Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16T-64-2016.pdf
PDF · 197.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-16T/64/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a prísediacich Ľ. S. a X.. C. T., v trestnej veci obžalovaných K. P. a R. V., pre zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom 24. októbra 2016, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n í
1/ K. P., narodený XX.XX.XXXX v N., trvalé bydlisko D., H. XXXX/X, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, a
2/ R. V., narodená XX.XX.XXXX v R., trvalé bydlisko J., A. XXXX/XX,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e
v bode 1/ obžalovaní K. P. a R. V. dňa 28.02.2016 v čase okolo 22:00 hodiny až 22:10 hodiny vo C. na ulici F. J. po predchádzajúcej vzájomnej dohode prinútili nastúpiť do vozidla zn. Škoda Octavia, čiernej farby, EČ:N. K. K. z C., sadnúť na zadné sedadlo s detskými poistkami proti otvoreniu dverí zvnútra so slovami, že ak nenasadne k nim do auta, tak môže byť inokedy ešte horšie, tohto následne odviezli vozidlom na cestu vedúcu z obce Š. do obce J., pričom počas jazdy K. K. opakovane obvinený K. P. fyzicky napadol úderom lakťa a päsťami do tváre a pod hrozbou násilia ho spoločne s R. V. nútili uviesť skutočnosti, ktoré mal vypovedať na polícii ohľadne peňazí z herne, ktoré mala R. V. spreneveriť a tiež odkiaľ pozná meno K. P., ktorý ho opätovne vo vozidle napadol viacnásobnými údermi päsťami do tváre a tela s tým, že sa mu vyhrážal, že ak sa bude pred údermi kryť, tak ho doreže, po zastavení vozidla asi 50 metrov od rázcestia križovatky vedúcej k obci J., keď sa dozvedel, že na neho nič K. K. nepovedal, sa mu začal vyhrážať, že kto povie jeho meno, tak toho zabije, že ľudia zomierajú, ktorí spomenú jeho meno, obvinená R. V. sa mu pritom začala vyhrážať, že nech sa neopováži ísť na políciu a povedať, čo sa teraz stalo a uvádzala, že jej otec, keď sa vráti z basy, môže vyvraždiť celú jeho rodinu a tiež, že majú dosť peňazí na benzín, aby ho mohli k nej alebo k K. P. zobrať do pivnice a tam podpáliť, potom ho obvinený K. P. vyvliekol z vozidla na cestu, kde ho opätovne už ležiaceho na zemi opakovane kopal do tela a stupil mu nohou na hlavu, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy hlavne v spánkovej časti s krvným výronom a opuchom s prejavmi vegetatívnej symptomatológie, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre a nosa s krvácaním, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti úst, vylomenie 1. a 2. zuba horného zuboradia vpravo, 2. zuba dolného zuboradia, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej strany hrudnej steny, ľavého ramena a ľavej ruky, ktoré zranenia si vyžiadali odôvodnenú dobu liečenia 3 (tri) týždne vpravo, v bode 2/ obžalovaná R. V. dňa 08.01.2016 asi o 05:00 hodine v herni A. vo C. R. R. I. XXX/X si ako čašníčka a krupiérka spoločnosti N., s r.o., N., bez vedomia a súhlasu majiteľa herne K. W., zobrala finančnú hotovosť vo výške 1.590,51 Eur, určenú na vyplácanie výhier na herných automatoch ako aj dennú tržbu vo výške 97,02 Eur, pričom tieto finančné prostriedky mala odovzdať nasledujúcej zmene, čo však neurobila, ponechala si ich a použila ich pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti N., s r.o. N., S. X, spôsobila škodu vo výške 1.687,53 Eur,
teda
obžalovaný K. P.
v bode 1/ obžaloby
- spoločným konaním iného nútil, aby niečo konal,
obžalovaná R. V.
v bode 1/ obžaloby
- spoločným konaním iného nútila, aby niečo konal, v bode 2/ obžaloby
- prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l i
obžalovaný K. P.
v bode 1/ obžaloby
- zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 odsek 1 Trestného zákona,
obžalovaná R. V.
v bode 1/ obžaloby
- zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 odsek 1 Trestného zákona, v bode 2/ obžaloby
- prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného.
Z a t o s a o d s u d z u j ú : Obžalovaný K. P.
Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písmeno l), písmeno k) § 37 písmeno m), § 38 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaná R. V.
Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písmeno l), § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba s probačným dohľadom na 4 (štyri) roky. Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno g), písmeno j) Trestného zákona sa jej ukladajú povinnosti spočívajúce v príkazoch
- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu so- ciálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a
- zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaní K. P. a R. V. zaväzujú nahradiť poškodenému K. K., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko I. XXXX/X, C., spoločne a nerozdielne škodu vo výške 1.412,80 Eur. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaná R. V. zaväzuje nahradiť poškodenej spoločnosti N., s.r.o., so sídlom S. X, N., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 1.687,53 Eur. Naproti tomu podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku sa obžalovaný K. P. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany z 27.6.2016, sp. zn. Pv/201/16/2204, pre skutok obžalobou právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že
dňa 23.02.2014 v čase od 23:30 hodiny do 01:30 hodiny dňa 24.02.2014 v N. na ulici K. XX vnikol do penziónu A. tak, že vylomil dvere zadného vchodu vedúceho z dvora penziónu na krytú terasu, následne prešiel cez neuzamknuté posuvné dvere do priestorov reštaurácie, odkiaľ sa dostal na recepciu penziónu a tu odcudzil z pokladne umiestnenej pod recepčným pultom hotovosť vo výške 100,- Eur, z neuzamknutej zásuvky pod recepčným pultom modrú príručnú pokladničku so stravnými lístkami v celkovej hodnote 238,35 Eur a hotovosťou vo výške 1.968,59 Eur, potom prešiel do priestorov za recepciou, odkiaľ odcudzil zo serverovne zaznamenávacie zariadenie kamerového systému značky Western Digital, 500 GB, SATA/16 MB Cache, model WD5000AAKS, ktoré následne poškodil skrutkovačom a odhodil do potoku A., čím spôsobil spoločnosti N. A., s r.o. N., K. číslo 21, IČO XX XXX XXX, škodu krádežou vo výške 2.346,94 Eur, poškodením zaznamenávacieho zariadenia škodu vo výške 720,- Eur a poškodením dverí škodu vo výške 120,- Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť N. A., s r.o., so sídlom K.Ú. XX, N., IČO XXX XXX XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Piešťanoch podal 28. júna 2016 na Okresnom súde Piešťany (ďalej len tunajší súd) obžalobu sp. zn. Pv 201/16/2204 (ďalej len obžaloba) na K. P. a R. V. na tom skutkom základe, že obvinený K. P. 1/ dňa 23.02.2014 v čase od 23:30 hodiny do 01:30 hodiny dňa 24.02.2014 v N. na ulici K. XX vnikol do penziónu A. tak, že vylomil dvere zadného vchodu vedúceho z dvora penziónu na krytú terasu, následne prešiel cez neuzamknuté posuvné dvere do priestorov reštaurácie, odkiaľ sa dostal na recepciu penziónu a tu odcudzil z pokladne umiestnenej pod recepčným pultom hotovosť vo výške 100,- Eur, z neuzamknutej zásuvky pod recepčným pultom modrú príručnú pokladničku so stravnými lístkami v celkovej hodnote 238,35 Eur a hotovosťou vo výške 1.968,59 Eur, potom prešiel do priestorov za recepciou, odkiaľ odcudzil zo serverovne zaznamenávacie zariadenie kamerového systému značky Western Digital, 500 GB, SATA/16 MB Cache, model WD5000AAKS, ktoré následne poškodil skrutkovačom a odhodil do potoku A., čím spôsobil spoločnosti N. A., s r.o. N., K. Č. XX, IČO XXX XXX XX škodu krádežou vo výške 2.346,94 Eur, poškodením zaznamenávacieho zariadenia škodu vo výške 720,- Eur a poškodením dverí škodu vo výške 120,- Eur, obvinená R. V. 2/ dňa 08.01.2016 asi o 05:00 hodine v herni A. vo C. R. R. I. XXX/X si ako čašníčka a krupierka spoločnosti N., s r.o. N., bez vedomia a súhlasu majiteľa herne K. W., zobrala finančnú hotovosť vo výške 1.590,51 Eur, určenú na vyplácanie výhier na herných automatoch ako aj dennú tržbu vo výške 97,02 Eur, pričom tieto finančné prostriedky mala odovzdať nasledujúcej zmene, čo však neurobila, ponechala si ich a použila ich pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti N., s r.o. N., S. X spôsobila škodu vo výške 1.687,53 Eur, obvinený K. P. a obvinená R. V. 3/ dňa 28.02.2016 v čase okolo 22:00 hodiny až 22:10 hodiny vo C. na ulici F. J. po predchádzajúcej vzájomnej dohode prinútili nastúpiť do vozidla zn. Škoda Octavia, čiernej farby, EČ:N. K. K. z C., sadnúť na zadné sedadlo s detskými poistkami proti otvoreniu dverí zvnútra so slovami, že ak nenasadne k nim do auta, tak môže byť inokedy ešte horšie, tohto následne odviezli vozidlom na cestu vedúcu z obce Š. do obce J., pričom počas jazdy K. K. opakovane obvinený K. P. fyzicky napadol úderom lakťa a päsťami do tváre a pod hrozbou násilia ho spoločne s R. V. nútili uviesť skutočnosti, ktoré mal vypovedať na polícii ohľadne peňazí z herne, ktoré mala R. V. spreneveriť a tiež odkiaľ pozná meno K. P., ktorý ho opätovne vo vozidle napadol viacnásobnými údermi päsťami do tváre a tela s tým, že sa mu vyhrážal, že ak sa bude pred údermi kryť, tak ho doreže, po zastavení vozidla asi 50 metrov od rázcestia križovatky vedúcej k obci J., keď sa dozvedel, že na neho nič K. K. nepovedal, sa mu začal vyhrážať, že kto povie jeho meno, tak toho zabije, že ľudia zomierajú, ktorí spomenú jeho meno, obvinená R. V. sa mu pritom začala vyhrážať, že nech sa neopováži ísť na políciu a povedať, čo sa teraz stalo a uvádzala, že jej otec, keď sa vráti z basy, môže vyvraždiť celú jeho rodinu a tiež, že majú dosť peňazí na benzín, aby ho mohli k nej alebo k K. P. zobrať do pivnice a tam podpáliť, potom ho obvinený K. P.Á. vyvliekol z vozidla na cestu, kde ho opätovne už ležiaceho na zemi opakovane kopal do tela a stupil mu nohou na hlavu, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy hlavne v spánkovej časti s krvným výronom a opuchom s prejavmi vegetatívnej symptomatológie, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre a nosa s krvácaním,
pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti úst, vylomenie 1. a 2. zuba horného zuboradia vpravo, 2. zuba dolného zuboradia, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej strany hrudnej steny, ľavého ramena a ľavej ruky, ktoré zranenia si vyžiadali odôvodnenú dobu liečenia 3 (tri) týždne vpravo, ktoré skutky prokurátor právne kvalifikoval u K. P. v bode 1/ obžaloby ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a v bode 3/ obžaloby ako zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 odsek 1 Trestného zákona a u R. V. v bode 2 obžaloby ako prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona a v bode 3 obžaloby ako zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný K. P. (ďalej tiež obžalovaný) na hlavnom pojednávaní konanom 14. septembra 2016 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného pod bodom 3/ obžaloby. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Po tichej porade senátu bez prerušenia hlavného pojednávania vyhlásil súd uznesenie podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku pod bodom 1/ obžaloby, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal súd žiadne pochybnosti o jeho vine. Zároveň rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ obžaloby obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinný. Obžalovaná R. V. (ďalej tiež obžalovaná) na hlavnom pojednávaní konanom 14. septembra 2016 urobila taktiež vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania oboch skutkov, ktoré jej za vinu kladie obžaloba. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovanú, pričom táto na všetky položené otázky odpovedala súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovanej prijať. Po tichej porade senátu bez prerušenia hlavného pojednávania vyhlásil súd uznesenie podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutkov pod bodmi 2/ a 3/ obžaloby, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal súd žiadne pochybnosti o jej vine. Zároveň rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. K dokazovaniu ohľadom skutku pod bodom 1/ obžaloby - obžalovaný P. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal ohľadom skutku pod bodom 1/ obžaloby dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej J. I., svedkov X.. X. J., K. Š.J., D.. K. P., K. P., I. P. O. W. P.. So súhlasom strán oboznámil súd čítaním znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu v Bratislave a čítaním oboznámil aj listinné dôkazy založené vo vyšetrovacom spise. Obžalovaný pri výsluchu uviedol, že v čase skutku bol doma. Vtedy býval spolu s manželkou na H. Č.. X R. D. v dome jeho rodičov, kde býval aj spolu s bratom. O skutku sa dozvedel na druhý deň od svojej matky, ktorá sa o tom dozvedela v práci. Vie na 100%, že bol doma, lebo otcova matka, s ktorou sa 20 rokov jeho otec nebaví, mala narodeniny. A keďže jeho otec tento dátum nesie ťažko, tak si vypil a celá rodina boli s ním, aby sa niečo nestalo. To mu môžu potvrdiť manželka, jeho otec, mama aj brat. V penzióne po skutku pracoval ešte dva mesiace, potom dal výpoveď, lebo mu bola daná zmluva iba na dohodu a nie na stály pracovný pomer ako mu bolo sľúbené. Výpoveď dal kvôli tomu, lebo si našiel lepšie pracovné miesto. V čase, keď sa zamestnal v penzióne, mal nejaké peniaze našetrené, lebo sa predtým aj s manželkou vrátili z Cypru. Zamestnal sa preto, lebo si chcel zobrať úver na bývanie, tak potreboval banke dokladovať pracovnú zmluvu. Bolo to pol roka po svadbe, dostali aj v rámci svadby dosť peňazí, čo vie preukázať aj výpisom z účtu manželky, bola to suma do 10.000 Eur. Na Cypre boli so ženou niečo cez rok a pol, vrátili sa v apríli 2013, mesačný príjem tam bol okolo 2500 Eur. Vrátili sa preto, lebo sa mal narodiť syn, chceli mať svadbu na Slovensku, tiež kvôli občianstvu syna, lebo ak by sa narodil na Cypre, získal by cyperské občianstvo, pričom by nemohol mať dve občianstva. Mesačná mzda v penzióne bola okolo 400 Eur v čistom. Čo sa týka toho skrutkovača, ktorý tam bol zadržaný, je to skrutkovač patriaci hotelu, s ktorým dva dni predtým opravoval v penzióne vysávač, keďže jeho práca nočného recepčného zahŕňala aj údržbárske a upratovacie práce. Taktiež musel v noci vysávať, preto opravoval aj vysávač. Oprava mu nerobila
problém, lebo je vyučený elektrotechnik. Závada na vysávači spočívala v tom, že buď tam bol elektrický kábel preťatý, alebo bolo treba vysávač vyčistiť, lebo zle ťahal, bolo ho treba celý rozobrať. Bol to veľký priemyselný vysávač, ktorý ani nemá vrecko, je tam len veľký filter, pod ním je spodná nádoba, do ktorého ide špina a v podstate hore ide kábel do takej misy, kde ten kábel bol často zlomený a vysávač nešiel zapnúť, vypnúť. Obžalovaný uviedol, že musel rozobrať ten horný dekel, ktorý sa rozoberal zvnútra a buď dotiahnuť ten elektrický kábel alebo vyčistiť ten spínač, ktorý sa zanášal. Ten skrutkovač, ktorý bol zaistený na mieste činu, sa bežne predtým nachádzal buď na recepcii v zásuvke, alebo v zadnej časti penziónu, kde je wellness centrum a práčovňa. Nemal stále miesto, bol tam kde ho naposledy nechal ten, kto ho používal. Obžalovaný s ním často opravoval spomínaný vysávač, lebo sa kazil. Na otázku prokurátora, prečo skrutkovač nespomínal už skôr, obžalovaný uviedol, že vyšetrovateľom hovoril o tom skrutkovači s tým, že ak ten skrutkovač je odtiaľ, tak ho používal. Určite to spomínal pred vyšetrovateľom. Dovtedy nevedel aký to je skrutkovač, až pri výpovedi mu vyšetrovateľ povedal, že na základe DNA na tomto skrutkovači je obvinený v tejto veci, preto uviedol, že s ním opravoval. Tiež obom vyšetrovateľom celý čas uvádzal, že bol doma. Obžalovaný dodal, že podozrenie nemá na nikoho. Je ale nemožné, aby nočný recepčný nepočul v tom penzióne, že sa tam niekto pohybuje, že niekto páči dvere, lebo tie dvere pri otváraní vŕzgali a v noci je tam kľud a je počuť každý zvuk. Tie posuvné dvere, ktoré sú spomínané v spise, majú byť stále zamknuté, no boli otvorené. Je nemožné nepočuť tam niekoho chodiť alebo niečo podobné. Neverí, že by si tam niekto dovolil vojsť, keďže je tam nočný recepčný a jeho práca sa nedá časovo ohraničiť, napríklad doplnenie soľničiek trvá len štyri minúty, taktiež chystanie príborov trvá krátko, záleží od toho koľko sa minulo za deň. Príbory sa robia v jedálni, v kuchyni sa robia len soľničky, pritom kuchyňa je tri metre od tých posuvných dverí a ďalšie dva metre od tých dverí, ktoré sa mali vylamovať. Nie je možné, aby to ten nočný recepčný nepočul. Najdlhšie mohlo trvať asi vysávanie, záležalo na tom, koľko bolo špiny, pol hodina, hodinka, ako kedy bolo zašpinené. Tak isto sa umýval aj bar. Čo sa týka toho baru, cez ten by musel prejsť zlodej, tak pri vysávaní by ho muselo byť vidieť. Svedkyňa poškodená J.Í. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je spolumajiteľka penziónu A. a tiež konateľka spoločnosti, ktorej penzión patrí. Ku skutku uviedla, že v kritickú noc jej volal X.. J., že penzión vykradli. Kázala mu, aby zavolal políciu, obliekla sa a išla do penziónu. Polícia dorazila ešte pred ňou, následne videla, čo sa stalo. Zo zadnej časti zo záhrady boli poškodené dvere a pán J. jej oznámil, čo všetko mu zmizlo. Polícia priviedla psa, snažili sa zobrať nejaké otlačky, vlastne potom pes išiel po stope, našiel sa papierik od cukríka, našiel sa skrutkovač a následne bola vypočutá ona aj pán Kováč. Ku skrutkovaču uviedla, že ho policajti našli na základe toho, že dali psovi niečo čuchať, pes išiel po stope, objavil skrutkovač niekde na ceste mimo penziónu. Skrutkovač určite nepatril penziónu, ich zariadenia pozná dobre, pretože od práčovne, cez obsluhu, varenie v kuchyni, upratovanie, robí všetko, nie je jej nič cudzie, aj hasák, ktorým sa prehadzuje, pozná. Náradie je v modrej skrini, ktorá je v suteréne wellness centra a táto skriňa je zamknutá. Kľúčik od nej sa nachádza na jednom jedinom zväzku kľúčov, ktorý je na recepcii a používa ho výhradne údržbár, niekto z recepcie a ona, nikto iný. V tej skrini boli kupované sady skrutkovačov, teda nebol kupovaný jeden skrutkovač taký, jeden onaký. Fialkové skrutkovače nemali. Mali zelené, zeleno čierne, čierne a modré. Jeden krížový na recepcii bol červený, ale ten bol výslovne na recepcii a je tam stále. Poškodená vylúčila takú možnosť, že by bolo treba opraviť niečo tak, že by bolo treba, aby si zamestnanec doniesol na tú opravu niečo z domu. Či zadné dvere, ktoré boli vylomené, vŕzgali, si poškodená nepamätala. Tiež si nepamätala, čo jej povedal pán J., že prečo aj posuvné dvere neboli zamknuté. Posuvné dvere sa dali podľa nej otvoriť aj po tichu. Podľa jej odhadu to mohlo páchateľovi po vylomení dverí mohlo trvať na recepciu, následne vstúpiť do tej miestnosti so serverom, vycvakať to zariadenie, odpojiť ho a vytiahnuť, možno minútu až dve, nevie to odhadnúť. K obžalovanému uviedla, že nemali zlý pracovný vzťah, svoje povinnosti si plnil v poriadku, nemala výhrady. Už nevie, ako dlho bol u nich zamestnaný. Pracoval ako nočný recepčný, náplňou jeho práce bolo ubytovávanie a od ubytovávanie hostí, ale aj práce podľa zoznamu, ktorý bol jasný. Boli tam práce ako vysávanie, starostlivosť o recepciu, utieranie prachu, do práčovne chodil. Veľa krát sa stalo, že keď sa pokazil vysávač, tak ho opravovali, boli to chalani, vedeli to spraviť. Nevie, či sa často vysávač kazil, ona nesledovala stav vysávača, zamestnanci ho používali, pokiaľ si ho opravovali, tak o tom ona vedomosť nemala, žiadny príkaz im v tomto smere nedávala. S opravou vysávača sa obracala na údržbára, nakoľko sa vyťahoval kábel, resp. drôty z elektrického prívodu. To sa stávalo vtedy, keď sa zamestnancom nechcelo vytiahnuť riadne vysávač zo zásuvky, ale ťahali ho za šnúru. Ďalej uviedla, že priestor penziónu bol monitorovaný. V penzióne majú skriňu, v ktorej sú jednotlivé zariadenia. Ak príde cudzí človek a pozrie na tú skriňu, nemá šancu, aby spoznal čo je čo, pokiaľ nie
je odborník. A ten kto ich vykradol, chytil zariadenie, ktoré nahrávalo, zozadu odstrihol všetky kamery a zariadenie zobral. Táto skriňa bola v miestnosti za recepciou, musíte vedieť, že tam tá miestnosť je, lebo dvere sú za obkladom na stene, musíte ten obklad posunúť a následne otvoriť dvere do tejto miestnosti. Miestnosť je uzavretá, bez okna, je s klimatizáciou, ktorá chladí tie zariadenia. Do miestnosti mali prístup okrem nej aj recepční a kolegyňa, ktorá s ňou robila v kancelárii. Penziónu bola odcudzená hotovosť, nakoľko pod počítačom je zásuvka, kde je vždy uložená hotovosť 100 Eur, táto bola odcudzená, zo zásuvky bola odcudzená zo samostatnej pokladničky ďalšia hotovosť spolu so stravnými lístkami plus to záznamové zariadenie. Výšku finančnej hotovosti 1.968,59 Eur, ktorá sa nachádzala pred odcudzením v pokladničke, určila poškodená na základe písomných záznamov, lebo recepční si odovzdávajú jeden druhému peniaze a ceniny a prepočítavajú si to vždy. Ak si to neprepočíta, schodok znáša ten, ktorému vznikne. Nevie, či doložila záznam o prevzatí hotovosti zo strany X.. J. doklad do spisu. Hotovosť aj lístky boli v tej príručnej pokladničke spolu. Do záznamu sa preto uvádzajú spolu. Recepční si medzi sebou odovzdávali hodnotu, bolo jedno či ide o hotovosť alebo stravné lístky. Stravné lístky si odovzdávali rovnakým spôsobom, ako finančné prostriedky. Buď si napísali sumu jednu alebo rozpísali aj hodnotu stravných lístkov, aj ich počet, komu sa ako chcelo. Poškodená uviedla, že podozrenie nemá na nikoho, ale postupne všetkých prepustila, po akej dobe nevie, nepamätá si. Potom zistila, že jej pomizli aj iné veci, väčšinou drobnosti, takou väčšou vecou bol napr. kompresor. Svedok X.. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v penzióne pracoval pred skutkom zhruba mesiac ako nočný recepčný, robil dvanástky, na nočnú nastupoval okolo 18,00-19,00 hod. Kto mal pred ním službu si už nepamätal, pracoval tam zhruba mesiac, nepoznal tých ľudí. Pri nástupe preberal kasu od denného recepčného, prepočítalo sa to, bola tam tržba plus stravné lístky a zapísalo sa to do knihy, ktorá bola na recepcii. Akú sumu v kritický večer preberal, to si už nepamätal. Potom vybavoval veci z počítača, rezervácie a medzi tým recepčný vybavuje aj ďalšie veci, má na starosti veľmi veľa vecí ako údržbu parkoviska, spisovanie stavu vody, plynu, keď sa zatvára reštaurácia tak vlastne má na starosti povysávať, vysávala sa celá spodná časť penziónu, salóniky reštaurácia, zimná záhrada. To sa vysávalo cez noc, keď sa zavrela reštaurácia, ktorá bývala do 22.00 hod., niekedy kým odišli hostia, to trvalo aj hodinu. Potom bolo treba povynášať smeti aj z reštaurácie, je tam vzadu sauna, pokiaľ sú nejaké uteráky, to treba dať prať a sušiť, musí vybaviť hostí, ktorí sa prihlasujú a odhlasujú, toto išlo rad za radom. Ku skutku uviedol, že to bolo po polnoci, došiel do priestoru recepcie, teraz nevie, či išiel vysypať smeti, alebo sa vrátil pre prádlo, zistil, že bola vylomená pokladňa. Zavolal pani I. a následne na políciu. Uviedol, že tam boli dvoje dvere, tie jedny posuvné čo vedú do zimnej záhrady zamknuté neboli, tie ďalšie dvere zo zimnej záhrady von, tie boli zamknuté, našiel ich vylámané, boli rozštiepané. Posuvné dvere v ten večer nezamykal, lebo chodil stále do zadnej časti penziónu, kde je sklad, nosil tam prázdne fľaše z baru a smeti. Zamykal len tie dvere, ktoré boli vylomené, lebo to boli posledné dvere do objektu. Čo sa týka hluku, nič nepočul, tam stále niečo hučí, nie je tam ticho, je tam klimatizácia, chladničky, umývačka riadu. Pri skutku nikoho nevidel. V penzióne mali hostí, v tom čase nebol na recepcii, asi vysával niekde vzadu v salóniku. Zo salónika nie je vidieť priamo na recepciu, ale v poľovníckom salóniku sú okná, kde bolo vidieť priamo na neho. Mohol byť buď v salóniku, alebo v kuchyni, tam sa dopĺňali soľničky, čistili sa príbory, mohol vynášať aj stoličky zo salónika do skladu alebo naopak. Už nevie, nepamätá si. Že je priestor monitorovaný, to vedel, kde je záznamové zariadenie, to nevedel. Že bolo odcudzené záznamové zariadenie zistila pani I., či v tej serverovni bol, alebo nebol, to si nepamätal. Čo sa týka vysávača uviedol, že počas služby nemal nikdy problém s vysávačom, boli tam dva vysávače, ak by jeden vysávač nešiel, tak by sa zobral druhý. Vysávače neopravoval, lebo nie je elektrikár. Náradie sa v penzióne nachádzalo vedľa práčovne, ktorá je vonku ako je bazén, wellness, tam bol ponk s náradím. Aké náradie bolo na recepcii, to si už nespomína. Aj on niečo opravoval, asi sprchu, ale nepamätá si už presne, aké náradie použil. K obžalovanému uviedol, že sa osobne nepoznali, keďže obaja boli noční recepční, tak sa míňali. Svedok bol v kontakte s denným recepčným. Z penziónu po mesiaci odišiel, lebo sa tam necítil bezpečne, keby tam stretol niekoho, kto tam ide kradnúť, mohol by ho ovaliť. Svedok K. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku bol mimo mesta N., nevie, ako by sa k tomu mohol vyjadriť. Bol prepustený dva týždne predtým, ako sa stal tento skutok. Obžalovaného pozná zo školy, zo školských podujatí, dlhodobo, ale nie tak, že by sa stretávali. Stretli sa náhodou na zmrzline, obžalovaný hovoril, že si hľadá prácu, on vedel, že tam, kde pracuje, je voľná pracovná pozícia a že tam urýchlene niekoho hľadajú. Tak obžalovanému povedal, nech mu prinesie životopis, dal ho majiteľke, ktorá si ho potom vyžiadala, nech sa príde ukázať, a následne ho majiteľka prijala. On spolu s prevádzkarkou ho zaučili. Svedok ďalej uviedol, že finančná situácia obžalovaného v tom čase mu nebola známa, ani teraz mu nie je známa. Jeho náplň práce ako nočného recepčného bola prísť na siedmu večer do práce, o siedmej byť prezlečený na recepcii, prevziať si službu, hotovosť,
nejaké odkazy, následne všetko čo je spojené s prácou v takom menšom penzióne, hoteli, akékoľvek dotaz hosťov, nejaké priania hosťov splniť čo najrýchlejšie, ďalej keď už bola pokročilá hodina, prevziať tržbu od čašníkov, tržbu uložiť na určené miesto, keď čašníci zavreli kaviareň, bolo potrebné pozamykať všetky vchody, hlavný vchod, uistiť sa, či je všetko tak, ako má byť. Dávať pozor na recepciu, na kamery a popritom spraviť iné práce, povysávať, utrieť prach, čo nachystala prevádzkarka. Konkrétny typ vysávača, ktoré v tom čase používali, si svedok nepamätá, boli dosť efektívne, boli dobré, ale v poruchovosti vynikali. Neustále sa z kontaktov odtrhávali káble, ktoré privádzajú do vysávača elektrický prúd. Párkrát ich skúšal opraviť, skrutkovačom alebo lepiacou páskou. Používal pritom skrutkovač, lepiacu pásku, možno nožík. To náradie, ten skrutkovač sa nachádzal na recepcii, v zásuvke, boli tam dva, farby boli rôzne, najvýraznejší bol fialový alebo tmavofialový, bol tam aj zelený, červený orezávač, modré kombinačky, ale používal aj čierny, ktorý bol pri bazéne. Tam bola dielňa a viac náradia. Tie veci sa na recepcii nachádzali v zásuvke, tretej alebo štvrtej zhora. Mal k tomu prístup personál celého penziónu, ale výhradne denný recepčný, nočný recepčný, prevádzkari a majiteľka. Svedok K. Š. ďalej uviedol, že prácu recepčného robil pol roka. Bol prepustený okamžite pre porušenie pracovnej disciplíny. Neplnil dostatočne úlohy, ktoré mal stanovené. Náradie, ktoré sa nachádzalo v zásuvke na stole recepcie bolo fialovej farby, vie to podľa toho, že mal takú košeľu a smial sa na tom. Bol tam aj zelený skrutkovač, kombinačky, orezávač červený aj žltý, lepiaca páska, čierna elektrikárska. To je asi všetko. Svedok K. Š. uviedol, že v penzióne je v noci ticho, pokoj pokiaľ tam nie je svadba, oslava alebo niečo podobné. Susedia sú pokojní. Ako nočný recepčný musel v nedeľu večer spočítať všetko použité posteľné prádlo, návlečky, uteráky za týždeň. Bola to najotravnejšia práca na celej smene. Za účelom tých prác sa vzďaľovali na miesta, kam to bolo nevyhnutné. Do baru, aj do reštaurácie, k bazénu, aj do kuchyne, aj do kotolne, aj na poschodie. To vzdialenie nepresiahlo nikdy kritickú časovú medzu. Keby sa vzdialil a prišiel by hosť, bolo by zle, bolo to menej ako 10 minút, pokiaľ tam nikto nebol, čo by zastúpil, nemohol sa vzdialiť na viac ako 5 minút. Všetky práce s tou nočnou spojené si bral tak, aby mal výhľad na recepciu a všetky vchody. O udalosti vie zbežne, nejako to nebral na vedomie, nezaujímalo ho to, akurát ho to oberalo o čas. Posuvné dvere bývali v noci zamknuté. To mali za úlohu, zamykali čašníci, oni to len skontrolovali. Ohľadom nočného hluku v penzióne uviedol, že keď stál na recepcii a čašníci nechali zapnutý výrobník ľadu, tak počul ako sa ten ľad vyrába. Na recepcii bolo ticho. Akýkoľvek zvuk, ktorý by bol navyše, ho počas nočnej zmeny vystrašil. Dvere sa zamykali, pokiaľ tam neboli čašníci. Svedok uviedol, že zamykal hlavné vchodové dvere, to boli vlastne dvojité sklenené dvere na senzor, čiže zamykal aj jedny aj druhé, následne aj tie z kuchyne musel mať skontrolované, to si urobil, keď tam ešte boli čašníci, aby mal istotu, že nikto nevojde. Potom šiel s uterákmi, ktoré sa tam chodili odovzdávať, odomkol som terasové dvere, následne som ich zamkol za sebou, vbehol do práčovne, kde rýchlo odhodil uteráky do koša na to určeného alebo poprípade ich dal prať, keď toto vykonal, tak si odomkol, vstúpil späť do objektu a následne zamkol. Svedok K. Š. uviedol, že má určite vedomosť o tom, že obžalovaný vykonával nejaké opravy alebo údržbu na predmetoch a zariadeniach, lebo z personálu tam boli jediní chlapi, a čo bolo treba, takéto jednoduché práce, odskrutkovať, priskrutkovať, posekať trávnik, niečo preniesť, vykonávali aj bez pokynu majiteľky, prevádzkarky, pretože to bolo potrebné. Niekomu nešiel televízor na izbe, keď odpadol držiak na uterák na izbe, tak išli a spravili to. Základné potrebné veci na opravu boli na recepcii priamo, ak by sa jednalo o nejakú závažnejšiu opravu, prenechali by to na nejakého údržbára alebo sa to pokúsili odstrániť sami. Majiteľka penziónu pani I. mohla prísť do styku aj s náradím, ale nevie, na čo by to používala, svedok ju videl používať len nožnice. Na fotografiu zdokumentovanú v spise č. l. 286 ako fotografiu č. 28 svedok uviedol, že má pocit, že to je ten skrutkovač, čo sa na ňom smial, že je taký ako jeho košeľa. Na službe v noci za ním chodili známi, veľakrát. Po určitom čase prišli výčitky zo strany majiteľky, potom upozornil kamarátov, že tam nemajú chodiť, ale keď prišli, tak spravili tržbu, že si niečo kúpili. Dokonca mal jedného, ktorý si vôli tomu, že tam chce byť s ním, objednal izbu. Nemal dôvodu mu tú izbu nedať, keď tam spravil tržbu. Majiteľka zistila tú návštevu z kamerového záznamu. Pozerala to na recepcii na počítači. Záznam si prehrala ráno, keď prišla a zistila, čo v noci robili. Určite mala kamerový záznam aj doma, priamo mohla vidieť, čo robí, nevie, či nahrávala aj doma. Svedok uviedol, že to vie preto, lebo mu niekoľkokrát zavolala a v tom reálnom čase vedela, čo robí, resp. prečo nerobí to, čo mu kázala. Svedok K. Š. preberanie tržby opísal tak, že toto spočívalo v tom, že ako prišiel do práce, tak mu denný recepčný odovzdal hotovosť z kasy, čo on podpísal do zošita a ráno naopak. Hotovosť si vždy prerátal, ak by niečo chýbalo, bolo by to na ňom. Bývali tam okrem hotovosti aj korešpondenčné známky a stravné lístky. Najskôr sčítali hotovosť, potom sčítali známky a následne stravné lístky. Zakaždým sa to rozpisovalo. Preberali tiež tržby od čašníkom, tieto sa ukladali zvlášť. Prepočítali si to, či to sedí, keď
to sedelo, podpísal to, dal to obálky, a majiteľke do spodnej ľavej zásuvky s dátumom. Tieto peniaze neboli v pokladničke, ktorá sa odovzdala. Svedok K. Š. uviedol, že vedel, že podozrenie zo skutku bude na neho, nakoľko s ním rozviazali pracovný pomer, považuje to za bezpredmetné. Konkrétny typ na páchateľa skutku nemá. Miestnosť za recepciou sa nazývala serverovňa, vchádzalo sa do nej výhradne z recepcie. Viedli tam drevené dvere. Svedok si nie je istý, či to boli jedny alebo dvoje dvere, tieto nebývali uzamknuté. Chodil do tej serverovne, bol tam aj sklad recepcie, uteráky, ktoré si hostia brávali do sauny, do wellness. A tiež tam hádzali použité uteráky do vreca, ktoré v noci odniesli do práčovne. Púšťalo sa tam rádio, slúžilo to ako sklad recepcie, on sa tam prezliekal. A bol tam server celého penziónu. Svedok sa v počítačoch vyzná, ale ten server bol pre neho španielska dedina. Jednotlivé časti serveru nevie na čo boli, vie len to, kde bolo rádio. Ohľadne jeho povinnosti vysávať svedok uviedol, že to bolo vždy iné, ako zhodnotil situáciu, hlavná bola recepcia, vchodová hala a reštaurácia. A umývali zem v kaviarni, to bolo na celú noc práce až-až. Svedok K. Š. na začiatku vyšetrovania označil prítomného obžalovaného ak páchateľa z dôvodu súkromného, lebo s ním koketovala jeho bývalá priateľka A. D. R., žiarlil na neho. Teraz nemá podozrenie na nikoho. Svedok D.. K. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho brat a v noci zo dňa 23. 2. 2014 na 24. 2. 2014 bol doma. S obžalovaným majú rozdelený vrch rodinného domu, ktorý ich otec postavil, je to veľký dvojgeneračný dom, v hornej časti majú každý svoje obytné miestnosti a sociálne zariadenia majú spoločné. S obžalovaným bol do desiatej alebo do pol jedenástej večer, nepamätá si presne, ale vie, že ho stretol v noci na toalete, hore majú iba jednu toaletu, brat ju dlhšie okupoval, tak musel zariadiť, aby odišiel. Nebývali každý deň v roku spolu, ale sú nejaké obdobia, keď musia byť všetci doma. Otec sa už dlhšiu dobu nebaví so svojom matkou a bratom, otcovi bolo ukrivdené. Aj napriek tomu, že 20 rokov sa s rodičmi nebaví, sú nejaké konflikty, preto s ním v čase menín a narodením ostávajú doma. Bol to deň pred babkinými narodeninami, narodila sa 24.2. V tom čase sú s ním, strážia ho, aby nešiel za príbuznými a nedošlo k nejakému konfliktu, on to prežíva už týždeň predtým. Svedkyňa K. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je manželkou obžalovaného, že v noci z 23. 2. 2014 na 24. 2. 2014 boli s obžalovaným a malým synom doma. Spávajú v spálni s manželom a ich synom. Pokiaľ bola hore, tak videla, že tam obžalovaný bol, ona nespí celú noc, chodí viackrát cez noc na toaletu, v ten deň si išli ľahnúť medzi desiatou a pol jedenástou. Svedkyňa uviedla, že spala, ale pokiaľ sa v noci zobudila a išla na toaletu, obžalovaný bol stále pri nej. Syn mal vtedy asi 4 a pol mesiaca a bolo treba za ním vstávať asi trikrát za noc a obžalovaného videla vedľa, on jej s ním pomáhal. Svedkyňa I. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej syn a v noci z 23. 2. 2014 na 24. 2. 2014 doma na poschodí s manželkou, kde vtedy bývali. Môže to zodpovedne prehlásiť. Všetci boli spolu dole v jedálni a potom oni odišli okolo desiatej na poschodie, ona nespí nejako tvrdo, počuje, keď sa niekto pohybuje v dome. Dátum si pamätá, pretože matka jeho manžela má na druhý deň - 24. 2. narodeniny, jej manžel to ťažko znáša, taktiež aj obdobie, keď má meniny, preto sa snažia byť vždy s ním. Preto si to tak dobre pamätá. Opakuje sa to odvtedy, čo majú spory so svatovcami, čo už je pomaly 20 rokov. Svedok W. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho výsluchu z prípravného konania, že na necíti najlepšie vzhľadom k tomu, že už je poobedie, už mu nezaberajú lieky a má veľké problémy so sústredením. K tomuto vyjadreniu svedka prokurátorka uviedla, že zo znaleckého posudku vypracovaného v inej trestnej veci vyplynulo, že svedok trpí duševnou poruchou, kde korektnosť jeho výpovede môže byť narušená. Navrhla preto čítať výpoveď svedka z prípravného konania, s ktorým postupom obhajoba súhlasila. Z prečítanej výpovede svedka z prípravného konania vyplynulo, že v noci z 23. 2. 2014 na 24. 2. 2014 bol svedok doma, lebo 24.2.1930 sa narodila jeho matka, tento dátum veľmi zle znáša, tak celá jeho najbližšia rodina býva s ním. Obžalovaný bol taktiež s ním doma na adrese H. X, D., počas celého dňa, večera aj noci. Konfrontáciou medzi poškodenou J. I. a svedkom K. Š. sa nepodarilo odstrániť rozpory ohľadom skrutkovača použitého pri vlámaní. Každý trval na svojom, teda svedok Š. na tom, že ten skrutkovač bol na recepcii a používal sa na opravy, poškodená I. trvala na tom, že penziónu ten skrutkovač nepatril, mali len celé sady skrutkovačov a tie boli v inej farbe. Poškodená I. ale nevylúčila možnosť, že by ten skrutkovač na recepciu priniesol niekto zo zamestnancov, aj keď je to podľa nej nepravdepodobné, lebo penzión mal všetko potrebné náradie k dispozícii. Svedok Š., ktorý si pôvodne myslel, že skrutkovač patril penziónu, tiež nevylúčil možnosť, že skrutkovač do penziónu priniesol niekto zo zamestnancov. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu z 24.2.2014 (č. l. 272) vyplynulo okrem iného, že miesto bolo fotograficky zadokumentované, že z poškodených dverí bola zaistená stopa č. l. - zámok dverí, že použitý služobný pes ďalej označil obal z cukríka, ktorý bol zaistený ako stopa č. 2, ďalej že pes označil skrutkovač, ktorý bol zaistený ako stopa č. 3 a z rúčky skrutkovač bol zaistený ster DNA ako stopa č. 4.
Z hlásenia o použití služobného psa z 24.2.2014 (č. l. 288) vyplynulo, že 24.2.2014 v čase o 02:30 hod. bol vyslaný do miesta skutku (penziónu A.) psovod so služobným psom na vyhľadanie pachovej stopy od vylomených dverí spomínaného penziónu. Služobný pes sledoval stopu cca 70 m okolo penziónu až k hlavnej bráne, za bránou cca 20 m pes označil igelitový papierik z cukríka, ďalej pokračoval smerom na ulicu cca 20 m, kde za rohom označil skrutkovač s ružovou rukoväťou a odtiaľ sledoval stopu cca 500 m smerom na ulicu Bratislavskú, kde stopu ukončil. Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru (ďalej už len KEÚ PZ), odboru kriminalistickej identifikácie, číslo ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/3500 z 26.3.2014 (č. l. 191 - 196), vyplynulo, že zaistený plochý skrutkovač (stopa č. 3) zn. NAREX veľkosti 12x170 mm bol použitý pri vlámaní sa do penziónu A., čo vyplynulo z porovnania pokusnej mechanoskopickej stopy so stopami zistenými na povrchu závory predloženého zámku (stopa č. 1), kde bola zistená individuálna zhoda. Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, číslo ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/3500 z 15.7.2014, v znení doplnku z číslo ČES: PPZ-KEU-BA- EXP-2014/16226 z 10.7.2015 (č. l. 197 -202), vyplynulo, že majoritný profil DNA zistený z biologického materiálu zaisteného z predloženej rukoväte skrutkovača (stopa č. 4) je zhodný s profilom DNA obžalovaného. Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, číslo ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/13516 z 3.10.2014 (č. l. 206-210), vyplynulo, že pevný disk značky Western Digital, 500 GB, SATA/16 MB Cache, model WD5000AAKS, modelová rada WD Caviar Blue je mechanicky poškodený a nefunkčný. Dáta z neho sú preto nedostupné. K mechanickému poškodeniu disku došlo pravdepodobne skrutkovačom s hviezdicovým profilom. Z odborného vyjadrenia W. S. - T., s.r.o. zo 7.8.2014 (č. l. 263) vyplynulo, že hodnota záznamového zariadenia kamerového systému High Division je 720 Eur.
Z odborného vyjadrenia Kľúčovej služby R.-W. z 18.6.2015 vyplynulo, že cena opravy poškodených dverí a výmena zámku stála 120 Eur a hodnota odcudzenej príručnej pokladničky je 40 Eur.
K hodnoteniu dôkazov ohľadom skutku pod bodom 1/ obžaloby - obžalovaný P. Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Vykonaným dokazovaním nebolo dokázané nielen to, že skutok spáchal obžalovaný, ale nebolo dokázané ani to, že sa skutok stal presne tak, ako je opísané v obžalobe. Nebola totiž preukázateľne ustálená výška peňažnej hotovosti a cenín, ktoré boli krádežou odcudzené. Ide pritom o otázku, ktorá je dôležitá z hľadiska právnej kvalifikácie skutku ako trestného činu krádeže. Obžaloba v tomto smere nepredložila žiaden relevantný dôkaz o výške škody spôsobenej odcudzením peňažnej hotovosti a cenín (stravných lístkov a i.), keď vychádzala len z výpovede poškodenej J. I.. Avšak z výpovede obžalovaného, poškodenej J. I. a svedkov K. Š. O. X.. X. J. jednoznačne vyplynulo, že existovala kniha (zošit), do ktorej sa stav peňažnej hotovosti a cenín pri každom jednom preberaní služby medzi denným a nočným recepčným zapisoval. Recepční si vždy peňažnú hotovosť a ceniny prerátavali a podpisovali vzájomne do predmetnej knihy (zošita), nakoľko komu by vzniklo manko, ten by ho musel zaplatiť. Predložením predmetnej knihy sa tak dalo tvrdenie poškodenej J. I. pomerne ľahko verifikovať, ktorý dôkaz ale obžaloba nezabezpečila. Súd je nestranný a nie je pomocníkom prokurátora. Obzvlášť nie je povinný na nedostatky obžaloby upozorňovať v prípade, ak ide o dokazovanie zákonného znaku trestného činu a obhajoba celkom relevantne uvedené skutočnosti namieta. Vykonanému dokazovaniu nezodpovedá ani opis skutku v obžalobe v časti, kde sa konštatuje, že „... odcudzil zo serverovne zaznamenávacie zariadenie kamerového systému značky Western Digital, 500 GB, SATA/16 MB Cache, model WD5000AAKS, ktoré následne poškodil skrutkovačom a odhodil do potoku A...“, lebo odcudzené záznamové zariadenie kamerového systému nieslo podľa výpovede poškodenej J. I. označenie High Division a nie označenie Western Digital. Tu treba zdôrazniť, že záznamové zariadenie kamerového systému zn. High Division nepozná ani najznámejší internetový vyhľadávač. Do spisu nebola doložená faktúra za účelom preukázania názvu a obstarávacej hodnoty tohto kamerového systému, hoci by mala byť súčasťou účtovníctva poškodenej spoločnosti, teda nemal by byť problém s jej predložením. Hodnota predmetného záznamového zariadenia kamerového systému bola odborným vyjadrením ustálená na sumu 720 Eur. Vec s označením Western Digital, 500 GB,
SATA/16 MB Cache, model WD5000AAKS, bol pevný disk, ktorý je v každom záznamovom zariadení takéhoto typu umiestnený a na ktorý toto zariadenie zaznamenáva obraz z jednotlivých kamier. Len hodnota pevného disku značky Western Digital v žiadnom prípade nemohla dosahovať sumu 720 Eur, ako to uvádza obžaloba. Z výpovede poškodenej J. I. a zo zápisnice o ohliadke miesta činu a súvisiacej fotodokumentácie je pritom zrejmé, že páchateľ odcudzil celé záznamové zariadenie kamerového systému. Vzniknutá škoda sa preto viaže k celému záznamovému zariadeniu kamerového systému, nielen k pevnému disku, ktorý bol súčasťou tohto zariadenia. Tento opis je teda v obžalobe nepresný a v konečnom dôsledku nesprávny. Poškodená spoločnosť si nechala následne kamerový systém zhruba o mesiac opraviť, čo je zrejmé z montážneho listu a z faktúry (č. l. 266-267). Fakturovaná bola tiež dodávka digitálneho záznamového zariadenia DVR Hick Vision (správne Hikvision - pozn. súdu) 44,08 WD1 v hodnote 650 Eur (s DPH). Išlo teda o dodávku kamerového systému Hikvision od renomovaného výrobcu. Vysoko pravdepodobne to bol práve kamerový systému značky Hikvision, ktorý bol v penzióne už predtým namontovaný a páchateľom poškodený, no nesprávne bol pri výsluchu poškodenej J. I. policajtom do zápisnice označený ako systém zn. High Division. Pokiaľ potom nové digitálne záznamové zariadenie DVR Hikvision malo hodnotu 650 Eur, je otázne, do akej miery je správne „odborné vyjadrenie“ W. S. - T., s.r.o. zo 7.8.2014 (č. l. 263), kde uvádza sumu 720 Eur ako hodnotu už dlhšie používaného záznamového zariadenia kamerového systému zn. High Division, ktorú značku nepozná ani najpoužívanejší internetový vyhľadávač. Navyše z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že páchateľ záznamové zariadenie z penziónu odcudzil (v momentne, kedy sa ho zmocnil, dokonal krádež), ktorá škoda sa preto viaže na trestný čin krádeže, nie na trestný čin poškodzovania cudzej veci. Avšak konaním páchateľa vznikla škoda aj na samotnom kamerovom systéme, konkrétne pri odstrihávaní záznamového zariadenia došlo ku skratu a tým k poškodeniu napájacieho zdroja pre kamery a troch kusov kamier, čo si vyžiadalo náklady na opravu v sume 458,28 Eur (s DPH). Táto čiastka potom prislúcha ako škoda k trestnému činu poškodzovania cudzej veci. Pre úplnosť treba uviesť, že zo žiadneho dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní nevyplynulo, kto, kedy a kde predmetný pevný disk našiel, hoci v obžalobe sa uvádza, že páchateľ disk poškodil a odhodil do potoku A.. V spise je len zápisnica o vydaní pevného disku z(o) 9.9.2014 poškodenou J. I.. Otázka preto znie, kto, kde a kedy predmetný pevný disk našiel a kde bol pevný disk viac ako pol roka od skutku. Záverom treba poznamenať, že súd by opis skutku v zmysle vykonaného dokazovania (pri zachovaní totožnosti skutku) upravil len vtedy, ak by vyhlásil odcudzujúci rozsudok. Keďže k tejto situácii nedošlo, na zistené skutočnosti poukázal len v rámci odôvodnenia. Napriek uvedeným nepresnostiam je ale zrejmé, že zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona naplnené boli. Aj bez ustálenia výšky odcudzenej hotovosti a cenín je vykonaným dokazovaním zrejmé, že ku krádeži došlo závažnejším spôsobom konania - vlámaním - a odcudzením spomínaného záznamového zariadenia bola spôsobená škoda zjavne cez 266 Eur a poškodeným kamerového systému a dverí škoda taktiež zjavne prevyšujúca sumu 266 Eur. V tomto smere preto neobstoja argumenty obhajoby, že neboli naplnené zákonné znaky žalovaných trestných činov. Opak je pravdou. Rovnako nedôvodná je námietka obžalovaného o nezákonnom postupe orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len OČTK). Obžalovaný namietal nezákonnosť postupu OČTK, v rámci ktorej mu obvinenie za skutok pod bodom 1/ obžaloby vzniesol policajt uvedený v § 10 odsek 8 písmeno c) až g) Trestného poriadku, hoci mu obvinenie vzhľadom k právnej kvalifikácii tohto skutku ako zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona so sadzbou 3 - 10 rokov odňatia slobody mal vzniesť vyšetrovateľ podľa § 10 odsek 8 písmeno a) až b) Trestného poriadku. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prijaté pod sp. zn. Tpj 78/2011 dňa 12. decembra 2011, uverejnené pod č. 116 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 6/2012, ktoré bolo prijaté práve pre rozdielny výklad v otázke právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže spáchaného vlámaním podľa § 212 Tr. zák. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/> a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Tr. zák. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/> Z uvedeného stanoviska vyplýva, že v prípadoch, kde si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/> pri použití § 138 písm. e/ Tr. zák. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/> Takéto posúdenie činu jeho podradením
pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/>, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/>). Stanovisko bolo prijaté pod sp. zn. Tpj 78/2011 dňa 12. decembra 2011. Napriek vyššie citovanému stanovisku prax súdov ale aj OČTK bola rozdielna, resp. miernejšia a teda v prospech obvinených, keď obdobné skutky sa kvalifikovali ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona. Aj preto bolo na zasadnutí trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9. decembra 2014 prijaté stanovisko pod sp. zn. Tpj 53/2013 na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení Trestného zákona (uverejnené pod č. 11 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit č. 2/2015). Až po prijatí tohto stanoviska došlo v roku 2015 k usmerneniu prokurátorov pokynom Generálneho prokurátora SR, aby sa dôsledne presadzovali obe stanoviská NS SR v rozhodovacej činnosti OČTK. V posudzovanom prípade bolo trestné stíhanie pre skutok pod bodom 1/ obžaloby začaté 24.2.2014 vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu - ohliadkou miesta činu a to pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, o čom poverený príslušníka PZ vydal ešte v ten deň uznesenie. Obvinenie bolo obžalovanému vznesené uznesením povereného príslušníka PZ zo 6.8.2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona. V danom čase vzhľadom na okolnosti skutku tak to-ktoré uznesenie vždy vydával ten policajt, ktorý bol na to v zmysle Trestného poriadku príslušný. K zmene právnej kvalifikácie v zmysle pokynu generálneho prokurátora SR došlo až pred podaním obžaloby, pričom na zmenu právnej kvalifikácie skutku ako zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona boli obžalovaný a jeho obhajca v súlade s Trestným poriadkom upozornení prokurátorom podaním z 13.6.2016, pričom so zreteľom na zamýšľanú zmenu právnej kvalifikácie doplniť vyšetrovania nijako nenavrhli. Popísaným postupom OČTK tak k namietanému porušeniu zákona v neprospech obžalovaného podľa súdu nedošlo. Čo sa týka záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, tu treba uviesť, že pokiaľ obžalovaného zo skutku usvedčuje len jeho DNA na zaistenom skrutkovači, ktorým došlo podľa znaleckého posudku k vlámaniu a výpoveď poškodenej J. I., ktorá uviedla, že predmetný skrutkovač nebol nikdy vo vlastníctve penziónu, potom tieto dôkazy nevytvárajú ucelenú a ničím nenarušenú reťaz vedúcu k jedinému možnému záveru o vine obžalovaného. V štruktúre dôkazov sa totiž nachádzajú aj dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného, konkrétne svedecké výpovede príbuzných obžalovaného, konkrétne jeho manželky, brata a rodičov, ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný bol v čase skutku s nimi doma. A v prospech obžalovaného svedčí aj výpoveď svedka K. Š., ktorý potvrdil, že inkriminovaný skrutkovač bol na recepcii, že ho používali bežne pri opravách, pričom sa opravovali aj vysávače. Uvedené tak podporuje obhajobné tvrdenie obžalovaného, že dva dni pred skutkom s inkriminovaným skrutkovačom opravoval vysávač, v dôsledku čoho na ňom zanechal DNA. Opak dokázaný nebol. Poškodená J. I. nevylúčila, že predmetný skrutkovač mohol priniesť do penziónu niekto zo zamestnancov a pripustila, že noční recepční mohli vykonávať drobné opravy, napr. aj na vysávači, aj keď im to priamo nekázala. Skrutkovač sa preto mohol nachádzať v areáli penziónu, aj keď nie priamo na recepcii, kde ho následne páchateľ vzal a použil. Táto alternatíva sa nedá jednoznačne vylúčiť. Navyše je z vykonaného dokazovania zrejmé, že páchateľ pri skutku musel použiť viacero nástrojov, lebo záznamové zariadenie kamerového systému zo skrine (serveru) vycvakal, teda musel použiť nožnice alebo kliešte, ktoré ale zaistené na mieste činu neboli. Pokiaľ bol páchateľ znalý ako kamerový systém funguje a tiež znalý pomerov v penzióne, čo evidentne bol, tak musel vedieť i to, že zariadenie je pod prúdom, o čom svedčí skrat po prestrihnutí pripojovacích káblov konštatovaný servisným technikom. Je teda vysoko pravdepodobné, že páchateľ mohol použiť ochranné rukavice, aby k zásahu prúdom u neho nedošlo, čo by vysvetľovalo, prečo nezanechal na skrutkovači odtlačky resp. DNA. Páchateľ následne zo záznamového zariadenia kamerového systému vybral pevný disk, ktorý poškodil skrutkovačom, avšak nie tým inkriminovaným plochým skrutkovačom, ale podľa znalca pravdepodobne krížovým skrutkovačom, ktorý ale taktiež zaistený nebol. Otázne potom je, že prečo by sa páchateľ v blízkosti miesta činu na viditeľnom mieste zbavil len jednej z týchto vecí, kým ostatné veci by si vzal so sebou. Z pohľadu obžaloby kľúčovým usvedčujúcim dôkazom mohli byť odtlačky prstov prípadne DNA páchateľa zaistené na pevnom disku z predmetného záznamového zariadenia, keďže pevný disk páchateľ taktiež musel evidentne držať v ruke, kým ho poškodil. Takýto dôkaz, ak by svedčal proti obžalovanému, by
už logicky akceptovateľne a vecne zrozumiteľne obžalovaný vysvetliť nevedel. Avšak otázka, kto, kde a kedy predmetný pevný disk našiel a kde bol pevný disk viac ako pol roka od skutku, kým ho poškodená J. I. vydala policajtom, ostala nezodpovedaná. Sumarizujúc vyššie uvedené úvahy dospel súd k záveru, že obžaloba vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ obžaloby trpí tzv. „dôkaznou núdzou“, preto obžalovaného spod tohto skutku postupom podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodil. Tu je potrebné poukázať na zásadu trestného konania v pochybnostiach v prospech obžalovaného (z lat. in dubio pro reo), ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 odsek 4 Trestného poriadku. Jej použitie prichádza do úvahy v situácii, aká nastala aj v tejto veci, kde pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. K dokazovaniu ohľadom skutkov pod bodom 2/ a 3/ obžaloby Čo sa týka skutkov pod bodmi 2/ resp. 3/ obžaloby, k týmto (ku skutku pod bodom 2/ obžalovaná a pod bodom 3/ obaja obžalovaní) urobili vyhlásenie o vine, ktoré súd postupne prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu v akom obaja obžalovaní priznali spáchanie skutkov sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. Pre úplnosť treba uviesť, že skutok pod bodom 2/ u obžalovanej bol správne právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona a skutok pod bodom 3/ bol u oboch obžalovaných správne právne kvalifikovaný ako zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 odsek 1 Trestného zákona. Všeobecne k výroku o treste u oboch obžalovaných Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd podľa § 34 odsek 5 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona prihliadne u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu a pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. K dokazovaniu ohľadom výroku o treste u obžalovaného Ohľadom výroku o treste vykonával súd na hlavnom pojednávaní dôkazy, v rámci ktorých oboznámil čítaním relácie (správy) na obžalovaného, ako aj znalecký posudok. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Zo znaleckého posudku číslo 19/2016 vypracovaného znalkyňou MUDr. V., ktorý posudok súd so súhlasom strán prečítal, vyplynulo, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou ani chorobou, nie je závislý od alkoholu, ani od psychotropných/omamných látok a v čase skutku mohol svoje konanie ovládať v plnej miere a rozpoznať jeho protiprávnosť. Jeho správanie v čase skutku po slovnej i fyzickej stránke bolo agresívne, konal v afekte, ktorý nemá forenzný význam, nešlo o afekt vystupňovaný ani patický. Znalkyňa podčiarkla, že impulzivita, prchkosť a s následným agresívnym správaním je osobnostnou črtou obžalovaného, čo sa objavuje opakovane. Obžalovaný ani v súčasnosti netrpí duševnou poruchou a je schopný chápať zmysel trestného konania. Z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti dva krát odsúdený súdmi členských krajín EÚ, na ktoré odsúdenia je možné podľa § 7b odsek 2 Trestného zákona prihliadať. V prvom prípade išlo odsúdenie v Rakúskej republike rozhodnutím Krajinského súdu v Z. z(o) 4.9.2013, sp. zn. 013 HV 97/2013k, právoplatným 10.9.2013, pre trestné činy krádeže a nedovoleného ozbrojovania, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace, ktorý trest mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu tri roky do 10.9.2016. V druhom prípade išlo o odsúdenie súdom v Nemeckej spolkovej republike v Passau, rozhodnutím z 18.2.2016, sp. zn. XXCs XXJs XXXX/XX, právoplatným 15.7.2016, pre trestný čin súvisiaci s nedovoleným obchodovaným s omamnými a psychotropnými látkami nielen pre vlastnú potrebu, za čo mu bol uložený trest peňažný trest 2.000 Eur (po prepočte z denných pokút).
Aktuálne sa proti obžalovanému vedie na Okresnom súde N. pod sp. zn. XT/XXX/XXXX aj ďalšie trestné stíhanie pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom, ktorý vydal 22.12.2014, ktorý bol obžalovanému doručený do vlastných rúk 15.1.2015. Následne bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom vyhláseným 1.6.2016, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného v zmysle podanej obžaloby a bol mu uložený podmienečný trest. Predmetom obžaloby bol skutok, ktorý mal obžalovaný spáchať 26.7.2013. Z lustrácie v registri priestupkov vyplynulo, že priestupkovo bol obžalovaný prejednávaný opakovane, z toho najmä za priestupky v doprave, ale dvakrát za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (skutky z 3.2.2012 a 25.4.2014), kde v jednom prípade použil aj fyzické násilie. Ďalšie dva skutky kvalifikované ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu boli odložené resp. zastavené. Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený, z výkonu väzby bol obžalovaný hodnotený neutrálne. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že naposledy bol v tejto inštitúcii evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa N. K. a to do 30.10.2015. V čase skutku bol evidovaný (od 7.1.2014 - 17.4.2014) ako zamestnanec spoločnosti AB 1 s.r.o., ktorá spoločnosť sídli na rovnakej adrese ako poškodená spoločnosť N. A., s.r.o., so sídlom K. XX, N., IČO XXX XXX XX. Z toho je ale zrejmé, že de iure (právne) nebol zamestnancom poškodenej spoločnosti. U ďalšie zamestnávateľa A. K. bol evidovaný od 9.4.2014
- 21.5.2014.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. vyplynulo, že naposledy bol obžalovaný evidovaný na úrade práce v roku 2015, pričom 2.12.2015 bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu.
K výroku o treste u obžalovaného V prípade obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a síce, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov (§ 36 písmeno k) Trestného zákona), keď poukázal poškodenému K. K. čiastku 1.412,80 Eur titulom bolestného, ktoré bolo vyčíslené v znaleckom posudku znalca MUDr. K. N.. Ako priťažujúcu okolnosť súd vyhodnotil, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona). Čo sa týka priťažujúcej okolnosti, že už bol v minulosti odsúdený, tu treba poukázať na to, že na odsúdenia súdmi iných členský krajín EÚ sa prihliada rovnako, ako by išlo o odsúdenia tuzemskými súdmi (§7b odsek 2 Trestného zákona). U obžalovaného tak prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, v dôsledku čoho súd ukladal trest nie v rámci základnej trestnej sadzby, ktorá je pri trestnom čine vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona 2 až 6 rokov odňatia slobody, ale v rámci trestnej sadzby modifikovanej postupom podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, teda v rozpätí 2 roky až 4 roky o 8 mesiacov. V rámci tohto rozpätia potom uložil obžalovanému trest na samej dolnej hranici dvoch rokov. Z vykonaného dokazovania ale vyplynulo, že u obžalovaného sa jedná o osobu so zjavnou tendenciou porušovať právne predpisy, na ktorú ani trestné odsúdenia cudzozemskými súdmi nemali žiaden vplyv a jeho konanie takpovediac gradovalo až do spáchania žalovaného skutku, ktorý oplýva vysokou mierou brutality. Za daného stavu je potom nutné vo vzťahu k obžalovanému dôsledne uplatniť represívnu funkciu trestu, keďže preventívna funkcia trestu by sa evidentne minula účinkom. Preto mu súd uložil trest nepodmienečný. Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Čo sa týka miery, akou konanie každého z obžalovaných prispelo k spáchaniu trestného činu, tak tu treba uviesť, že síce prvotný impulz zistiť čo K. vypovedal vzišiel od obžalovanej, no bol to práve obžalovaný, ktorý dobil poškodeného brutálnym spôsobom. V tomto smere (bitky) vzišla iniciatíva od obžalovaného, nie od spoluobžalovanej. Obaja pritom mali slobodnú vôľu a mohli sa rozhodnúť, či a v akom rozsahu trestnú činnosť páchať budú, alebo nie. Za spôsobený následok pritom zodpovedajú spoločne. K obhajobnej argumentácii obžalovaného, ktorý sa domáhal uloženia trestu na samej dolnej hranici s podmienečným odkladom jeho výkonu sa žiada poznamenať, že o takomto treste súd vôbec neuvažoval, nakoľko takýto trest by nesplnil svoj účel ani z hľadiska individuálnej, ani generálnej prevencie. Ani ponúknuté záruky zo strany príbuzných na názore súdu nič nezmenili, keď tieto vyhodnotil súd ako nedostatočné. Vo vzťahu k obžalovanému bolo potrebné dôsledne uplatniť represívnu funkciu trestu, lebo len takýto trest mu zabráni na určitý čas páchať trestnú činnosť a vytvorí podmienky k tomu, aby obžalovaný prehodnotil svoj doterajší prístup k dodržiavaniu noriem spoločnosti. Len čas strávený vo výkone väzby by v tomto smere podľa súdu nebol dostatočný. Rovnako nedôvodné boli námietky obžalovaného ohľadom dopadu takto uloženého trestu na jeho rodinu, nakoľko na možné dôsledky svojej trestnej činnosti mal myslieť skôr, ako sa rozhodol trestnú činnosť páchať.
Takto uložený trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutku za dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon. Čo sa týka námietky prokurátora, že bez vyčkania právoplatnosti rozhodnutia vo veci Okresného súdu N. sp. zn. XT/XXX/XXXX a následného oboznámenia tohto spisu nebolo možné rozhodnúť o uložení trestu obžalovanému v súdenej trestnej veci, keďže išlo o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, tak táto námietka nie dôvodná. Ako už bolo vyššie uvedené, vo veci vedenej na Okresnom súde N. pod sp. zn. XT/XXX/XXXX bolo rozhodnuté trestným rozkazom z 22.12.2014, ktorý bol obžalovanému doručený do vlastných rúk 15.1.2015 (týmto dňom nastali účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku). Skutok pod bodom 3/ obžaloby bol spáchaný až 28.2.2016, teda po 15.1.2015, v žiadnom prípade tak nejde o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za ktorú by sa mal ukladať súhrnný trest. Ide o tzv. nepriamu recidívu, za ktorú sa ukladá už samostatný trest. O zbiehajúcu sa trestnú činnosť išlo len vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ obžaloby. Keďže ale pre tento skutok bol obžalovaný súdom oslobodený, nebolo treba vyčkávať na konečné rozhodnutie vo veci Okresného súdu N. sp. zn. XT/XXX/XXXX a oboznamovať tento spis, čo bol aj dôvod, pre ktorý tento návrh prokurátora súd zamietol. K dokazovaniu ohľadom výroku o treste u obžalovanej S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovanej vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, v rámci ktorých oboznámil čítaním relácie (správy) na obžalovanú. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Z dokazovania k výroku o treste vyplynulo, že obžalovaná nebola dosiaľ súdne trestná. Dopustila sa však viacerých priestupkov na úseku cestnej premávky. Aktuálne sa proti jej osobe iné trestné konanie nevedie. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená, mestská polícia u nej eviduje tri priestupky v doprave. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že naposledy bola v tejto inštitúcii evidovaná ako zamestnanec poškodenej spoločnosti N., s.r.o. do 11.1.2016. Za zmienku stojí fakt, že obžalovaná bola evidovaná ako zamestnanec spoločnosti AB 1 s.r.o. od 27.12.2013 do 30.6.2015, ktorá spoločnosť sídli na rovnakej adrese ako poškodená spoločnosť N. A., s.r.o., so sídlom K. XX, N., IČO XXX XXX XX, pričom bola zamestnancom v rovnakom čase ako obžalovaný. K výroku o treste u obžalovanej V prípade obžalovanej zistil poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznala a jeho spáchanie úprimne oľutovala (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Priťažujúcu okolnosť u nej súd nezistil. Keďže obžalovaná spáchala dva trestné činy, ukladal jej súd úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je zločin vydierania so sadzbou 2 až 6 rokov. Keďže obžalovaná spáchala dva úmyselné trestné činy, z nich jeden je zločinom, dvomi skutkami, bolo potrebné ukladať jej trest s použitím asperačnej zásady upravenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona, v zmysle ktorej došlo k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, teda súd ukladal trest v rozpätí 2 až 8 rokov. Pri ukladaní trestu s použitím asperačnej zásady súd potom nezohľadňoval priťažujúcu okolnosť, že obžalovaná spáchala viac trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona), čo vyplýva z ustálenej súdnej praxe. V rámci takto určeného rozpätia trestnej sadzby súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici, teda 2 (dva) roky. Zároveň je súd toho názoru, že u obžalovanej, ktorá dosiaľ nebola súdne trestaná, postačí na jej prevýchovu a nápravu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Z tohto dôvodu jej súd výkon trestu podmienečne odložil a určil jej primerane dlhú skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 4 (štyri) roky, teda v hornej polovici zákonného rozpätia jeden až päť rokov. Zároveň jej v rámci probačného dohľadu uložil primerané povinnosti, ktoré jej spolu s dostatočne dlhou skúšobnou dobou napomôžu k tomu, aby si uvedomila závažnosť svojho konania, vzala si z toho celého ponaučenie a v budúcnosti sa už ďalšej trestnej činnosti nedopustila. Takto uložený podmienečný trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovanej ako aj okolnosti spáchania skutku za dostatočný tak na jej nápravu, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon. K dokazovaniu a k výrokom o náhrade škody Čo sa týka výroku o náhrade škody vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ obžaloby, súd v prípade oslobodzujúceho rozsudku vždy povinne (obligatórne) odkáže postupom podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Preto tak učinil i v tomto prípade.
Čo sa týka náhrady škody poškodenému K. K., tento si v prípravnom konaní, prostredníctvom zákonnej zástupkyne, riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.412,80 Eur titulom bolestného vyčísleného v znaleckom posudku znalca MUDr. K.R. N.. Keďže súd uznal oboch obžalovaných za vinných z trestného činu, v príčinnej súvislosti s ktorým došlo k ujme na zdraví u poškodeného K. K., súd oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal túto škodu poškodenému zaplatiť. O správnosti predmetného znaleckého posudku súd nemal pochybnosti a jeho závery ani strany nenamietali. K náhrade škody oboch obžalovaných zaviazal napriek tomu, že obžalovaný doložil na ostatnom hlavnom pojednávaní do spisu doklad - poštovú poukážku, ktorou poukázal čiastku 1.412,80 Eur poškodenému. Nakoľko ale poškodený na hlavnom pojednávaní prevzatie tejto čiastky zatiaľ nepotvrdil, keď peniaze boli pravdepodobne „na ceste“ a pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia, zaviazal súd oboch obžalovaných k náhrade spôsobenej škody. Čo sa týka náhrady škody poškodenej spoločnosti N., s.r.o., vo výške 1.687,53 Eur, k tejto súd zaviazal obžalovanú, lebo škoda bola v príčinnej súvislosti s trestným činom sprenevery, za ktorý bola odsúdená, škoda bola v prípravnom konaní riadne a včas uplatnená a o jej výške, keďže bola aj zákonným znakom žalovaného trestného činu, nemal súd žiadne pochybnosti. Samotná obžalovaná výšku škody nijako nespochybnila.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.