Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/416/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: FINSTAV, spol. s r.o., Bulharská 70, Bratislava, IČO: 31 371 744, proti žalovanému v 1. rade: Sanbal SK s. r. o., Okružná 3239, Modra, IČO: 35 947 535, v 2. rade: V. L., T. XXXX, Rovinka, obaja zastúpení: Mgr. Martin Pohovej, advokát, Nám. Slobody 10, Bratislava, o zaplatenie 1.152,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1.152,- eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne a to

- zo sumy 230,40 eur od 12.6.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 230,40 eur od 12.7.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 230,40 eur od 14.8.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 230,40 eur od 13.9.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 230,40 eur od 12.10.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Voči žalovanému v 2. rade súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade.

Súd žalovanému v 2. rade p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 22.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu 1.152,- eur s príslušenstvom. Žalovaného v 1. rade žalobca žaloval titulom neuhradenia ceny nájomného a ceny služieb s nájmom spojených a žalovaného v 2. rade ako ručiteľa.

2. Tunajší súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 25Cb 416/2016-22 zo dňa 25.1.2016, proti ktorému podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením. Odôvodnenie podaných odporov malo totožný obsah, kedy tak žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade namietali pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade, keďže článok II bod 4 Nájomnej zmluvy č. 14/2014 zo dňa 27.8.2014 nie je možné považovať za vyhlásenie ručiteľa a ani za dohodu o ručení v zmysle § 546 Občianskeho zákonníka, resp. § 303 Obchodného zákonníka. Predmetná nájomná zmluva nebola podpísaná fyzickou osobou V. L. ako ručiteľom, t.j. nebola dodržaná písomná forma ručiteľského vyhlásenia. Taktiež nebola splnená podmienka vzniku nároku na zaplatenie predmetného dlhu žalovaným v 2. rade, keďže žalobca si nesplnil svoju povinnosť podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výška vymáhaného dlhu navyše podľa evidencie

žalovaného v 1. rade nezodpovedá jeho skutočnej výške. Žalobca nepreukázal na základe akého titulu by mal na strane žalovaných existovať solidárny záväzok.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - Nájomná zmluva č. 14/2014, faktúry č. 1530524, 1530471, 1530422, 1530358, 1530308, výzva zo dňa 7.4.2016 adresovaná dlžníkovi, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so spoločnosťou TOYO-travel s.r.o., IČO: 45 506 469 ako právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, zastúpeným konateľom V. L. Nájomnú zmluvu č. 14/2014, ktorou prenajal právnemu predchodcovi žalovaného 1 kancelárske priestory, ktorých majiteľom bol žalobca. Nájom bol uzatvorený na dobu neurčitú a to od 1.4.2014, za dohodnutú odplatu 120,- eur mesačne, vrátane energií bez DPH a to na základe faktúry prenajímateľa mesačne s dobou splatnosti do 10 dní v danom mesiaci. V čl. II bod 4 Nájomnej zmluvy bolo stanovené, že v prípade, ak nájomca nezaplatí úhradu do lehoty splatnosti, zaplatí za každý deň omeškania penále vo výške 0,05 % z fakturovanej čiastky. Konateľ spoločnosti ručí osobe za neuhradené záväzky z prenájmu podľa tejto Nájomnej zmluvy, ktoré sú staršie ako 90 dní. V cene nájmu sú zahrnuté všetky úhrady za poskytované služby okrem poplatkov za telefónnu linku, ktorú si nájomca zabezpečí na vlastné náklady. Zmluva bola podpísaná prenajímateľom a nájomcom TOYO-travel s.r.o., zastúpeného konateľom spoločnosti. Právny predchodca žalovaného v 1. rade neuhradil nasledovné faktúry:

- č. 1530524 na sumu 230,40 eur so splatnosťou 11.10.2015 ako nájomné za 10/2015,

- č. 1530471 na sumu 230,40 eur so splatnosťou 12.9.2015 ako nájomné za 9/2015,

- č. 1530422 na sumu 230,40 eur so splatnosťou 13.8.2015 ako nájomné za 8/2015,

- č. 1530358 na sumu 230,40 eur so splatnosťou 11.7.2015 ako nájomné za 7/2015,

- č. 1530308 na sumu 230,40 eur so splatnosťou 11.6.2015 ako nájomné za 6/2015.

5. Listom zo dňa 7.4.2016 žalobca vyzval právneho predchodcu žalovaného 1 na úhradu faktúr v celkovej výške 1.152,- eur najneskôr do 21.4.2016.

6. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že v auguste 2014 podpísal so spoločnosťou TOYO- travel ako nájomcom Nájomnú zmluvu č. 14/2014, na základe ktorej mu bol poskytnutý nájom kancelárie o rozlohe 15 m2, neskôr na základe žiadosti nájomcu mu bola poskytnutá väčšia kancelária o rozlohe 24 m2 spolu s nábytkom. Od začiatku boli s nájomcom problémy, neuhrádzal platby riadne a včas, ubezpečoval prenajímateľa, že keď bude mať financie zaplatí, čo sa však nestalo. Až z odporu proti platobnému rozkazu sa dozvedel, že žalovaný v 2. rade namieta ručenie, počas celého trvania nájomného vzťahu takúto námietku nevzniesol.

7. Spoločnosť TOYO-travel s.r.o. bola dňom 25.5.2016 vymazaná z obchodného registra na základe rozhodnutia spoločníkov o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka zlúčením so spoločnosťou Sanbal SK s.r.o. IČO: 35 947 535, ktorá sa stala právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti.

8. Podľa § 3 ods. 1, 3 zák. č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému /ďalej len nájomca/ zmluvu o nájme /ďalej len zmluva/.

9. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

10. Podľa § 7 zák. č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade Nájomnú zmluvu, na základe ktorej mu prenechal do užívania kancelárske priestory za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti. Zmluva bola uzatvorená počnúc dňom 1.9.2014 na dobu neurčitú s dohodnutým nájomným vo výške 120,- eur mesačne vrátane energií. Žalobca vyúčtoval žalovanému prenájom priestorov za mesiace jún 2015 až október 2015 faktúrami, ktorých nezaplatenie v celkovej výške 1.152,- eur je predmetom sporu. Právnym

nástupcom žalovaného v 1. rade sa stala spoločnosť Sanbal SK. Nárok žalobcu voči žalovanému 1 mal súd dostatočne preukázaný výpoveďou konateľa žalobcu, ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise.

12. Voči žalovanému v 2.. rade si žalobca uplatnil svoj nárok ako voči ručiteľovi, s poukazom na čl. II bod 4 Nájomnej zmluvy, keďže Marek Urbanovský bol konateľom spoločnosti nájomcu a Zmluvu za nájomcu podpísal.

13. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

14. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe potom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

15. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade sa spravuje Obchodným zákonníkom, keďže oba subjekty záväzkového vzťahu boli v čase uzatvorenia zmluvy podnikateľmi v zmysle § 261 Obchodného zákonníka a teda aj otázka ručenia sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorý má komplexnú úpravu ručenia a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú ani podporne. Podľa úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku je potrebné písomné vyhlásenie ručiteľa adresované veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku v prípade, že dlžník si voči nemu nesplnil svoj záväzok. Zákon vyžaduje písomnú formu vyhlásenia ručiteľa, špecifikáciu záväzku čo do rozsahu a obsahu, ako aj právneho titulu a taktiež dodržanie obsahovej stránky vyhlásenia, t.j. záväzok uspokojiť veriteľa v prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom. Záväzok ručiteľa je subsidiárny vo vzťahu k hlavnému záväzku, to znamená, že veriteľ sa musí najskôr domáhať svojej pohľadávky od dlžníka a až v prípade, ak dlžník nesplnil svoj záväzok ani na základe výzvy nastupuje povinnosť ručiteľa. V prejednávanej veci je nepochybné, že dlžník, t.j. žalovaný v 1. rade bol na splnenie svojho záväzku voči žalobcovi vyzvaný listom zo dňa 7.4.2016, teda až v čase kedy žalovaní v odpore namietali porušenie povinnosti stanovenej v § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca síce list do spisu založil, avšak neuniesol dôkazné bremeno ohľadne splnenia povinnosti uvedenej v § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže nepreukázal súdu, že takýto list skutočne aj dlžníkovi doručoval.

16. Pokiaľ ide o predmet ručenia, tento podľa názoru súdu nebol dostatočným spôsobom identifikovaný v Nájomnej zmluve, úplne absentuje vyhlásenie žalovaného 2 ako ručiteľa, že uspokojí žalobcu v prípade, ak si túto svoju povinnosť nesplní dlžník. Súd je toho názoru, že ručenie nebolo platne uzatvorené aj z toho dôvodu, že Nájomná zmluva nebola podpísaná V. L. ako ručiteľom, chýba jeho označenie ako ručiteľa na Zmluve, V. L. Nájomnú zmluvu podpísal výlučne ako konateľ spoločnosti, ktorá si priestory prenajala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, keďže nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že platne na sebe prevzal ručiteľský záväzok.

17. Je nepochybné, že žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca okrem istiny uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy.

18. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

19. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

21. Podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky, ktoré mal súd k dispozícii bola základná úroková sadzba v rozhodujúcom období, t.j. ku dňu vzniku omeškania 0,05% ročne a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenej výške keďže takto uplatnený úrok z omeškania bol v súlade so zákonom.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

23. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému v 1. rade, nakoľko bol v konaní ako procesná strana úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bol žalobca neúspešný a preto ho zaviazal na náhradu trov konania žalovaného v 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.