Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-2T/177/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Uhorskaia a členov senátu Ing. Viery Kiňovej a Júliusa Czetnera v trestnej veci proti obžalovanému B. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 a iné Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2016, takto

rozhodol:

Obžalovaný: B. B.,

L.. XX. XX. XXXX E. O.S., P. J. P., Š. XXXX/X, M. O., D. G.,

j e v i n n ý , ž e

1/

dňa XX. L. XXXX E. Č. M. XX.XX h vo vestibule bytového domu č. XXXX/XXX na ulici G. E. P., M. O., v úmysle zmocniť sa cudzej veci použil násilie voči R. T., P. J. P., A.. G. XXXX/XXX, M. O., tým spôsobom, že po odomknutí vchodových dverí a vojdení Evy Kissovej do vestibulu bytovky vošiel za ňou a hneď po vojdení si pretiahol cez tvár čiapku, následne priskočil k nej a začal trhať kabelku z jej ruky, ktorú pevne držala, pričom ako zápasila o kabelku spadla na dlážku, následne potom čo spadla sa zmocnil jej kabelky, v ktorej mala peňaženku so sumou 28,- €, mobilný telefón značky Nokia 6303c, IMEI: 351541/04/215381/5, v ktorom mala vloženú SIM kartu spoločnosti Eurotel (Telekom) s číslom 0902395970, okuliare s pozláteným rámikom, kvietkovaný skladací dáždnik, občiansky preukaz, vodičský preukaz, kartu poisťovne Dôvera, všetko na jej meno a s uvedenými vecami odišiel na doposiaľ neznáme miesto, čím jej spôsobil škodu vo výške 198,50 € a pri páde utrpela Eva Kissová zranenie ľavého kolena bez práceneschopnosti, 3/

- dňa XX. D. XXXX v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v meste P., M. O., v úmysle zmocniť sa cudzej veci po predchádzajúcej vzájomnej dohode s C. S., L.. XX. XX. XXXX, P. J. P., A.. Š. XXXX/XX, M. O., sa vlámali do neobývaného rodinného domu na ulici Bottovej 23, ktorého majiteľom je C.. G. T. L., P. J. P., A.. Š. XXXX/XX, M. O., tým spôsobom, že obaja preskočili bránu smerom z ulice do dvora, následne prešli k vchodovým dverám vedúcim do rodinného domu, ktoré rukami vytlaičili, vošli do vnútorných priestorov domu, prehľadali dom, pričom poškodili jedny interiérové dvere a keď v dome nič vhodné na odcudzenie nenašli, tento opustili, čím poškodením interiérových dverí spôsobili pre C.. G. T. L., konateľa spoločnosti PSYCHCEN-PKN, s.r.o., Tornaľa, ul. Sládkovičova 1, okres Revúca, IČO: 36619311, škodu vo výške 10,- €,

- dňa XX. D. XXXX v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v meste P., M. O., v úmysle zmocniť sa cudzej veci po predchádzajúcej vzájomnej dohode s C. S., L.. XX. XX. XXXX, P. J. P., A.. Š. XXXX/ XX, M. O., potom ako odišli z rodinného domu na ulici Bottovej 23, sa vlámali do garáže, nachádzajúcej sa vo dvore neobývaného rodinného domu na ulici Štúrovej 31, ktorého majiteľom je C.. G. T. L., P. J. P., A.. Š. XXXX/XX, M. O., tým spôsobom, že obaja preskočili bránu smerom z ulice do dvora, zavreli do koterca strážneho psa, cez dieru pod strechou na budove garáže vošli dnu, z vnútornej strany garáže uvoľnením západky na dverách tieto otvorili, z garáže odcudzili elektrocentrálu značky HONDA EA 2500,

výrobného čísla 2023-08, preniesli ju do rodinného domu cez vchodové dvere, ktoré boli otvorené a cez okno vedúce na ulicu, ktoré otvorili, Ladislav Lipták elektrocentrálu podal C. S., ktorý ju odniesol do neďalekého parku, následne Ladislav Lipták zavrel okno a dom opustil tým spôsobom, že vyšiel z domu na dvor a odtiaľ preskočil bránu smerom na ulicu, čím odcudzením elektrocentrály spôsobili pre C.. G. T. L., konateľa spoločnosti PSYCHCEN-PKN, s.r.o., Tornaľa, ul. Sládkovičova 1, okres Revúc, IČO: 36619311, škodu vo výške 340,- €,

t e d a

v bode 1/ obžaloby

- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, v bode 3/ obžaloby

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

t ý m s p á c h a l

v bode 1/ obžaloby

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, v bode 3/ obžaloby

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2, s použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona a § 37 písm. m/, na ktorú súd neprihliadol, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej R. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. P., G. XXXX/XXX, M. O., škodu vo výške 198,50 (stodeväťdesiatosem eur a 50 centov) Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú stranu - PSYCHCEN-PKN, s. r. o., Tornaľa, ul. Sládkovičova 1, IČO: 36619311 s celým nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na Okresnom súde Revúca dňa 08.09.2014 obžalobu na obžalovaného B. B. pre skutky právne kvalifikované v bode 1/ obžaloby ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, v bode 2/ obžaloby ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona a v bode 3/ obžaloby ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.10.2015 sp. zn. 2T 177/2014 bol obžalovaný právoplatne oslobodený spod obžaloby pre skutok 2/ obžaloby kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona.

Senát preto po vrátení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici na ďalšie konanie vykonal doplnenie dokazovanie len ohľadne skutkov 1/ a 3/ obžaloby, a to výsluchom obžalovaného a svedkov, pričom bol vypočutý znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Tibor Ďurian a opätovne sa súd pokúsil vypočuť svedka C. S., ktorý však opätovne odmietol vypovedať z dôvodu, že vzhľadom na vyjadrenia obžalovaného, že skutok mal spáchať svedok S., sa obáva, že by mohol byť v predmetnej veci lúpeže trestne stíhaný. nakoľko by som sebe mohol privodiť trestné stíhanie za lúpež, ktorá je predmetom tohto konania v skutku 1 obžaloby. To, čo som vypovedal pred niekoľkými rokmi v prípravnom konaní, bola pravda. Skutočnosti ohľadne výpovedí svedkov, ktorí vypovedali raz proti B. a raz proti nemu, sa dozvedel hlavne od obžalovaného Liptáka, rozprávali sa o tom, ešte kým nebol B. vzatý v inej veci do väzby. Obžalovaný ho oboznamoval s obsahom výpovedí všetkých svedkov, ktorí vypovedali aj na súde, takže tak sa dozvedel o stave konania, a preto vedel, že by mohol byť aj on podozrivý.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne R. C., priateľky obžalovaného, pretože sa zúčastňovala všetkých hlavných pojednávaní ako verejnosť, pričom predseda senátu sa pred prvým hlavným pojednávaním, na ktoré priateľka obžalovaného prišla, spýtal obžalovaného, či ju bude navrhovať za svedkyňu v tomto trestnom konaní a obžalovaný vtedy uviedol, že nie. Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi ustálil skutkový stav tak, ako je tento opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Návrh obžalovaného na vykonanie dokazovania rekonštrukciou ohľadne skutku 1/ obžaloby senát zamietol ako nedôvodný, nakoľko obžalovaný neuviedol aká skutočnosť má byť rekonštrukciou ozrejmená, resp. prípadne aký rozpor v doterajšom dokazovaní má byť odstránený. Taktiež senát zamietol návrh obžalovaného na vykonanie dokazovania formou ďalšieho ohodnotenia elektrocentrály, nakoľko je bežnou praxou, že opotrebované veci sú na účely trestného konania ohodnocované nezávislými obchodnými spoločnosti, ktorý sa venujú predaju a oprave takýchto predmetov, čomu tak bolo aj v tomto prípade ohľadne odcudzenej elektrocentrály.

Ohľadne návrhu obhajoby na vypočutie obidvoch znalcov MUDr. Ďuriana a MUDr. Vážneho, tento návrh senát zamietol z dôvodu, že závery znaleckého dokazovania sú u obidvoch znalcov tak v písomnom vyhotovení znaleckého posudku ako aj po výsluchu znalca MUDr. Ďuriana zhodné, neboli v ich odborných názoroch žiadne rozpory, takže v zmysle § 145 ods. 3 Trestného poriadku nebolo dôvodné vypočúvať aj MUDr. Vážneho. Návrh obhajoby na výsluch svedka O., ktorý sa mal údajne vyjadrovať len ku osobe svedka S. a vyšetrenie duševného stavu svedka S., senát zamietol z dôvodu, že v spisovom materiály sa nenachádza žiadny dôkaz, ktorý by relevantne spochybňoval duševný stav svedka S..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní najskôr odmietol vypovedať, ale po vrátení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici na ďalšie konanie, na hlavnom pojednávaní uviedol, že S. pozná od r. 2011, nosil mu neustále mobilné telefóny, ktoré mal kradnúť v Bratislave. Nevedel, že on mu nosí kradnuté veci. Čo sa týka lúpeže, žiadnu lúpež nespáchal, na mieste činu som nebol a S. mu dal do ruky nestotožnený počet mobilných telefónov, min. 10 ks a keď bola u neho vykonaná domová prehliadka, tak nevedel, že má mobilný telefón. S. prišiel ku nemu v ten deň, keď prišli aj za nimi policajti, ale S. hovoril, že nech neotvorí byt, že má problémy s policajtmi. Odišiel, následne a doniesol mu, rozbitý telefón, ale on nevedel, či to bol ten telefón, čo bol ulúpený, ale iný, lebo mu doniesol veľa telefón a o tomto mu hovoril, aby ho schovali. Čo sa týka skutku 3/ obžaloby, priznal plnú vinu za krádež, ale ako priestupok, nie trestný čin, nakoľko škodu, ktorá vznikla poškodenému MUDr. Kandratev - Nejmanovi, nepovažoval ani za malú. Postupne sa vyjadroval aj k jednotlivým výpovediam svedkov ako aj listinným dôkazom. Ku skutku 3/ obžaloby uviedol, že tento skutok spáchali spoločne s už odsúdeným C. S. z dôvodu, že poškodený C.. T.-L. im nevyplatil mzdu za prácu, ktorú pre neho vykonali, tak mu tú elektrocentrálu ukradli kvôli tomu. V prípravnom konaní uviedol, že skutku 1/ obžaloby sa nedopustil, veci z lúpeže, teda kúsky hnedej kože alebo koženky ako aj mobilný telefón Nokia, ktoré sa našli u neho doma, mu tam dal C. S. a on mu aj povedal, aby policajtom nič nehovoril.

Svedkyňa poškodená R. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 1/ obžaloby uviedla, že obžalovaného poznala ako zákazníka z obchodu, v ktorom pracovala, často sa s ním

rozprávala, nakoľko bol častým zákazníkom a býval vo vedľajšom vchode. Odkedy došlo k tomuto skutku, už do obchodu viackrát ani nevkročil, ani keď robila ona, ani keď robila kolegyňa. Skutok sa stal okolo 18:00 hod, kedy zatvorila obchod a išla domov, býva cca. 300 metrov od obchodu. Videla, že niekto ide za ňou, ale nevedela, kto to bol. Videla len postavu a keď vošla do vchodu, tak nepotiahla za sebou dvere, išla ku schránke a vtedy si všimla, že niekto potiahol dvere, videla len ruku, vošiel do vnútra, stiahol si čiapku na tvár, bola čiernej farby, bez výstrihov na oči a ústa a už pri tých schránkach jej chcel vytrhnúť tašku, ale sa mu to nepodarilo, potom prešla až k výťahu a on jej stále mykal s taškou. Od schránky k výťahu je to cca. 8 metrov, keď bola 2 metre od výťahu, tak do nej odzadu rukami sotil a spadla, ako padala, tak sa chytila jednou rukou výťahu, a vtedy aj pustila tašku. Vtedy to využil, vytrhol jej tašku a utiekol tými istými vchodovými dverami von. Počas celého skutku kričala, na jej krik reagoval jeden pán, ktorý býva na 1. poschodí, ale už bolo po skutku, on aj zavolal políciu a keď vybehla von za páchateľom, dvaja chlapci jej povedali, že videli páchateľa utekať na ľavú stranu od vchodu aj s taškou. Zazvonila aj manželovi, ktorý išiel aj s tým susedom pozrieť tým smerom, ale nikoho už nenašli. Z odcudzených vecí sa údajne našiel u obžalovaného telefón zn. Nokia, dáždnik, ale nevedela, či bol jej, lebo sa u neho našla iba kostra dáždnika a kabelka, ktorá bola roztrhaná na kusy, ale zo zvyškov zistila, že kabelka bola jej. Z odcudzených vecí jej nič nebolo vrátené, doklady si musela nanovo vybaviť, mobil jej nebol vrátený. Keď bola prepadnutá, tak si v tom šoku neuvedomovala o koho by mohlo ísť, ale po dlhšom čase po skutku tá postava páchateľa, jeho chôdza, jej bola známa a spojovala si ju s osobou B. B.. Taktiež k tomu, že to bol on prispelo aj to, že sa od polície dozvedela, že u neho boli nájdené kabelka a mobil. Pri prvom výsluchu v prípravnom konaní to neuviedla, pretože zrejme bola ešte v šoku. Páchateľa opísala len približne, spomenula si, že aj kabát, ktorý mal páchateľ na sebe, jej bol známy, videla ho predtým na obžalovanom, bol to krátky kabát, nevedela presne akej farby. Svedkyňa R. T. ku skutku 1/ obžaloby vypovedal aj v prípravnom konaní, počas ktorého pri rekognícii spoznala z dvoch rôznych fotoalbumov kúsky kože z kabelky, ktorá jej bola v predmetný večer pri lúpeži ukradnutá a kúsky ktorej boli nájdené v byte obžalovaného pri domovej prehliadke.

Svedok W.. P. Q. na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 1/ obžaloby uviedol, že obžalovaného nepozná, bol zamestnávateľ poškodenej R. T. do roku 2006, dokedy prevádzkoval obchod, kde bola Eva Kissová zamestnaná. Telefón, ktorý bol poškodenej odcudzený, jej v roku 2003 alebo 2004 podaroval ako vianočný darček a telefón bol vedený na jeho osobu. Poškodená mu volala v ten večer, kedy došlo ku skutku, podrobne mu opísala, čo sa malo udiať, ale páchateľa nevidela do tváre. Bola zjavne v šoku, ale páchateľa nepomenovala.

Svedkyňa T. N. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 1/ obžaloby uviedla, že obžalovaného nepozná, pozná poškodenú Evu Kissovú už dlhé roky, jej mama býva vo vchode s poškodenou a chodila k nej aj do obchodu, kde robila poškodená R. T.. V deň údajného skutku stála s kamarátkou pred vchodom jej bytu vonku, je to o dva činžiaky ďalej ako sa stal skutok, bolo to po 18:00 hod a počula poškodenú Evu Kissovú kričať „Pomôžte mi, pomôžte mi“. Videla, ako dvaja malí Rómovia kričali na druhej strane cesty, že „išiel tým smerom.“ a na základe jej kriku, tí dvaja išli za poškodenou Evou Kissovou.

Svedkyňa P. I. na hlavnom pojednávaní ku skutku 1/ obžaloby uviedla, že obžalovaného nepozná, bola vtedy na návšteve u T. N., fajčili pred jej vchodom do bytovky s Kristínou a vtedy išla p. Kissová popri nich z práce domov a nič nevravela a potom pani T. kričala, že jej ukradli kabelku

Svedok O. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ku skutku 1/ obžaloby uviedol, že sedeli s kamarátom na lavičke a počúvali hudbu. Zrazu si všimli, že niekto kričí pomoc, pomoc a kým dobehli, tak ten páchateľ, čo zrejme lúpil, vybehol z vchodu. Išli k tete a pýtali sa jej, či sa jej niečo nestalo a nič iné nevideli. Sedeli asi 60 metrov od vchodu, kde sa to stalo, bežali za páchateľom, ale on zmizol. Napriek tomu, že boli zatvorené dvere na vchode do bytovky, počuli krik o pomoc. Páchateľ mal na sebe kabát, približne po pás, čiernej farby, neskôr to opravil na vestu po pás červenej farby, nohavice nevidel, ani topánky. Mal niečím prekrytú hlavu, ale nevedel či mal prekrytú aj tvár, lebo ho videl iba zboku. V rukách nemal nič, utekal rýchlo. Mohol mať tak 160 cm ako svedok, pričom svedok mal minimálne 175 cm.

Svedok S. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ku skutku 1/ obžaloby uviedol, že poznal z videnia p. Kissovú, je to jeho susedka a obžalovaného nepoznal. Býval na 1. poschodí a počul krik, práve večeral, počul ako po maďarsky R. T. kričí pomoc, pomoc, tak zišiel k nej do vestibulu, bola veľmi

preľaknutá, nevedela ani ako sa volá, akurát sa dvíhala zo zeme, ťažko komunikovala, len mu povedala, že ju prepadli, tak vyšiel von z vchodu, ale bola veľká hmla a tma, videl len na 15 metrov, tak sa vrátil a zavolal políciu. Keď vyšiel z vchodu, obehol celú bytovú jednotku, ale keďže nevidel nikoho utekať, nevedel ktorým smerom mal ísť, tak sa vrátil a všimol si, že od lavičiek, ktoré sú 40 metrov od vchodu, prichádzali dvaja Rómovia, tak sa ich pýtal, či niekoho nevideli, ale povedali, že nie.

Svedkyňa C.. I. D. na hlavnom pojednávaní ku skutku 1/ obžaloby uviedla, že obžalovaného nepozná a p. Kissovú možno pozná zvidenia. Niekedy v zime, pár rokov dozadu, išla s dcérkou od pekárne k ich bytovke a za nimi išla asi meter od nich osoba, muž, bolo jej to nepríjemné, bol blízko za nimi, ale neobzrela sa. Potom zastala, lebo čakala na manžela, táto osoba prešla okolo nich, ale nevidela mu do tváre, bol oblečený v tmavom. Tá osoba pokračovala ďalej k bytovke. Asi o 2 minúty z bytovky počula ako p. T. kričala po maďarsky pomoc. Potom videla ako vybehla tá istá osoba, čo išla v tesnej blízkosti za nimi, ako uteká od toho vchodu smerom k Južnej ulici na Králik. Viditeľnosť bola znížená, bola hmla a už aj tma, ale svietili pouličné lampy. Z pohybu toho páchateľa zistila to, že sa nejednalo o osobu staršiu, nemal problém s behom alebo chôdzou. Išlo o osobu minimálne 180 cm vysokú, keďže bol naobliekaný, tak nevedela povedať, akej bol postavy, ale tá osoba nebola ani chudá, ani tučná, taká priemerná. Ten muž mal na sebe tmavé nohavice, tmavú bundu, nevedela či krátku alebo dlhú bundu.

Svedkyňa C. K. na hlavnom pojednávaní ku skutku 1/ obžaloby uviedla, že obžalovaného nepozná a p. Kissovú pozná ako susedu, majú dobrý vzťah a SX. pozná ako kamarátku. Bolo to niekedy v zime večer, bola tma a aj hmla, vracala sa z roboty a išla smerom ku vchodu, kde býva. Počula krik p. T. a bola 2 vchody od toho vchodu, kde kričala p. T.. Dvere na vchod boli otvorené a počula ako kričí po maďarsky pomoc. Videla osobu, ktorá mala kapucňu na hlave a rýchlo utekala smerom za bytovku, videla ho z cca. 20-30 metrov. Tá osoba mala tmavú mikinu s kapucňou, tmavé nohavice, do tváre mu nevidela. Potom utekala za ním, ale potom zastala, lebo nevidela kam išiel, pri ôsmom vchode ho prestala sledovať, lebo nevedela, ktorým smerom ušiel. Bol vysoký 180 cm, bežal rýchlo, takže to musela byť fyzicky zdatná osoba, jednalo sa o mladšiu osobu. Potom vošla do vchodu a p. Kissová jej povedala, že ju páchateľ strčil na zem, vzal jej tašku a povedala, že tam má všetky doklady.

Svedok C.. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ku skutku 1/ obžaloby uviedol, že v pozícii vyšetrovateľa PZ Revúca vyšetroval všetky 3 skutky, z ktorých je obžalovaný B. E. tomto konaní obžalovaný, pozná ho len z práce. Keď mal nastúpiť obžalovaný na vyšetrenie duševného stavu do Kremnice, telefonoval mu, keďže tam nenastúpil dobrovoľne, že kde sa nachádza s tým, že mu povedal, že mu poslal PN mailom, ale PN mu neprišla, prišla mu až neskôr. Informoval sa na Úrade práce, či predložil aj im takúto PN, pretože je na to 3 dňová lehota a povedali mu, že nepredložil a ďalej teda konali tak, že ho dodali do zdravotníckeho zariadenia. Pri prehliadke domových priestorov u matky obžalovaného obžalovaný nespolupracoval, bol vyzvaný na otvorenie dverí, a to takým hlasným spôsobom, že všetci susedia vyšli na chodbu a on stále neotváral, a tak kolegovia museli násilím vniknúť dnu a obžalovaný sa správal tak, že bolo zrejmé, že je pod vplyvom nejakej látky, pravdepodobne Herby, teda sušiny, ktorá je poliata acetónom alebo toluenom a táto látka nie je oficiálne zakázaná. Mal viditeľne euforickú náladu, celý čas sa smial a provokoval. Nevydal žiadne veci, takže museli pristúpiť k domovej prehliadke a celý priebeh tejto prehliadky a aj veci, ktoré boli odňaté, sú v zápisnici. V byte našli kúsky dámskej kabelky hnedej farby, takisto kúsky mobilného telefónu s tým, že kabelku identifikovala pri výsluchu poškodená T.á, a keďže ten mobilný telefón bol rozbitý, snažili sa identifikovať ho podľa IMEI čísla, pričom IMEI, ktoré im uviedla poškodená T. a svedok W.. P. Č. sa zhodovali s IMEI číslom na telefóne a zároveň bol telefón zaslaný biologickú expertízu do kriminálno - expertízneho ústavu v Slovenskej Ľupči, kde bolo zistené, že na tomto telefóne sa nachádzajú DNA stopy obžalovaného. Mobilný telefón bol nájdený v prvom reproduktore od okna v kuchyni a časti kabelky boli nájdené v druhom reproduktore od okna v kuchyni.

Svedok J. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ku skutku 1/ obžaloby uviedol, že obžalovaného pozná, ale nie je s ním v žiadnom vzťahu, iba z videnia. S bratrancom O. O. išli na prechádzku, potom si sadli na lavičku, hrali sa s mobilom a na to počuli ako pani začala kričať o pomoc, a tiež si všimli, že jeden chlap utekal odtiaľ s taškou, potom vyšla pani z vchodu, prišli k nej pomôcť jej a išli hľadať páchateľa, boli viacerí, ale nenašli ho. Od tej osoby, ktorá utekala s tou taškou, bol vzdialený najmenej asi 10-15 metrov, bola tma a nebolo vidieť, kto beží s taškou, ale bol od neho asi vyšší, teda mal viac

ako 170 cm, bol plnšej postavy ako svedok, ktorý je chudý, bežal rýchlo, teda určite to bol mladý muž podľa pohybu, do tváre mu nevidel, lebo bol vo veľkom kabáte, na hlave mal kapucňu z kabáta, ktorý bol pravdepodobne tmavej farby. Páchateľ bežal za bytovkou ako je hlavná cesta, ktorá vedie do mestskej časti zvanej Králik.

Na hlavnom pojednávaní bola ku skutku 1/ obžaloby prečítaná aj výpoveď svedka C. S. z prípravného konania, ktorá bola vykonaná v zmysle trestného poriadku.

Svedok C. S. pri výsluchu v prípravnom konaní ku skutku 1/ obžaloby uviedol, že 21.11.2012 mu večer vyvolával na jeho strakin mobil obžalovaný a neskôr aj prišiel k jeho starkej a volal ma k nemu domov. Starká v ten večer bola na balkóne a počula, ako nejaká žena kričí o pomoc, že jej niekto ukradol tašku, on vtedy ležal na gauči v izbe. V byte u obžalovaného si svedok na záchode všimol v igelitovej taške kabát z hrubšej hnedej látky, potom v ďalšej izbe, kde bol balkón, mal na stole 20,- eur, ktoré mu dal obžalovaný do ruky, že tieto ukradol od tej pani čo robí v stánku a mal aj nejaké mince, a hovoril svedkovi, aby za to išiel kúpiť nejaký pervitín. Svedok s tým ale nechcel mať nič spoločné a peniaze mu vrátil. Obžalovaný potom priniesol telefón Nokia a chcel, aby svedok išiel telefón vymeniť za herbu. Ani z týmto nechcel mať svedok nič spoločné, chcel odísť z bytu, ale prišli policajti, klepali na dvere, on mu vtedy ukázal aj kúsky rozstrihaného hnedého kabáta, ktorý mal pri tej lúpeži na sebe. Keď policajti odišli, išiel aj on domov. Potom sa mu obžalovaný ozval až o 3 dni, išli spolu po Dobšinského ulici a na druhej strane cesty išla po chodníku jedna pani, pozerala po nich a on sa obžalovaného spýtal, či práve ju olúpil a obžalovaný povedal, že áno. Opísal mu, že jej vytrhol tašku z ruky a utiekol vtedy pri tej lúpeži. Neskôr, keď svedok chcel vymeniť telefón za herbu mu obžalovaný povedal, že už ho rozbil a spláchol na záchode.

Svedkyňa R. B., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní ku skutku 3/ obžaloby svedkyňa uviedla, že syn jej povedal, že tú elektrocentrálu zobral, lebo mu C.. L. nezaplatil za prácu. Od mája do augusta 2012 pracoval u C.. L., nevedela na základe akej zmluvy, ani za koľko peňazí tam mal robiť.

Znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Tibor Ďurian na hlavnom pojednávaní uviedol, že so znalcom MUDr. Vážnym boli ich závery našich znaleckých posudkov zhodné bez akýchkoľvek rozporov. V ich znaleckom posudku s MUDr. Vážnym dospeli k záveru, že obžalovaný netrpí duševným ochorením ani žiadnou duševnou poruchou chorobného charakteru. Ide u neho len o abnormne štruktúrovanú osobnosť, čo je porucha, ktorá nemá chorobný charakter. Pokiaľ ide o prognózu vývoja jeho osobnosti, skôr ide o jeho povahové a charakterové vlastnosti ako temperament atď. Netrpí duševných ochorením, ide o duševnú poruchu, ktorá nemá chorobný charakter. Čo sa týka liečby navrhol uložiť ochrannú liečbu ambulantnú, aby bol ambulantne sledovaný kvôli nízkemu prahu výbušnosti a kvôli sklonu k agresivite a aby tieto sklony boli aspoň čiastočne tlmené liekmi. Nejedná sa o žiadnu antipsychotickú liečbu alebo liečbu nejakej vážnej duševnej choroby. Keď bol u nich v ústave, mali jeho kompletnú zdravotnú dokumentáciu, ale nenašli tam ani v minulosti, že by trpel nejakou duševnou chorobou. Robí 40 rokov psychiatria a nezistil u obžalovaného žiadnu duševnú chorobu a nezistil to ani jeho kolega MUDr. Vážny. Po nahliadnutí znaleckého posudku MUDr. Márii Martinove z roku 2012 uviedol, že jeho znalecký posudok bol robený v roku 2014, dva roky po skutku a iné závery iného znaleckého posudku neposudzuje. Robili vyšetrenie obžalovaného na základe stavu, aký bol v roku 2014.

Svedok poškodený C.. G. T.-L. na hlavnom pojednávaní ku skutku 3/ obžaloby uviedol, že k vlámaniu došlo na J. A. Č.. XX E. P., kde sa momentálne nachádza psychiatrický stacionár a fitnescentrum, ale v tom čase sa tá budova rekonštruovala, ale bola riadne uzamknutá. Aj na ulici Štúrovej 31 v Tornali sa vlámali a tam mu zobrali elektrocentrálu. Tieto budovy sú v susedstve, majú styčný bod, kde sa dotýkajú a tam vzniklo k vniknutiu a odcudzeniu elektrocentrály. Keď vošiel do garáže budovy na ulici Štúrovej 31, zistil, že bola odcudzená elektrocentrála. Bolo to niekedy koncom septembra 2012 a elektrocentrála mu bola vrátená tesne pred Vianocami 2012 policajtom p. JS., ktorý mu oznámil, že bola odcudzená p. Liptákom, p. S. a ešte nejaké tretia osoba tam bola. Pri kradnutí poškodili aj žalúziu, a na ulici Bottovej boli vylámané dvere. V týchto budovách u neho pracoval na dohodu aj obžalovaný, kvôli tomu, že ho poprosil, že nemá čo jesť v máji 2012, sám sa teda ponúkol. Dal mu nejakú robotu, do septembra 2012 robil normálne tak, ako sa dohodli, potom začal vyvíjať aktivity, vykonávať veci, na ktorých sa vopred nedohodli a žiadal za to zaplatiť. On mu zaplatil podľa jeho uváženia, čo sa mu nepáčilo a začal sa mu vyhrážať. Chválil sa

niekomu, že mu poškodil auto, ktoré mal svedok celé poškriabané. Potom absolvoval liečbu, bol asi 6 mesiacov v Plešivci a po návrate z Plešivca sa mu dokonca ospravedlnil a pýtal od neho znovu prácu. Obžalovaný potrebuje odbornú pomoc, podľa svedka máva abstinenčné príznaky.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané takisto listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné skutočnosti:

Pri konfrontáciách medzi obžalovaným a svedkom C. S. obidvaja zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach z prípravného konania s tým, že obžalovaný ukázal na svedka S. ako na osobu, ktorá mala v byte obžalovaného umiestniť do reproduktorov značky AIWA kúsky hnedej kabelky a rozbitý mobilný telefón Nokia. Svedok to poprel a povedal, že obžalovaný mu hovoril, že tie veci z lúpeže všetky zahodil do rieky Slaná.

Zo znaleckého posudku Kriminalisticko - expertízneho ústavu súd zistil, že rovnaký profil biologického materiálu DNA zaistený na klávesnici a hrane zadného krytu predmetného mobilného telefónu zn. Nokia bol zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označeného „ B. B..

IMEI číslo mobilného telefónu zo skutku 1/ obžaloby bolo identifikované na základe vyjadrenia spoločnosti Slovak Telekom a.s., ktorá predmetný mobilný telefón zn. Nokia evidovala s IMEI 351541042153815 na svedka W.. P. Q..

Pri domovej prehliadke bytu vo vlastníctve R. B., matky obžalovaného, v ktorom mal v čase skutku 1/ obžaloby trvalý pobyt aj obžalovaný boli v byte nájdené Micro SD Nokia 512 MB v obývačke na kvetináči vedľa gauča, rozlomená časť mobilného telefónu Nokia - displejová zadná časť zn. Nokia a spodná časť klávesnicová vnútorná v kuchyni v prvom reproduktore AIWA od okna, 3 ks prešívanej hnedej koženky v kuchyni v druhom reproduktore AIWA od okna, 4 ks z mobilného telefónu zn. Nokia 6303c s IMEI 351541042153815 v kuchyni v pravom reproduktore AIWA od okna po rozobratí a časť kovového dáždnika v chodbe v skrinke pod zrkadlom. Domová prehliadka bola zdokumentovaná aj priloženou fotodokumentáciou a boli pri nej pre neposkytnutie súčinnosti obžalovaného na ňom použité donucovacie prostriedky zo strany polície, aby mohla byť domová obhliadka vykonaná riadne.

Miesto činu skutku 1/ obžaloby je zrejmé zo zápisnice z obhliadky miesta činu a pripojenej fotodokumentácie.

Predmetná elektrocentrála zo skutku 3/ obžaloby bola vrátená poškodenému C.. T. - L. M. Š. D., ktorý ju mal od obžalovaného ako aj svedka C. S..

Dňa 03.10.2012 navrhol ako ošetrujúci psychiater obžalovaného C.. T.- L., aby bol obžalovaný pozbavený svojprávnosti. Dňa 07.11.2012 bolo uznesením Okresného súdu Revúca zmenená psychiatrická liečba ambulantnou formou na ústavnú na základe návrhu C.. T. - L..

V roku 2012 bol na obžalovaného vypracovaný znalecký psychiatrický posudok znalcami MUDr. Martinove a MUDr. Benkovičom, znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, a to na účely posúdenia jeho príčetnosti pri skutku z 18.02.2011 kvalifikovaného ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Zo znaleckého posudku súd zistil, že obžalovaný v čase údajného skutku trpel vážnou duševnou poruchou - schizofrénia paranoides a boli u neho prítomné pravé bludné obsahy a nechápal zmysel trestného konania a ani nechápal svoje konanie vo vzťahu k trestnej činnosti. Jeho pobyt na verejnosti bol zo psychiatrického hľadiska potencionálne nebezpečný s rizikom pokračovania podobne chorobného správania.

Správy liečebne v Plešivci, Ústavu na výkon väzby v Banskej Bystrici ako aj Nemocnice pre väzňov v Trenčíne ohľadne jeho osoby boli pozitívne, avšak dňa 10.01.2013 sa v Ústav na výkon väzby v Banskej Bystrici pokúsil o samovraždu, nechal aj list na rozlúčku, avšak sa z jeho strany s najväčšou pravdepodobnosťou nejednalo o skutočný pokus zobrať si život.

Zo znaleckého posudku MUDr. Tibora Ďuriana a MUDr. Petra Vážneho, znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, za odbornej pomoci PhDr. Jindřicha Cupáka ako znalca v odbore psychológia

ohľadne príčetnosti obžalovaného vo vzťahu ku všetkých skutkom uvedeným v tejto obžalobe súd zistil nasledovné. Napriek tomu, že v minulosti bola u obžalovaného preukázaná duševná choroba, v čase skutkov uvedených v obžalobe nebola zistená duševná choroba, iba schizoidná porucha osobnosti. Nebola u neho zistená ani sexuálna deviácia a v predmetnom čase mal síce ľahko zníženú schopnosť ovládať svoje konanie, ale jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo pre spoločnosť bola zachovaná a bol a je plne schopný chápať zmysel trestného konania a je schopný účasti na trestnom konaní. Bola u neho taktiež zistená sekundárna symptomatická závislosť na alkohole a iných psychoaktívnych látkach, ale neboli u neho v dôsledku užívania neznámej látky zistené psychické alebo fyzické zmeny a dlhodobé používanie drog nemalo vplyv na páchaní predmetnej trestnej činnosti obžalovaného. Jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je nebezpečný, ale vzhľadom na ľahko zníženú schopnosť ovládať svoje konanie, odporučili u neho ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Osobnosť obžalovaného vykazuje obmedzenie duševného obzoru, podpriemernú inteligenciu a bludné predstavy sú u neho podmienené konzumáciou psychoaktívnych látok. Jeho prognóza je neistá a podmienená hlavne abstinenciou od psychoaktívnych látok. V jeho pohnútkach dominuje potreba primárne uspokojiť svoje potreby bez ohľadu na potreby iných a vzhľadom na dlhodobé ťažkosti v sociálne adaptácii je recidíva v budúcnosti pravdepodobná. Taktiež bolo zistené, že obžalovaný na nariadené pozorovanie a vyšetrenie duševného stavu do PN Kremnica dobrovoľne nenastúpil.

Z trestného rozkazu tunajšieho súdu z 04.06.2014, právoplatný 15.08.2014, sp. zn. 2T 107/2014 súd zistil, že za skutok 3/ tejto obžaloby bol týmto trestným rozkazom odsúdený v spolupáchateľstve s Ladislavom Liptákom odsúdený svedok Mário Anderkó, a to za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Miesto činu skutku 3/ obžaloby je zrejmé zo zápisnice z obhliadky miesta činu a pripojenej fotodokumentácie.

Odbornými vyjadreniami bola preukázaná hodnota odcudzených predmetov pri skutku 1/ obžaloby, a to koženej peňaženky, dáždnika a koženkovej kabelky na sumu 23,50 eur, dámskych okuliarov s pozláteným rámom na 150,- eur a mobilného telefónu zn. Nokia 6303c na sumu 25,- eur. Odcudzená elektrocentrála a rozbité dvere zo skutku 3/ obžaloby boli ohodnotené na 340,- eur, resp. 10,- eur.

V správe Mesta Tornaľa nie je obžalovaný bližšie hodnotení, iba že je veselej povahy.

Z lustrácie priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa dopustil v minulosti priestupku proti majetku a niekoľkých priestupkom na úseku cestnej dopravy.

Na základe uznesenia Obvodního soudu Praha 5 sp. zn. 2T 197/2005 bol obžalovaný účastný amnestie a trest 8 mesiacov, ktorý mu bol uložený Obvodním soudem Praha 5 sp. zn. 2T 197/2005 a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol doposiaľ na území Slovenskej republiky súdne trestaný, bol 2 krát odsúdený v Českej republike, naposledy v roku 2008 na trest odňatia slobody 2 rokov vo väzení s dozorom ako aj trest vyhostenia na 8 rokov za zločin vydierania podľa § 235 ods. 2 Trestního řádu Českej republiky.

Súd nevykonal dokazovanie prehratím CD nosiča, ktorý súdu predložil obžalovaný a ktorý ho aj navrhol na hlavnom pojednávaní prehrať, nakoľko senát sa pred hlavným pojednávaním s obsahom tohto CD nosiča oboznámil, pričom sa na ňom nenachádzali žiadne skutočnosti, ktoré sa priamo týkali jedného z bodov obžaloby, resp. ktoré by mali akýkoľvek vplyv na ktorýkoľvek z výrokov uvedených v tomto rozsudku. V súlade s § 2 ods. 6 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súlade s § 220 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Na verejnom zasadnutí pri predbežnom prejednaní obžaloby po výsluchu znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ohľadne duševného stavu obžalovaného v čase spáchania predmetných skutkov ako aj v čase konania verejného zasadnutia, nadobudol senát pochybnosti o duševnom stave obžalovaného, a to vzhľadom na doteraz vykonané viaceré znalecké posudky na jeho osobu, preto vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania za účelom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného pozorovaním v zdravotníckom zariadení. Tento názor senátu tunajšieho súdu si osvojil aj senát Krajského súdu v Banskej Bystrici, na základe čoho bol obžalovaný podrobený pozorovaniu v Psychiatrickej nemocnici profesora Matulaya v Kremnici. Z výsledkov pozorovania a následného znaleckého posudku MUDr. Tibora Ďuriana a MUDr. Petra Vážneho bolo preukázané, že obžalovaný v čase spáchania skutkov netrpel a ani v súčasnosti netrpí takou duševnou chorobou, ktorá by spôsobovala, že by nebol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a rovnako bolo preukázané, že obžalovaný bol a je plne schopný chápať zmysel trestného konania a je schopný účasti na trestnom konaní. Až po takomto preukázaní duševného stavu obžalovaného, pristúpil tunajší senát k vykonaniu dokazovania v predmetnej veci na hlavnom pojednávaní, na ktorom okrem íných vypovedal ohľadne tohto znaleckého posudku MUDr. Ďurian, ktorý potvrdil jeho závery z písomného znaleckého posudku na duševný stav obžalovaného.

Ku skutku 1/ obžaloby bolo urobené rozsiahle dokazovanie, možno až nad rámec potrebný na posúdenie viny obžalovaného. Vinu obžalovaného preukazujú hlavne výpoveď svedka C. S. z prípravného konania, ktorý však odmietol vypovedať na hlavnom pojednávaní z obavy z vlastného trestného stíhania v predmetnej veci lúpeže, čo možno z jeho pohľadu chápať hlavne v súvislosti s tým, že obžalovaný zo skutku 1/ obžaloby, teda lúpeže, v prípravnom konaní obvinil práve svedka C. S.. Svedok S. uviedol, že obžalovaný Pri výpovedi v prípravnom konaní svedok C. S. presne opísal, ako mu obžalovaný povedal o predmetnej lúpeži, identifikoval aj poškodenú Kissovú ako osobu, ktorú olúpil a ktorú vtedy svedok S. nepoznal, a ukázal mu aj peniaze a mobilný telefón pochádzajúci z predmetnej lúpeže. Z výpovedi svedka S. je zrejmý aj motív konania obžalovaného, a to potreba zakúpenia pervitínu, resp. látky zvanej „herba“.

Obžalovanému nebolo vidieť pri lúpeže do tvári, avšak poškodená Kissová sa pri výpovedi jasne vyjadrila, že spoznala štýl chôdze, pohyb obžalovaného a aj kabát, v ktorom ju olúpil, už videla na obžalovanom predtým, pretože obžalovaného dobre poznala z obchodu, kde pracovala a kde on pravidelne chodil. Senátu je zrejmé, že takýto dôkaz bez toho, aby poškodená videla pri skutku priamo do tváre obžalovaného, by na usvedčenie obžalovaného, a to ani s v súhrne s výpoveďou svedka S. z prípravného konania, nepostačoval. Senát však tieto výpovede vyhodnotil v súhrne s ďalším dôkazom, a to domovou prehliadkou, ktorá bola vykonaná v byte matky obžalovaného, v ktorom obžalovaný v čase skutku býval a do dnešného dňa aj býva, pri ktorej boli nájdené veci pochádzajúce z lúpeže, konkrétne kusy hnedej kabelky ako aj mobilného telefón Nokia 6303c. Kusy hnedej kabelky pri rekognícii poškodená viackrát spoznala ako kusy pochádzajúce z jej kabelky, ktorá jej bola v predmetný večer ulúpená. Prostredníctvom IMEI mobilného telefónu NOKIA 6303c bolo preukázané, že telefón poškodenej ako svojej vtedajšej zamestnankyni v minulosti podaroval svedok Ing. P. Q. a oprávneným držiteľom telefónu v predmetný deň lúpeže bola poškodená R. T.. Aj z miest, kde boli predmetné veci pri domovej prehliadke nájdené, teda vo vnútri reproduktorov zn. AIWA, je senátu zrejmé, že obžalovaný sa tieto veci pochádzajúce z lúpeže snažil ukryť.

Obrana obžalovaného, že tieto veci do bytu jeho matky, v ktorom obžalovaný býval a býva, priniesol vtedy jeho kamarát svedok S. a ukryl ich tam z neznámych dôvodov, vyznieva jednoznačne ako účelovo vymyslená s jasným cieľom, a to vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za predmetný zločin lúpeže, pretože ak by s tou lúpežou obžalovaný nemal nič spoločné, nemal by dôvod nechať svedka S., aby v byte jeho matky takýmto spôsobom poukrýval veci pochádzajúce z lúpeže, hlavne keď by z toho nemal mať žiadny prospech. Navyše bola expertízou preukázaná prítomnosť DNA obžalovaného na kúskoch mobilného telefónu, čo jasne preukazuje, že obžalovaný s telefónom manipuloval.

Ostatné výsluchy svedkov ohľadne skutku 1/ obžaloby nepriniesli žiadne priame alebo nepriame dôkazy o vine alebo nevine obžalovaného. Svedkovia, ktorý videli po lúpeži utekať osobu od vchodu bytového domu, kde došlo k lúpeži, sa ohľadne tejto osoby vyjadrili, že to bol mladší chlap. Keďže bola táto osoba oblečená v kabáte, ku postave páchateľa sa nevedeli svedkovia presne vyjadriť, ale určite sa nejednalo

o opis, ktorý by vylučoval, že to mohol obžalovaný. Rovnako výšku páchateľa svedkovia určili od 170 do 180 cm, čo senát tiež vyhodnotil ako popis výšky, ktorý nevylučuje, že by to nemohol byť obžalovaný.

Súhrnným hodnotením dôkazov, a to hlavne výpovede poškodenej, svedka Anderka z prípravného konania ako aj výsledkov domovej prehliadky v byte obžalovaného senát dospel k záveru, že skutok 1/ obžaloby spáchal obžalovaný, ktorý tým, že násilím vytrhol poškodenej z ruky kabelku, naplnil skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný počas hlavného pojednávania sa niekoľkokrát vyjadril, že skutok 3/ obžaloby, prokurátorom pôvodne kvalifikovaný ako prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorý neskôr na hlavnom pojednávaní prokurátor navrhol kvalifikovať ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, spáchal spoločne s už odsúdeným C. S., ako pomstu poškodenému MUDr. Kondratevovi - Nejmanovi za to, že im údajne nevyplatil mzdu, na ktorej sa predtým, ako začali pracovnú činnosť v jeho dome, dohodli. Tvrdenie obžalovaného ohľadne skutku 3/ obžaloby je plne v súlade s výpoveďou svedka poškodeného MUDr. Kondrateva - Nejmana, ktorému bola odcudzená elektrocentrála HONDA EA 2500. Priznanie obžalovaného k tejto krádeži bolo taktiež v súlade s výpoveďou svedka D., ktorý jednoznačne uviedol, že predmetnú elektrocentráluju mal od obžalovaného a odsúdeného C. S.. Taktiež výpoveď matky obžalovaného je v súlade s vyššie zistenými skutočnosťami ohľadne skutku 3/ obžaloby, pretože syn jej povedal, že zobrali elektrocentrálu preto, lebo im C.. T. - L. nezaplatil za prácu.

Napriek tomu, že prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol konanie obžalovaného pri skutku 3/ obžaloby kvalifikovať ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. / Trestného zákona, senát uznal obžalovaného za vinného z tohto skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že jeho spolupáchateľ pri tomto skutku C. S. bol za rovnaký skutok uznaný vinným za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Vzhľadom na to, že senát uznal vinu obžalovaného pri skutkoch 1/ a 3/ obžaloby, bolo potrebné rozhodnúť o výmere úhrnného trestu pre obžalovaného, v prospech ktorého senát nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ( obžalovaný sa síce priznal ku skutku krádeže uvedeného v obžalobe, ale tento skutok neoľutoval, považoval ho len za priestupok a navyše ho senát odsudzoval za zločin lúpeže v úhrne s prečinom krádeže) a v jeho neprospech zistil 2 priťažujúce okolnosti, a to, že spáchal viac trestných činov v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona, taktiež v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona že bol v minulosti odsúdený. Vzhľadom na to, že sa jednalo o odsúdenia mimo územia Slovenskej republiky, senát na túto priťažujúcu okolnosť podľa 37 písm. m/ Trestného zákona neprihliadol. Napriek tomu senát pri osobe obžalovaného skonštatoval prevahu priťažujúcich okolností, na základe čoho bola zvýšená trestná sadzba za zločin lúpeže v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona. Senát uložil obžalovanému vzhľadom na to, že je to jeho prvé odsúdenie na území Slovenskej republiky, úhrnný trest odňatia slobody na úplne spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, ktorý by mal mať na obžalovaného dostatočný výchovný vplyv a zároveň postačuje na ochranu spoločnosti pred konaním obžalovaného.

Vzhľadom na schizoidnú poruchu, ktorú obžalovanému zistili pri pozorovaní a vypracovaní znaleckého posudku znalci MUDr. Ďurian a MUDr. Vážny, uložil senát obžalovanému liečenie psychiatrické ambulantné, ktoré navrhol pri výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. Ďuriam, a ktoré malo mať pozitívny vplyv na ďalší vývoj osobnosti obžalovaného a hlavne zabezpečiť, aby obžalovaný v budúcnosti vedel pri zložitejších životných situáciách lepšie ovládať svoju prchkú povahu.

Poškodená Eva Kissová si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej bola obžalovaným v skutku 1/ obžaloby spôsobená. Vzhľadom na to, že senát mal výšku takto uplatnenej škody spoľahlivo preukázanú odbornými vyjadreniami ohľadne hodnoty ulúpených vecí, zaviazal obžalovaného na náhradu škody, ktorú svojím konaním opísaným v skutku 1/ obžaloby poškodenej Eve Kissovej spôsobil.

Poškodenému C.. T.- L. bola odcudzená elektrocentrála vrátená v neporušenom stave, preto si poškodený žiadal len náhradu škody vo výške 150,- eur za veci, ktoré boli zničené počas vlámania sa obžalovaného a už odsúdeného Anderka do priestorov jeho domu a garáže. Vzhľadom k tomu, že táto škoda na zničených veciach však nebola počas prípravného ani hlavného pojednávania nijak odborne ohodnotená, odkázal senát poškodeného C.. T. - L. s jeho celým nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.