Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Cpr-14-2015.pdf
PDF · 102.91 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cpr/14/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu T. D., R.. XX.X.XXXX, D. B.. XX. S., Š., právne U. S.. K. J., O., R.. I.. E. XX, N., proti žalovanému X. I., I..W..V.., I. I. K. X, D., X.: XX XXX XXX, práv. zast. advokátska kancelária C. &. N. I..W..V.. I. I. I. X, D., v konaní o zaplatenie 3.481,01 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.601,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 16.3.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti uplatnenej žaloby konanie z a s t a v u j e .
Žalobca má právo na náhradu trov v rozsahu 80 %
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.7.2015 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu 3.481,01 eur spolu s úrokom z omeškania 7,05 % ročne z uvedenej sumy od 16.3.2015 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že strany dňa 1.6.2014 uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej u žalovaného vykonával funkciu vedúci výroby okien. Podaním zo dňa 9.3.2015 vyzval žalovaného na úhradu mzdy za mesiace december 2014 a január 2015 v celkovej výške 2.007,04 eur, no neúspešne. Listom zo dňa 9.3.2015 so žalovaným okamžite skončil pracovný pomer podľa ust. § 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nezaplatenia mzdy za mesiac december 2014 a január 2015. Mzda mu bola neskôr uhradená a to za mesiac január vo výške 1.000,18 eur dňa 23.4.2015 a dňa 28.5.2015 mzda za mesiac december vo výške 1.003,52 eur. Ku dňu podania žaloby mu žalovaný neuhradil dvojmesačné odstupné vo výške 2.561,66 eur, stravné lístky za obdobie od 1.6.2014 do 9.3.2015 v celkovej hodnote 522,90 eur a náhradu za nevyčerpanú dovolenku 396,45 eur. Podaním zo dňa 8.2.2016 upresnil žalobný návrh v časti výpočtu sumy za stravné lístky tak, že v postavení zamestnanca u žalovaného odpracoval celkom 166 dní. Pri stravnom lístku v nominálnej hodnote 3,15 eur mu zamestnávateľ bol povinný poskytnúť stravné lístky v celkovej hodnote 522,90 eur. Vzhľadom k dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru má nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, čo za daných okolností predstavuje sumu vo výške 2.561,66 eur. Ku dňu skončenia pracovného pomeru nevyčerpal dovolenku v rozsahu 6,5 dňa, za ktorú mu prislúcha náhrada mzdy vo výške 396,45 eur. Ďalším podaním zo dňa 21.10.2016 požiadal o pripustenie zmeny žalobného návrhu tak, že voči žalovanému si uplatňuje dlžnú sumu vo výške 2.601,90 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 16.3.2015 do zaplatenia. Písomné podanie žalobcu súd vzhľadom k jeho obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby. Na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy a to pracovnú zmluvu, predžalobnú výzvu, list o okamžitom skončení pracovného pomeru, spôsob výpočtu žalovanej istiny a neuhradeného stravného, výplatné pásky, list X. N. D.. Vo svojej výpovedi ako strana v konaní uviedol, že toho času sa zdržiava
v Spolkovej republike Nemecko. U žalovaného začal pracovať na základe uzavretej pracovnej zmluvy vo funkcii vedúceho výroby okien s miestom výkonu práce Bratislava za dohodnutú mzdu 1.340,- eur mesačne brutto. Splatnosť mzdy bola dojednaná do 15-teho dňa mesiaca nasledujúceho. Pretože žalovaný mu neuhrádzal mzdu v dohodnutých výplatných termínoch, listom zo dňa 9.3.2015 ukončil pracovný pomer okamžitým zrušením. Ukončenie pracovného pomeru nebolo predmetom preskúmania súdom. Ku dňu skončenia pracovného pomeru nemal vyčerpaných 6,5 dňa dovolenky. Za celú dobu trvania pracovného pomeru mu žalovaný nezabezpečil stravu a neposkytol žiadny príspevok na stravu. Odpracoval celkom 166 dní bez započítania čerpaných dovoleniek a sviatkov. V pracovnom pomere poslednú zákazku vybavoval klientovi p. H., s ktorým sa spriatelil a menovaná osoba mu požičala 1.250,- eur. Pôžičku vrátil. Keďže o pôžičke sa dozvedel žalovaný, vyúčtoval p. H.J. predmetnú sumu so spätným dátumom, pričom k uplatneniu tejto sumy zákazníkovi chýbal relevantný právny dôvod. Od 11.2.2015 prestal dochádzať do práce.
2.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.4.2016 uviedol, že podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy žalobcovi vo funkcii vedúceho výroby prislúchala mesačná mzda vo výške 1.340,- eur brutto. Žalobca úmyselným konaním spôsobil žalovanému škodu vo výške sumy 1.249,99 eur, ktorú si nechal od tretej osoby, p. Ľ. H.Č., I. ktorou uzatváral obchodný zmluvný vzťah, poukázať namiesto účtu zamestnávateľa na svoj vlastný. Vzhľadom k tomuto zisteniu započítal mzdu žalobcu s čiastkou vzniknutej škody. Neskôr tento postup po zistení, že podľa Zákonníka práce nie je možné započítať nárok na náhradu mzdy s nárokom na náhradu škody, prehodnotil. Preto bola nevyplatená časť mzdy neskôr žalobcovi poukázaná. Dňom 11.2.2015 žalobca prestal dochádzať do práce, ponechal si firemný telefón. Žalobcovi predložil návrh na ukončenie pracovného pomeru dohodou. K tomuto návrhu sa žalobca nevyjadril. Tým, že si žalobca privlastnil finančné prostriedky organizácie, ktoré predstavovali jeho nárok na mzdu za mesiac december 2014 a čiastočne január 2015, žalobca znemožnil vyplatenie mzdy v termíne. Nárok na zaplatenie náhrady mzdy spochybnil čo do výšky a nárok na stravné sa zaviazal vyrovnať po nadobudnutí prostriedkov z vymáhaných pohľadávok. Nárok na náhradu mzdy z titulu nevyčerpanej dovolenky spochybnil tým, že žalobca nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré by tento nárok potvrdili. Na preukázanie svojich tvrdení predložil faktúry, doklad o splatných pohľadávkach, písomnú korešpondenciu, návrh dohody o skončení pracovného pomeru, vyhlásenie, žiadosť a potvrdenie k mzdovým nárokom. Na pojednávaní poukázal na špekulatívne a nekalé konanie žalobcu, ktorý vylákal platbu od zákazníka a nechal si ju poukázať na vlastný účel. Danú situáciu využil na uplatnenie si odstupného. S čiastočným späťvzatím návrhu vyslovil súhlas.
3.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, vypočutím žalobcu, oboznámením listinných dôkazov a to pracovnej zmluvy, listu o okamžitom skončení pracovného pomeru, správy Inšpektorátu práce Bratislava, písomnej korešpondencie strán, odpisu mzdového listu žalobcu, výplatných pások, faktúry zistil nasledovný skutkový stav:
4.Dňa 1.6.2014 strany uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej uvedeným dňom žalobca začal vykonávať prácu vedúceho výroby okien s miestom výkonu práce Bratislava za dohodnutú mzdu 1.340,- eur mesačne brutto. Splatnosť mzdy bola dohodnutá najneskôr v 15. deň v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Listom zo dňa 9.3.2015 žalobca okamžite skončil pracovný pomer so žalovaným podľa § 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu neuhradenia mzdy splatnej dňom 15.1.2015 a 15.2.2015. Zároveň žalovaného požiadal o zaplatenie mzdy v celkovej výške 2.007,04 eur.
5.Faktúrou vyhotovenou dňa 3.2.2015 žalovaný vyúčtoval odberateľovi X.. Ľ. H. sumu 1.249,99 eur ako doplatok za zmenu farby a bezbariérový vchod do garáže. Dňa 20.2.2015 žalovaný vyhotovil návrh dohody o skončení pracovného pomeru medzi stranami dňom 28.2.2015. Žalovaný v mesiaci marec 2015 vyhotovil žalobcovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2014 a i.. Dňa 27.4.2015 žalovaný N. X. N. D. C. J. Š. I. I. V. N. T. Bartoša. Dňa 6.5.2015 X. N.P. D. oznámil žalobcovi výsledok inšpekcie, podľa záveru ktorej zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu vo výplatnom termíne, nevydal pri vyúčtovaní mzdy doklady v zmysle Zákonníka práce ani potvrdenie o zamestnaní. Zároveň mu nezabezpečil stravovanie v priebehu pracovnej zmeny. Tým porušil príslušné ustanovenia Zákonníka práce. Podľa výplatných lístkov vyhotovených žalovaným v mesiaci december bola žalobcovi deklarovaná čistá mzda 1.003,52 eur, za mesiac január 1.000,18 eur a za mesiac február 483,21 eur. Listom zo dňa 4.6.2015 žalovaný žalobcovi predložil návrh uzatvoriť dohodu o sporných nárokoch súvisiacich s uplatnenou náhradou škody a nevyplatenou mzdou. Žalobou doručenou súdu dňa 8.4.2016 sa žalovaný domáhal
voči žalobcovi zaplatenie sumy vo výške 1.250,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Podľa odpisu mzdového listu žalobcu v mesiaci október 2014 odpracoval 23 dní/184 hod/, v mesiaci november 18 dní /144 hod/ a v mesiaci december 18 dní / 144 hod/. Za predmetné mesiace mu bola vyčíslená brutto základná mzda 1.340,eur, 1.273,- eur a 1.223, 48 eur. Je ho priemerný hodinový zárobok teda predstavoval 8,1281 ,- eur a mesačný zárobok 1354,- eur. / 2000 pracovných hod v roku 2015 : 12 mesiacov x 8,1281,- eur za hodinu práce /. Podľa odpisu mzdového listu za rok 2015 za mesiac február žalovaný vykazuje nárok žalobcu na dovolenku v počte 6,5 dňa. Podľa výplatnej pásky predloženej žalobcom za mesiac február 2015 pri zohľadnení počtu pracovných dní 9, odpracovanému počtu hodín 72 a brutto mzde 1.340,- eur, žalobca vyčíslil časovú mesačnú mzdu 603,- eur, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v počte 4,5 dňa vo výške 91,49 eur a 182,98 eur a náhradu mzdy z titulu predčasného ukončenia pracovného pomeru 2.680,- eur. Po odpočítaní zákonných zrážok 855,82,- eur žalobca vyčíslil netto mzdu vo výške 2.701,65 eur. Podľa ďalšieho vyčíslenia žalobcu za obdobie od mesiaca jún 2014 do mesiaca február 2015 odpracoval celkom 166 dní. Príspevok zamestnávateľa na stravu vyčíslil vo výške 55 % zo sumy 4,20 eur denne, čo predstavuje 2,31 eur a celkom výšku príspevku zamestnávateľa na stravu v sume 383,46 eur.
Podľa § 1 ods. 4 Z.p., ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%25231'&ucin-k-dni='30.12.9999'> všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'>.
Podľa § 69 Z.p.
(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
(2) Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.
(3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
(4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 116 Z.p.
(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 129 Z.p.
(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
(2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky.
(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 134 Z.p.
(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252396'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľujena štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Podľa§ 152 Z.p.
(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523152'&ucin-k-dni='30.12.9999'> najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523152'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
6.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba po čiastočnom späťvzatí je dôvodná. Žalobca so žalovaným skončil pracovný pomer kvalifikovaným spôsobom, z ktorého dôvodu mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú dobu. Okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo predmetom preskúmania súdom a uplynutím prekluzívnej lehoty zanikol dôvod na takýto súdny prieskum. Výšku náhrady mzdy žalobca vyčíslil vo výške dvojnásobku dohodnutej mesačnej brutto mzdy v sume 2680,- eur, čo nie je v rozpore s ust. § 134 Zákonníka práce, pretože vychádzajúc z rozhodného obdobia štvrtého štvrťroku 2014 priemerný mesačný zárobok žalobcu bol minimálne vo výške dohodnutej mzdy. Výška nevyčerpanej dovolenky v uplatnenej dĺžke 4,5 dňa rovnako nie je v rozpore s odpisom mzdového listu žalovaného z roku 2015, v ktorom zamestnávateľ eviduje nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 6,5 dňa pri náhrade mzdy vo výške 7,62 eur/hod. Rovnako nie je sporným, že za dobu trvania pracovného pomeru žalobca odpracoval u žalovaného minimálne 166 dní, za ktoré mu žalobca ničím neprispel na stravu. Po zohľadnení týchto odôvodnených nárokov po odpočítaní zákonných zrážok a to preddavku na daň a poistného, za mesiac február žalobcovi vznikol nárok na mzdu a náhradu mzdy v celkovej výške 2701, 65,- eur. Z tejto žalovaný uhradil 483,21,- eur. Neuhradenou zostala suma 2218,44,- eur a s pripočítaním príspevku na stravu 383, 46,- eur / 2.31 x 166 /nárok ku dňu skončenia pracovného pomeru predstavuje sumu 2.601,19,- eur netto.
7.V späťvzatej časti súd konanie zastavil.
8.O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. Vzhľadom k termínu skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi jeho mzdový nárok dňom nasledujúcim po ukončení pracovného pomeru a stravné vždy v príslušný pracovný deń. Neuhradením mzdy a ďalších nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov sa žalovaný dostal do omeškania. Výška uplatneného úroku z omeškania nie je v rozpore so zákonom.
9.Súd neuznal dôvodnou obranu žalovaného, ktorý poukázal na nekalé konanie žalobcu, ktorý sám mal pôsobiť škodu žalovanému poukázaním tržby od zákazníka na svoj vlastný účet, čo žalovaného viedlo k zápočtu vzájomných pohľadávok. Práva a povinností z pracovno-právnych vzťahov zanikajú spôsobmi uvedenými v ust. § 32 a nasl. Z.p. a to dohodou o sporných nárokoch, uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote
- preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený taxatívne, čo znamená, že iným, v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovno- právnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Pohľadávky z pracovno-právnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom. Pretože Zákonník práce nepozná inštitút započítania (kompenzácie), ako je upravený v § 580 O.z., z toho vyplýva jediný záver, že zamestnávateľ svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou. /rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/316/2012 z 26.02.2013 <http://www.akmv.sk/fileadmin/user_upload/pdf/Rozsudok-KS-BB.pdf>/.
10.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255, 256 a 262 CSP. Späťvzatím žaloby v časti stravného 139,44,- eur a náhrady mzdy za nevyplatenú dovolenku v rozsahu dvoch dní žalobca zavinil zastavenie konania a v tejto časti súd ustálil jeho neúspech v konaní . Ako neúspech žalobcu nekvalifikoval ďalší rozdiel medzi pôvodne uplatnenou sumou a sumou po čiastočnom späťvzatí si žaloby v brutto čiastke a po čiastočnom späťvzatí , pretože je na rozhodnutí zamestnanca, či si uplatní mzdový nárok v brutto alebo netto čiastke. Vychádzajúc z pôvodne uplatnenej žaloby 3481,01,- eur žalobca bol úspešný v rozsahu cca 90 % a neúspešný v rozsahu 10 %. Prislúcha mu preto náhrada trov vo výške 80 % odôvodnených trov konania. O výške priznaných trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.