Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-252-2013.pdf
PDF · 102.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/252/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletého H. J., nar. XX. 1. XXXX, trvalé bydlisko Y., ul. F. č. XXX/X, občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky H. J., nar. XX. 7. XXXX, trvalé bydlisko L., ul. S. č. XXX/XXX, prechodné bydlisko X. spolková republika, V., H. č. XX občianky Slovenskej republiky, a otca H. J., nar. XX. 5. XXXX, trvalé bydlisko Y., ul. F. č. XXX/X, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky a otca na zmenu úpravy práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 24. 10. 2016, takto
rozhodol:
I. Súd maloletého H. J., nar. XX. 1. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca H. J., nar. XX. 5. XXXX. II. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Matka H. J., nar. XX. 7. XXXX, je povinná prispievať na výživu maloletého H. J. sumou 190 EUR mesačne od 1.9.2013, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca maloletého dieťaťa. IV. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletého Michala J., za obdobie od 1. 9. 2013 do 31. 10. 2016, vo výške 7 220 EUR, je matka p o v i n n á splácať v mesačných splátkach po 200 EUR mesačne, spolu s bežným výživným, k rukám otca mal. dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
IV. Týmto rozsudkom sa mení:
· rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 20. 4. 2005, sp. zn. 16C 187/2003, v časti zverenia maloletého H. J. matke H. J., do jej osobnej starostlivosti, · rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 1. 12. 2011, sp. zn. 21P 465/2010, v časti zvýšeného výživného pre maloletého H. J., ktoré sa zaviazal platiť otec maloletého dieťaťa H. J.. V. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 27. 8. 2013, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 2. 9. 2013, sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca a zaviazala sa prispievať na jeho výživu sumou 100 EUR mesačne. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že odchádza v mesiaci október s mladším synom Jakubom do zahraničia, kde by mal starší syn H. ťažkosti adaptovať sa v jazyku v škole a podobne.
2. Návrhom zo dňa 11. 09. 2013, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 12. 09. 2013, sa otec maloletého dieťaťa domáhal, aby súd zveril maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku prispievať na jeho výživu sumou 30 % zo životného minima mesačne. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že dňa 06.09.2013 mu telefonovala stará matka syna, aby si prišiel po dieťa, nakoľko jeho
matka vycestovala do zahraničia za prácou. Vzhľadom k tomu, že syn je v jeho osobnej starostlivosti od 06.09.2013 a nie je ani reálny predpoklad, že by matka riadne aj naďalej zabezpečovala o neho starostlivosť, nakoľko sa zdržiava v zahraničí na neznámom mieste, je nutné upraviť práva a povinnosti k mal. dieťaťu.
3. Na pojednávanie nariadené v tejto veci sa nedostavila matka, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila prostredníctvom elektronickej pošty. Nakoľko matka ospravedlnila svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov, nepožiadala o odročenie pojednávania a z podania zaslaného elektronickou poštou zo dňa 24.10.2016 vyplýva, že navrhuje vykonať pojednávanie, súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti.
4. Sudca spojil na spoločné konanie návrh matky a návrh otca na zmenu úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu.
5. Otec vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že manželstvo s matkou mal. dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom OS Žilina v roku 2005. Týmto rozsudkom bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný výživným 1000 SK. Následne bol zaviazaný prispievať na jeho výživu rozsudkom OS Žilina z roku 2011 v sume 100 EUR mesačne. Matka v septembri 2013 odišla do Nemeckej spolkovej republiky za svojim priateľom aj s druhým dieťaťom a syna Michala mu nechala, aby som sa oň odvtedy stará. Súhlasil s tým, že sa o syna H. bude starať a stará sa o neho až doteraz. Matka odvtedy výživné neplatí. Naposledy sa so synom stretla pred rokom. Nič mu nekupuje. Obidvaja sa dohodli na tom, že dieťa bude zverené do jeho osobnej starostlivosti, styk matky so synom nebude upravený. Na výživnom sa dohodli vo výške 190 EUR mesačne od 9/2013. Matka mu povedala, že dlžné výživné zaplatí jednorazovo. Medzitým sa v Nemecku vydala za pána H., deti nemajú. Matka sa v Nemecku stará o svojho syna, ktorý sa jej narodil po rozvode ich manželstva. V roku 2013 až doteraz pracoval ako stavebný robotník. V roku 2013 bol jeho čistý mesačný príjem asi 450 EUR, rovnako aj v roku 2014, 2015 aj 2016. Iný príjem nemá. Vlastní polovicu rodinného domu, ktorý patril do BSM s bývalou manželkou. V tomto dome býva aj s manželkou a dcérou. Uzatvoril manželstvo asi pred 3 rokmi. Dcéra má dva roky. Manželka je na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok asi 220 EUR. Syn chodí do 9. triedy ZŠ. V septembri 2013 navštevoval do 6. ročník ZŠ. Jeho zdravotný stav je dobrý. V roku 2014 chodil na lukostreľbu, kde platil 20 EUR mesačne. V roku 2015 chodil syn na doučovanie z nemčiny a z angličtiny, kde platil 20 EUR za obidva jazyky. V súčasnosti na krúžky nechodí, ani na doučovanie z nemčiny a z angličtiny. Výdavky na syna sú nasledovné: na stravu 100 EUR, oblečenie asi 60 EUR, hygienické a iné základné potreby 10 EUR, výdavky v škole 20 EUR, voľno časové aktivity 10 EUR, cestovné 20 EUR mesačne. Celkové výdavky na syna sú mesačne asi 220 EUR. Za bývanie platia s manželkou od 70 - 80 EUR. Jeho osobné výdavky sú asi 200 EUR. Navrhol dieťa zveriť do jeho osobnej starostlivosti, styk s matkou neupravovať. Výživné navrhol určiť od 1.9.2013 vo výške 190 EUR, ako sa rodičia dohodli a splátky dlžného výživného po 200 EUR.
6. Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že odporúča návrhu otca vyhovieť. Otec sa už o dieťa stará tri roky. V starostlivosti o dieťa neboli zistené nedostatky. Matka sa zdržiava dlhodobo v zahraničí.
7. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:
Súd sa na pojednávaní oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 20.04.2005 sp. zn. 16C 187/2003-56. Z tohto rozsudku vyplýva, že rodičia mal. dieťaťa uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa dohodli, že mal. Michal sa na čas po rozvode zveruje do výchovy a osobnej starostlivosti matke. Otec mal. dieťaťa sa zaviazal platiť výživné na mal. H. po 1 000,- Sk mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Súd sa oboznámil aj s rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 01.12.2011 sp. zn. 21P 465/2010-178. Z tohto rozsudku vyplýva, že rodičia mal. dieťaťa uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal platiť na mal. H. výživné zvýšené zo sumy 70 EUR mesačne na sumu 100 EUR mesačne s účinnosťou od podania návrhu.
Z uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 9P/252/2013-203 zo dňa 28.10.2013 vyplýva, že mal. Michal bol dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca.
Z potvrdenia spoločnosti L. SK, s.r.o. o výške príjmu otca vyplýva, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 09/2012 - 09/2013 predstavoval sumu cca 440 EUR.
Z vyjadrenia matky zaslaného elektronickou poštou dňa 24.10.2016 vyplýva jej súhlas so zverením mal. H. do osobnej starostlivosti otca.
Z návrhu na dohodu o výživnom pre mal. Michala zaslaného elektronickou poštou matkou dňa 24.10.2016 vyplýva, že medzi matkou a otcom vznikla ústna dohoda o výške výživného - 190 EUR mesačne.
Zo správy ÚPSVaR Žilina z prešetrenia rodinného prostredia vyplýva, že otec mal. dieťaťa uzatvoril v 05/2013 manželstvo s H. H., s ktorou žijú v spoločnej domácnosti v novopostavenom rodinnom dome. Otec spolu s manželkou zabezpečujú komplexnú starostlivosť o mal. H.. Manželka súhlasí so zverením syna do osobnej starostlivosti manžela. Aktuálne sa mal. H. vyjadril, že kontakt s matkou nechce udržiavať. Matka si vyživovaciu povinnosť neplní. Chce byť zverený do starostlivosti otca. Vzhľadom k tomu, že syn je v osobnej starostlivosti otca od 06.09.2013 a nie je ani reálny predpoklad , že by matka riadne zabezpečovala o neho starostlivosť, nakoľko sa zdržiava v zahraničí, odporúčajú mal. H. zveriť do osobnej starostlivosti otca.
8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20160701> sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.
9. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom otca, výsluchom kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.
10. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 16C 187/2003-56 zo dňa 20.04.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2005 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa mal. H. na čas po rozvode zveril do výchovy a osobnej starostlivosti matke. Otec sa zaviazal povinnosťou platiť výživné na mal. H. po 1 000,- Sk mesačne. O úprave rodičovských práv a povinností bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 01.12.2011, č. k. 21P 465/2010-178, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2012 a vykonateľnosť dňa 02.01.2012, ktorým
bola medzi rodičmi schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal platiť na mal. H. výživné zvýšené zo sumu 70 EUR mesačne na sumu 100 EUR mesačne.
11. Predmetom konania bolo opätovne rozhodnúť o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu, pretože došlo k podstatnej zmene okolnosti - mal. H. sa natrvalo presťahoval k otcovi. Mal. H. sa v starostlivosti otca nachádza od septembra 2013 až do súčasnosti. Samotný maloletý sa vyjadril tak, že chce byť zverený do starostlivosti otca. Matka so zverením mal. Michala do osobnej starostlivosti otca súhlasila. U otca neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého. Vzhľadom na uvedené preto súd zveril maloletého do starostlivosti otca.
12. V čase posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti bol mal. H. žiakom 4. ročníka základnej školy, v súčasnosti je žiakom 9. ročníka, teda študuje v druhom stupni základnej školy. Otec podrobne popísal výdavky, spojené s výchovou a výživou syna, o ktorých súd nemal pochybnosti, pretože nevybočovali z bežných výdavkov pre deti takéhoto veku. Súd ustálil odôvodnené výdavky mal. H. na sumu cca 200 EUR mesačne od podania návrhu (strava 100 EUR, oblečenie 40 EUR, hygienické a iné základné potreby 10 EUR, výdavky v škole okolo 20 EUR, voľnočasové aktivity 10 EUR, cestovné 20 EUR).
13. Dôležitou skutočnosťou pri určovaní výšky výživného povinného rodiča je osobná starostlivosť druhého rodiča o maloleté dieťa. Otec zabezpečuje pre dieťa aj bývanie a iné plnenia.
14. Matka v písomnom podaní uviedla, že je žena v domácnosti a opatrovateľka syna E., ktorý má zdravotné postihnutie. Poberá príspevok ako opatrovateľ a prídavky na syna E.. Výška výživného, na ktorej sa s otcom mal. Michala dohodli predstavuje výšku prídavkov na dieťa v Nemecku.
15. Otec je aj naďalej zamestnaný ako stavebný robotník, pričom jeho príjem sa zásadne nezmenil.
16. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z týchto relevantných skutočností:
· z nákladov na výchovu a výživu pre maloletého tak, ako to uviedol otec, čo matka nespochybnila (výšku a druhy nákladov, ktoré považoval súd za odôvodnené),
· otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti o maloletého,
· rodičia sa na výške výživného vedeli dohodnúť a súd túto sumu považoval za primeranú.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd určil výživné pre maloletého vo výške 190 EUR od 01.09.2013, t.j. od počiatku mesiaca, v ktorom bol podaný návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu, pričom takýto postup nepovažoval za priznanie výživného spätne tak, ako to má na mysli ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pretože súd týmto postupom sledoval úpravu výživného za celý príslušný kalendárny mesiac, bez potreby vypočítavania pomernej časti výživného za mesiac september 2013 (Zákon o rodine totiž sumy výživného viaže na opakujúce sa mesačné plnenia).
18. Vzhľadom na to, že mal. H. bol trvalo v starostlivosti otca od septembra 2013 a matka za toto obdobie neprispievala otcovi na výživu syna, vznikol matke za obdobie od 01.09.2013 do 31. 10. 2016 dlh na výživnom vo výške 7 220 EUR (38 mesiacov x 190 EUR). Za obdobie od 01.09.2013 - 31.12.2013 mala matka zaplatiť výživné vo výške 760 EUR (4 mesiace x 190 EUR). Za obdobie od 01.01.2014 - 31.12.2014 mala matka zaplatiť výživné vo výške 2 280 EUR (12 mesiacov x 190 EUR). Za obdobie od 01.01.2015 - 31.12.2015 mala matka zaplatiť výživné vo výške 2 280 EUR (12 mesiacov x 190 EUR). Za obdobie od 01.01.2016 do 31.10.2016 mala matka zaplatiť výživné vo výške 1 900 EUR ( 10 mesiacov x 190 EUR).
19. Súd povolil nedoplatok na výživnom splácať matke po 200 EUR mesačne, splatných spolu s bežným výživným k rukám otca maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Súd povolenie splátok odôvodňuje výškou určeného výživného a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou.
20. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 20. 4. 2005, sp. zn. 16C 187/2003, v časti zverenia maloletého H. J. matke H. J., do jej osobnej starostlivosti ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7. 6. 2011 a vykonateľnosť dňa 16. 6. 2011 a rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 1. 12. 2011, sp. zn. 21P 465/2010, v časti zvýšeného výživného pre maloletého H. J., ktoré sa zaviazal platiť otec maloletého dieťaťa H. J., pretože sa zmenili pomery tak, ako je uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
22. Podľa ustanovenia § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe návrhu meniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy nastala podstatná zmena pomerov.
23. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 CMP).
24. Podľa § 44 CMP lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Proti výroku o schválení dohody rodičov, odvolanie nie je prípustné (§ 122 CMP).
Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa odvolania vzdali, preto proti nemu nemožno podať odvolanie (§ 368 CSP).
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.