Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-37-2016.pdf
PDF · 101.72 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/37/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s. so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefániková 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 o zaplatenie 867,51 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny vo výške 184,- EUR z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 413,31 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 413,31 EUR od 05.03.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 20 %.
V. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 4,52 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 03.03.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.03.2016 voči žalovanému o vydanie platobného rozkazu, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 867,51 EUR s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.09.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla S.: G na komunikácii X v km XXX,XXX smer E.. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu oceľových zvodidiel, stĺpikov a ich súčasti, pričom prišlo ku škode na majetku žalobcu v celkovej výške 1.579,20 EUR.
2. Žalobca si listom č. 8359/1790/40202/2015 Škodová udalosť zo dňa 14.09.2014 uplatnil voči žalovanému náhradu vyššie uvedenej škody v celkovej výške 1.579,20 EUR. Dňa 14.01.2015 bol žalobcovi doručený list Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 660,91 EUR. V tomto oznámení o poistnom plnení žalovaný odôvodňuje odpočítanie sumu 918,29 EUR nepriznaním plného poistného plnenia za dopravné náklady vo výške 270,20 EUR, uplatnenie zhodnotenia materiálu (amortizácia) vo výške 413,13 EUR a odpočet mzdových nákladov vo výške 184,- EUR, pričom žalobca sám uznal za oprávnené
odpočítanie nároku vo výške 50,78 EUR titulom zisku z odpredaja kovových zvyškov. Výsledný nárok žalobcu predstavuje sumu uplatnenú v tomto konaní vo výške 867,51 EUR, ktorú považuje žalobca za neoprávnene krátenú.
3. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal v Hlásení o škode svoje nároky na náhradu poškodených súčastí komunikácie, a preto považuje postup žalovaného za neopodstatnený. Poistné plnenie bolo žalovaným znížené o tzv. odpočet dopravných nákladov, ktoré žalobca zdôvodňuje tým, že mechanizmus valníka s hydraulickou rukou Z bol prítomný celý čas 7 hodín, čo namietal likvidátor žalovaného avšak bez zdôvodnenia a preukázania neopodstatnenosti alebo nadbytočnosti takéhoto konania zo strany žalobcu. Ten sa pri použití uvedeného mechanizmu riadil technickým predpisom č. 02/2010, ktorý stanovuje označenie a zabezpečenie krátkodobého pracoviska na diaľniciach a ostatných pozemných komunikáciách. Odpočet amortizácie vo výške 413,31 EUR považuje za nedôvodný aj vzhľadom k ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v platnom znení (ďalej aj ako „cestný zákon“) v ustanovení § 9 ods. 6 a vyhlášky č. 35/1984 Zb. v ustanovení § 8 ods. 2, čo vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a § 443 OZ sú osobitnými právnymi predpismi, ktoré sa aplikujú prednostne na tento právny vzťah. V zmysle osobitného právneho predpisu platí, že poškodenému sa majú uhradiť náklady spojené s odstránením škody bez akéhokoľvek obmedzenia, čo je potvrdené aj konštantou judikatúrou. Odpočítanie položky - mzdy zamestnancom v sume 184,- EUR považuje žalobca za čisto subjektívny odpočet nakoľko tieto náklady boli riadne vykázané pričom prítomnosť uvedených zamestnancov je uvedená aj v Hlásení o škode.
4. V rámci konania žalobca podaním zo dňa 27.05.2016 navrhol pripustenie späťvzatia návrhu v časti zaplatenej sumy 184,- EUR a vo zvyšku trval na podanej žalobe. Následne vyjadrením doručeným súdu 10.10.2016 žalobca uviedol, že žalovaný uhradil sumu 184,- EUR a dopravné náklady 270,20 EUR, čím potvrdil úhradu sumy 270,20 EUR a vyjadril sa len k nároku na amortizáciu v sume 413,31 EUR, ktorú žiadal uhradiť. Súd postupoval podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP „Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.“
5. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 24.05.2016 s tým, že potvrdil registráciu nároku žalobcu, ktorý bol vysporiadaný doručením Oznámenia o poistnom plnení z poistnej udalosti. Uviedol, že zo žalobcom uplatnenej škody vo výške 1 579,20 EUR poskytol žalovaný na jeho účet čiastku vo výške 660,91 EUR, vo zvyšku nárok zamietol a nepriznal sumu amortizácie, časti dopravných nákladov a mzdových nákladov. Argumentoval ustanovením§ 443 OZ v súvislosti s ustanoveniami vyhlášky č. 492/2004 Zz. Tak, že pri určení výšky škody je potrebné vychádzať z ceny veci v čase poškodenia, pričom vzhľadom na reparačnú funkciu zodpovednosti za škodu teda má sa nahradiť len to, o čo poškodený prišiel teda škodu v čase poškodenia, teda nie cenu novej veci. Ohľadne dopravných nákladov uvádza, že žalobca nepredložil žalovanému kalkuláciu sadzieb účtovaných žalobcov vo výpočte škody za normohodinu pracovného výkonu vozidiel ani zdôvodnenie a doloženie aktívneho výkonu. Žalovaný krátil plnenie o prestoje (pasívny výkon), ktoré nepovažuje za skutočnú škodu. Podaním doručeným súdu 21.10.2016 žalovaný oznámil, že na svojich vyjadreniach zotrváva a zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 24.10.2016. Vo svojom podaní sa odvolával na ustanovenia § 442, 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) a judikát R 27/1977 ohľadne všeobecnej ceny v čase poškodenia. Žalovaný sa domnieva, že cestný zákon v otázke náhrady škody nie je vo vnútornom rozpore s Občianskym zákonníkom - obe právne normy ustanovujú, že poškodená vec sa má dať do pôvodného, resp. predošlého stavu. Samotná existencia cestného zákona ako špeciálnej zákonnej úpravy, ktorá vo svojich ustanoveniach nikde neuvádza, že by sa náklady mali hradiť „bez akéhokoľvek obmedzenia“, podľa názoru žalovaného sama osebe nevylučuje uplatnenie amortizácie pri určení výšky náhrady škody. Žalovaný v celom rozsahu namieta žalobcom uplatnený nárok, ktorý považuje za nedôvodný.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 24.10.2016, na ktorom sa nezúčastnili strany sporu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal aj v ich neprítomnosti podľa ustanovenia § 180 CSP. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto: Hlásenie o škode vyčíslenie škody, denný záznam, fotodokumentácia, Uplatnenie nároku na náhradu škodu zo strany žalobcu, Oznámenie o poistnom plnení, Pracovné miesto, Vyjadrenie žalovaného pričom zistil, že:
Z výdajky č. 4914076023/2014 bolo preukázané, že hodnota materiálu na opravu zariadenia je 695,80 EUR, tak ako vyplýva z položkovitého zoznamu nákladov spojených s odstránením škody, predloženého žalobcom.
Z Hlásenia o škode, ktorého súčasťou bolo aj vyčíslenie škody zo strany žalobcu, záznam dopravnej nehody, dokumentácie o oprave vrátane nákladov spojených s odstránením škody.
Z denného záznamu o výkonoch je zrejmé, že E. XXX bola prítomná na predmetnom stanovišti 20.09.2014 v čase od 8.10 do 17.00 hod
Žalovaný v priebehu konania uhradil namietané položky - mzdu za prácu a dopravné náklady iné nenamietal ani ako proces opravy ani výšku náhrady škody, sporným bolo len uplatnenie čiastky pripadajúcej na amortizáciu.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh .“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 CSP „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
7. Súd mal v konaní na základe vykonaného dokazovania preukázané, že 14.09.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla U., na komunikácii I., v km XXX,XXX smer E.. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu oceľových zvodidiel, stĺpikov a ich súčasti, pričom prišlo ku škode na majetku Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. v celkovej výške 1.579,20 EUR. Pre súd vyplynulo z predložených dôkazov a právnych predpisov za nesporné, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s odstránením poškodenia poškodených zvodidiel, prípadne nahradiť náklady spojené s uvedením komunikácie do pôvodného stavu ako aj skutočnosť, že poškodením zvodidiel, stĺpikov a ich súčastí prišlo ku škode na majetku žalovaného (ďalej aj ako „poškodený“). Súd prihliadal na argumentáciu žalovaného ohľadne výšky náhrady škody, ktorú žalovaný znížil o hodnotu 918,29 EUR z celkovej výšky škody 1.579,20 EUR.
8. Súd v tomto konaní aplikoval tieto ustanovenia právnych predpisov:
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o PZP „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, atď.“
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka „(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.” Na základe uvedeného je osvedčené, že za spôsobenú škodu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla poisteného u žalovaného.
Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka „(1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.”
Podľa ustanovenia § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka (2) Osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).” Týmto právnym predpisom je zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 PZP „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“
Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 PZP „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“
Podľa ustanovenia § 11 ods. 8 PZP „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“
Podľa ustanovenia § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. „(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z. „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy amortizácie, náhrady dopravných nákladov a mzdových nákladov spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov konania z dôvodu, že pri dopravnej nehode spôsobenej motorovým vozidlom došlo k poškodeniu zvodidiel, stĺpikov a ich súčastí, a to titulom uzavretého povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ku dňu rozhodovania súdu žalobca zobral návrh v časti 184,- EUR späť a potvrdil úhradu 270,20 EUR. Žalobu v tejto časti späť žalobca nezobral, preto súd v tejto časti (sumy 270,20 EUR) žalobu zamietol, nakoľko nárok žalobcu bol uspokojený, čo žalobca v podaní zo dňa 10.10.2016 uznal. Súd sa v rámci rozhodovania vysporiadal s aplikáciou ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. Cestný zákon vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka tak, že ide o vzťah právnej normy lex specialis a lex generalis. Lex specialis má v aplikácii prednosť pred úpravou lex generalis, ktorý zastrešuje právnu úpravu v určitom právnom odvetví - ako je v danom prípade náhrada škody, ku podriadenému právnemu predpisu, ktorý upravuje špeciálne otázky, ako v danom prípade náhrada škody pri poškodení diaľnice, resp. komunikácií. Pokiaľ teda špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, lex specialis neruší platnosť lex
generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. Žalobca preukázal výšku vynaložených nákladov na odstránenie poškodenia. Pre zabezpečenie bezpečnosti na komunikáciách sa za závadu v zjazdnosti považuje aj poškodenie zvodidiel. Táto oprava, resp. škoda bola v priamej príčinnej súvislosti t.j. bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a má bezprostredný vzťah k tejto prevádzke. Rozsah náhrady škody je v zmysle cestného zákona obmedzený len skutočnou výškou nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. A keďže náklady preukázané žalobcom boli výlučne v súvislosti s opravou zariadenia, čo nemohlo byť inak vykonané, teda inak ako opravou nemohol žalobca plniť svoju zákonnú povinnosť odstraňovať závady v zjazdnosti ciest. Na podporu uvedených tvrdení súd uvádza, že zvodidlá na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok, ktorý musí prísne zodpovedať stanoveným parametrom a nie je možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu použitie starých opravených zvodidiel. Toto zavádza aj interný technický predpis SSC č. 07/2000, kde v článku 3.71. je uvedené, že pri poškodení vozidiel je nutné ich vymeniť a uviesť do pôvodného stavu v lehote do 14 dní od poškodenia. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemohol vykonať opravu inak ako výmenou poškodených dielov za diely nové. Uvedením zvodidiel do pôvodného stavu - teda do stavu bezpečnostne zodpovedajúcom ich charakteru, nezískal žiadny prospech, nezväčšil a nezhodnotil svoj majetok a preto súd nepripustil zníženie tejto náhrady o amortizáciu. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný ako poisťovateľ prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, je povinný nahradiť škodu spôsobenú dopravnou nehodou na súčasti cestnej komunikácii, ktorej správcom je v zmysle ustanovenia § 3d ods. 5 pís. a) cestného zákona žalobca. Ustanovenie § 9 ods. 6 cestného zákona predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Žalobca pri výkone svojich povinností ako správca komunikácie vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 1 cestného zákona sleduje verejný záujem. Žalobca je správcom pozemných komunikácií - diaľnic, ktorému vyplýva povinnosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 cestného zákona cit.: „Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia“. Túto zákonnú povinnosť si splnil žalobca bez prieťahov odstránením závady v zjazdnosti diaľnice, uvedením diaľnice - zvodidiel a stĺpikov do pôvodného stavu. Tým zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Vzhľadom na charakter činností, ktoré zabezpečuje žalobca ako správca komunikácií, je nutné brať na zreteľ aj spôsob opravy, resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej premávky. V tejto súvislosti súd skúmal jednak skutočnosť, či predmetné zvodidlá a stĺpiky sú považované za súčasť komunikácie, ako aj obsah a aplikáciu technických predpisov prijatých u žalobcu ohľadne náležitostí postupu odstraňovania vád a poškodenia. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách - cestný zákon cit.: „Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky,...a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.“ Uvedeným ustanovením je zákonom určené, že ide o súčasti diaľnice, čo v spojitosti s ustanovením § 9 ods. 6 cestného zákona cit.: „Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.“ deklaruje nárok žalobcu na náhradu škody zo strany žalovaného, ktorý bol poisťovateľom žalobcu. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ustanovenia ods. 2 platí, že za škodu zodpovedá rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla. Poškodený nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku. Z dôvodu omeškania sa žalovaného s úhradou peňažného nároku voči žalobcovi, žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Márnym uplynutím lehoty 15 dní (podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP) od ukončenia prešetrenia poistnej udalosti, v ktorej nebola celá suma vyplatená, sa žalovaný dostal do omeškania. Počnúc dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty uvedenej v § 11 ods. 7 zákona deň ukončenia prešetrenia bol 17.02.2015, deň úhrady mal byť 04.03.2015, márnym uplynutím, teda dňom 05.03.2015 nastalo omeškanie na strane žalovaného. Súd má za to, že v danom konaní s ohľadom na charakter subjektov právneho
vzťahu - podnikateľské subjekty, právnou úpravou pre priznanie nároku vo forme úrokov z omeškania je Obchodný zákonník podľa ustanovenia § 261 ods. 9 ObZ, avšak jeho aplikáciou by bolo prisúdené žalobcovi viac ako si uplatnil žalobou, a preto s prihliadnutím na ustanovenie § 162 CSP, súd priznal žalobcovi nárok v rozsahu žalobného petitu S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v rozsahu ako je uvedené vo výroku. 10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z týchto dôvodov súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).