Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/373/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s., Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová Dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanej J. X., nar. X.X.XXXX, W. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 331,43 Eur s prísl., dňa 24.10.2016 bez nariadenia pojednávania takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 42,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 6,12 Eur od 26.8.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 36,76 Eur od 26.9.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 66 % skutočných trov.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 331,43 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 6,12 EUR od 26.8.2012 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy 76,36 Eur od 26.1.2012 do zaplatenia a 8,75 % p.a. zo sumy 248,95 Eur od 26.8.2013 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovanou podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 3.8.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

3. Na základe tejto zmluvy bol poskytovateľ služby Slovak Telekom, a.s. povinný pripojiť účastníka (žalovanú) k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať žalovanej SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný program služieb PODLA SEBA 5 NAJ N. Spolu so zmluvou podpísala žalovaná dňa 3.8.2012 dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorého žalovanej bola poskytnutá zľava na služby a na mobilný telefón.

4. V súvislosti s uvedenými záväzkami vznikla podniku povinnosť predať žalovanej mobilný telefón značky HTC Desire C Black v akciovej cene. Nezľavnená hodnota tohto telefónu je uvedená v cenníku mobilných telefónov, ktorý je súčasťou dôkazov evidovaných v Spravovacom denníku.

5. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom, a.s. plnenie riadne a včas. Riadne žalovanej službu aktivoval, umožnil žalovanej službu v plnom rozsahu využívať a odovzdať žalovanej mobilný telefón.

6. Za poskytnuté služby boli žalovanej vystavené faktúry číslo 7208264370 so splatnosťou 25.8.2012 na sumu 6,12 Eur, číslo 7209278278 so splatnosťou 25.9.2012 na sumu 76,36 Eur a číslo 7308066156 so splatnosťou 25.8.2013 na sumu 497,90 Eur.

7. Technickou chybou bola vo faktúre číslo 7308066156 duplicitne vyúčtovaná zmluvná pokuta. Žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu v súlade s dodatkom vo výške 248,95 Eur.

8. Žalovaná porušila zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatila, v dôsledku čoho bola deaktivovaná a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa žalovaná zaviazala a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu a na odovzdané koncové zariadenie. Poskytovateľovi služby preto vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola žalovanej vyfakturovaná.

9. Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 9.6.2014, na základe ktorej pohľadávky Slovak Telekom, a.s. voči žalovanej sa stali vlastníctvom žalobcu. Zo strany Slovak Telekomu, a.s. došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky žalovanej.

10. V ďalšej časti žaloby žalobca odôvodňoval oprávnenosť vyúčtovania zmluvnej pokuty. Podľa žalobcu vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi stranami spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku. Dôvodom neuznania nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovanej by mohlo byť jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovacieho záväzku neprijateľne vysoká.

11. Inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, preto žalobca dojednanie zmluvnej pokuty považuje za absolútne oprávnené. Ustanovenie zmluvných dokumentov týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určuje povinnosti, po porušení ktorých má podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaná bola pri podpise zmluvných dokumentov oboznámená s možnosťou jej uplatnenia. Žalobca v tomto smere poukazuje na text zmluvy, kde sa nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má podnik právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu.

12. Aj napriek faktu, že sa tam nachádza slovné spojenie „porušenie akejkoľvek povinnosti z povinností následne vymenovaných“. V uvedených súvislostiach žalobca má za to, že ide o taxatívny výpočet povinností a nie exemplifikatívny. Z toho možno vyvodiť záver, že dojednanie o zmluvnej pokute je určité a zrozumiteľné.

13. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. V danom prípade riadne a včas plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu (Podnik), zatiaľ čo druhá zmluvná strana (žalovaná) zmluvu porušila, preto podniku vzniklo právo na fakturáciu zmluvnej pokuty.

14. Okrem toho podnik nepristupuje k účastníkovi tak, že by obratom po nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie účastníka deaktivoval a zmluvu zrušil. Tieto prípady majú osobitný postup. V prípade porušenia zmluvy nedochádza automaticky k deaktivácii SIM karty, ale dochádza iba k tzv. „suspendácii klienta“. Počas tohto obdobia má dlžný klient ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez uplatnenia zmluvnej pokuty. Až v prípade, keď klient túto možnosť nevyužije, dochádza k úplnej deaktivácii SIM karty s uplatnením zmluvnej pokuty. Potom už ďalšie zapojenie klienta nie je možné.

15. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok, žalobca považuje za potrebné uviesť, že zo strany účastníka prijatie rozhodnutia o uzatvorení resp. neuzatvorení zmluvy stále ostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí. Tento nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu, čo by založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného z dôvodu absencie slobodnej vôle. Žalovaná si slobodne vybrala poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb, sama si vybrala okruh služieb a napokon sama si zvolila aj mobilný telefón. Je možné konštatovať, že Podnik v daných vzťahoch vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom. Na druhej strane

však potenciálny účastník má právo na relevantné informácie zo strany Podniku, na základe ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu.

16. Žalobca ďalej uvádza, že nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže z tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti.

17. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.

18. Žalovaná sa k žalobe žalobcu napriek doručeniu žaloby do jej vlastných rúk a výzve súdu, nevyjadrila.

19. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

20. Konanie vo veci začalo doručením žaloby súdu dňa 24.8.2015, teda za účinnosti zákona číslo 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok). Keďže konanie nebolo do 30.6.2016, t. j. do doby účinnosti Občianskeho súdneho poriadku skončené, na konanie počnúc od 1.7.2016 je treba použiť nový procesný poriadok upravený zákonom číslo 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1.7.2016, zostávajú zachované.

21. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

22. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie sú sporné, keď žalovaná napriek výzve súdu ich nepoprela. Vzhľadom na predmet sporu a okolnosti prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania.

23. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke dňa 29.9.2016, rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.10.2016 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

24. Pri rozhodovaní o žalobe súd vychádzal z obsahu žaloby a obsahu žalobcom predložených listín.

25. Žalovaná dňa 3.8.2012 uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej z obsahu ktorých vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej SIM kartu umožňujúcu využívanie telefónnych služieb poskytovaných označenou spoločnosťou s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX od 3.8.2012 za cenu stanovenú v cenníku spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ďalej iba spoločnosť) sa zaviazala žalovanej služby poskytovať v rozsahu programu PODLA SEBA 5 NAJ. N s dobou viazanosti žalovanej 24 mesiacov. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou a dodatkom k nej, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti a cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti. Žalovaná v dodatku zmluvy sa ďalej zaviazala po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť sa takého konania a neumožniť také konanie, na základe ktorého by spoločnosti vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníkov (žalovanej) s tým, že žalovaná súhlasí a berie na vedomie v prípade porušenia takéhoto dojednania povinnosti spoločnosti uhradiť poriadkovú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1, t.j. vo výške 248,95 Eur.

29. Podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;3 to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201>, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20170201>, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201>, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20170201>, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia. Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201>, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie verejnej služby prenosu obsahovej služby <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201> uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovej služby. Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho

obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať na písomnú formu. Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo orgánu Európskej únie, b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva, c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20170201>, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20170201>. Za podstatné zmeny zmluvných podmienok sa na účely tohto zákona považujú jednostranné zmeny v neprospech účastníka týkajúce sa najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu výpočtu ceny za poskytovanú službu, zmeny kvality poskytovanej služby alebo zmeny času trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Za podstatné zmeny zmluvných podmienok na účely tohto zákona sa považujú aj zmeny tých zmluvných podmienok, na ktorých sa zmluvné strany písomne v zmluve dohodli, že sa budú považovať za podstatné. Dôvod zmeny podstatných zmluvných podmienok musí byť vopred určený v zmluve o poskytovaní verejných služieb. Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 7 len vo vzťahu k tej verejnej službe alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

30. Podľa § 43 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k informačnej službe o telefónnych číslach. Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g), je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60, b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr, c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ (MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov podobných aplikácií, d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb, e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach, f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka, okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia, g) cenové poradenstvo, h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch, i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím, aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov, j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia k internetu. Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností.

Podnik počas krízovej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu. Pri mimoriadnej udalosti je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území. Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnych udalostí na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia. Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c). Účastník má právo na a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil, b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej služby. Účastník verejnej telefónnej služby má právo a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov, b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach, c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov. Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

31. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, z ktorej žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci ktorého mala na strane žalovanej vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha, na jednej strane uzavrela právnická osoba (Slovak Telekom, a.s.) a na strane druhej fyzická osoba - nepodnikateľ, ako to vyplýva aj z obsahu zmluvy. Napriek tomu, že právny vzťah založený touto zmluvou je upravený osobitným zákonom (teraz a aj v čase vzniku právneho vzťahu zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách), ide o vzťah občianskoprávny a naviac charakteru spotrebiteľského v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy t.j. ku dňu 3.8.2012.

32. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 3.8.2012, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb na strane jednej uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako o tom svedčí zápis v obchodnom registri, a preto nemôžu byť pochybnosti o tom, že v zmluvnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ (§52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a žalovaná ako fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), a preto rovnako nemôžu byť pochybnosti o tom, že zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, v dôsledku čoho zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá dňa 3.8.2012 je zmluvou spotrebiteľskou.

34. Pri posudzovaní obsahových náležitosti zmlúv, ale tiež podmienok za ktorých bola zmluva uzatváraná, je nutné vychádzať tak okrem zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Nemožno ale opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z. i Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 93/13/EHS, tvoriace teraz prílohu Občianskeho zákonníka a ktoré je treba využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

35. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, t.j. k 3.8.2012 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa. Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene. Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu, b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu. Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene, c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

36. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, rovnako v znení platnom k už uvedenému dňu 3.8.2012, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako

iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

37. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

38. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, a bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

39. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

40. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

41. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

42. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení ku dňu 3.8.2012 každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

43. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok, z ktorých si žalobca vyvodzuje svoje nároky, je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, v rámci ktorej neboli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

44. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

45. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že sa nejedná o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj aké zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

46. Na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb spoločnosť Slovak Telekom, a.s. použila ňou bežne, pre tieto účely používaný formulár s predtlačeným textom, ktorý je voľným okom takmer nečitateľný. Veľkosť písma reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi čo i len oboznámiť sa s týmto textom a vyhodnotiť jeho dôsledky. Spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľovi pritom nič

nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy.

47. Podľa názoru súdu dodávateľ Slovak Telekom, a.s. takýto typ formulárovej zmluvy so žalovanou (podľa poznatkov súdu tento typ formulárovej zmluvy o poskytovaní verejných služieb spoločnosť Slovak Telekom, a.s. používa dlhodobo a u veľkého počtu spotrebiteľov) použila zámerne, v snahe odradiť spotrebiteľov od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane následkov porušenia zmluvných záväzkov žalovanou ako spotrebiteľom a vyhodnotenia ich dôsledkov pre žalovanú. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku so žalovanou dňa 3.8.2012 konala spôsobom, pre ktorý je táto zmluva a jej dodatok absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, lebo obsahujú neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

48. Pre absolútnu neplatnosť zmluvy ako takej je potom treba aj jej všetky ostatné podmienky považovať za neprijateľné a tým aj za neplatné. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy so žalovanou ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma textu spotrebiteľskej zmluvy, keď k tomu expresis verbis došlo až zákonom číslo 106/2014 Z.z., ktorým došlo k novele niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj ustanovenia § 53 c (článok I. bod 6 zákona) s účinnosťou od 01.01.2015, lebo tento právny názor podporuje aj ustanovenie § 1b novely nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

49. Súd dodáva, že k rovnakým právnym záverom dospeli aj iné súdy v obdobných veciach aj keď týkajúcich sa iného druhu spotrebiteľských vzťahov napríklad Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci sp. zn.: 8C/48/2012 (rozsudok zo dňa 08.10.2012, č.k. 8C/48/2012-45, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.10.2013 sp. zn.: 6Co/139/2013), Okresný súd Žilina vo veci sp. zn. 13C/69/2011 (rozsudok zo dňa 10.01.2012, č.k. 13C/69/2011-13, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.06.2013, sp. zn.: 6Co/176/2013), ale tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní proti uvedeným rozhodnutiam vedenom pod sp. zn.: 1Cdo/320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn.: 1Cdo/320/2013).

50. Vzhľadom na uvedené súd potom ustálil, že zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so žalovanou dňa 3.8.2012 i jej dodatok je z dôvodov podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

51. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

52. Podľa § 457 Občianskeho zákonník ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

53. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

54. Žalovaná poskytovanie služieb elektronickej komunikácie spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. nepoprela, preto súd skutkové tvrdenie žalobcu o poskytovaní týchto služieb žalovanej považoval podľa § 151 ods. 1 C.s.p. za nesporné.

55. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanej služby elektronickej komunikácie poskytovala na základe neplatnej zmluvy, v dôsledku čoho je žalovaná povinná v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka a zásad vydania bezdôvodného obohatenia, toto plnenie poskytovateľovi služieb vydať.

56. Plnenie, ktoré je žalovaná povinná vydať spočíva vo výkonoch, ktoré nie je možné vydať. Žalovaná preto je podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinná poskytovateľovi týchto služieb, t. j. spoločnosti Slovak Telekom, a.s. poskytnúť peňažnú náhradu.

57. Primeranou peňažnou náhradou za služby poskytované Slovak Telekom, a.s. žalovanej na základe neplatnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb je cena týchto služieb v zmysle cenníka Slovak Telekom, a.s., t. j. cena, ktorú sa žalovaná zaviazala platiť v prípade, ak by zmluva bola platná. Žalovaná je preto povinná poskytnúť náhradu vo výške rovnajúcej sa cene Slovak Telekom, a.s. fakturovanej v jeho faktúrach za obdobie, za ktoré žalovaná cenu služieb nezaplatila.

58. Podľa žaloby žalobcu žalovaná cenu poskytovaných služieb nezaplatila za obdobie od 8.7.2012 do 7.9.2012. Na dôkaz výšky tejto ceny žalobca súdu predložil faktúru Slovak Telekom, a.s. číslo 7208264370 vyhotovenú dňa 8.8.2012, podľa ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. v období 8.7.2012

- 7.8.2012 poskytla žalovanej služby v cene 6,12 Eur a faktúru Slovak Telekom, a.s. číslo 7209278278 vyhotovenú dňa 8.9.2012, podľa ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. v období 8.8.2012 - 7.9.2012 žalovanej poskytla služby v cene 36,76 Eur.

59. Vzhľadom na uvedené, žalovaná je povinná za plnenie poskytnuté spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. v období 8.7.2012 - 7.9.2012 na základe neplatnej zmluvy, ktoré vzhľadom na jeho charakter nie je možné vydať, zaplatiť peňažnú náhradu v celkovej výške 42,88 Eur.

60. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

61. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

62. Zmluvou uzavretou dňa 09.06.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalobcom, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej dňa 3.8.2012 na žalobcu. Uzavretím tejto zmluvy pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči žalovanej, vrátane práva žiadať to, čo označená spoločnosť poskytla žalovanej na základe neplatnej zmluvy, prešlo na žalobcu v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka, preto na strane žalovanej vznikla povinnosť dlh spočívajúci v zaplatení peňažnej náhrady za služby, ktoré jej poskytla spoločnosť Slovak Telekom, a.s. na základe neplatnej zmluvy a ich naturálne vrátenie neprichádza v úvahu, splniť žalobcovi, lebo tento sa postúpením pohľadávky stal jej veriteľom.

63. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

64. Plnenie poskytnuté na základe neplatnej zmluvy žalovaná bola povinná vrátiť hneď po jeho prijatí a keďže jeho vrátenie neprichádza v úvahu, v rovnakom čase bola povinná poskytnúť peňažnú náhradu. Žalovaná peňažnú náhradu za plnenia poskytnuté spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. v období 8.7.2012

- 7.9.2012 neuhradila doposiaľ, preto najneskôr uplynutím lehoty na plnenie podľa jednotlivých faktúr, z ktorých sa dozvedela o výške peňažnej náhrady a ktoré je treba považovať za výzvy podľa § 563 Občianskeho zákonníka, sa dostala do omeškania a vznikla jej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.

65. Žalovaná sa tak dňom 26.8.2012 dostala do omeškania so zaplatením náhrady vo výške 6,12 Eur, lebo cenu služieb podľa faktúry číslo 7208264370 vo výške 6,12 Eur bola povinná zaplatiť do 25.8.2012 a so zaplatením náhrady vo výške 36,76 Eur sa do omeškania dostala dňom 26.9.2012, lebo cenu služieb v uvedenej výške podľa faktúry číslo 7209278278 bola povinná zaplatiť do 25.9.2012. Žalovanej dňom 26.8.2012 vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 6,12 Eur a dňom 26.9.2012 zo sumy 36,76 Eur vo výške určenej podľa vykonávacieho predpisu, ktorým je nariadenie vlády číslo 87/1995 Z.z.

66. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 26.8.2012, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

67. Pri úrokovej sadzbe ECB v období od 11.7.2012 do 8.5.2013 vo výške 0,75 % ročne žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi okrem istiny 42,88 EUR aj úroky z omeškania vo výške 0,75 % ročne zo sumy 6,12 Eur od 26.8.2012 do zaplatenia a rovnako vo výške 8,75 % ročne zo sumy 36,76 Eur od 26.9.2012 do zaplatenia.

68. Pre neplatnosť zmluvy o poskytovaní verejných služieb (viď bod 46 a 47 dôvodov rozsudku), nie je daná povinnosť žalovanej zaplatiť poplatky za prerušenie služby - neplatenie a za obmedzenie služby - neplatenie podľa faktúry číslo 7209278278 v sume 33,- Eur a ani povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur podľa faktúry číslo 7308066156, lebo z neplatného právneho úkonu nemohla vzniknúť žalovanej iná povinnosť než povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie za poskytnuté telekomunikačné služby. Súd preto žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej priznanú istinu a priznané úroky z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

69. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal peňažného plnenia vo výške po započítaní úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu 429,77 Eur (331,43 Eur na istine a 98,34 Eur na úrokoch). Súd žalobcovi priznal na istine 42,88 Eur a k tomu úroky z omeškania vo výške 9,47 Eur, spolu 72,35 Eur. Úspech žalobcu bol v spore v rozsahu 17 % a žalovanej vo výške 83 %. Vzhľadom na pomer úspechu strán v spore, je potom žalobca povinný žalovanej zaplatiť náhradu trov konania v rozsahu 66 % skutočných trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.