX/XX,

- S. Ď., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX,

- D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. K. XXX,

- V. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX,

- D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. H.Í., J. XXX/X,

- N. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. I. J. F. XX,

- S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.Ľ. H., Č. M. XXX/X,

- Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.Y. XXX,

- L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.Y. XXX,

- S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.Ľ. H., N. XX,

- S. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. K. XXX,

- S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX,

- K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.Ľ. H., J. XXXX/XX, odkazujú s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Lučenci podala dňa 23. 12. 2014 Okresnému súdu Lučenec na obžalovaného obžalobu, ktorú tento súd uznesením z 24. 02. 2015, právoplatným 25. 03. 2015 postúpil miestne príslušnému Okresnému súdu Veľký Krtíš.

V obžalobe viní obžalovaného, že skutkami v bodoch 1/ až 3/ sa dopustil pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. spôsobom, že pod zámienkou zhodnotenia finančných prostriedkov v Meste Veľký Krtíš v období od júla 2009 do mája 2012 na základe ústnych a písomných zmlúv si požičal peniaze od poškodených občanov vo forme požičanej finančnej hotovosti a peňazí získaných z úverov, ktoré im sprostredkoval v N. N., M.. N.., G. a I. G. M.. N.., G., tieto finančné hotovosti ako i peniaze zo sprostredkovaných úverov vo forme pôžičiek nepoužil na investovanie tak ako deklaroval svojim veriteľom, ale na čiastočné splácanie pôžičiek od predchádzajúcich veriteľov, za účelom vytvorenia si dojmu solventnosti a udržania si možnosti ďalších pôžičiek, v dôsledku čoho sa vedome dlhodobo dostával do stále väčšej predĺženosti a nakoniec k strate dôvery veriteľov a úplnej platobnej neschopnosti, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodeným celkovú škodu vo výške 441. 870,- Eur.

Na hlavnom pojednávaní navrhla vypočuť svedkov - poškodených J. X., L. L., L. Š., S. W., M. S., S. H., Z. I., D. I., A. Š., F. N., I. E., H. H., Y. H., Z. G., K. G., Z. Ď., S. Ď., S. A., M. H., G. A., Z. H., K. I., S. H., D. I., V. O., I. J., K. J., D. U., Z. Y., V. S., K. E., N. Š. a S. G., ďalej svedkov S. G., Ľ. S., S. S., V. G., S. S.Ú. a O. E.. Podľa § 269 Tr. por. navrhla prečítať v obžalobe citované listinné dôkazy dokumentujúce protiprávne konanie obžalovaného a hodnotiace jeho osobu.

Na hlavnom pojednávaní zotrvala na všetkých navrhovaných dôkazoch uvedených v obžalobe, okrem výsluchu svedkov - poškodených K. E.N., S. H. a S. W., ktorých výpovede z prípravného konania navrhla prečítať so súhlasom strán podľa § 263 ods. 1 Tr. por. na hlavnom pojednávaní. Iné dôkazy na hlavnom pojednávaní nenavrhla vykonať.

V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 24. 10. 2016 uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa obžalovaný dopustil spáchania skutkov uvedených v bodoch 1/ až 3/ obžaloby, keď uviedol občanov Mesta Veľký Krtíš a iných do omylu, resp. využil ich omyl tým, že ich nalákal na nesplniteľné podmienky dohodnuté v samostatných zmluvách. Títo poškodení prevzali na jeho podnet úvery zo N. N. G., mestskej pobočky vo I. H., ktoré nesplácali. Obžalovaný sa zaviazal tieto úvery splácať za nich, avšak úvery neboli splatené, teda poškodení boli uvedení do omylu. Podvod je neželateľný spoločenský jav, proti ktorému je potrebné účinne bojovať. V prejednávanej trestnej veci, kedy došlo k spôsobeniu škody veľkého rozsahu, došlo k naplneniu znakov spáchania obzvlášť závažného zločinu. Jeho subjektívna a objektívna stránka spočívali v úmyselnom konaní obžalovaného, ktorý uviedol do omylu poškodených, resp. využil ich omyl. Zákon dovoľuje uložiť za takýto trestný čin trest v rozpätí od 10 do 15 rokov. V danom prípade prichádza do úvahy len uloženie trestu odňatia slobody. Na jeho výmeru má vplyv jedna poľahčujúca okolnosť (§ 36 písm. j) Tr. zák.) a žiadna priťažujúca okolnosť. Súd uloží trest postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., keď pri ukladaní jeho výšky bude vychádzať z modifikovaného trestného rozpätia, ktorého spodná hranica činí 10 rokov a vrchná 13 rokov a 4 mesiace. Navrhla uznať obžalovaného vinným a uložiť mu trest v tomto rozpätí s jeho zaradením do výkonu trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. V otázke náhrady škody bolo preukázané výpoveďami mnohých poškodených, že im bola spôsobená škoda. Táto škoda u mnohých nie je ustálená, keďže úvery nie sú splatené, preto navrhla poškodených so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázať na civilný proces.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 18. 01. 2016 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. t. j., že sa cíti nevinný. Nevinný sa cíti preto, lebo skutky, ktoré sa mu kladú za vinu, vedome nespáchal. Všetko čo robil, robil preto, aby boli ľudia spokojní a aby si peniaze zarobili a nie aby sa on na ich úkor obohatil. V prípravnom konaní využil právo nevypovedať, avšak na hlavnom pojednávaní vypovedal.

Ku skutku 1/ obžaloby uviedol, že svedkovia - poškodení S. A. a M. H. boli jeho priatelia. Okrem toho M. s ním spolupracovala a poznala jeho pracovné výsledky. Dohodli sa, že im pripraví nejaký produkt, na základe ktorého budú ich finančné prostriedky zhodnotené. V tom čase mal zriadenú živnosť a v rámci nej registrovaný predmet - sprostredkovateľská činnosť. Okrem toho bol registrovaným finančným poradcom na základe zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou OVB Allfinanz Slovensko a. s.

Bratislava. Zo spoločnosťou mal platne uzavretú zmluvu od 07. 11. 2006 do 16. 12. 2011. V zmysle tejto zmluvy realizoval finančné poradenstvo, sprostredkovanie uzatvárania poistiek typu: klasická kapitálová a životná investičná a tiež vykonával finančné audity. Keďže A. s H. nemali voľné finančné zdroje, bolo im možné takýto produkt realizovať len v prípade ich získania. Obidvaja sa rozhodli vziať si splátkový úver od N. N. M.. N.., kde mali vedený účet. Získali 13. 500,- Eur, tieto finančné prostriedky mu odovzdali a on ich investoval. Keďže význam činnosti sprostredkovateľa je ten, že nárok na províziu mu vznikne len vtedy, keď poistná zmluva zostane aktívna po dobu najmenej dvoch rokov, viedol aj týchto klientov k tomu, aby poistná zmluva trvala minimálne po túto dobu. Z tejto sumy 13. 500,- Eur k rukám M. H. vrátil čiastku 4. 000,- Eur a potom 2. 500,- Eur, teda spolu 6. 500,- Eur. K tejto sume je potrebné pripočítať ešte aj celkovú dobu splátok úveru za nich, ktorý splácal po dobu dvoch rokov. Problém nastal neskoršie, keď mnohí účastníci zrušili poistnú zmluvu pred uplynutím doby dvoch rokov, kedy mu nevznikli finančné zdroje na splácanie úveru za nich. Provízie, ktoré mu boli vyplatené, musel z tohto dôvodu vrátiť. Spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko a. s. to realizovala odpočtom z novo uzatvorených zmlúv. O agende si viedol evidenciu, hlavne si viedol evidenciu o splátkových úveroch, ktoré tieto osoby prevzali. Od týchto osôb mal zriadené príkazy na úhradu, čiže vedel v ktorom mesiaci akú sumu a za koho má zaplatiť. Evidenciu si neviedol pri ostatných platbách, ktoré realizoval hotovostnou formou. Finančné prostriedky odovzdával týmto osobám bez dokladu a v obálkach. Koľko a komu takto odovzdal peniaze si nepamätá. Nesúhlasí s výškou škody, ktorú si uplatňujú A. s H., keďže si z nej neodpočítali sumy, ktoré za nich vyplatil na splátkovom úvere a tiež sumu 6. 500,- Eur, ktorú odovzdal k rukám M. H..

G. A. je sestrou S. A.P.. Pre produkt, ktorý s ňou uzatvoril, mu odovzdala finančnú hotovosť 9. 500,- Eur, ktorú získala zo splátkového úveru. Tieto peniaze jej mal zhodnotiť. Podarilo sa mu zhodnotiť len 6. 000,- Eur, ktoré jej aj odovzdal bez dokladu k rukám. Okrem toho za túto osobu splácal úver po dobu dvoch rokov vo výške 155,- Eur mesačne, teda nesúhlasí s výškou uplatňovanej škody.

M. H. ako dcéra Z. H. mu odovzdala hovotosť 12. 000,- Eur, ktorú získal jej otec zo splátkového úveru. Pripravil mu produkt, ktorý za neho po dobu dvoch rokov splácal. Mesačné splátky boli nastavené od 100 do 250,- Eur. K zhodnoteniu produktu nedošlo. Nesúhlasí s výškou uplatňovanej škody.

Od K. I. prevzal finančnú hotovosť vo výške 6. 990,- Eur, ktorú získal zo splátkového úveru. Po dobu dvoch rokov za neho splácal mesačne 97,- Eur úver. Počas tejto doby mu dvakrát vyplatil sumu 1. 500,- Eur, preto s výškou uplatňovanej škody nesúhlasí.

U poškodeného K. E. nesúhlasí s dlhom vo výške 5. 400,- Eur, ktorý si uplatňuje. Dlhuje mu len 1. 000,- Eur. Peňažné prostriedky mu poskytla jeho nebohá manželka, o ktorých E. nevedel. Nesúhlasí s výškou škody, ktorú si uplatňuje.

U S. H. je stav taký, že si od neho prevzal finančnú hotovosť vo výške 15. 000,- Eur a neskoršie v januári 2011 sumu 10. 000,- Eur. Sumu 15. 000,- Eur, ktorú mu poskytol, získal zo splátkového úveru a tieto peniaze mu mal zhodnotiť. Pripravil pre neho produkt, na základe ktorého za neho splácal úver po dobu dvoch rokov mesačne 200,- Eur. Počas tejto doby mu vyplatil hotovosť v sumách 10. 000,- Eur a 9. 000,- Eur. Tejto osobe po odpočte súm, ktoré mu vyplatil, preto dlhuje nejakých 6. 000,- Eur. Hotovosť 10. 000,- Eur získal od jeho bývalej manželky, teda akým titulom si on uplatňuje náhradu škody? Nesúhlasí s výškou uplatňovanej škody.

Poškodený D. I. mu odovzdal len sumu 12. 000,- Eur, ktorú získal zo splátkového úveru. Po dobu dvoch rokov za neho splácal tento úver v mesačných sumách, ktorých výšku si nepamätá. Počas tejto doby mu odovzdal hotovosť vo výške 5. 000,- Eur ako zhodnotenie úveru. Keď mu odovzdával túto hotovosť, nepožadoval vystavenie príjmového dokladu. Nesúhlasí s výškou uplatňovaného nároku na náhradu škody.

U poškodeného V. O. je stav taký, že od neho prevzal hotovosť 4. 000,- Eur, avšak z nej mu vrátil zhodnotenú sumu 2. 500,- Eur niekedy pred Vianocami v roku 2010. Okrem toho za neho splácal úver po dobu dvoch rokov v sumách 90,- Eur mesačne. Nesúhlasí s výškou škody, ktorú si uplatňuje vo výške 7. 728,85 Eur.

Od poškodenej I. J. dostal k rukám hotovosť 3. 000,- Eur. Pokiaľ ona uvádza, že mal od nej prevziať v marci 2011 sumu 5. 000,- Eur, v júni 2011 sumu 5. 000,- Eur, tak to nie je pravda. Hotovosť jej zhodnotil

a to spôsobom, že jej vyplatil spolu 6. 000,- Eur. Finančné prostriedky od nej prevzal a rovnako odovzdal bez dokladov. Neskoršie pristúpil k zriadeniu notárskej zápisnice o uznaní nároku, čo je predmetom vedeného exekučného konania.

U poškodeného K. J. je stav taký, že od neho prevzal finančnú hotovosť v sume 9. 700,- Eur a nie sumu 11. 900,- Eur ako on uvádza. Peniaze mu odovzdal pred N. N. vo I. H.. Aj za túto osobu splácal mesačne úver po dobu dvoch rokov. K. J. je synom poškodenej I. J.. Aj v jeho prípade neskoršie pristúpil k zriadeniu notárskej zápisnice o uznaní dlhu, ktorý sa exekučne vymáha.

U poškodenej D. U. nesúhlasí s uplatňovaným nárokom v sume 1. 050,78 Eur. Finančné prostriedky, ktoré mu poskytla a ktoré získala z úveru od Providentu, jej zhodnotil, keď jej vyplatil sumu 3. 000,- Eur.

U poškodeného Z. Y. súhlasí s uplatňovaným nárokom na náhradu škody v sume 1. 500,- Eur, keďže mu túto sumu poskytol a on mu ju nevrátil.

V skutku 2/ obžaloby sa uvádza, že dlhuje poškodenej J. X. sumu 9. 000,- Eur. Nie je to pravdou. Osoba mu viackrát odovzdala peňažné hotovosti, ale v iných sumách ako si uplatňuje náhradu škody. Peniaze mu odovzdávala bez dokladu. Finančné prostriedky jej zhodnotil v celkovej sume 8. 000,- Eur. Okrem toho jej odovzdal nejakú elektroniku, ktorú nadobudol za výhodných podmienok.

Poškodená L. L. mu odovzdala finančnú hotovosť vo výške 14. 000,- Eur, ktorú získala titulom splátkového úveru. Aj u nej tento úver za ňu splácal po dobu dvoch rokov. Finančné prostriedky jej zhodnotil v celkovej sume 4. 000,- Eur, teda výška náhrady škody, ktorú si uplatňuje, nie je správna.

U poškodenej L. Š. je stav iný ako opisuje obžaloba. Je pravdou, že dňa 20. 10. 2010 mu odovzdala sumu 20. 000,- Eur, ktorú získala zo splátkového úveru. Z tejto sumy jej 5. 000,- Eur a potom 4. 000,- Eur vrátil spôsobom, že ich ponechal v obálke v poštovej schránke. Za ňu splácal mesačne úver 250,- Eur po dobu dvoch rokov. V súčasnosti má táto osoba zriadenú notársku zápisnicu, ktorou uznal dlh pod nátlakom jej manžela.

U poškodenej S. W. je stav taký, že mu odovzdala hotovosť 8. 000,- Eur, ktoré získala zo splátkového úveru. Za ňu splácal tento úver po dobu dvoch rokov. Prostriedky osobe zhodnotil spôsobom, že jej vrátil 4. 000,- Eur a 2. 000,- Eur, teda nesúhlasí s výškou uplatňovanej škody v sume 15. 000,- Eur.

U poškodenej M. S. výška 5. 000,- Eur súhlasí. Tejto osobe vrátil sumu 2. 500,- Eur bez dokladu, čo poškodená uznáva.

U poškodeného S. H. stav prevzatej hotovosti 7. 000,- Eur súhlasí, avšak mu vrátil celkom 8. 000,- Eur, teda nesúhlasí s výškou nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňuje.

U poškodeného Z. I. súhlasí výška hotovosti, ktorú od neho prevzal t.j. 60. 000,- Eur. Hotovosť mu odovzdal dobrovoľne, keďže aj on pracoval v minulosti v oblasti poisťovníctva. Za túto osobu po dobu dvoch rokov platil úver z hypopôžičky v mesačných čiastkach cca 500,- Eur. Okrem toho mu raz odovzdal hotovosť 3. 000,- Eur, teda nesúhlasí s výškou uplatňovanej škody vo výške 114. 900,- Eur.

U poškodeného A. Š. je stav iný ako sa uvádza v obžalobe. Poskytol mu 5. 000,- Eur a neskoršie 17. 000,- Eur hotovostné sumy bez dokladu. Sumy mu odovzdal preto, aby mu ich zhodnotil. Z týchto súm mu vrátil po ich zhodnotení sumu 40. 000,- Eur. Neskoršie Š. na neho naliehal, aby mu podpísal doklad, že mu odovzdal 60. 000,- Eur, do čoho si napočítal aj úroky a penále. Doklad mu podpísal. Nesúhlasí s výškou škody, ktorú si uplatňuje, nakoľko mu nedlhuje žiadnu sumu.

U poškodenej F. N. je stav v poriadku ako sa uvádza v obžalobe. Odovzdala mu v hotovosti 9. 000,- Eur a 16. 000,- Eur bez dokladu. Žiadnu sumu jej nevrátil.

U poškodeného I. E. nesúhlasia sumy v obžalobe. Odovzdal mu 10. 000,- Eur v hotovosti bez dokladu za účelom ich zhodnotenia. K dnešnému dňu mu dlhuje 2. 000,- Eur, keďže mu sumu 8. 000,- Eur vyplatil v hotovostných platbách na viackrát.

U poškodenej H. H. súladia všetky údaje uvádzané v obžalobe. Nesúhlasí s výškou náhrady škody, ktorú si voči nemu uplatňuje v sume 25. 358,- Eur, keďže za ňu splácal celkovo štyri úvery.

Poškodenému Y. H. nič nedlhuje. V minulosti s ním spolupracoval a mal z tejto spolupráce vyplatené 3. 000,- Eur.

U poškodenej Z. G. je stav taký, že mu odovzdala 4. 500,- Eur a nie 5. 000,- Eur, pretože 500,- Eur z úveru si ponechala na kúpu práčky. Za túto osobu po dobu dvoch rokov splácal mesačne úver v sume 97 alebo 98,- Eur. Nesúhlasí s uplatňovaným nárokom na náhradu škody v sume 10. 000,- Eur.

Poškodenému K. G. nič nedlhuje. Odovzdal mu hotovosť 3. 000,- Eur, ale túto mu v celosti vrátil. Nesúhlasí s nárokom na náhradu škody, aký si uplatňuje v sume 2. 500,- Eur.

Poškodený Z. Ď. mu odovzdal hotovosť vo výške 5. 000,- Eur bez dokladu za účelom jej zhodnotenia. Túto sumu mu v splátkach vrátil, takže mu nedlhuje žiadnu sumu.

Poškodený S. Ď. mu odovzdal hotovosť 4. 300,- Eur a neskoršie 4. 000,- Eur bez dokladu. Tieto sumy mu vrátil. Nedlhuje mu žiadnu sumu, preto nesúhlasí s uplatňovaným nárokom na náhradu škody v sume 11. 300,-Eur.

U poškodeného V. S. je stav taký, že finančnú hotovosť vo výške 5. 800,- Eur mu neodovzdal. Poškodený mu odovzdal len hotovosť 1. 600,- Eur. Odovzdal mu ju bez dokladov. Nesúhlasí s výškou škody, ktorú si uplatňuje v sume 7. 400,- Eur.

Ku skutku 3/ uvedeného v obžalobe uviedol, že u poškodenej N. Š. súhlasí stav, aký je uvádzaný v obžalobe. Menovaná mu požičala sumu 16. 000,- Eur, teda takú sumu jej aj dlhuje.

Poškodený S. G. mu odovzdal hotovosti ako sa uvádza v obžalobe, avšak mu boli vrátené. K odovzdaniu a prevzatiu peňazí došlo bez dokladu. Nedlhuje mu žiadnu sumu, preto nesúhlasí s výškou náhrady škody, ktorú si uplatňuje v sume 11. 500,- Eur.

Ku všetkým poškodeným ďalej uviedol, že oni za ním chodili a on ich nevyhľadával. Nemal úmysel ich oklamať a pripraviť o peniaze. Má dlh aj voči OVB Allfinanz Slovensko a. s., ktorý postupne spláca. Tento dlh vznikol z titulu nároku spoločnosti na vrátenie provízií. Nechápe prečo poškodený od neho pýtajú také peniaze, aké im on nedlhuje. Sám je potrestaný už tým, že prišiel o všetko, o rodinu, o deti, o financie a má problém sa zamestnať. Je rozvedený, trvalé bydlisko má na ul. K. X vo I. H., avšak býva v podnájmoch na rôznych adresách. V tomto býva na adrese Z. X, XXX XX G.. V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti DHL Parcel Slovensko so sídlom na Pántoch 18, Bratislava. Má dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom.

Na otázky svojho obhajcu, aký dosahoval zárobok v čase, keď bol v zmluvnom vzťahu s OVB Allfinanz Slovensko a či mnohí z poškodených mali uzavreté životné poistenia a kto za nich odvádzal povinné platby na poistnom, uviedol, že dosahoval zárobok cca 2. 500 - 3. 500,- Eur mesačne. Poistné za takýchto poškodených uhrádzal on, čo bola určitá forma benefitu pre nich.

Hlavného pojednávania dňa 24. 10. 2016 sa obžalovaný nezúčastnil, avšak bol v spojitosti s predvolaním naň súdom upozornený o možnosti konať v jeho neprítomnosti podľa § 252 Tr. por. Predvolanie mu bolo doručené 01. 10. 2016.

Obhajca na hlavnom pojednávaní dňa 24. 10. 2016 v záverečnej reči uviedol, že obžalovaný sa počas konania priznal, že si požičiaval peniaze od ľudí, avšak nerobil to s úmyslom zbohatnúť, ale ich zhodnotiť. Má za to, že určitú mieru zavinenia na tomto stave nesú aj samotní poškodení, ktorí prekročili mieru opatrnosti, keď dôverovali obžalovanému, čo už len v tom smere, že im sľuboval neprimerane vysoké úroky. Za danej situácie sa dostal obžalovaný do víru udalostí a jeho podnikanie nadobudlo pyramídový ráz t. j. výnosy uhrádzal z nových vkladov, čo nesporne muselo viesť k takémuto výsledku. Obžalovaný je vekom pomerne mladý, vysokoškolsky vzdelaný, doposiaľ súdne trestaný nebol. V prípade, že by súd ho uznal vinným, navrhol mu uložiť trest za uplatnenia mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Tr. zák. Už samotné uznanie viny z obzvlášť závažného zločinu a jeho zaradenie do výkonu trestu do ústavu

s maximálnym stupňom stráženia by bolo pre ďalší život obžalovaného deprimujúce a minulo by sa to účinkom jeho prevýchovy.

Svedkyňa - poškodená S.. L. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 18. 01. 2016 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice o výsluchu na polícii dňa 11. 02. 2013. S obžalovaným v minulosti uzatvárala zmluvy o požičaní hotovostí v sumách 5. 000,- Eur, 20. 000,- Eur a 4. 000,- Eur. Peniaze poskytla obžalovanému preto, lebo jej povedal, že ich vie zhodnotiť. Povedal jej, že jej peniaze v plnej výške vráti. Pre zhodnotenie financií bola vyhotovená a podpísaná zmluva, ktorú pripravil obžalovaný. Nakoniec sa stalo to, že k zhodnoteniu financií nedošlo. Obžalovaný jej zohnal 2 kusy mobily, 1 kus notebook, 1 kus monitor k počítaču, ktorým plnením „in natura“ vyplatil výnos zo sporivej časti zmlúv. Obžalovaný jej navrhol, aby vzala úver z banky a to v najvyššej výške, akú jej môže banka poskytnúť a že tento úver on bude za ňu mesačne splácať. Takto robil asi po dobu 1 rok 2 mesiace, kedy ju banka kontaktovala a oznámila, že sa úver prestal splácať. Na to kontaktovala obžalovaného, ktorý jej prisľúbil, že splatný dlh vyrovná a všetko bude v poriadku. Neskoršie jej obžalovaný odovzdal hotovosť 500,- Eur v jeho kancelárii ako zhodnotenie produktu. Peniaze mu odovzdávala k rukám za prítomnosti jeho matky v priestoroch N. N.. Tak prebehlo odovzdávanie hotovosti 5. 000,- Eur. Následne sa vybavil splátkový úver a ten bol prevedený priamo jeho matkou ako zamestnankyňou N. N. na účet obžalovaného. Bola určená výška mesačnej splátky cca 270,- Eur. V mesiaci máj 2012 odovzdala obžalovanému hotovosť 4. 000,- Eur v krčme „Kamčatka“ na ul. Hviezdoslavovej vo Veľkom Krtíši. Doklad o prevzatí sumy jej nevystavoval, keďže jej prisľúbil, že finančné prostriedky jej do 48 hodín vráti. Neskoršie, keď finančné prostriedky obžalovaný nevracal, došlo k spísaniu notárskej zápisnice u JUDr. Alžbety Kondrlíkovej, notárky vo Veľkom Krtíši, na základe ktorej si uplatňuje v konaní náhradu škody vo výške 37. 000,- Eur. Keďže došlo zo strany obžalovaného k uznaniu dlhu do notárskej zápisnice, vznikol jej exekučný titul, teda v adhéznom konaní v trestnej veci si voči nemu náhradu škody neuplatňuje. K zriadeniu notárskej zápisnice došlo po tom, ako si v prípravnom konaní uplatňovala náhradu škody.

Na otázku obhajcu, prečo požičiavala obžalovanému ďalšiu sumu 4. 000,- Eur, keď tvrdí, že už v tom čase jej dlhoval sumu, k zaplateniu ktorej sa zaviazal v podobe výnosov, uviedla, že ju uprosil, aby mu peniaze požičala, nakoľko ich potrebuje vložiť ako zábezpeku pre úver, o ktorý žiada v banke a z neho jej vyplatí výnos.

Svedkyňa - poškodená J. X. na hlavnom pojednávaní dňa 18. 01. 2016 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala pri výsluchu na polícii dňa 11. 02. 2013. Poškodená uviedla, že obžalovanému odovzdala celkom hotovosť 12. 000,- Eur a to v častiach, najskôr 3. 000,- Eur, potom 6. 000,- Eur a následne 3-krát po 1. 000,- Eur. Takto mu odovzdávala hotovosti preto, lebo jej vyplatil výnosy vo výške 2. 000,- Eur z prvej požičanej sumy, teda mu dôverovala. Na sumu 3. 000,- Eur jej vystavil doklad. Na ďalšiu sumu 6. 000,- Eur bol vyhotovený dodatočne doklad s overením podpisov u notára JUDr. Tótha vo Veľkom Krtíši. Na sumy 3-krát po 1. 000,- Eur jej vystavil príjmové pokladničné doklady. Uplatňuje si náhradu škody vo výške 9. 000,- Eur.

Svedkyňa - poškodená M. S. na hlavnom pojednávaní dňa 18. 01. 2016 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú uviedla pri výsluchu na polícii dňa 14. 02. 2013. S obžalovaným sa zoznámila v čase, keď s manželom prevzali úver vo výške 19. 000,- Eur v N. N.. Vtedy jej obžalovaný vysvetlil a ponúkol možnosť vhodného investovania finančných prostriedkov pre účely sporivého poistenia. Rozhodla sa mu dobrovoľne na tento účel odovzdať hotovosť 5. 000,- Eur, ktoré jej vrátil. Nemala teda dôvod neveriť produktu, ktorý ponúkal. Následne sa rozhodla dobrovoľne mu odovzdať hotovosť 5. 000,- Eur pre ten istý účel. Z tejto sumy jej vyplatil výnos 2. 500,- Eur. V konaní si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená. Peniaze si odovzdávali a preberali bez dokladu. Ich dohody mali ústnu formu.

Svedok - poškodený A. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 18. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava výpovede, ktorú podal do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 06. 06. 2013. Obžalovanému v minulosti požičal peniaze, avšak pod tou podmienkou, že chcel mať zabezpečené ručenie jeho matkou. Takto mu požičal v roku 2009 najskôr sumu 5. 000,- Eur v hotovosti, potom sumu 17. 000,- Eur opäť v hotovosti. O pôžičkách bola vyhotovená písomná zmluva, ktorú podpisovala okrem neho aj jeho matka. Túto pôžičku mu do konca roku 2010 vrátil v plnej výške. V roku 2011 ho požiadal, či mu vie požičať vyššiu sumu finančných prostriedkov, nejakých 100. 000,- alebo 200. 000,- Eur. Povedal mu, že mu nepožičia. Svoje rozhodnutie po krátkom čase zmenil, keď sa mu rozhodol požičať sumu spolu 60. 000,- Eur, avšak

opäť za prítomnosti jeho matky. Túto sumu mu už obžalovaný nevrátil. Neskoršie bola zriadená ním notárska zápisnica u JUDr. Pavla Tótha vo Veľkom Krtíši, do ktorej uznal dlh, preto si v trestnom konaní už duplicitne nárok na náhradu škody neuplatňuje.

Na otázky obhajcu, prečo sa vo vyšetrovacom spise nachádza len jeden príjmový doklad na sumu 60. 000,- Eur, keď sám tvrdí, že túto sumu odovzdal obžalovanému asi na dva alebo trikrát, uviedol, že sa vystavil len jeden doklad na celkovú sumu. Na doplňujúce otázky, kde sa fyzicky odovzdali a vracali peniaze a či v priestoroch N. prevzal peniaze od obžalovaného alebo od jeho matky, uviedol, že sa odovzdávali v N. N. a sumu 22. 000,- Eur vrátil mu obžalovaný v jeho kancelárii, ktorú mal zriadenú pri tenisovom kurte vo Veľkom Krtíši. Poškodený uviedol, že v trestnom konaní si neuplatňuje žiadnu náhradu škody, keďže mu bola škoda priznaná cez notársku zápisnicu.

Svedkyňa - poškodená D. I. na hlavnom pojednávaní dňa 18. 01. 2016 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice pri výsluchu svedka na polícii dňa 05. 06. 2013. Ďalej uviedla, že obžalovaný sa dopustil voči nej a jej manželovi podvodného konania, keď si ich získal tým, že investuje finančné prostriedky, ktoré mu poskytnú tak, že ich zhodnotí, čo nakoniec nesplnil. Pre tento účel spolu s manželom vzali úver vo I. G. vo I. H.. Inak povedané vybavovali si úver v priestoroch I. aj keď zmluvným partnerom bola spoločnosť Quatro. Bezprostredne po obdržaní finančných prostriedkov ich odovzdala osobne k rukám obžalovaného. Odovzdala mu 60. 000,- Eur a to na dvakrát po 30. 000,- Eur. O odovzdaní a prevzatí nebol robený žiadny doklad. Manžel poznal obžalovaného, ktorý ho zaúčal do práce ako finančného agenta. Keďže manžel poznal výsledky obžalovaného, nemali dôvod mu neveriť. Časom zistili, že boli naivní a bezvýhradne mu dôverovali. Nastali problémy, keď sa s obžalovaným nevedeli skontaktovať. Obžalovaný pred nimi uvádzal, že finančné prostriedky potreboval na rozbehnutie podnikania v Maďarsku a Poľsku. Mali dohodu, že bude za nich splácať úver. Dokonca sa toto ich dojednanie dostalo aj do podmienok zmluvy so spoločnosťou Quatro ako veriteľom. Obžalovaný splácal tento úver po dobu asi 4 až 6 mesiacov. Spoločnosť Quatro sa im začala vyhrážať exekúciou. Dostali sa do ťažkej finančnej situácie, v ktorej sú doteraz. Obžalovaný im z požičaných peňazí vrátil hotovosť 4. 000,- Eur. V trestnom konaní si uplatňujú náhradu škody spolu v sume 114. 960,- Eur. V súčasnosti je pripravovaná dobrovoľná dražba ich nehnuteľného majetku, keďže s manželom nedokázali uhrádzať dlhy, do ktorých sa dostali po navedení obžalovaným.

Na otázky obhajcu, či má vedomosť o tom, že obžalovaný manželovi odovzdal hotovosť 3. 000,- Eur a na akom zúročení požičaných peňazí boli dohodnutí, uviedla, že žiadnu hotovosť manželovi neodovzdal. Obžalovaný im sľúbil 50 %-tný výnos z požičaných peňazí.

Svedkyňa - poškodená F. N. na hlavnom pojednávaní dňa 18. 01. 2016 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 11. 02. 2013. V minulosti obžalovanému požičala 2-krát finančnú hotovosť za účelom jej zhodnotenia, keďže vedela, že robí s peniazmi. Poznala aj jeho manželku, takže mu dôverovala. Obžalovaný zvykol s deťmi chodievať ku nim na víkend. Dňa 21. 01. 2011 mu požičala sumu 9. 000,- Eur a dňa 17. 03. 2011 sumu 6. 000,- Eur. Okrem týchto čiastok mu požičala 3-krát po 500,- Eur, avšak toto si neuplatňuje v rozsahu náhrady škody. Z požičaných súm jej žiadnu čiastku nevrátil. Uplatňuje si nárok na náhradu škody vo výške 25. 000,- Eur. Obžalovaný sa pred ňou obhajoval slovami, že ak by k niečomu došlo, o všetkom vie jeho mamina a ona to uhradí. Neskoršie mal rôzne výhovorky ako napr. tvrdil, že mama je chorá, resp. je v nemocnici v Šahách a podobne.

Na otázku obhajcu, či čiastku 16. 000,- Eur z 17. 03. 2011 si pýtal obžalovaný alebo mu ju ona ponúkla, uviedla, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že majú finančné prostriedky uložené na termínovaných vkladoch detí v N. N.. V tejto banke mala uložené termínované vklady aj ona s manželom.

Svedkyňa - poškodená H. H. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2016 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala pri výsluchu na polícii dňa 12. 02. 2013. Ďalej uviedla, že v minulosti poskytla obžalovanému finančné prostriedky za účelom ich zhodnotenia. Poskytla mu ich dobrovoľne. Obžalovaný sa pozná s jej sestrou. Odovzdala mu 5. 000,- Eur, ktoré získala z úveru vo I. G. M.. N.. a potom z úverov získaných v N. N. mu poskytla sumy 4. 000,- Eur, 3. 000,- Eur a nakoniec 900,- Eur, ktoré získala od nebankovej spoločnosti Provident. Všetky finančné prostriedky mu poskytla v hotovosti bez dokladu. Neskoršie na sumy 4. 000,- Eur a 3. 000,- Eur bola vyhotovená zmluva. Poskytnuté finančné prostriedky mal obžalovaný zhodnotiť. Výsledok bol taký, že finančné prostriedky zhodnotené neboli,

peniaze jej nevrátil, čím jej vznikla škoda. Uplatňuje si náhradu škody vo výške 25. 358,- Eur, do ktorej započítava aj úroky a ostatné navýšenia peňažných istín podľa bankových podmienok.

Na otázku obhajcu, akú dobu a v akej výške splácal za ňu úvery, uviedla, že do I. splácal mesačne 72,- Eur asi po dobu pol roka. Do N. N. mal splácať úver v sume 4. 000,- Eur v sumách 75,- Eur mesačne. Tam splatil len zopár splátok. Ďalší úver v sume 3. 000,- Eur mal splácať v sumách 50,- Eur mesačne. Tu nič nesplatil. Finančné prostriedky Providentu okrem pár splátok vrátila osobne. Učinila tak preto, lebo sa jej spoločnosť vyhrážala trestným oznámením z úverového podvodu.

Svedkyňa - poškodená Z. G. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2016 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 12. 02. 2013. Y. chodil k nim ako domov. Ich dcéry chodili spolu do škôlky. Myslí si, že mal dar reči a ňou ju zmanipuloval. Presvedčil ju o vhodnosti investovania finančných prostriedkov, na čo mu naletela. S manželom chceli kúpiť auto, tak sa aj potešila, že dôjde k zhodnoteniu finančných prostriedkov tak, že si peniaze na seba zarobia. Vzala úver v N. N. vo výške 5. 000,- Eur. Z neho odovzdala 4. 500,- Eur obžalovanému. On sa zaviazal za ňu splácať mesačne úver v 85,- Eur splátkach. Spôsob splácania mali dohodnutý taký, že jej odovzdával k rukám bez dokladu výšku splátky a ona ju vkladala na účet v banke, kde mala zriadený trvalý príkaz. Takto obžalovaný splatil asi 10 alebo 11 splátok. O finančnej hotovosti, ktorú mu poskytla, vyhotovili písomnú zmluvu o pôžičke. Obžalovaný úver nesplatil. V konaní si uplatňuje náhradu škody vo výške 10. 000,- Eur preto, lebo celkový dlh voči banke sa podstatne navýšil.

Na otázky obhajcu, či sa dohodli na konkrétnej sume zhodnotenia investovaných prostriedkov a či počula od iných ľudí, aký je úspešný obžalovaný, uviedla, že sa už na to nepamätá a vtedy, keď ju Y. oslovil, nič také nepočula.

Svedok - poškodený Y. H. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú uviedol do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 12. 02. 2013. Obžalovaného poznal a vedel akú činnosť vykonáva. Konkrétne mal vedomosť o tom, že vie zhodnotiť peniaze. To bol aj dôvod prečo mu požičal finančnú hotovosť. Peniaze mu odovzdával bez dokladu k rukám. Po prvom úspešnom zhodnotení mu požičal 1. 000,- Eur. Túto sumu mu už nevrátil. Nárok na náhradu škody si voči nemu neuplatňuje.

Na otázku obhajcu, ako boli zhodnotené financie, ktoré mu ako prvé poskytol, uviedol, že na výšku zhodnotenia sa už nepamätá, ale určite mu vrátil viac ako mu poskytol. Ich vzťah bol založený na báze dobrovoľnosti.

Svedok - poškodený K. G. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice pri výsluchu svedka na polícii dňa 14. 02. 2013. Ďalej uviedol, že v minulosti požičal obžalovanému finančnú hotovosť za účelom jej zhodnotenia. Po zhodnotení určitých súm mu odovzdal hotovosť 3. 000,- Eur, avšak tieto finančné prostriedky zhodnotené neboli a obžalovaný mu ich nevrátil. Následne uzatvorili písomnú dohodu so splátkovým kalendárom, avšak ani túto už neplnil. Uplatňuje si náhradu škody vo výške 2. 500,- Eur.

Na otázku obhajcu, či sa mu javí zhodnotenie finančných prostriedkov za 4 mesiace zo sumy 3. 000,- Eur na 5. 500,- Eur za primerané, uviedol, že to navrhol Y., on to len akceptoval.

Svedok - poškodený I. E. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 11. 02. 2013. V roku 2011 poskytol obžalovanému finančnú pôžičku v sume 10. 000,- Eur. Pôžičku mu poskytol na základe písomnej zmluvy. Keďže pôžičku nevrátil, podal na neho žalobu a po vzniku exekučného titulu návrh na vykonanie exekúcie. Okrem tejto hotovosti obžalovanému poskytol aj ďalšie finančné sumy, z ktorých mu len časť vrátil, avšak v trestnom konaní si uplatňuje náhradu škody len vo výške 8. 000,- Eur.

Na otázky obhajcu, či pri požičiavaní mal vedomosť o tom, akú činnosť vykonáva obžalovaný a či on vyhľadával obžalovaného alebo obžalovaný jeho, uviedol, že mal vedomosť konkrétne od jeho mamy, ktorá pracovala v N. N. v pobočke vo I. H.. Ona mu spomínala, že Y. robí inžiniera ekonómie a robí s peniazmi, ktoré vie zhodnotiť. Bol to obžalovaný, ktorý oslovil jeho, či má nejaké voľné finančné prostriedky, ktoré môže investovať. Obhajca k výpovedi poškodeného dodal, že si mýli súdne konanie

so zriadením notárskej zápisnice. Predmetom exekučného konania sa stala notárska zápisnica a nie právoplatné súdne rozhodnutie.

Svedok - poškodený Z. Ď. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 11. 02. 2013. Ďalej uviedol, že dňa 26. 05. 2011 odovzdal obžalovanému finančnú hotovosť 5. 000,- Eur, ktorú mu sľúbil obžalovaný zhodnotiť spôsobom jej navýšenia. Sľúbil mu navýšenie o 3. 000,- Eur, teda že mu vráti sumu 8. 000,- Eur. To sa nestalo a keď pozdejšie sa prevalili v Krtíši fámy o Y. a o tom, že sa začal namotávať v dlhoch, snažil sa ho kontaktovať. Ten mu začal vracať pôžičku v drobných čiastkach po 10, resp. 20,- Eur a niekedy mu dal stravné lístky. Tieto sumy zohľadnil pri výške uplatňovaného nároku. V trestnom konaní si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 4. 840,- Eur.

Na otázku obhajcu, či vie potvrdiť alebo vyvrátiť, že mu obžalovaný vložil určité finančné prostriedky z titulu vrátenia dlhu aj na účet, ktorý mu sám zadal, uviedol, že žiadnu finančnú hotovosť mu na žiadny účet nevložil. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že mu mal požičiavať aj auto, s tým sa stotožňuje, avšak toto mu ponúkal ako zábezpeku dovtedy, kým mu nevráti dlh.

Svedkyňa - poškodená G. A. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2016 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 24. 05. 2013. Ďalej uviedla, že švagriná ju zoznámila s obžalovaným. Predstavila ho ako pracovníka s peniazmi, ktorý pracuje na vysokej pozícii v spoločnosti OVB. Švagriná jej povedala a obžalovaný pri osobnom stretnutí to potvrdil, že keď nemá finančné prostriedky pre účely zhodnotenia, tak má požiadať o úver banku. Obžalovaný jej odporučil N. N.. Prisľúbil jej, že on jej úver v tejto banke vybaví. Získala úver 9. 500,- Eur. Finančné prostriedky v rukách nemala. Ako bolo s nimi disponované si nepamätá. Písomná dohoda o prevzatí peňazí uzatvorená medzi nimi nebola. Dôverovala mu. Dohodli sa na tom, že bude za ňu splácať úver. Tak aj robil po dobu asi dvoch rokov, potom jej začali chodiť upomienky o nedoplatku. Kontaktovala ho, prisľúbil, že nedoplatok vyrovná. Vždy sa správal pred ňou ako osoba zaneprázdnená prácou, ktorá nemá nikdy na nič čas. V trestnom konaní si uplatňuje náhradu škody vo výške 13. 000,- Eur, do ktorej započítava okrem hotovosti aj úroky a iné sankcie.

Na otázku obhajcu, prečo neprizná, že jej v bytovke v Slovenských Kľačanoch vyplatil 6. 000,- Eur hotovosť, uviedla, že nie je to pravdou. Povedala, že okrem sumy 1. 000,- Eur, ktoré jej vyplatil v hotovosti na schodok v bytovke v Kľačanoch jej nevrátil žiadnu čiastku.

Svedkyňa - poškodená M. H. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2016 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 24. 05. 2013. Ďalej uviedla, že v roku 2009 uzatvorila s bývalým priateľom S. A. úverovú zmluvu v N. N.J. M.. N.., pobočke vo I. H., na základe ktorej dostali úver vo výške 13. 500,- Eur. Priateľ bol vedený ako dlžník v poradí č. 1 a ona ako spoludlžník. Priateľ musel mať v N. otvorený účet. S priateľom sa medzičasom rozišli, teda nevie ako bolo naložené s finančnými prostriedkami, ktoré boli odovzdané do dispozície obžalovaného. Obžalovaného poznala, keďže v minulosti bol jej nadriadený, nakoľko aj ona pracovala pre spoločnosť OVB Allfinanz Bratislava. Podstatou umiestňovania finančných prostriedkov bolo ich zhodnotenie, teda išlo o určitý zisk

- výnos. Obžalovaný ju mal priebežne informovať o úspešnosti investície a zhodnocovaní investovaných prostriedkov. Takto aj sprvoti postupoval, avšak neskoršie začali so N. chodiť upomienky o nesplácaní úveru. Mohlo to byť asi v roku 2012. Za dobu dokiaľ bol úver v banke splácaný jej obžalovaný vyplatil k rukám určité finančné čiastky, ktoré nazval zhodnotením. Mohlo ísť spolu o sumu 4. 000,- Eur. V trestnom konaní si uplatňuje náhradu škody spolu s bývalým priateľom vo výške 15. 000,- Eur. Do tejto sumy zahrňuje okrem nesplatenej výšky úveru aj úroky a rôzne sankcie, ktoré banka od nich požaduje.

Na otázku obhajcu, prečo si sama tento produkt nezriadila, keď vykonávala tiež pracovné činnosti pre spoločnosť OVB Allfinanz Bratislava, uviedla, že na to nemala oprávnenie. Takýmto produktom disponoval len obžalovaný, resp. krajský riaditeľ, ktorým bol V. G..

Svedok - poškodený S. A. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 23. 05. 2013. Ďalej uviedol, že v roku 2009 s bývalou priateľkou M. H. prevzali od N. N. M.. N.., pobočky vo I. H. úver. Na tento úver ho vlastne nahovorila bývalá priateľka, ktorá pracovala pre spoločnosť OVB Allfinanz Bratislava, kde pracoval aj obžalovaný. Úver vzali na podnet obžalovaného. Účelom prevzatia úveru bolo odovzdanie finančných

prostriedkov obžalovanému, ktorý ich mal zhodnotiť. Postup bol taký, že si musel založiť účet v N. N., kam previedla banka peniaze. Úver pripravila matka obžalovaného. On nepodpisoval žiadne prevody peňazí ani ich výber. Dostavil sa tam s priateľkou, spolu podpísali predložené doklady a to bolo všetko. Mali ústnu dohodu s obžalovaným, že bude za nich splácať úver. Sprvoti tam konal, avšak neskôr im začali chodiť upomienky o nesplácaní úveru. Oznámil to priateľke. Má vedomosť od priateľky, že jej obžalovaný odovzdal nejaké financie. Spolu s bývalou priateľkou si uplatňujú v trestnom konaní náhradu škody vo výške 15. 000,- Eur.

Na otázku obhajcu, či dával dispozičný písomný úkon k peniazom, ktoré získal z úveru v banke, uviedol, že nie si je toho vedomý. Po nahliadnutí do dokumentácie o úvere zistil, že táto je opatrená podpisom jeho osoby, ktorý nebol z jeho ruky.

Svedok - poškodený Z. H. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice o výsluchu na polícii dňa 31. 05. 2013. Svedok ďalej uviedol, že v roku 2009 na odporučenie obžalovaného aj dcéry, ktorá vykonávala obdobnú pracovnú činnosť ako obžalovaný, prevzal úver od N. N. M.. N.., pobočky vo I. H.. Bol mu poskytnutý úver vo výške 12. 000,- Eur. V banke mal zriadený osobný účet, na ktorý boli tieto finančné prostriedky presunuté. Dostavil sa do banky, popodpisoval tlačivá, ktoré mu boli predložené a o nič iné sa viacej starať nemal. Účelom získania úveru a finančných prostriedkov bolo ich zhodnotenie. To aj očakával, avšak po nejakom čase začali chodiť upomienky z banky, že sa úver nespláca. Povedal to dcére aj obžalovanému a vyzval ich, aby niečo s tým robili. Počas celej doby mu obžalovaný žiadnu finančnú hotovosť z titulu zhodnotenia finančných prostriedkov neodovzdal. V trestnom konaní si uplatňuje náhradu škody vo výške 12. 000,- Eur.

Na otázky obhajcu, či podpisoval niekomu dispozičné právo k peniazom z úveru a či obžalovaný za neho splácal úver, uviedol, že podpisoval dokumenty, ktoré mu v banke predložila mama obžalovaného. Už si nespomína, aké dokumenty v skutočnosti podpísal. Obžalovaný splácal za neho úver asi po dobu dvoch rokov.

Svedok - poškodený K. I. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice o výsluchu na polícii dňa 23. 05. 2013. S obžalovaným sa poznal dávnejšie. Nahovoril ho, aby vzal úver v N. N. a že on mu vybaví zhodnotenie finančných prostriedkov. Ústne sa dohodli, že on bude splácať za neho tento úver. Bol mu poskytnutý úver vo výške 6. 990,- Eur. V N. N., pobočke vo I. H. podpisoval doklady, ktoré pripravila matka obžalovaného. V banke mal zriadený osobný účet. Obžalovaný po určitú dobu mesačné splátky aj uhrádzal. Stalo sa, že mu odovzdal 3. 000,- Eur hotovosť bez dokladu, avšak na to si od neho požičal 2. 000,- Eur a pozdejšie 1. 000,- Eur, z ktorých vrátil sumu 1. 000,- Eur. Keďže úver v banke zostal nesplatený, musel si vziať ďalší úver, aby sa vyhol exekúcii. Výpisy z úveru chodili na adresu N. X, teda na adresu N. N.. V súčasnosti je už úver splatený. V trestnom konaní si uplatňuje náhradu škody vo výške 6. 990,- Eur.

Na otázky obhajcu, prečo neuviedol na polícii, že mu obžalovaný vyplatil 3. 000,- Eur hotovosť a prečo obžalovanému požičiaval ďalšie peniaze, keď mu stále dlhoval, uviedol, že to na polícii hovoril, avšak zaprotokolované to nebolo. Dokonca žiadal zaprotokolovať aj to, že mu požičal ďalších 2. 000,- Eur, ktoré mu nevrátil.

Svedok - poškodený S. Ď. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 12. 02. 2013. V roku 2011 požičal obžalovanému dňa 20. 06. sumu 4. 300,- Eur, dňa 27. 06. sumu 4. 000,- Eur a dňa 08. 07. sumu 3. 000,- Eur. Všetko mu odovzdal v hotovosti. O požičaní boli vyhotovené zmluvy, ktoré obsahovali záväzok obžalovaného zhodnotiť tieto peniaze. Obžalovaný nedodržal dohodnuté podmienky, peniaze nezhodnotil a ani mu nevrátil. Viackrát ho vyzýval, aby mu vrátil peniaze. Ich nevrátením mu spôsobil nemalé rodinné finančné problémy. V trestnom konaní si uplatňuje náhradu škody vo výške 11. 300,- Eur.

Na otázky obhajcu, či sa poznal s obžalovaným aj pred poskytnutím mu finančnej hotovosti, či s prihliadnutím na svoje odborné znalosti veril tvrdeniu obžalovaného o zhodnotení financií a aké percentuálne zhodnotenie financií je ročne podľa neho prípustné, uviedol, že sa s obžalovaným poznal krátku dobu, spoznal ho vtedy, keď pracoval vo I.G. pobočke vo I. H.. Tvrdeniu obžalovaného o tom, že vie zhodnotiť financie uveril. Mal poznatky o ňom aj z reklamy, ktorú uverejnili noviny „Pokrok“. Až

po tom, keď mu peniaze nevracal, zistil, že činnosť, ktorú deklaroval, oficiálne vykonávať nemohol. Na obchodovanie s cudzími peniazmi v SR musí mať podnikateľ licenciu Národnej banky a certifikát oprávňujúci k výkonu takej činnosti. K výške percentuálneho zhodnotenia financií sa vyjadriť nevie, nakoľko nemá v tomto smere dostatočné skúsenosti a prax a tiež nie je znalý podmienok obchodovania na burze.

Svedok - poškodený F.. K. J. na hlavnom pojednávaní dňa 20. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 23. 05. 2013. Obžalovanému v minulosti požičal peniaze, ktoré získal z úverových zdrojov. Peniaze mu požičal za účelom ich zhodnotenia. V roku 2011 prevzal úver v N. N. vo výške 11. 900,- Eur. Keďže mal z predchádzajúceho obdobia zriadený úver v Y. G. M.. N.., na ktorom bol vedený zostatok nedoplatku 1. 800,- Eur, tento zaplatil a obžalovanému odovzdal len 10. 000,- Eur. Sumu 100,- Eur si ponechal pre vlastnú potrebu. Finančné prostriedky mu odovzdal k rukám, avšak neskoršie bola vyhotovená zmluva o pôžičke na sumu 11. 900,- Eur. Obžalovaný sa ústne zaviazal splácať za neho úver. Učinil tak asi dvakrát, potom prestal splácať, na čo ho banka upozornila a začal splácať ďalej úver on. Týmto mu spôsobil obžalovaný škodu. Túto uznal, keď neskoršie zriadil v prospech neho notársku zápisnicu, ktorou uznal dlh.

Na otázku obhajcu, či suma 14. 000,- Eur, ktorú si uplatňuje ako náhradu škody, je škodou aj jeho matky, ktorá tiež obžalovanému požičala peniaze, uviedol, že je to výška škody, ktorú obžalovaný spôsobil im obidvom.

Svedkyňa - poškodená D. U. na hlavnom pojednávaní dňa 20. 01. 2016 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 31. 05. 2013. Obžalovaného pozná, keďže sú spolužiaci zo základnej školy. V roku 2011 vzala úver od Providentu v sume 680,- Eur. Tieto finančné prostriedky obžalovanému odovzdala za účelom ich zhodnotenia. Dohodu o ich zhodnotení uzatvorili ústne. Ústne sa dohodli aj na tom, že on bude tento úver splácať. Zaplatil len jednu splátku. Spoločnosť ju vyzvala na úhradu dlhu. Úver musela zaplatiť. Vznikla jej škoda. Uplatňuje si náhradu škody vo výške 1. 050,78 Eur t. j. vo výške ako musela zaplatiť Providentu.

Na otázku obhajcu, či jej obžalovaný zhodnotil aj iné peniaze, uviedla, že stalo sa ešte pred tým, keď mu odovzdala hotovosť, ktorú vybrala z kreditnej karty a on jej vrátil sumu 3. 000,- Eur. Túto považovala za zhodnotenie, avšak jej výšku do náhrady škody nezahrnula.

Svedok - poškodený V. O. na hlavnom pojednávaní dňa 20. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice na polícii dňa 31. 05. 2013. Ďalej uviedol, že obžalovaného poznal cez svoju bývalú priateľku F. G.. Získal o ňom poznatky, že pracuje v oblasti finančníctva a vie finančné prostriedky zhodnotiť. Za tým účelom získal úver v N. N. vo výške 4. 000,- Eur dňa 10. 09. 2010. V banke si zradil osobný účet a zadal prevodný príkaz, na základe ktorého sa dostali finančné prostriedky do dispozície obžalovaného. S obžalovaným nemal uzavretú dohodu, či zhodnotenie finančných prostriedkov bude mesačné alebo iné. Niekedy pred Vianocami tohto roka mu odovzdal určitú províziu ako zhodnotenie úveru. Mali uzavretú dohodu, že úver v banke bude splácať obžalovaný. Takto aj robil asi po dobu 11 mesiacov do novembra 2012, kedy prestal splácať úver, na čo ho banka upozornila. Snažil sa kontaktovať obžalovaného. V tom čase už získal poznatky od skupiny ľudí o činnosti obžalovaného. Správy o ňom sa šírili na sociálnych sieťach. Obžalovaný mu spôsobil škodu, ktorú si v konaní uplatňuje v celkovej sume 7. 728,85 Eur. Táto výška škody nie je konečná, keďže úver nie je splatený a naďalej sa sankčne zúročuje.

Na otázku obhajcu, či je pravdou, že na Vianoce v roku 2010 mu obžalovaný vložil určité finančné prostriedky na jeho účet v Y. G., uviedol, že je to pravdou, avšak o tom sa zmienil, že mu pred Vianocami určitú finančnú hotovosť odovzdal, ktorá mala zodpovedať zhodnoteniu finančných prostriedkov.

Svedok - poškodený D. I. na hlavnom pojednávaní dňa 20. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 31. 05. 2013. S obžalovaným sa poznal. Poprosil ho, či mu nevie finančne pomôcť a tak mu navrhol, aby vzal úver v N. N., ktorý mu odovzdá a on mu ho do mesiaca vráti. Mali len ústnu dohodu. Úver vybavovala matka obžalovaného. Bol vybavený rýchlo. Úverové zmluvy prišiel podpísať do banky. Účet v banke si nezriaďoval. Ako sa dostali finančné prostriedky do dispozície obžalovaného nevie. Pravda je taká, že finančné prostriedky v lehote ako sa dohodli mu nevrátil. Úver obžalovaný síce začal splácať po nejakú dobu, avšak potom splácať prestal.

Banka ho vyzývala k úhrade nesplatených splátok. Podľa posledného výpisu o nesplatenom zostatku tento činí sumu cca 10. 000,- Eur. V konaní si uplatňuje náhradu škody v sume 12. 000,- Eur.

Na otázky obhajcu, či mu obžalovaný odovzdal v reštaurácii Tenis určitú hotovosť a či mu poukázal nejaké finančné prostriedky na jeho účet vo I. a či ho nejako nútil k poskytnutiu finančných prostriedkov, uviedol, že hotovosť mu žiadnu neodovzdal, na účet vo I. mu poslal nejakú smiešnu sumu. Požičanie peňazí bolo jeho slobodné rozhodnutie.

Svedkyňa - poškodená N. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 20. 01. 2016 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 26. 05. 2014. Obžalovaného predtým ako mu s manželom požičali peniaze nepoznala. O ňom sa dopočula od dobrej kamarátky, ktorá jej povedala, že pracuje s peniazmi. Keďže aj ona v minulosti pracovala v banke, bola k takýmto ponukám ostražitá a veľmi im neverila. Obžalovaného ale doporučili aj jej manželovi, preto sa obidvaja rozhodli s ním stretnúť. Na stretnutí mu predostreli svoj zámer a on hľadal alternatívne riešenia. Rozhodli sa pre alternatívu získať finančné prostriedky, tieto investovať, čím sa zúročia. Pracovala v Nemecku ako opatrovateľka, preto mali určité prostriedky nasporené. Najskôr mu odovzdali 1. 000,- Eur. Asi po 2 týždňoch sa stretli a on im ukázal, že sú zhodnotené už na 1. 500,- Eur. Rozhodli sa mu odovzdať ďalšie finančné prostriedky, aby bola suma ich zhodnotenia čo najvyššia. Tých 1. 500,- Eur zostalo u neho. Ešte nedocestovali ani domov už ju telefonicky kontaktoval a doslova naliehal, aby sa ešte dnes rozhodli pre ďalšiu investíciu. Jej rozhodnutie bolo také, že mu poslala 5. 000,- Eur na účet. O tomto uzatvorili písomnú zmluvu, ktorej náležitosťou sa stal aj termín vrátenia finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Dohoda bola taká, že investovaná suma 10. 000,- Eur mala byť zhodnotená na sumu 15. 000,- Eur. Obžalovanému neskoršie požičala sumu 3. 000,- Eur, teda spolu mu požičala sumu 15. 500,- Eur. Keď mu požičiavala sumu 3. 000,- Eur, tak ju obžalovaný v hovoroch doslova prosil o peniaze a hovoril: „Len všetci chcete zhodnotiť peniaze a ja keď potrebujem peniaze, nemá mi kto pomôcť“. Potom odišla za prácou do Nemecka, odkiaľ ho kontaktovala cez e-mail a mobil. Po návrate z Nemecka navštívila jeho matku v N. N., ktorej sa pýtala na osud finančných prostriedkov. Matka bola veľmi nervózna, vyjadrila sa, že nevedela aké sumy syn zobral. V tomto čase sa stala svedkom jedného incidentu, keď pri ich rozhovore doslova vletel do kancelárie jeden pán a ostro sa pýtal matky obžalovaného slovami: „Kedy mi Y.Š. vyplatí peniaze“. Jeho matka sa cítila trápne, celá sa triasla. Ona nechcela zvyšovať napätie, tak radšej odišla, avšak už jej bolo jasné, že naletela podvodníkovi. V konaní si uplatňuje náhradu škody vo výške 15. 000,- Eur.

Na otázku obhajcu, prečo mu požičala poslednú sumu 3. 000,- Eur, keď predchádzajúce dve finančné sumy nezhodnotil a nevrátil, uviedla, že bola hlúpa a naivná.

Svedok - poškodený V. S. na hlavnom pojednávaní dňa 20. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 29. 07. 2013. Ďalej uviedol, že si voči obžalovanému žiadnu náhradu škody neuplatňuje. Pokiaľ si v prípravnom konaní uplatnil nárok vo výške 7. 400,- Eur, na ňom už netrvá. Svoju osobu ako aj ostatných hodnotil ako hlúpych, keď požičiavali S. peniaze, ktorý to využil.

Svedok - poškodený Z. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 20. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 31. 05. 2013. Ďalej uviedol, že v minulosti obžalovanému požičal sumu 1. 500,- Eur. V tom čase pracoval ako krajský riaditeľ Wüstenrot a bol jeho priamym nadriadeným. Túto sumu mu požičal preto, lebo ho požiadal o finančnú pomoc, čo odôvodnil zlým zdravotným stavom matky, preto nemal dôvod jeho žiadosti nevyhovieť, navyše keď mu túto sumu mohol zraziť z budúcej mesačnej mzdy. Obžalovaný mu povedal, že pôžičku mu vráti v krátkej dobe. Keďže sa tak nestalo, uplatnil si voči nemu právo v občianskom súdnom konaní. Súd vydal platobný rozkaz, ktorý je právoplatný, teda má exekučný titul a z toho dôvodu si náhradu škody v trestnom konaní už neuplatňuje.

Svedok - poškodený S. G. na hlavnom pojednávaní dňa 20. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 26. 05. 2014. Obžalovaného pozná dlhšiu dobu. V minulosti mu jeho mama robila účtovníctvo. Obžalovanému sa rozhodol požičať finančné prostriedky, keďže mal nejaké úspory. Takto mu požičal 07. 04. 2011 sumu 1. 000,- Eur, 08. 04. 2011 sumu 1. 000,- Eur, 03. 05. 2011 sumu 4. 000,- Eur, 17. 06. 2011 sumu 2. 000,- Eur a 06. 10. 2011 sumu 3. 500,- Eur. Obžalovanému finančné prostriedky nepožičal pre účely zhodnotenia, ale chcel mu vypomôcť

v jeho ťaživej finančnej situácii s tým, že mu ich vráti. Keďže obžalovaný v dohodnutej dobe pôžičky nevracal, vyzval ho, aby pristúpil k písomnému uznaniu dlhu, a to aj preto, že odchádzal na dlhodobé štúdium do Austrálie. V trestnom konaní si uplatňuje náhradu škody vo výške 11. 500,- Eur.

Na otázky obhajcu, či veril prísľubu obžalovaného, že mu vráti pôžičky a či informácie o solventnosti obžalovaného čerpal len od jeho matky, uviedol, že nemal dôvod mu neveriť a to aj preto, že mu jeho mama robila účtovníctvo, a teda mal informáciu, že si plní svoje finančné záväzky.

Svedok S. G. na hlavnom pojednávaní dňa 20. 01. 2016 využil právo podľa § 130 ods. 2 Tr. por. odoprieť výpoveď, a to pre vzťah k obžalovanému, ktorý je jeho bývalým zaťom. Z manželstva s jeho dcérou pochádzajú maloleté deti. Toto právo odoprieť výpoveď využil aj v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom OR PZ vo Veľkom Krtíši dňa 21. 05. 2013.

Svedkyňa Ľ. S. na hlavnom pojednávaní dňa 21. 01. 2016 využila právo odoprieť výpoveď podľa § 130 ods. 2 Tr. por. z dôvodu, že obžalovaný je jej bývalým manželom. Toto právo využila aj v prípravnom konaní na OR PZ vo Veľkom Krtíši pri výsluchu dňa 21. 05. 2013.

Svedok - poškodený Z. I. na hlavnom pojednávaní dňa 21. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 14. 03. 2013. Uviedol, že niekedy koncom roka 2010 spolu s manželkou odovzdali obžalovanému finančnú hotovosť v celkovej sume 60. 000,- Eur. Hotovosť získali spôsobom, že im obžalovaný pomohol vybaviť úver v spoločnosti Quatro, ktoré finančné prostriedky odovzdala jeho manželka v hotovosti k rukám obžalovaného. S obžalovaným sa poznal dlhšiu dobu, keďže v minulosti po dobu dvoch rokov pôsobil aj on ako finančný poradca pre spoločnosť OVB v Bratislave. Spolu sa zúčastňovali viacerých školení, v rámci ktorých obžalovaný sa spravidla umiestňoval na prvom mieste v rámci Slovenska. S obžalovaným sa dohodli ústne o zhodnotení finančných prostriedkov. Ústne sa dohodli aj na tom, že bude za nich splácať úver, čo činil asi po dobu 9 mesiacov. Do tohto času mu nemal dôvod neveriť. Obžalovaný mu začal spomínať, že potrebuje finančné prostriedky na rozbeh svojho podnikania v Poľsku a Maďarsku. Počas celej doby mu obžalovaný vrátil hotovosť 3. 000,- Eur. Iné finančné prostriedky, ktoré mu požičali, im nevrátil. V tomto dôsledku s manželkou vyhlásili osobný bankrot a zrejme prídu v rámci pripravovanej dražby aj o domovú nehnuteľnosť. Spolu si uplatňujú náhradu škody v sume 114. 960,- Eur.

Na otázku obhajcu, či mal vedomosť o mesačnom príjme obžalovaného z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonával pre OVB, uviedol, že mal, keďže ako finanční poradcovia boli bodovaní a zaraďovaní do kategórii. On mohol mať finančný príjem aj 3. 000,- Eur.

Svedkyňa S. S. na hlavnom pojednávaní dňa 21. 01. 2016 vypovedala, že v prípravnom konaní bol s ňou robený záznam, a to dňa 31. 05. 2013 na OR PZ vo Veľkom Krtíši, kedy sa dostavila za účelom ospravedlnenia manžela, ktorý sa v tom čase nachádzal pracovne v Nemecku. Ona osobne s obžalovaným nevstúpila do žiadneho záväzku.

Svedok V. G. na hlavnom pojednávaní dňa 21. 01. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 03. 06. 2013. Uviedol, že zastával funkciu okresného riaditeľa v OVB Allfinanz Slovensko. Pre túto spoločnosť pracuje od roku 2002. Obžalovaný bol jeho podriadeným. Systém práce pre OVB je založený na základe zmlúv o spolupráci, ktoré špecifikujú podmienky a povinnosti pre finančného poradcu, akým bol aj obžalovaný. Okrem toho spoločnosť mala uzavreté rámcové zmluvy s bankovými domami, teda finančný poradca mohol získavať klientov pre úvery a poisťovanie len z týchto partnerských bankových domov. Medzi ne N. N. v tom čase nepatrila. Pokiaľ obžalovaný získaval takých klientov, ktorým boli poskytnuté úvery N. N., neboli mu za to poskytnuté provízie. Vzťahy, do ktorých vstupoval, boli mimo OVB, a teda aj mimo kontroly spoločnosti. Po tom ako dostal signály, že obžalovaný má požičané peniaze od niektorých klientov OVB, opýtal sa ho na to. Obžalovaný sa priznal a prisľúbil, že si finančné záležitosti vysporiada. Pozdejšie došlo k ukončeniu spolupráce medzi OVB a obžalovaným. Finančné poradenstvo fungovalo na jasných princípoch, pričom každému finančnému poradcovi bol tento princíp zrozumiteľný. Povinnosťou poradcu bolo získať klienta pre rôzne druhy poistenia alebo úverovania a udržať si tohto klienta po dobu minimálne dvoch rokov v platnom úverovom alebo poistnom vzťahu. Na to bola viazaná výplata provízie. Určite medzi povinnosti finančného poradcu nepatrilo to, čo činil obžalovaný, že sám splácal úvery za klientov.

Na otázky obhajcu, či bol s obžalovaným v príbuzenskom vzťahu, či mu obžalovaný finančne pomohol a či má vedomosť o tzv. fiktívnych zmluvách na čierne duše, ktoré mali byť uzatvárané len pre splnenie nároku na kariérny hierarchický postup v rámci dohodnutých podmienok s OVB, uviedol, že v minulosti boli švagrovia, keďže ich manželky boli sestry. Obidvaja sa rozviedli. Každý z nich vykonával činnosť samostatne, obžalovaný bol v prvých dvoch rokoch činnosti finančného poradcu úspešný na 100 %. Nemá vedomosť o uzatváraní fiktívnych zmlúv na tzv. čierne duše, nakoľko by to nedávalo zmysel preto, lebo vyvstáva otázka, kto bude za takéto „čierne duše“ splácať poistku alebo poistné po dvoch rokoch.

Svedkyňa S. S. na hlavnom pojednávaní dňa 21. 01. 2016 využila právo odoprieť výpoveď podľa § 130 ods. 2 Tr. por. z dôvodu, že obžalovaný je jej synom. Toto právo využila aj v prípravnom konaní na OR PZ vo Veľkom Krtíši pri výsluchu dňa 31. 05. 2013.

Na hlavnom pojednávaní dňa 21. 01. 2016 prokurátorka upustila od výsluchu svedka O. E. na hlavnom pojednávaní, hoci jeho výsluch navrhla v obžalobe. Takto učinila po tom, ako svedok - poškodený K. E. súdu písomne oznámil, že O. E. je jeho syn, ktorý nie je v tomto trestnom konaní v postavení poškodeného, bol len na polícii ospravedlniť jeho neprítomnosť na výsluchu, keďže sa on dlhodobo zdržiava vo Francúzsku. Keďže obhajca a obžalovaný na výsluchu tohto svedka na hlavnom pojednávaní netrvali, súd podľa § 274 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že sa výsluch tohto svedka vykonávať nebude.

Svedkyňa - poškodená L. L. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 05. 2016 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 11. 02. 2013. Obžalovaného pozná dávnejšie, keď jej v minulosti pomohol pri uzatváraní zmlúv o životnom poistení. Poznala aj jeho matku S. S., ktorá pracovala v N. N., pobočke vo I. H.. Bol to obžalovaný, ktorý ju jedného dňa oslovil, či mu nechce pomôcť a zároveň aj sebe tým, že mu odovzdá finančné prostriedky, ktoré on zhodnotí. Toto zhodnotenie bude realizované cez prevzatý úver v banke. Po jej súhlase obžalovaný zariadil takýto úver v N. N. a ona bola vyzvaná k podpisu dokumentu. Bola prekvapená s výškou úverových prostriedkov 14. 000,- Eur. S obžalovaným uzavrela písomnú dohodu, ktorou sa zaviazal splácať tento úver. Obžalovaný úver nesplácal. Banka ju vyzvala na splatenie nedoplatku. V trestnom konaní si uplatňuje náhradu škody vo výške 20. 590,- Eur, do ktorej zahrnula aj príslušenstvo úveru. V prípade, že by bola vedela ako sa bude správať obžalovaný, nebola by pristúpila k uzavretiu úverovej zmluvy.

Na otázky obhajcu, nech opíše za akých okolností jej vyplatil 3. 000,- Eur a čím ju oslovil obžalovaný pri ponúkanom produkte, uviedla, že jej peniaze doniesol na dvakrát do zamestnania v hotovosti. Reagoval tak na jej telefonické výzvy. O tejto sume sa vyjadril, že je to provízia. Oslovil ju tým, že mala informáciu od dvoch ľudí, že im zhodnotil peniaze. Tiež jej povedal, že rozbieha finančné poradenstvo v Poľsku ako nový projekt.

Obhajca navrhol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy, a to výsluchy svedkov K.. N. H., F.. Y. H., H. G., D. G. a Z. N..

Svedkyňa K.. N. H. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 05. 2016 vypovedala, že ešte za trvania manželstva s S. H. požičali obžalovanému finančnú hotovosť 10. 000,- Eur. Peniaze mu požičali bez písomnej dohody na ten účel, že ich zhodnotí. Obžalovaný uvádzal, že ide rozbiehať nejaký obchod v Poľsku. Po tom ako sa rozviedla, venovala sa starostlivosti o dieťa, preto sa už o osud týchto požičaných peňazí nestarala. Po rozvode manželstva si zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadali vzájomnou dohodou. Predmetom tejto dohody sa nestal zapožičaný obnos 10. 000,- Eur. Nevedela sa vyjadriť, či S. exmanželovi nejakú čiastku z tejto sumy vrátil. Pokiaľ si exmanžel v trestnom konaní uplatňuje náhradu škody, tak nech sa k jej výške vyjadrí exmanžel.

Svedok F.. Y. H. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 05. 2016 vypovedal, že obžalovaného pozná dlhé roky. Pozná aj jeho matku. V minulosti ho oslovil, či mu nemôže požičať nejakú hotovosť. Raz mu požičal peniaze s tým, že žiadal, aby mu vrátil len požičanú sumu. Nepožadoval od neho žiadne zhodnotenia. Obžalovaný mu žiadnu sumu nedlhuje. Ešte uviedol, že neverí tomu, aby mohol niekto za jeden mesiac zhodnotiť 1. 000,- Eur na sumu 1.800,- Eur.

Svedok H. G. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 05. 2016 vypovedal, že obžalovaného pozná od malička. Rovnako pozná aj jeho mamu. V minulosti boli susedia. Obžalovaný si zvykol od neho požičať menšie

hotovosti, napríklad na pohonné hmoty na cestu do Banskej Bystrice alebo na kúpu potravín. Vyšiel mu v ústrety, peniaze mu požičal a tieto mu v dohodnutej dobe bez navýšenia vrátil.

Svedok D. G. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 05. 2016 vypovedal, že obžalovaného pozná od malička. V minulosti mu pomohol vybaviť životné poistky so sporivou časťou. Raz sa stalo, že ho obžalovaný požiadal o pôžičku 1. 000,- Eur, nakoľko chcel ísť s rodinou do zahraničia. Peniaze mu požičal, tieto mu obžalovaný v dohodnutej dobe bez zhodnotenia a úrokov vrátil.

Svedok S.. Z. N. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 05. 2016 vypovedal, že obžalovaného pozná od malička. Pozná aj jeho mamu, ktorá dlhé roky pracovala v N. N., pobočke vo I. H.. Mal vedomosť o nadobudnutom vzdelaní obžalovaným. Požiadal ho o vytvorenie nejakých produktov v oblasti finančníctva a poisťovníctva. Obžalovaný mu pomohol, všetko na čom sa dohodli splnil. Problémy u neho nastali neskôr, keď začal viac požívať alkoholické nápoje. Ku konkrétnym jeho problémom sa vyjadriť nevie a ani ho nezaujímajú.

Svedok - poškodený K.. S. H. na hlavnom pojednávaní dňa 30. 06. 2016 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 20. 05. 2013. Ďalej uviedol, že niekedy v roku 2010 ho presvedčil obžalovaný, ktorého poznal a poznal aj jeho matku, aby vzal bezúčelový úver v N. N.. Navrhol mu, že po podpísaní úverovej zmluvy bude splátky úveru realizovať on a úver mu zhodnotí. Tak sa stalo, že uzavrel úverovú zmluvu na 15. 000,- Eur a neskôr mu požičal ďalších 10. 000,- Eur, následne 2. 000,- Eur, potom 1. 000,- Eur, teda spolu 28. 000,- Eur. Pravda je taká, že Y. splácal ten úver po dobu jedného roka, potom prestal splácať. Banka ho začala vyzývať na splácanie úveru. Ku dňu 29. 06. 2016 (včerajšku) činí nesplatený zostatok na tomto úvere 7. 700,- Eur. Medzičasom sa rozviedol, pričom sa s exmanželkou dohodol na tom, že si ďalej bude uplatňovať peňažnú pohľadávku voči nemu on.

Na otázky obhajcu, na akú dlhú dobu splácania bol prevzatý úver 15. 000,- Eur a či je pravdou, že mal prevziať od obžalovaného hotovosť 20. 000,- Eur v priestoroch Tenis baru, uviedol, že úver bol rozvrhnutý na splátky na dobu 10 rokov. Žiadnu peňažnú hotovosť od obžalovaného neprevzal, pretože ak by tomu bolo tak, určite by bol vyplatil úver v banke a tým by ho ďalej banka nezaťažovala. Tieto finančné problémy boli jedny z dôvodov prečo odišiel z polície. Obžalovaný ho presvedčil možno „svojou tvárou“.

Svedkyňa - poškodená I. J. na hlavnom pojednávaní dňa 10. 08. 2016 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice pri výsluchu na polícii dňa 24. 05. 2013. Obžalovaného pozná dlhšiu dobu. On sa pozná aj s jej synmi. Mala o ňom informáciu, že vykonáva činnosť v oblasti poradenstva a v poisťovníctve. V minulosti jej sprostredkoval uzavretie poistných produktov ako poistenie domu a životné poistenie. V spojitosti s tým ju oslovil, či nechce výhodne investovať finančné prostriedky, ktoré jej zhodnotí. Nemala dôvod mu neveriť, preto mu odovzdala na niekoľkokrát spolu hotovosť 10. 000,- Eur a očakávala jej zhodnotenie. Keďže sa to nestalo, vyzvala ho k zriadeniu notárskej zápisnice o uznaní dlhu. Obžalovaný takúto zápisnicu zriadil u notára, pričom v súčasnosti sa vedie proti nemu exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom v Lučenci. V trestnom konaní si neuplatňuje náhradu škody.

Na otázky obhajcu, či mala vedomosť, že obžalovaný zhodnocuje financie a či jej odovzdal hotovosť 6. 000,- Eur na benzínovej pumpe, uviedla, že takú vedomosť nemala a finančné prostriedky jej žiadne neodovzdal.

Na hlavnom pojednávaní dňa 10. 08. 2016 prokurátorka navrhla čítať výpovede svedkov - poškodených E., H. a W. z prípravného konania. Obhajca súhlasil s čítaním výpovedí.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán súd prečítal výpoveď svedka - poškodeného S. H. z prípravného konania (č. l. 148-151), výpoveď svedka - poškodeného K. E. z prípravného konania (č. l. 213.5-213.8) a výpoveď svedkyne - poškodenej S. W. z prípravného konania (č. l. 142-144).

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Osobám ( § 240 ods. 1 Tr. por. ), ktorým sa doručovala obžaloba, bola doručená aj výzva, aby bez meškania oznámili súdu svoje návrhy na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní. Vo výzve boli zároveň upozornení na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré im boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhla vykonať obžaloba. Vykonal aj dôkazy, ktoré navrhla vykonať obhajoba a to výsluchy svedkov K.. N. H., F.. Y. H., H. G., D. G. a S.. Z. N..

Na hlavnom pojednávaní dňa 10. 08. 2016 strany ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Keďže súd nemal potrebu vykonať iné dôkazy než navrhli strany konania, nakoľko mal ustálený dôkazný stav pre rozhodnutie o vine a treste, preto vyhlásil uznesenie, ktorým dokazovanie skončil.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 4 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škody veľkého rozsahu.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec podal na obžalovaného obžalobu, ktorou ho viní zo spáchania zločinu podvodu v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa odseku 4, keď konaním uvedeným v odseku 1 spôsobil škodu veľkého rozsahu t. j. dosahujúcu najmenej 500-násobok sumy 266,- Eur. Podľa obžaloby obžalovaný svojím konaním uvedeným v bodoch 1/ až 3/ spôsobil poškodeným celkovú škodu vo výške 441. 870,- Eur t. j. vo výške, ktorá kvalifikuje jeho protiprávne konanie v zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona.

Objektívna stránka pri trestnom čine podvodu spočíva v tom, že páchateľ uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl (konanie), táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku malá škoda (následok vo forme škody) a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí (následok vo forme obohatenia).

Naplnenie znaku objektívnej stránky trestného činu v prejednávanej trestnej veci spočívalo v tom, že obžalovaný pod zámienkou zhodnotenia finančných prostriedkov v Meste Veľký Krtíš a v okolí na základe ústnych a písomných zmlúv si požičal peniaze od poškodených občanov vo forme finančnej hotovosti a peňazí získaných z úverov, ktoré im sprostredkoval v N. N. M.. N.. G., resp. I. G. M.. N.. G., tieto od nich prevzal, nepoužil na investovanie, tak ako deklaroval svojim veriteľom, že ich zhodnotí, ale ich použil na čiastočné splácanie pôžičiek od predchádzajúcich veriteľov, v dôsledku čoho sa vedome dlhodobo dostával do stále väčšej zadĺženosti a úplnej platobnej neschopnosti, teda poškodených uviedol do omylu alebo využil ich omyl, čím im spôsobil škodu a zároveň tým sa obžalovaný sám alebo ďalšie osoby, ktoré neboli adresátom výnosu zo zhodnotenia finančných prostriedkov, obohatili.

Omyl (uvedenie do omylu) je nenásilný prostriedok, ktorým páchateľ vplýva na vôľu rozhodovania sa osoby vykonávajúcej majetkovú dispozíciu, o ktorom táto osoba nemá vedomosť t. j. osoba vykonávajúca majetkovú dispozíciu nekoná pod fyzickým alebo psychickým nátlakom.

Nesporne bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že všetci poškodení boli obžalovaným zavedení do omylu a podvedení, keď im sľuboval zhodnotenie finančných prostriedkov, ktoré mu odovzdali, resp. ktoré sa dostali do jeho dispozície. Poškodení zhodne vypovedali, že takto učinili na presvedčovaciu

schopnosť obžalovaného, ktorý im sľuboval zhodnotenie finančných prostriedkov a za týmto účelom ich naviedol do úverových vzťahov, ktoré aj mnohým poškodeným sprostredkoval tak, že využil preto súčinnosť svojej matky, ktorá bola zamestnankyňou N. N., mestskej pobočky vo I. H. a ktorá aj podľa výpovedí mnohých poškodených bola garantom deklarovaného zhodnotenia finančných prostriedkov obžalovaným.

Uvedenie poškodených do omylu je nutné kvalifikovať cieľavedomé konanie obžalovaného, ktorý využívajúc svoje postavenie ako finančného agenta pre spoločnosť OVB Allfinanz Bratislava deklaroval poškodeným splnenie nereálnych podmienok spočívajúcich v neprimeranom zhodnotení finančných prostriedkov oproti legitímnej úverovej a poistnej agendy bankových a poistných domov, keď poškodeným sľuboval neprimerané zvýhodnenie ich vkladov, pričom ako uviedol sám jeho nadriadený svedok - poškodený V. G., toto sa nedalo dosiahnuť pri trvaní úverového alebo poistného vzťahu na dobu kratšiu ako dvoch rokov, keďže obžalovanému vznikol nárok na výplatu provízie len v tých prípadoch, keď takýto vzťah trval minimálne počas tejto stanovenej doby. Spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko vykonáva činnosť v oblasti úverovania a poisťovania na báze, že prostredníctvom siete finančných poradcov, akým bol aj obžalovaný, sú so záujemcami uzatvárané zmluvy, pričom spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko si zmluvne kontrahovala konkrétne bankové domy, pre ktoré bolo možné takúto činnosť vykonávať.

Z vykonaného dokazovania vyplýva aj ten záver, že obžalovaný v prevažnej miere viedol svojich klientov (poškodených) k tomu, aby získavali finančné prostriedky z úverových zdrojov peňažného domu - N. N. M.. N.. G., ktorá ale podľa vyjadrenia svedka G. nebola v čase, keď obžalovaný vykonával túto protiprávnu činnosť, zmluvným partnerom OVB Allfinanz Slovensko. Tento poznatok musel byť obžalovanému známy aj z titulu, lebo svedok G. bol jeho švagrom, čo samo osebe predpokladá bližšiu a internú informovanosť. Tiež musel byť informovaný aj priamo svojou matkou S. S.V., zamestnankyňou N. N. M..N.., mestskej pobočky vo I. H. cez ktorú vybavoval úvery v tejto banke. Obžalovanému bolo známe, že z úverov získaných z tejto banky mu nevznikne nárok na výplatu provízie, čo len potvrdzuje, že voľné finančné zdroje mohol získavať iba od nových klientov a úverov. Inak povedané, aj v prípade trvania úverového alebo poistného vzťahu klienta po dobu dlhšiu ako dvoch rokov, by finančnému poradcovi nárok na províziu z prostriedkov získaných z tohto bankového domu nevznikol, čo jednoznačne vysvetlil svedok G..

Toto zistenie len potvrdzuje naplnenie subjektívnej stránky trestného činu, ktorou v konaní obžalovaného bola forma priameho úmyslu, keď ako certifikovaný finančný poradca vedel, že mu nárok na províziu nevznikne z úverov získaných klientmi N. N. M..N.., resp. klientmi I. M..N.. v prípade neudržateľnosti úverových a poistných vzťahov po dobu kratšiu ako dvoch rokov, no napriek tomu lákal stále nových záujemcov do produktu, ktorý živil a ktorým sa prezentoval aj za účelom vytvorenia si dojmu solventnosti a udržania si možnosti získavania si ďalších pôžičiek, pokračoval v páchaní trestnej činností, čím spáchal pokračovací trestný čin podvodu.

Obžalovaný ubezpečil všetkých poškodených, že investovaním finančných prostriedkov do produktu, ktorý im on pripraví, dôjde k zhodnoteniu nimi investovaných finančných prostriedkov. Pokiaľ sa obžalovaný obhajoval tým, že on za poškodených uhrádzal aj niektoré mesačné splátky, spravidla tak konal len preto, aby dosiahol splnenie základnej podmienky pre poskytnutie provízie, a to trvanie minimálnej dvojročného úverového alebo poistného vzťahu. Je otázne, prečo tak konal voči prevažnej väčšine klientov N. N. M.. N.., keď tam mu nárok na províziu nevznikol. Možno len tušiť, že tak konal len preto, aby mal k dispozícii voľné finančné zdroje pre expandovanie svojho podnikania. Pokiaľ obžalovaný sa obhajoval tým, že škoda, ktorú spôsobil je nižšia, keďže za mnohých poškodených splácal úvery, nemôže to mať vplyv na jeho trestnú zodpovednosť. Spoločnosť Allfinanz Slovensko neukladala svojim finančným poradcom takúto povinnosť a pokiaľ sa tak obžalovaný s tým-ktorým poškodeným dohodol, vznikol medzi nimi záväzkový vzťah z ktorého práva a povinnosti si možno uplatňovať v civilnom konaní. Svedok G.Ó. jednoznačne uviedol, že spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko nevykonávala činnosť na takejto báze, aby finančný poradca sám prevzal záväzok za úverových dlžníkov splácať úver. Takéto rozhodnutie obžalovaného je nutné preto hodnotiť ako jeho iniciatívu, ktorá je mimo rámca zaužívaných a aplikovaných podmienok finančného poradenstva. Nepochybne pokiaľ obžalovaný klientov (poškodených) presvedčil, že on za nich splatí jednotlivé splátky úveru, uviedol ich do omylu, pretože nemohlo byť v jeho možnostiach dodržať termíny a výšky jednotlivých splátok, nakoľko tzv. voľné finančné zdroje, ktoré mohli tvoriť jeho zisk a províziu, bolo možné získať až po trvaní minimálne dvojročného zmluvného vzťahu alebo by musel disponovať dostatočnými finančnými zdrojmi, ktorými

by dokázal preklenúť nedostatok finančných zdrojov v podnikaní, čo nemal, keď sám poukazoval na to, že to nerobil pre zisk, ale chcel ľuďom pomôcť, resp. keď z výpovedí mnohých svedkov sa potvrdilo, že ich doslova prosil, aby mu požičali peniaze na živobytie.

Podnikanie obžalovaného spočívalo v tom, že kryl staré dlhy z nových úverov, čo bolo neudržateľným a nadobudlo charakter tzv. pyramídový, ktorý sa stal neudržateľný a bolo len otázkou času, kedy podnikanie obžalovaného skolabuje.

Trestný čin podvodu je majetkovým trestným činom, ktorý spočíva v uvádzaní iného do omylu, resp. využití niečieho omylu za tým účelom, aby došlo k neoprávnenému presunu majetku z jednej osoby (vznik škody u poškodených) na osobu inú (vznik obohatenia na strane obžalovaného alebo iných tretích osôb).

Pre naplnenie objektívnej stránky trestného činu podvodu sa vyžaduje, aby osoba konajúca v omyle vykonala dispozíciu majetkovej povahy. Rozumie sa tým určité majetkové plnenie, ku ktorému dochádza k škode na strane poškodenej osoby a zároveň k obohateniu na strane páchateľa alebo inej osoby.

V danom prípade došlo k odovzdaniu peňazí tým spôsobom, že na návrh obžalovaného poškodení zriadili k úveru, ktorý im vybavil alebo sprostredkoval dispozičné právo v prospech neho, čím mohol s finančnými prostriedkami disponovať. V rámci vyhodnotenia jednotlivých dôkazov bolo zistené aj to, že niektorí poškodení nedali mu takéto dispozičné právo, resp. uviedli, že dokonca v banke nemali zriadený účet alebo, že podpis na dokumentoch nebol ich vlastný. Tieto zistenia len zvýrazňujú protiprávnu činnosť, ktorej sa obžalovaný dopúšťal, keď podviedol klienta resp. využil pre to súčinnosť svojej matky, ktorá aktívne vstupovala do úverových vzťahov a za banku ich klientom ( poškodeným ) pripravovala a predkladala k podpisu. S určitosťou možno konštatovať, že interný kontrolný bankový systém každej banky neumožňuje čerpať finančné zdroje skôr, ako bude zriadené dispozičné právo klienta event. spoludisponenta s úverom. Obžalovaný finančné prostriedky investoval za účelom ich zhodnotenia, ktoré garantoval poškodeným ústne alebo písomne. Touto jeho dispozíciou s finančnými prostriedkami bola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho konaním a následkom, ktorým bola spôsobená škoda.

Pri spôsobenej škode na majetku je nutné zisťovať, či táto škoda vznikla v dôsledku omylu, resp. v príčinnej súvislosti s omylom osoby vykonávajúcej majetkovú dispozíciu, do ktorého sa dostala konaním inej osoby, alebo konaním vlastným, čo následne páchateľ využil, resp., či škoda bola spôsobená inak.

V prejednávanej veci bola škoda spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom, alebo využitím omylu poškodených, ktorí vykonali majetkové dispozície podľa zadania obžalovaného. Obžalovaný sa síce obhajoval tým, že aj samotný poškodení nedodržali povinnú mieru opatrnosti, keď mu poskytli finančné prostriedky neštandardným spôsobom, avšak túto obhajobu súd neuznal, lebo poškodení dodržali potrebnú mieru opatrnosti, keď takmer všetci deklarovali, že poznajú matku obžalovaného, ktorá dlhé roky pracovala v N. N., M.. N.., v mestskej pobočke I. H., teda nemohli predpokladať, že budú obžalovaným uvedení do omylu, navyše, keď zmluvy o úvere podpisovali priamo v priestoroch N. N. M..N.. a sprvoti, dokiaľ boli mesačné splátky úveru splácané dochádzalo k naplneniu garantovaného produktu obžalovaným. Táto garancia spočívala aj v tom, že ich sporadicky presviedčal o výhodnosti investovania aj tým, že im v hotovosti a bez dokladu odovzdával finančné prostriedky o ktorých uvádzal legendu, že sú hmatateľným výsledkom zhodnocovania finančných zdrojov.

Neoddeliteľnou súčasťou objektívnej stránky trestného činu podvodu je spôsobenie škody a podľa jej výšky sa právne kvalifikuje takéto protiprávne konanie. Škoda je v trestnom práve chápaná obdobne ako v iných odvetviach práva, ktoré upravujú majetkové a záväzkové vzťahy vrátane zodpovednosti za škodu. Podľa § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Pokiaľ ide o trestný čin podvodu tak ide o majetkový trestný čin. Škoda sa prejavuje zmenšením majetku poškodeného oproti stavu pred spôsobením škody. Pri zisťovaní výšky škody je potrebné vychádzať vždy zo škody skutočnej, t. j. zo sumy predstavujúcej majetkovú hodnotu, o ktorú bol trestným činom majetok poškodeného zmenšený. Trestný čin podvodu je dokonaný, keď páchateľ spôsobí následok vo forme škody a zároveň tým seba alebo niekoho iného obohatí.

Ak obžalovaný podvodne vylákal od poškodeného finančné prostriedky, tak trestný čin podvodu je dokonaný okamihom prevzatia finančných prostriedkov obžalovaným a je bezvýznamné, či obžalovaný v budúcnosti bude uhrádzať zmluvne dohodnuté splátky. Takéto uhrádzanie splátok by bolo významné len pre rozhodovanie o nároku na náhradu škody, prípadne pri ukladaní trestu (ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr. zák.). Na naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. nemá žiadny vplyv okolnosť, že sa splátky z pôžičky začali splácať alebo sa splácali po určitú dobu. Žiadny vplyv nemá preto, lebo tieto okolnosti nastali po dokonaní trestného činu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný si pod zámienkou zhodnotenia finančných prostriedkov na základe ústnych a písomných zmlúv požičal peniaze od poškodených občanov vo forme požičanej finančnej hotovosti a peňazí získaných z úverov, ktoré im sprostredkoval v N. N. M.. N.. G. a I. G. M.. N.. G.. Tieto finančné prostriedky nepoužil na dohodnuté investovanie a teda činnosť, na ktorú mal zriadenú licenciu spoločnosťou OVB Allfinanz Bratislava, ale v rozpore s deklarovanými a dohodnutými podmienkami, tieto finančné prostriedky použil na čiastočné splácanie pôžičiek od predchádzajúcich veriteľov za účelom vytvorenia si dojmu solventnosti a udržania si možností získavania ďalších pôžičiek. V dôsledku tohto počinu sa vedome dlhodobo dostával do stále väčšej predĺženosti a nakoniec straty dôvery veriteľov a úplnej platobnej neschopnosti, čím týmto konaním spôsobil poškodeným celkovú škodu vo výške 441. 870,- Eur. Takto určená výška škody zodpovedá súhrnu uplatnených nárokov poškodenými na náhradu škody, ktoré pozostávali z výšky prevzatých, resp. poskytnutých im istín finančných prostriedkov, vrátane príslušenstva spočívajúceho v úrokoch a sankciách, ktorými poškodených zaťažili banky v ďalšom období a ktoré majú pôvod v nesplácaní peňažnej istiny podľa dohodnutých podmienok.

Obhajobu obžalovaného, ktorý sa obhajoval tým, že pri výške spôsobenej škody nebolo odpočítané to, čo on za poškodených v dobrovoľných splátkach uhradil súd neuznal, nakoľko dohodnuté záväzky ani s jedným z poškodených nedodržal. Poškodení ako dlžníci v úverových zmluvách vstúpili do zodpovednostného vzťahu voči N. N. M.. N.. G., resp. I. M.. N.. G. priamo, keď im vznikla povinnosť vrátiť poskytnuté úvery. Túto povinnosť obžalovaný voči bankám nemal. Obžalovaný o tom koľko a za ktorého poškodeného uhradil žiadny listinný dôkaz nepredložil. Sám uviedol, že si evidenciu o tom nerobil, len mal k dispozícii splátkové kalendáre, aby vedel kedy má a koľko uhradiť. Aj táto evidencia má málo vypovedateľnú hodnotu, lebo boli aj prípady, že si sami poškodení niektoré splátky uhrádzali. Pokiaľ poškodení potvrdili, že po určitý čas za nich splácal úver obžalovaný, tak to buď činil z finančných prostriedkov, ktoré obžalovanému poškodení dali k dispozícii, čiže finančné prostriedky previedli do jeho majetkovej dispozície a zriadili mu k nim dispozičné právo alebo z nových vkladov.

Pre správnu kvalifikáciu trestného činu podvodu je dôležité poznať výšku spôsobenej škody. Výška spôsobenej škody má dosah na prísnosť posudzovania protiprávneho konania páchateľa.

Súd v trestnej veci si osvojil výšku škody ako vyčíslil prokurátor v obžalobe, keďže táto zodpovedá škode, ktorá sa rovná výške poskytnutých finančných prostriedkov poškodenými alebo bankou a príslušenstvu peňažnej pohľadávky, čo obžalovaný potvrdil tak v niektorých prípadoch zriadenými notárskymi zápisnicami o uznaní dlhu a v iných prípadoch písomnými zmluvami.

Súd v rámci dokazovania hodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach. Vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhla obžaloba ako aj tie dôkazy, ktoré navrhla obhajoba. Ani jeden z dôkazov, ktoré navrhla obhajoba a nimi boli výsluchy svedkov, nebol pre obžalovaného oslobodzujúci. Všetci svedkovia vypočutí na hlavnom pojednávaní dňa 26. 05. 2016 navrhnutí obhajobou, či už F.. Y. H., H. G., D. G., K.. N. H. a S.. Z. N. sa vyjadrili všeobecne s vedomosťou, že obžalovaného poznajú, vedia, že pôsobil v oblasti finančníctva, avšak ani pre jedného z nich žiadny produkt z tejto oblasti obžalovaný neposkytol.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel presvedčivo k tomu záveru, že obžalovaný konaním uvedeným v bodoch 1/ až 3/ obžaloby naplnil znaky pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák.. Obžalovaného uznal vinným z tohto zločinu, keďže vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní usvedčujú jeho protiprávne konanie. za spáchanie zločinu podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. umožňuje uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov. Preto takýto zločin sa považuje za obzvlášť závažný.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Súd pri ukladaní druhu trestu obžalovanému postupoval v zmysle citovaných ustanovení zákona. Za obzvlášť závažný zločin podvodu je možné uložiť len trest odňatia slobody nepodmienečný. Súd s prihliadnutím na pomer poľahčujúcich k priťažujúcim okolnostiam postupoval pri ukladaní trestu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., keď zohľadnil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák., t. j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd pri ukladaní trestu obžalovanému pristúpil k jeho mimoriadnemu zníženiu postupom podľa § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. preto, že okolnosti prípadu by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom (10 - 15 rokov) bolo pre neho neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje uložiť mu aj trest kratšieho trvania, preto obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu trestu ustanovenú týmto zákonom.

Súd osobité okolnosti prípadu vzhliadol aj v tom, že na závažnosti následkov protiprávneho konania sa nemalou mierou podieľala aj matka obžalovaného, ktorá v rozhodnom období a roky predtým pracovala ako zamestnankyňa N. N. M.. N.., mestskej pobočky vo I. H., teda peňažného ústavu, v ktorom podstatná časť poškodených získali úverové zdroje, ktoré následne poskytli a to opäť za súčinnosti matky obžalovaného S. S.. Je paradoxné, že aj N. N. M..N.. nedostatočným spôsobom kontrolovala danú činnosť, keď mnohí poškodení uvádzali, že v peňažnom ústave nemali zriadený účet a dokonca nedávali ani dispozičné práva k úverovým zdrojom, ktoré získali v tomto peňažnom ústave. Vyvstáva preto otázka, či v niektorých prípadoch nemohlo dochádzať aj k falšovaniu listín a podpisov klientov, keď sám obžalovaný uvádzal, že vždy od klienta prevzal občiansky preukaz preto, aby mohol dať v banke vopred pripraviť doklady pre zmluvu o úvere.

Súd pri ukladaní výšky trestu prihliadol aj na čítané listinné dôkazy a správy hodnotiace osobu obžalovaného, ktoré boli podľa § 269 Tr. por. prečítané na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný v doterajšom živote bol stále zamestnaný a je ním aj počas trestného konania. Z miesta jeho bydliska Mesta I. H. je hodnotený všeobecne, avšak bez negatívnych prvkov hodnotenia. Všetky tieto dôkazy v ich súhrne viedli súd, aby pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu, čo učinil keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody nepodmienečný na úrovni spodnej hranice trestnej sadzby (5 rokov).

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, čo potvrdzuje aj jeho odpis z registra trestov. Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. S prihliadnutím na okolnosti páchania trestnej činnosti a vedenie doterajšieho života obžalovaným súd dospel k tomu záveru, že aj zaradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia zabezpečí nápravu obžalovaného a jeho prevýchovu v požadovanom záujme.

Súd poškodených podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal s nárokmi na náhrady škody na civilný proces. Takto učinil preto, lebo mnohí poškodení sú ďalej vedení ako dlžníci na úverových zmluvách, teda ich povinnosťou je dohodnuté podmienky naplniť a úvery vrátane ich príslušenstiev uhradiť. Tí, ktorí už úvery splatili, nevedeli pred súdom vyšpecifikovať výšku domáhanej náhrady škody a už vôbec nie počet splátok, ktoré mal za nich uhradiť obžalovaný. Celkovú výšku úveru je možné vypočítať len po splnení všetkých dohodnutých podmienok, nakoľko jednotlivé nesplatené splátky úveru sa zúročujú podľa bankou určených úrokových podmienok. V tomto smere sa takto vyjadrili mnohí obžalovaní, ktorí uvádzali, že počas tohto trestného konania úvery nikto nespláca. Je nepochybné, že tento stav navyšuje úverované prostriedky. V rámci trestného konania by bolo možné zistiť celkovú výšku peňažných nárokov poškodených len po vykonaní rozsiahleho dokazovania, ktoré by neprimerane predĺžilo trestné konanie. Z uvedeného dôvodu ich s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2); odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),

- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).