Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-89-2016.pdf
PDF · 80.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/89/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: J. S. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v S. - S., R. č. XX, zastúp. JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Odborárska 7, proti odporcovi: W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., B. č. XX, v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo J. S. Z., nar. XX.X.XXXX a W. S., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa 28.6.2008, pred matričným úradom Mestskej časti Košice - Juh, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu, vo zväzku 16, ročník 2008, na strane 130, pod poradovým číslom 108, r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.2.2016 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom z dôvodu, že ich manželstvo je hlboko rozvrátené a ich vzájomný vzťah nenapraviteľný a ani odporca nemá záujem na obnovení manželstva. V návrhu ďalej uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorila po dlhoročnom, približne sedem ročnom spolunažívaní u jej rodičov, kedy bol ich vzťah vyrovnaný, preto ho chceli legalizovať. Po uzatvorení manželstva však odporca začal piť a vždy si našiel dôvod a spoločnosť pre návštevu krčmy. Po návrate domov bol agresívny, začal navrhovateľku psychicky týrať a vyhrážať sa jej zabitím, preto sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a v súčasnosti býva u rodičov. Pred odchodom zo spoločnej domácnosti však už s odporcom približne dva roky intímne nežili. Odporca jej i naďalej posiela výhražné SMS-ky. Rozhodnutím Okresného súdu v Trebišove, č. k. 8P/74/2011 jej bol do pestúnskej starostlivosti zverený mal. Q. S., nar. XX.XX.XXXX. Odporca síce vyhlasuje, že o jeho výchovu má záujem a núti ju, aby mu umožnila stretávať sa s maloletým, a ak mu to umožní, vždy s ním skončí v krčme. Rozhodnutím Okresného súdu Košice II, č. k. 45P/167/2014 bol navrhovateľke zverený do pestúnskej starostlivosti mal. U. B., nar. XX.X.XXXX. Vzhľadom na to, že uvedenými rozhodnutiami boli mal. deti zverené do jej výlučnej starostlivosti nežiadala súd o úpravu práv a povinností po rozvode.
2. Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav.
4. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 28.6.2008, pred matričným úradom Mestskej časti Košice
- Juh. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, z ktorého nepochádza žiadne dieťa.
5. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov, č. k. 8P/74/2011-37 zo dňa 3.8.2011 zrušil súd ústavnú starostlivosť u mal. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola nariadená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. k. 8P/408/2009-12 zo dňa 5.3.2010 a mal. Q. S. bol zverený do pestúnskej starostlivosti navrhovateľke - J. S. Z., ktorá je povinná sa o mal. dieťa osobne starať, zastupovať ho v bežných veciach a spravovať jeho majetok. Výživné zo strany matky určené nebolo.
6. Rozsudkom Okresného súdu Košice II, č. k. 45P/167/2014-121 zo dňa 17.9.2015 zveril súd mal. U. B., nar. XX.X.XXXX do pestúnskej starostlivosti navrhovateľky - S. Z., ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, v akom by ju vykonávali rodičia s tým, že veci nad bežný rámec podliehajú schváleniu súdu. Zároveň zaviazal matku a otca maloletého prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu od právoplatnosti rozsudku do budúcna na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je príslušný na vyplácanie príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu.
7. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24.10.2016 uviedla, že s odporcom sa spoznala v roku 2000 a v roku 2003 sa nasťahovali k jej rodičom. V roku 2006 nastala medzi nimi menšia kríza, odporcu „vyhodila z domu“. Po tom, čo sa jej odporca ospravedlnil, ho prijala späť, žili v harmónii a dňa 28.6.2008 sa zosobášili. V roku 2010 opäť nastala kríza, odporca začal piť, mali nezhody aj doma, preto sa odsťahovali zo spoločného bytu (od rodičov), kedy pitie odporcu prepuklo vo väčšej miere, pričom tvrdil, že nepije, stále však z neho bolo cítiť alkohol. Postupne sa odcudzovali, čo jej nerobilo dobre. Pokiaľ ide o mal. deti, tieto sa rozhodla vziať do pestúnskej starostlivosti z dôvodu, že ona mať deti nemôže. S odporcom nežije v spoločnej domácnosti od decembra 2015. Začal sa jej vyhrážať, aj jej rodinným príslušníkom, keď si bola po osobné veci vyhrážal sa jej a nakoniec napadol jej matku.
8. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nie je pravda, čo uviedla navrhovateľka, ktorá klame samu seba. Po tom, čo mu bolo, ako uviedla navrhovateľka, odpustené, prestal piť. Navrhovateľka ho však nedokázala podržať, keď mu zomrela mama, nevie ani kedy boli spolu, kedy sa odsťahovala, ani kedy mu zomrela mama, kedy si zobrala deti, ani kedy to riešili. Šesť rokov už nepil a nenapadol ani jej mamu, bavil sa s ňou v kuchyni, keď ona do neho „skočila“, nechytil ju pod krk ale za rameno a navrhovateľka chcela do ich spoločného bytu zavolať políciu. Uviedol ďalej, že jej vlastná matka a otec ju vyhadzovali z bytu, preto on o ňu bojoval. Robil všetko preto, aby mali deti, jeho právnik jej poradil jeden spôsob a to získať dieťa do pestúnskej starostlivosti. Keď chce navrhovateľka týmto spôsobom získať U. do pestúnskej starostlivosti alebo adopcie, je mu to jedno, on len chce deti, za ktoré bojoval, navštevovať. Z tohto dôvodu nesúhlasil s rozvodom. Aj v práci má veľké problémy, musel meniť smeny, pričom navrhovateľka ho nedokázala ani zobudiť na nočnú a o 1-ej hod. ráno mu volali, že zaspal na nočnú. Keď získali U. do pestúnskej starostlivosti, hneď povedala, že ide do Bratislavy k rodine U. a k svojej sesternici, namiesto toho však šla k cudziemu chlapovi. Uviedol ďalej, že rodičia navrhovateľky ich po tom, čo si vzali ako prvého Q. do pestúnskej starostlivosti, vyhadzovali z bytu, navrhovateľka bola psychicky na dne, on riešil všetko, aj byt, ktorý si vybrala navrhovateľka, aby mali spolu domácnosť. S rozvodom manželstva odporca nesúhlasil.
9. Právna zástupkyňa navrhovateľky pred súdom uviedla, že tvrdenia odporcu sú účelové, odporca mal dostatočne dlhý časový priestor vyjadriť sa k návrhu a predniesť všetko, čo uviedol teraz, čím sa snaží navrhovateľku traumatizovať. Predmetom konania je rozvod manželstva, nie úprava styku s mal. deťmi, či akýkoľvek názor na výchovu detí v rodine, ktorú tvorili obaja účastníci konania. Faktom je, že účastníci konania dlhodobo spolu nežijú, ani intímne, ani spoločensky, spolu nehospodária, maloleté deti z manželstva nepochádzajú a vzťah je hlboko rozvrátený, preto navrhovateľka trvá na tom, aby súd manželstvo rozviedol.
10. Súd sa v zmysle ust. § 96 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „C.m.p.“) pokúsil o zmierenie manželov, avšak bezúspešne. Navrhovateľka nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva a trvala na jeho rozvode.
11. Podľa ust. § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa ust. § 23 ods. 1 citovaného zákona, môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Povinnosti manželov uvedené v ust. § 18 Zákona o rodine sú právnym vyjadrením najmä mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené. Tieto povinnosti (pokiaľ vychádzajú z mravných postulátov) zásadne nemožno právne vynucovať. Ak sa však neplnia a majú za následok rozvrat manželstva, možno sa návrhom na súde domáhať rozvodu manželstva.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal hlboký rozvrat. Manželstvo účastníkov bolo uzatvárané na základe vzájomnej citovej náklonnosti avšak usporiadané a bezkonfliktné bolo len do určitého času jeho trvania. Postupne sa začali prejavovať rozdiely v povahových vlastnostiach účastníkov a z toho vyplývajúce nezhody viedli k jeho rozvratu.
15. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, v citovom zblížení poskytujúcom vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade manželia od decembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú ani spoločne nehospodária. Preto ich manželský vzťah nemožno považovať z uvedených dôvodov za harmonický a vytvárajúci vhodné a harmonické rodinné spolužitie. V danom prípade mal súd za to, že i napriek snahe odporcu o udržanie manželstva, resp. jeho nesúhlasu s rozvodom, nebolo v moci súdu (i keď sa o to pokúsil) zmieriť účastníkov konania, aby zotrvali v manželskom zväzku. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a nebola u nej ani minimálna snaha o jeho zachovanie, či obnovu manželského zväzku. Napokon (z postojov manželov v konaní, predovšetkým navrhovateľky, ich vyjadrení pred súdom) súd mal za to, že nepochybne majú na rozvrate manželstva účasť obaja manželia, spôsobom prístupu k manželstvu a manželskému spolužitiu. Odporca vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že „...povedala, že ide do Bratislavy k rodine U. a k svojej sesternici, namiesto toho však šla k cudziemu chlapovi....“, čo navrhovateľka žiadnym spôsobom nevyvrátila a ani sa o to nepokúsila. Takýto vzťah manželov nemožno považovať za harmonický a napĺňajúci znaky manželského spolužitia. I napriek tomu, že odporca s rozvodom nesúhlasil, predovšetkým preto, že chce navštevovať deti, ktoré má navrhovateľka v pestúnskej starostlivosti, čo však nebolo predmetom tohto konania (a samozrejme môže byť predmetom dohody), a mal záujem na zachovaní manželského spolužitia, zo strany navrhovateľky nebola snaha a ani neučinila kroky, ktoré by k obnove manželského spolužitia viedli, preto súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je z vyššie uvedených dôvodov poznačené trvalým rozvratom.
16. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
17. Podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „C.m.p.“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa ust. § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania , ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
19. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a na základe vykonaného dokazovania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, a z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 C.m.p.).