Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-270-2013.pdf
PDF · 141.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/270/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou v právnej veci žalobcu: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, IČO: 30814191, zastúpený Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, Bratislava, proti žalovanej: V. C., nar. X.XX.XXXX, bytom A. S. XXX, N., zastúpená JUDr. Petrom Belicom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Konventná 9, v konaní o zaplatenie 3 470,85 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3 470,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 5,75 % ročne zo sumy 2 044,33 € od 9.3.2013,
- 5,50 % ročne zo sumy 352,99 € od 1.8.2013,
- 5,25 % ročne zo sumy 325,87 € od 2.4.2014,
- 5,05 % ročne zo sumy 747,66 € od 7.8.2015, všetko do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o ktorej výške súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti meritórneho rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou, došlou na súd dňa 3.06.2013 domáhal sa žalobca voči žalovanému zaplatenie istiny vo výške 2 397,32 € s príslušenstvom, po pripustení zmeny petitu na pojednávaní dňa 31.03.2014 sumy 2 723,19 € s príslušenstvom a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná do dnešného dňa so žalobcom neuzatvorila zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa ustanovenia § 74 zákona o sociálnych službách, hoci žalobca žalovanej opakovane predložil písomný návrh zmluvy v snahe upraviť faktický stav v súlade s právnymi predpismi. Žalovanej sumy sa žalobca domáha z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej v podobe prijímania sociálnej služby bez právneho dôvodu a to, vo výške rozdielu medzi úhradou, ktorú predpokladajú cenové predpisy pri poskytovaní sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách v totožných prípadoch ako je prípad žalovanej a skutočne platenými sumami žalovanou. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách je prijímateľ sociálnej služby / žalovaná / povinná platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby / žalobcom /, ak tento zákon neustanovuje inak, teda v súlade s § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z. a všeobecne záväzným nariadením Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009 (VZN BSK č. 31/2009), v znení VZN BSK č. 35/2010, 39/2010 a č. 43/2011. Žalovaná platí žalobcovi mesačne určitú sumu, pri ktorej vychádza zrejme zo sumy, ktorú platila pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti, kedy bola v zariadení na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej starostlivosti.
2. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 39Ro/1203/2013-65 zo dňa 19.06.2013, proti ktorému žalovaná podala odpor s odôvodnením. Žalovaná v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že tvrdenie žalobcu o bezdôvodnom obohatení titulom bezprávneho užívania služieb, ktorými je verejný poskytovateľ povinný v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (ďalej iba „zákon č. 448/2008 Z. z.“) nemá oporu v platnom právnom a existujúcom faktickom stave. Žalovaná využíva služby na základe právoplatného a doposiaľ účinného rozhodnutia zn. SC - 151/94 z 23.03.1994 o umiestnení v domove - penzióne pre dôchodcov, ktoré je vykonateľné odo dňa 19.04.1994 na neurčitý čas. Toto rozhodnutie stanovuje konkrétne právo na užívanie jednoznačne špecifikovanej časti nehnuteľnosti slúžiacej domovu - penziónu zriadeného na poskytovanie chráneného bývania. Od účinnosti zákona č. 448/2008 Z. z. sa na takéto užívanie vzťahuje § 106 ods. 6 v spojení s § 35 ods. 1, písm. b/. Túto skutočnosť osvedčuje samotný návrh zmluvy č. 4/2013/P v čl. II. bod 1. v prílohe žaloby. Napriek rôznym organizačným zmenám a mätúcemu premenúvaniu právneho subjektu, pod ktoré bol zaraďovaný, neprestal Domov - penzión pre dôchodcov, Pri Vinohradoch 267, zriadený podľa § 27 ods. 1 zákona č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia Okresným úradom v Bratislave najneskôr odo dňa 24.06.1996, bez prerušenia poskytovať službu ubytovania, zaopatrenia a utvárania podmienok na prípravu stravy a súčasne nebol odo dňa účinnosti (1.07.1998) zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 195/1998 Z. z. účinný pred 31.12.2008) účinného pred 31.12.2008 sociálnym zariadením v súlade s jeho ustanovením § 110 ods. 13. Žalovaná má za to, že Rozhodnutie o odkázanosti MAGS OSV 53640/2010 - 324309/1336 zo dňa 25.11.2010 je pre nedostatok právomoci nulitný individuálny správny akt, nakoľko ho vydal orgán nepríslušný konať vo veci ex offo podľa § 106 ods. 8 (v spojení s § 106 ods. 5) zákona č. 195/1998 Z. z. a bez návrhu osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa konalo. Okrem toho je postihnutý procesnou vadou, pre ktorú je nepreskúmateľný. Poukázala tiež na to, že v sume náhrady za bezdôvodné obohatenie je zohľadnený falšovaný výsledok skúmania podľa § 72 ods. 7 alebo 8 cit. zákona. V sume úhrady za sociálnu službu, ktorú určil poskytovateľ (Zmluva čl. VII ods. 2, písm. b/) nie je vyčíslená úhrada za starvovanie a v spojení s použitím § 72 ods. 2 cit. zákona poskytovateľ takto falšuje výsledok skúmania podľa § 72 ods. 7 alebo 8. Verejný poskytovateľ zriadený územnou samosprávou nie je oprávnený vymáhať cestou súdu rozdiel medzi zaplatenou úhradou a stanovenou úhradou bez predchádzajúceho postupu stanovenom v zákone, podľa § 73 ods. 10 a nasl. cit. zák., v spojení s prechodným ustanovením účinným od 1.03.2012 v § 110a ods. 1. Rozdiel medzi uskutočnenými platbami a požadovanou sumou úhrady podľa návrhu zmluvy nie je záväzkom podľa občianskeho práva a preto neprichádza do úvahy ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovanej žalobca vykazuje ekonomicky oprávnené náklady v rozpore s ust. § 72 ods. 5 cit. zákona bez členenia podľa druhu činnosti na základe § 16, § 17 a § 18 cit. zákona. Finančné údaje sú priemernou hodnotou ekonomicky oprávnených nákladov všetkých činností poskytovaných v rámci sociálnych služieb poskytovaných vo všetkých druhoch sociálnych zariadení žalobcu. Žalovaná má za to, že využíva iba službu podľa § 17 a to iba ubytovanie, dopláca na náklady činnosti poskytovateľa podľa § 16 a podľa § 18 cit. zákona. Žalovaná žiadala, aby žalobca predložil ekonomicky oprávnené náklady za roky 2011 a 2012 za poskytovanú službu v zariadení pre seniorov ( ZpS ), Pri vinohradoch 267, Bratislava a to podľa členenia na službu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ a službu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ a s vyčíslením zložiek v štruktúre a rozsahu podľa § 16 až 18 cit. zákona. Predloženie nákladov na prevádzku dvoch budov slúžiacich ZPS - na adrese Pri Vinohradoch 267, za roky 2011 a 2012 podľa § 72 ods. 5 cit. zákona. S účinnosťou zákona o sociálnych službách neboli zrušené predchádzajúce rozhodnutia o poskytovaní sociálnej starostlivosti vydané príslušným orgánom účinným pred 31.12.2008. Žiadne ustanovenie § 106 sa nevzťahuje na podmienky, ktoré žalobca uvádza v podanej žalobe. Zákon neukladá povinnosť uzavrieť zmluvu prijímateľovi, ktorému sa poskytovala sociálna starostlivosť a už vôbec neukladá povinnosť prijať ofertu predloženú žalobcom ako poskytovateľom. Zákon neobsahuje ani žiadnu sankciu za neuzavretie zmluvy alebo dôvod na neposkytnutie služby už poskytovanej pred účinnosťou zákona. Žalovaná považuje návrh zmluvy predložený žalobcom v rozpore so zákonom.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2013 k dôvodom uvedeným v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovaná spochybňuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia tvrdením, že hoci neuzatvorila zmluvu podľa § 74 zákona o sociálnych službách prijíma sociálne služby na základe platného právneho titulu, ktorým je pôvodné rozhodnutie o umiestnení vydané podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Ďalej namietala, že rozhodnutie o odkázanosti ako predpoklad uzatvorenia zmluvy podľa § 74 zákona o sociálnych službách je nezákonné a tiež, že žalobca nebol oprávnený podať žalobu na súd, ale mal využiť postup podľa § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách.
Zo zákona o sociálnych službách jednoznačne vyplýva, že jediným právnym titulom (právnym základom) pre poskytovanie / prijímanie sociálnej služby je s účinnosťou od 1.01.2009 zmluva podľa § 74 zákona o sociálnych službách. Výnimku obsahujú prechodné ustanovenia zákona o sociálnych službách, ktoré na prechodné obdobie (do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu podľa zákona o sociálnych službách) umožňujú poskytovanie sociálnej služby podľa predchádzajúcej právnej úpravy, a teda na základe iného právneho základu akým je zmluva - napr. na základe rozhodnutia o umiestnení (§ 106 ods. 7 zákona o sociálnych službách). Zo žiadneho z prechodných ustanovení zákona o sociálnych službách pritom nevyplýva, že by aj po splnení podmienky (po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu podľa zákona o sociálnych službách), mal senior na výber, či zostane v zariadení na základe rozhodnutia o umiestnení, alebo zostane v zariadení na základe zmluvy podľa zákona o sociálnych službách. Zákon o sociálnych službách výslovne stanovuje, že sa predpokladá iba jediný právny titul pre ďalšie zotrvávanie v zariadení, a to uzatvorenie zmluvy (§ 106 ods. 7 druhá veta); aby senior mal zabezpečenú súčinnosť poskytovateľa sociálnej služby, zákon o sociálnych službách ukladá poskytovateľovi sociálnej služby povinnosť uzatvoriť zmluvu so seniorom po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu podľa zákona o sociálnych službách. Ak by po splnení podmienok, do splnenia ktorých sa prechodne uplatní predchádzajúca právna úprava, mala platiť a byť účinná predchádzajúca právna úprava i naďalej, zákon musí takéto účinky zrušenej právnej úprave priznať, k čomu v tomto prípade nedošlo. Sociálna služba sa podľa nového zákona o sociálnych službách poskytuje na základe zmluvy, kým starostlivosť sa podľa starého zákona o sociálnej pomoci poskytovala na základe rozhodnutia. Skutočnosť, že poskytovaním sociálnej služby podľa nového zákona o sociálnych službách v zmysle § 106 ods. 6 zákona o sociálnych službách sa má na mysli poskytovanie sociálnej služby na základe zmluvy potvrdzuje aj druhá veta § 106 ods. 7 zákona o sociálnych službách, podľa ktorej: „Sociálne služby, ktoré sa fyzickej osobe poskytovali k 31. decembru 2008, sa po tomto dni poskytujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu a uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu.“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že poskytovanie bez zmluvy v čase účinnosti nového zákona o sociálnych službách (od 1.01.2009) je časovo obmedzené do momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti, po ktorom je jediným titulom pre poskytovanie sociálnej služby zmluva. Žalovaná neuzatvorila so žalobcom zmluvu podľa zákona o sociálnych službách v zmysle § 74 cit. zákona, žalovaná nemá záujem o ukončenie prijímania sociálnej služby, chce zotrvať naďalej v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov Rača, teda u žalobcu. Vzhľadom na okolnosť, že návrat žalovaného do rodinného prostredia môže byť veľmi zložitý, prípadne nemusí byť vôbec možný, žalobca nepovažoval jednostranné ukončenie poskytovania sociálnych služieb za riešenie vzniknutej situácie. Žalovaná platí mesačnú úhradu v nižšej výške ako je výška úhrady podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (Všeobecne záväzné nariadenie Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009 zo 17. júna 2009 v znení neskorších predpisov; ďalej len „VZN BSK č. 31/2009 v znení neskorších predpisov“), ktorá je záväzná pre výšku úhrady podľa zmluvy (§ 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách). Z právneho hľadiska zanikol žalovanej právny titul na prijímanie sociálnej služby, avšak naďalej prijíma túto sociálnu službu, žalobca si preto uplatńuje rozdiel medzi zaplatenými úhradami a výškou úhrad v znení neskorších predpisov ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Hoci odkázanosť určitého stupňa je novou podmienkou poskytovania sociálnej služby od 1.01.2009, v dôsledku fikcie odkázanosti sú chránené osoby, ktorým sa poskytovala starostlivosť už pred 1.01.2009 a medzi takéto osoby patrí aj žalovaná. Rozhodnutie o odkázanosti považoval žalobca za zákonné, Hlavné mesto SR Bratislava bol príslušným orgánom verejnej moci pre konanie odkázanosti podľa § 106 ods. 8 zákona o sociálnych službách ( podľa § 80 ods. c/, bod 1. zákona o sociálnych službách je obec správnym orgánom v konaniach o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov). Ustanovenie § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách sa týka situácie, ak by prijímateľovi sociálnej služby po zaplatení úhrady zostalo menej ako zákonom stanovené minimum, v tomto prípade 20 % sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu. Žalovaná v podanom odpore splnenie tohto predpokladu ani netvrdí. Žalovaná neuzatvorila zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, pričom § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách poskytuje ochranu úhradám, ktoré sú prijímatelia sociálnej služby povinní platiť na základe zmluvného vzťahu s poskytovateľom sociálnej služby. Žalovaná prijíma sociálnu službu od 10.01.2011 bez právneho titulu, lebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti podľa zákona o sociálnych službách stratil predchádzajúci právny titul na prijímanie sociálnej služby, keďže podľa zákona o sociálnych službách sa sociálna služba poskytuje na základe zmluvy, ktorú zákon o sociálnych
službách predpokladá uzatvoriť práve po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odkázanosti s tým, že žalovaná zmluvu môže uzatvoriť a žalobca musí uzatvoriť. Žalobca predložil žalovanej návrh zmluvy v júli 2011, v marci 2013, avšak bez výsledku. Podľa žalobcu je odôvodnené posúdiť nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nie je upravený osobitne v zákone o sociálnych službách a preto je odôvodnená aplikácia ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka ( R NS ČR z 29.03.2001 sp. zn. 25Cdo 2895/99 ). K predloženiu ekonomicky oprávnených nákladov podľa stanovených kritérií žalovanou, žalobca uviedol, že vypočítava ekonomicky oprávnené náklady podľa § 72 ods. 5 zákona o sociálnych službách za každý druh poskytovanej sociálnej služby, osobitne za sociálne služby poskytované v domove sociálnych služieb, pričom žalobca si neuplatňuje v tomto konaní nárok na plnenie zo zmluvy, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
4. Žalobca podaním zo dňa 4.08.2015 navrhol rozšírenie žalobného petitu v časti žalovanej istiny, jej zvýšením o sumu 747,66 € na celkovú sumu 3.470,85 €, nakoľko žalovaná prijímala sociálnu službu (ubytovanie) aj počas celého roka 2014, pričom za každý mesiac poskytovania sociálnej služby platila navrhovateľovi sumu 143,01 €, avšak výška úhrady v prípade žalovanej podľa Všeobecne záväzného nariadenia Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009 v znení neskorších predpisov bola 204,90 € / mesačne za mesiace január 2014 až jún 2014 a 205,73 € / mesačne za mesiace júl 2014 až december 2014, v dôsledku čoho vznikol žalovanej nedoplatok na úhradách vo výške 747,66 €. Súčasne žalobca predmetným podaním navrhol zmeniť žalobný petit v časti momentu začatia plynutia omeškania v jednotlivých častiach istiny a to tak, že v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka začne plynúť omeškanie pre časť istiny:
- v sume 2.044,33 € od 9.03.2013 ako od druhého dňa po doručení výzvy žalobcu z 5.03.2013, ktorá bola prílohou žaloby,
- v sume 352,99 € od 1.08.2013 ako od druhého dňa po doručení platobného rozkazu na sumu 2.397,32 € (2.044,33 € + 352,99 €),
- v sume 325,87 € od 2.04.2014 ako od druhého dňa po oznámení uznesenia súdu o pripustení rozšírenia pôvodnej žaloby z 31.03.2014 na pojednávaní (2.044,33 € + 352,99 €),
- v sume 747,66 € od 7.08.2015 ako od druhého dňa nasledujúceho po oznámení uznesenia súdu o pripustení rozšírenia žaloby.
Súd o podaní žalobcu zo dňa 4.08.2015, týkajúceho sa rozšírenia žalobného petitu v časti žalovanej istiny a nadväzujúceho príslušenstva rozhodol podľa § 95 ods. 1, 2 O.s.p. uznesením zo dňa 31.03.2016, č. k. 7C 270/2013-271 tak, že pripustil zmenu petitu žaloby jeho rozšírením nasledovne: Žalovaná je povinná zaplatiť navrhovateľovi 3.470,85 € spolu s príslušenstvom
- 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.044,33 € od 09.03.2013 do zaplatenia,
- 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 352,99 € od 01.08.2013 do zaplatenia,
- 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 325,87 € od 02.04.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 747,66 € od 07.08.2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetné uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2016.
5. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovanej, oboznámením sa zo žalobou a listinnými dôkazmi: Zriaďovacou listinou vydanou Bratislavským samosprávnym krajom v Bratislave zo dňa 22.06.2009 č. 012/2009 pre Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava; Rozhodnutím Sociálneho centra pre poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti Bratislava, ul. Pri Vinohradoch č. 267 č. SC-151/14 zo dňa 23.03.1994, Rozhodnutím Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. MAGS OSV 53640/2010-324309/1336 zo dňa 25.11.2010; listom zo dňa 11.07.2011 - Zmluva o poskytovaní sociálnej služby s kópiou doručenky, návrhom zmluvy č. 7/2011/P o poskytovaní sociálnej služby, návrhom dodatku č. 1/2011/P k zmluve č. 7/2011/P o poskytovaní sociálnej služby, návrhom dodatku č. 2/2011/ P k zmluve č. 7/2011/P o poskytovaní sociálnej služby, listom zo dňa 5.03.2013 - Výzva na uzatvorenie zmluvy a vysporiadanie rozdielu v úhradách s kópiou doručenky, Zmluvou č. 4/2013/P o poskytovaní sociálnej služby, Formulárom - Vyhlásenie k poskytovaniu sociálnych služieb v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov Rača, listom zo dňa 28.03.2013 - Návrh na mimosúdne riešenie vzájomných sporov s priloženou kópiou poštového podacieho hárku, Všeobecne záväzným nariadením Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009 zo dňa 17.06.2009, Všeobecne záväzným nariadením Bratislavského samosprávneho kraja č. 39/2010 zo dňa 15.12.2010, listom zo dňa 25.04.2013 - Žiadosť o oznámenie údajov, Všeobecne záväzným nariadením Bratislavského samosprávneho kraja č. 43/2011
zo dňa 24.06.2011, listom zo dňa 15.02.2013 - Žiadosť o oznámenie údajov, Protokolom o vyhlásení Všeobecne záväzného nariadenia BSK č. 43/2011, Osobnou kartou klienta - žalovanej z 11.02.2014 / rok 2011, 2012, 2013 /; odporom zo dňa 14.08.2013, písomným vyjadrením žalobcu k odporu z 12.11.2013, výpisom ekonomicky oprávnených nákladov rok 2011 za organizáciu: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, písomným vyjadrením žalobcu - špecifikácia pohľadávky z 14.02.2014, návrhom na zmenu žalobného petitu zo dňa 21.03.2014, listom zo dňa 3.05.2011, listom Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR zo dňa 26.02.2014, návrhom na rozšírenie žalobného petitu zo dňa 4.08.2015, Osobnou kartou klienta - žalovanej z 17.04.2015 / rok 2014 /, listom BSK zo dňa 14.01.2015 - Vyjadrenie k žiadosti o stanovisko, výpisom ekonomicky oprávnených nákladov rok 2012, 2013 za organizáciu: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, návrhom na vykonanie dokazovania znaleckým postupom zo dňa 5.08.2015, Info o počte osôb v stupňoch odkázanosti k 31.08.2014 podľa stanoviska PZN v spore 45C 223/2013, výpisom ekonomicky oprávnených nákladov rok 2010 za organizáciu: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača a ostatnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:
6. Zo Zriaďovacej listiny vydanej Bratislavským samosprávnym krajom v Bratislave zo dňa 22.06.2009 č. 012/2009 pre Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, súd zistil, že zriaďovateľ Bratislavský samosprávny kraj v Bratislave dňa 22.06.2009 pod č. 012/2009 vydal Zriaďovaciu listinu pre Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, ktorý je rozpočtovou organizáciou, svojimi príjmami a výdavkami je napojený na rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja, bol zriadený na dobu neurčitú. V článku IV. bol vymedzený predmet činnosti. V Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov Rača sa poskytujú sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. Sociálna služba sa poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ktorá musí byť uzatvorená písomne a spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný / bod 11. / Štatutárnym orgánom domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Rača je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja. Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača hospodári s majetkom vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý mu bol zverený na plnenie predmetu jeho činnosti. Zriaďovacia listina nadobudla účinnosť dňom 1. júla 2009.
7. Z rozhodnutia zn. Sociálneho centra pre poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti Bratislava, ul. Pri vinohradoch č. 267, č. SC-151/94 zo dňa 23.03.1994 / právoplatné dňa 8.04.1994 /, súd zistil, že na základe tohto rozhodnutia Sociálne centrum, Bratislava - Rača, ul. Pri Vinohradoch č. 267 prijalo žalovanú do penzionovanej časti tohto centra - číslo bytu 122, počnúc dňom 19.04.1994.
8. Z rozhodnutia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. MAGS OSV 53640/2010-324309/1336 zo dňa 25.11.2010 / právoplatné dňa 10.01.2011 / súd zistil, že žalovaná sa podľa § 35 a prílohy č. 3 a prílohy č. 4 k zákonu o sociálnych službách s odkázanosťou na pomoc inej fyzickej osoby II. stupňa na základe dosiahnutia 85 bodov a určenia priemerného rozsahu odkázanosti 2-4 hod. / deň a 60-120 hod. / mesiac považuje za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.
9. Z listu Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR zo dňa 26.02.2014 súd zistil, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v predmetnom liste / na žiadosť žalobcu o písomné stanovisko ohľadne zariadenia domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača / uviedlo, že Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača Bratislava so sídlom Pri vinohradoch 267, Bratislava, predstavuje jeden právny subjekt, ktorý poskytuje dva druhy sociálnych služieb a to - domov sociálnych služieb a - zariadenie pre seniorov, oba celoročnou pobytovou formou. Uvedené dva druhy sociálnych služieb poskytuje poskytovateľ, na troch miestach v Bratislave, ktorými sú: Podbrezovská ulica číslo 28, Pri Vinohradoch č. 267 a Strelková č. 32. V mieste poskytovania sociálnej služby Podbrezovská 28 sú poskytované dva druhy sociálnej služby a to - domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby Pri vinohradoch 267 je poskytovaný jeden druh sociálnej služby - zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby Strelková 32 je poskytovaný jeden druh sociálnej služby a to - domov sociálnych služieb. Skutočnosť, že daný druh sociálnej služby je poskytovaný jedným poskytovateľom sociálnej služby v rôznych budovách neznamená, že ide o samostatného poskytovateľa, resp. samostatné zariadenie. Vyššie uvedené skutočnosti boli overené na základe rozhodnutia a zápisu z registra z
príslušného vyššieho územného celku, ktorý vykonal zápis predmetného poskytovateľa. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zverejňuje Centrálny register poskytovateľov sociálnych služieb, potrebné údaje spracováva z podkladov zaslaných z vyšších územných celkov, ktoré majú spôsobilosť viesť register a vykonávať zmeny v registri vo svojom územnom obvode. Cieľom zverejnenia registra je poskytnúť informácie pre záujemcov o sociálnu službu pri výbere poskytovateľa sociálnej služby, ako aj informácie pre odbornú a laickú verejnosť o poskytovaných sociálnych službách. Pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov konkrétneho poskytovateľa je potrebné vychádzať z ekonomicky oprávnených nákladov daného druhu poskytovanej sociálnej služby a to bez ohľadu na to, že poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach, za predpokladu, že je zapísaný v registri poskytovateľov ako jeden poskytovateľ jedného druhu sociálnej služby. Poukázal na to, že poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach, mnohé činnosti zabezpečuje spoločne pre obe alebo viaceré miesta / poskytovateľ nemá všetky činnosti spojené s poskytovaním danej sociálnej služby zabezpečované oboch budovách, ale sú spoločne zabezpečované z jednej z nich pre obe budovy, napr. mzdové záležitosti, vzdelávanie zamestnancov, príprava stravy, rôzne obslužného činnosti / a preto pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov pre daný druh sociálnej služby nachádzajúcej sa na dvoch miestach / zariadeniach / sa vychádza z celkových nákladov, ktoré vznikli na danú sociálnu službu v oboch miestach. V prípade, že by sa pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov nepostupovalo vyššie uvedeným spôsobom zariadenie (budova) miesto, v ktorom sa nezabezpečujú spoločné činnosti priamo, by mala ekonomicky oprávnené náklady nižšie, ktoré by však nezodpovedali reálnym nákladom danej sociálnej služby.
10. Z osobnej karty klienta - žalovanej z 11.02.2014 (č.l. 94) súd zistil, že žalovaná za obdobie od 1.01.2011 do 31.12.2011 platila úhrady za bývanie a iné služby mesačne iba vo výške 143,01 €, pričom za uvedené obdobie rozdiel v žalobcom požadovaných nezaplatených úhradách za bývanie a iné služby predstavuje sumu 1 237,83 €.
11. Z osobnej karty klienta - žalovanej z 11.02.2014 (č.l. 95) súd zistil, že žalovaná za obdobie od 1.01.2011 do 31.12.2012 platila úhrady za bývanie a iné služby mesačne iba vo výške 143,01 €, pričom za uvedené obdobie rozdiel v žalobcom požadovaných nezaplatených úhradách za bývanie a iné služby predstavuje sumu 1 980,51 €.
12. Z osobnej karty klienta - žalovanej z 10.02.2014 (č.l. 96) súd zistil, že žalovaná za obdobie od 1.01.2011 do 31.12.2013 platila úhrady za bývanie a iné služby mesačne iba vo výške 143,01 €, pričom za uvedené obdobie rozdiel v žalobcom požadovaných nezaplatených úhradách za bývanie a iné služby predstavuje sumu 2 723,19 €.
13. Z osobnej karty klienta - žalovanej z 17.04.2015 (č.l. 196) súd zistil, že žalovaná za obdobie od 1.01.2011 do 31.12.2014 platila úhrady za bývanie a iné služby mesačne iba vo výške 143,01 €, pričom za uvedené obdobie rozdiel v žalobcom požadovaných nezaplatených úhradách za bývanie a iné služby predstavuje sumu 3 470,85 €.
14. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že považuje za podstatné okolnosti to, že žalovaná prijíma sociálnu službu v podobe ubytovania, pričom žalovaná neplatí za poskytovanú sociálnu službu úhradu vo výške, ktorý predpokladá cenový predpis. Podaná žaloba je reakciou žalobcu na doterajšie neúspešné pokusy o vzájomnú dohodu a zároveň sa žalobou sleduje nastolenie spravodlivej rovnováhy medzi jednotlivými klientami v zariadení. Totiž, väčšina klientov v zariadení cca 80 % má uzatvorenú zmluvu so žalobcom ako to predpisuje zákon č. 448/2008 Z. z. a zároveň táto väčšina platí úhradu za ubytovanie podľa cenového predpisu. Sú tu aj seniori medzi ktorých patrí žalovaná p. C., ktorá nemá uzavretú zmluvu a neplatí úhradu v stanovenej výške. Žalobca poskytuje sociálne služby, resp. starostlivosť žalovanej od roku 1994, žalovaná bola teda prijatá k žalobcovi na základe rozhodnutia Sociálneho centra pre poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti č. SC-151/94 z 23.03.1994. Zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách bol zrušený zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a sociálne služby, dovtedajšia starostlivosť sa poskytujú od 1.01.2009 na základe zmluvy. Žalobca má za to, že v prípade žalovanej sa uplatnia prechodné ustanovenia zákona č. 448/2008 Z. z. a moment odkedy má dôjsť k poskytovaniu sociálnej služby na základe zmluvy nie je 1.01.2009, ale nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti žalovaného. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.01.2011. Keďže podľa názoru žalobcu je od 10.01.2011 v prípade žalovanej iba zmluva právnym titulom pre poskytovanie sociálnej služby, kvalifikoval svoj nárok ako nárok zo
zodpovednosti z bezdovôdného obohatenia. Doterajšie okolností naznačujú, že neuzatvorenie zmluvy žalovanou so žalobcom a neplatenie úhrady za ubytovanie vo výške podľa cenového predpisu je prejavom nesúhlasu žalovanej so zvýšením úhrady za ubytovanie v dôsledku Všeobecne záväzného nariadenia (ďalej len „VZN“). Žalobca si nárokuje len cenu za ubytovanie, ktorá je v žalobe podrobne rozpísaná, konkrétne: úhrada za plochu miestnosti a plochu príslušenstva miestnosti, pričom v zmysle VZN sa táto úhrada zvyšuje o sumu 0,30 € na deň za to, že žalovaná obýva miestnosť samostatne; ďalej zvýšenie o to, že užíva miestnosť nad plochu vyššiu ako 16 m2 a to vo výške 0,73 € na deň, ďalej zníženie o 0,27 € na deň, že je obytná miestnosť žalovanej vybavená elektromerom. Ďalej sa jedná o mesačnú sadzbu za využívanie spoločných priestorov vo výške 10 € mesačne a mesačná sadzba za režijné paušály za ubytovanie ( vecné plnenia spojené s bývaním ) vo výške 0,07 € na deň. Všetky tieto položky majú oporu vo VZN, konkrétne § 30.
15. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že považuje žalobu za neopodstatnenú, avšak žalovaná na pojednávaní neuviedla konkrétne dôvody. Žalovaná žiadala súd v predmetnej veci vykonať znalecké dokazovanie, čo navrhla súdu aj v písomnom podaní zo dňa 5.08.2015.
16. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že v zariadení je kapacita 281 klientov, z čoho 24 klientov zmluvy nepodpísalo. Sociálne služby poskytujú v štyroch budovách, a to na Podbrezovskej
- domov sociálnych služieb a zároveň zariadenie pre seniorov; Strelkovej - domov sociálnych služieb a pri Vinohradoch, tam sa nachádzajú dve budovy - zariadenie pre seniorov. Žalovaná býva konkrétne v zariadení pre seniorov, teda má svoju bytovú jednotku, ktorú obýva sama.
17. Podľa § 106 ods. 5 prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní / živnostenský zákon / v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb, fyzická osoba, ktorej sa na základe rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby, alebo fyzická osoba, ktorej sa na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, alebo ktorá je na základe rozhodnutia zaradená do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, sa považuje za odkázanú na túto sociálnu službu v rozsahu, ktorý zodpovedá minimálne požadovanému stupňu odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení podľa zákona účinného od 1. januára 2009 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu v tomto zariadení podľa zákona účinného od 1. januára 2009, najdlhšie do 31. decembra 2011.
18. Podľa § 106 ods. 6 cit. zákona, poskytovateľ sociálnej služby, ktorý do 31. decembra 2008 poskytoval starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom fyzickej osobe, ktorá po 31. decembri 2008 nie je odkázaná na túto starostlivosť na základe právoplatného rozhodnutia podľa zákona účinného od 1. januára 2009, je povinný tejto fyzickej osobe naďalej poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 1. januára 2009.
19. Podľa § 106 ods. 7 cit. zákona, sociálne služby, ktoré sa fyzickej osobe poskytovali k 31. decembru 2008, sa po tomto dni poskytujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu a uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu.
20. Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 cit. zákona, verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov znížených o príjem z finančného príspevku na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 a príjem z úhrady ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním sociálnej služby podľa § 71 ods. 7.
21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná na základe rozhodnutia Sociálneho centra pre poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti č. SC-151/94 zo dňa 23.03.1994 (právoplatné dňa 8.04.1994) bola prijatá do Sociálneho centra (Domova dôchodcov Rača), Pri Vinohradoch 267, Bratislava; do penzionovanej časti tohto centra - číslo bytu 122, počnúc dňom 19.04.1994 na dobu neurčitú. Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, ktorý nadobudol účinnosť 1.01.2009, prijímatelia sociálnej služby sú povinný platiť úhradu za sociálnu službu určenú poskytovateľom sociálnej služby podľa § 72 ods. 1 cit. zákona. Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74, v súlade so Všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov podľa § 72 ods. 2 cit. zákona. Žalobca ako poskytovateľ sociálnej služby (ďalej len „poskytovateľ sociálnej služby“) bol povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1.01.2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu v zmysle § 106 ods. 7 cit. zákona. Poskytovateľ sociálnej služby si svoju zákonnú povinnosť splnil a predložil žalovanej návrh Zmluvy č. 7/2011/P o poskytovaní sociálnej služby a návrhy Dodatkov č. 1/2011/P, č. 2/2011/P k tejto zmluve, avšak žalovaná zmluvu ani dodatky s poskytovateľom sociálnej služby neuzavrela. Poskytovateľ sociálnej služby bol však naďalej povinný žalovanej poskytovať sociálnu službu podľa zákona č. 448/2008 Z. z. účinného od 1. 01. 2009, podľa § 106 ods. 6 prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z.. Súd mal za to, že právnym dôvodom žalovanej na poberaní sociálnej služby od žalobcu bolo pôvodne rozhodnutie č. SC-151/94 zo dňa 23.03.1994 o umiestnení žalovanej v Sociálnom centre - penzióne pre dôchodcov (právoplatné dňa 8.04.1994). S poukazom na prechodné ustanovenia cit. zákona súd dospel k záveru, že žalovanej zanikol právny titul na poberanie predmetnej sociálnej služby dňom právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti č. MAGS OSV 53640/2010-324309/1336 zo dňa 25.11.2010 (právoplatné dňa 10.01.2011), t.j. dňa 10.01.2011, pričom napriek tomu, že prejavila vôľu zotrvať v zariadení žalobcu a teda naďalej prijímať sociálnu službu v rozsahu ako ju poberá na základe predchádzajúceho rozhodnutia, ďalší jej pobyt je už bez právneho dôvodu, keďže neuzavrela zmluvu so žalobcom o poskytovaní sociálnej služby, ktorá je podľa zákona č. 448/2008 Z. z. už jediným právnym titulom na poskytovanie sociálnej služby. Žalovaná uviedla ako dôvod neuzavretia zmluvy so žalobcom tú skutočnosť, že v sume úhrady nie je vyčíslená úhrada za stravovanie, pričom namietala aj ekonomicky oprávnené náklady žalobcu, ktoré určujú maximálnu hranicu úhrady. Z osobnej karty klienta - žalovanej (č. l. 94-96, 196) súd zistil, že žalovaná uhrádzala za bývanie a iné služby mesačne sumu 143,01 €, pričom výška úhrady vypočítaná podľa Všeobecne záväzného nariadenia Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009 (ďalej len „VZN BSK“) v znení VZN BSK č. 39/2010 a č. 43/2011 mala byť za 1/2011 suma 277,33 €; za obdobie 2-7/2011 suma 268,72 €; za 8/2011 suma 244,70 €; za obdobie 9/2011 - 6/2014 suma 204,90 €; za obdobie 7/2014-12/2014 suma 205,73 €. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje rozdiel medzi skutočnými úhradami žalovaného a výškou úhrad podľa VZN BSK č. 31/2009 v znení VZN BSK č. 39/2010 a č. 43/2011, keď žalovaný prijíma sociálnu službu bez právneho titulu. Rozdiel činí za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2014 sumu 3 470,85 €. S poukazom na dôvodovú správu k prechodným ustanoveniam zákona č. 448/2008 Z. z. súd mal za to, že cit. zákon zabezpečuje prechodnými ustanoveniami kontinuitu poskytovania sociálnych služieb seniorov tým, že seniori, ktorí prijímali sociálnu službu pred 1.01.2009 sa považujú za odkázaných minimálne v takom stupni, aká je potrebná na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov (tzv. fikcia odkázanosti) a možnosťou seniora uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb a povinnosťou poskytovateľa uzavrieť zmluvu. Poskytovanie sociálnej služby bez zmluvy bolo na preklenutie tohto obdobia a preto bolo časovo obmedzené do právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti. Výška bezdôvodného obohatenia je daná obvyklou úhradou akú platia seniori v predmetnom zariadení podľa všeobecne záväzného nariadenia po odrátaní toho, čo žalovaná skutočne zaplatila. Žalobca súdu predložil vyčíslenie ekonomicky oprávnených nákladov, tak ako ich vykázal podľa druhu sociálnej služby - zariadenie pre seniorov a to vo výške 574,49 € za rok 2011, 531,83 € za rok 2012 a 533,67 € za rok 2013. Napriek tomu, že žalovaná sporovala jednotlivé zložky, z ktorých žalobca vychádzal pri výpočte EON, súd považoval žalovanou navrhnuté znalecké dokazovanie za
nadbytočné, nakoľko nemal pochybnosti o preukázanej výške EON vzhľadom na ostatné listinné dôkazy (okrem iného aj listinný dôkaz - ekonomicky oprávnené náklady vykázané inými zariadeniami v rámci Slovenska pre druh sociálnej služby - zariadenie pre seniorov), ktoré boli v konaní predložené žalobcom. Súd mal za to, že nemožno zredukovať ekonomicky oprávnené náklady žalobcu len na náklady spojené s prevádzkou budov a teda len na ubytovanie, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, že sociálna služba, ktorú žalovaná poberá od žalobcu zahŕňa aj poskytovanie celodennej starostlivosti o klientov príslušného zariadenia - kontrola, či klient ráno vyvesil štítok (že sa v poriadku zobudil), služby vrátnika, údržbára, prítomnosť sociálnych sestier, služby pokladníčky, ktorej klienti platia za úhradu, zamestnanci ekonomického úseku, riaditeľ. Nakoľko žalovaná neuzatvorila so žalobcom zmluvu, výška bezdôvodného obohatenia u žalovanej je daná obvyklou úhradou, teda úhradou, ktorú platia klienti žalobcu v porovnateľnej izbe, preto zisťovať presnú výšku EON v tomto konaní je nadbytočné a súd nepovažoval za hospodárne nariaďovať znalecké dokazovanie na výšku EON. Vzhľadom na uvedené dôvody nemožno predpokladané náklady nájomného bývania porovnávať s ekonomicky oprávnenými nákladmi na sociálnu službu a súd dospel k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia v podobe úhrady, ktorá vychádza z ustanovenia § 72 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z. z. je odôvodnená. Na základe vykonaného dokazovania mal súd teda preukázané, že žalovaná platí mesačne úhradu za sociálne služby v nižšej výške ako je výška úhrady podľa VZN BSK č. 31/2009, v znení VZN BSK č. 39/2010 a č. 43/2011, teda rozdiel medzi úhradou, ktorú platí žalovaná vo výške 143,01 € mesačne a sumou úhrady určenou citovaným VZN BSK činí za obdobie od 1.01.2011 do 31.12.2014 celkom sumu 3 470,85 €. Zároveň žalovaná chce zotrvať naďalej v zariadení žalobcu a poberať od neho sociálnu službu, a teda je povinná hradiť úhradu vo výške ako ju dôkazne preukázal žalobca. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že žalobca hospodári s verejnými prostriedkami, a preto si musí uplatňovať od klientov zariadenia vzniknuté pohľadávky. Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu mal teda preukázané, že žalobca poskytuje žalovanej sociálne služby, táto však odmieta uzavrieť so žalobcom zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, preto žalovaná je povinná v zmysle cit. ustanovení vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške ako je vyčíslené vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nesplnila svoj záväzok vydať bezdôvodné obohatenie riadne a včas, čím sa dostala do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi z dlžnej sumy úrok z omeškania v zmysle cit. ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu nasledujúcom po dátume splatnosti podľa výzvy zo dňa 5.03.2013 na zaplatenie úhrady za obdobie od 1.01.2011 do 31.12.2012 vo výške 2.044,33 €, ktorá bola doručená žalovanej dňa 7.03.2013, preto v zmysle ust. § 563 Obč. zák. sa žalovaná dostala do omeškania počnúc od 9.03.2013. Následne za ďalšie obdobie od 1.01.2013 do 30.04.2013 sa žalovaná dostala do omeškania nasledujúci deň po prevzatí platobného rozkazu (31.07.2013), mala zaplatiť sumu 352,99 €, t.j. do omeškania sa dostala od 1.08.2013. Následne na návrh žalobcu súd pripustil zmenu žalobného petitu na pojednávaní dňa 31.03.2014 za obdobie od 1.05.2013 do 31.12.2013, žalovaná mala zaplatiť 1.04.2014 sumu 325,87 €, t.j. do omeškania sa dostala od 2.04.2014. Následne na základe ďalšieho návrhu žalobcu súd uznesením zo dňa 31.03.2016, č. k. 7C 270/2013-271 pripustil zmenu žalobného petitu jeho rozšírením za obdobie od 10.01.2014 do 31.12.2014, žalovaná mala zaplatiť 6.08.2015 sumu 747,66 €, t.j. do omeškania sa dostala od 7.08.2015. Vzhľadom na uvedené, súd v súlade s cit. ustanoveniami zaviazal žalovanú aj na zaplatenie príslušenstva z dlžných súm istiny ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanej, ktorá bola v spore neúspešná náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podania odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).