Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/10/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu X. Q., K.. X.X.XXXX, O. W.. K. B., F. XXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. Q.. X. O., U. W. W. G. XX, W.Š. K. B., proti žalovanému Q., W..Y..R.., W. W. V., Y. XX, H.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 995,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 995,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 14.11.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.5.2015 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu 995,- eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. Žalobu v písomnom podaní a na pojednávaní odôvodnil tým, že strany dňa 8.10.2014 uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej začal vykonávať prácu vodiča nákladného automobilu s prívesom v zahraničnej doprave. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Súčasťou pracovnej zmluvy bola dohoda o mzde. Pracovný pomer skončil zrušením v skúšobnej dobe oznámením listom žalovaného zo dňa 2.1.2015. Jeho pracovnou náplňou bola preprava tovaru na Slovensku, Dánsku a Maďarsku, pričom tranzitnými krajinami boli najmä Poľsko, Nemecko a Česká republika. Mzdu za mesiac október 2014 spolu s cestovnými náhradami mu žalovaný uhradil až v mesiaci december vo výške 680,- eur. Za mesiace november a december 2014 žalovaný uhradil iba mzdu vo výške 355,02 eur za mesiac november a 344,07 eur za mesiac december. Cestovné náhrady mu vyplatené neboli. Strany sa pri podpise pracovnej zmluvy dohodli na tom, že žalovaný mu bude vyplácať stravné vo výške 45,- eur za deň pracovnej cesty. Túto skutočnosť žalovaný potvrdil v trestnom konaní, ktoré bolo vedené Obvodným oddelením policajného zboru Poprad. V mesiaci november vykonal pracovné cesty v dňoch 3.11. až 7.11., 19.11.,20.11.,24.11.,27.11. a 28.11., spolu v počte 10 pracovných dní, za čo mu v zmysle dohody prislúcha stravné vo výške 450,- eur. Jednalo sa o pracovné cesty, pri ktorých sa prevažnú časť zdržiaval dňa 3.11. v Poľsku, dňa 4.11. a 5.11. v Dánsku, dňa 6.11. v Nemecku, dňa 7.11. v Poľsku, dňa 19.11. a 20.11. na Slovensku a v Dánsku, dňa 24.11. v Nemecku a v Maďarsku, dňa 27.11. v Maďarsku a dňa 28.11. v Dánsku. V mesiaci december 2014 vykonal pracovné cesty v dňoch 3. až 5.12., 10.až 12.12. a 15. až 19.12., spolu 11 pracovných dní, za čo mu prislúchalo stravné podľa dohody v celkovej výške 495,- eur. Dňa 3.12. vykonal pracovnú cestu do Nemecka a späť, dňa 5.12. v Slovenskej republike a v Nemecku, dňa 10.12. v Dánsku a v Nemecku, dňa 12.12. v Poľsku, dňa 15.12. v Nemecku, dňa 17.12. v Nemecku, dňa 18.12. v Poľsku a dňa 19.12. v rámci Slovenskej republiky. Dňa 19.12.2014 počas služobnej cesty zaplatil bezhotovostnou platbou mýto za nákladné motorové vozidlo vo výške 50,- eur,

ktorý náklad mu žalovaný neuhradil. Pretože pracovný pomer skončil zrušením v skúšobnej dobe dňom 2.1.2015, nemal dôvod nastupovať do práce po uvedenom dátume. Motorové vozidlo, na ktorom jazdil, dňom 25.11.2014 nemalo platný doklad o technickej kontrole. Na preukázanie svojich tvrdení predložil pracovnú zmluvu, oznámenie o skončení pracovného pomeru, uznesenie policajného orgánu, výpisy z účtu, výpisy z knihy jázd a kópiu technického osvedčenia vozidla.

2.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení a na pojednávaní pred súdom uviedol, že pracovný pomer žalobcu trval od 8.10.2014 do 2.1.2015, kedy zamestnávateľ pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 5.1.2015. Uznal, že so zamestnancom mal dohodu o vyplatení diéty za jeden deň práce v zahraničí vo výške 45,- eur, aj keď presne nevedel, aká bola výška diéty v tom čase v príslušnej krajine. Uhradenie mýta žalobcom sa zaviazal zaplatiť. Cestovné náhrady žalobcovi neboli vyplatené z dôvodu, že dňa 3.1.2015 mal nastúpiť do práce a dňa 5.1.2015 mal byť s nákladom v Dánsku. Túto cestu nevykonal bez toho, aby danú skutočnosť oznámil, prípadne oznámil svoju práceneschopnosť. Rovnako mu neodovzdal doklady od motorového vozidla. Preto sám nemohol včas s vozidlom vycestovať. Doklady žalobca odmietol odovzdať s odôvodnením, že požil alkoholické nápoje. Doklady bol nútený preto vyzdvihnúť si v mieste bydliska žalobcu. Za oneskorenú vykládku tovaru žalovanému bola uložená pokuta 500,- eur. Žalobca vykonal služobné cesty tak, že najazdil cca 1.200,- km naviac, čo znamená, že pri naloženom aute prejazdil o 400 litrov nafty viac, čo predstavuje náklad 500,- eur. Už na Slovensku žalobca jazdil v oblúkoch, čo nebolo odôvodnené. Preto aj žalobca musel uhradiť diaľničné mýto, ktorého dobytie kreditom predstavuje minimálnu čiastku 50,- eur. Žalobca po skončení pracovného pomeru nechal vozidlo s poškodenou slnečnou roletkou, ktorú škodu neohlásil. Cena roletky predstavovala 400,- eur. Rovnako neoznámil ani dátum ukončenia platnosti technického osvedčenia. Na preukázanie svojich tvrdení predložil faktúru o sankcii, záznam o prevádzke vozidla s prepočtom kilometrov.

3.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, oboznámením listinných dôkazov a to pracovnej zmluvy, oznámenia o ukončení pracovného pomeru, správy policajného orgánu, záznamov o prevádzke vozidla, faktúry, kópie technického osvedčenia vozidla zistil nasledovný skutkový stav:

4.Dňa 8.10.2014 strany uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca začal dňom 8.10.2014 vykonávať prácu vodiča nákladného automobilu s prívesom, ťahača v zahraničnej doprave. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú so stanovením skúšobnej doby 3 mesiace. Listom zo dňa 2.1.2014 žalovaný so žalobcom ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Uznesením policajného orgánu zo dňa 19.2.2015 bolo odmietnuté oznámenie podozrenia z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného, ktorého sa mal dopustiť konateľ žalovaného nevyplácaním mzdy žalobcovi s odôvodnením, že nebol dôvod pre začatie trestného stíhania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa k veci vyjadril žalovaný tak, že po podpise zmluvy sa strany okrem iného dohodli, že žalovanému budú vyplácané diéty vo výške 45,- eur/deň v závislosti od krajiny a za mesiac október 2014 žalobcovi bola vyplatená suma vo výške 680,- eur, ktorá zahŕňala mzdu a diéty. Podľa výkazu jázd vykonaných žalobcom, tento vykonával jazdy v dňoch 31.10., 3.11., 4.11., 5.11. až 8.11., 19.11., 20.11.,24.11, 25.11.,27.11. a 28.11., dňa 2.12., 3.12., 5.12., 8.12., 9.12., 10.12., 11.12., 12.12., 15.12., 17.12., 18.12. až 20.12.2014. Podľa výpisu z účtu žalobcu dňa 11.12.2014 mu bola poukázaná platba od žalovaného vo výške 680,- eur. Dňa 19.12.2014 žalobca vykonal platbu 50,- eur v prospech D. K.-W.. Dňa 2.3.2015 NDS vystavil doklad o prijatí platby 50,- eur dňa 19.12.2014. Dňa 31.1.2015 bola žalovanému spoločnosťou P. Y. Dánsko vystavená faktúra na sumu 500,- eur. Podľa dokladu o prevádzke vozidla predloženého žalovaným v mesiaci december 2014 žalobca odjazdil 60 km naviac, v súvislosti s cestami 19.11. až 5.12. 2014 o 670 km viac, s cestami 5. až 17.12. o 255 km naviac a 31.10. až 18.11. odjazdil 305 km naviac. Podľa dokladu predloženého žalobcom platnosť technického preukazu motorového vozidla ev. č. PP 038DA skončila dátumom 25.11.2014.

Podľa § 4 Zákona č. 283/2002 Z.z. (1) Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov, b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, c) stravné, d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

Podľa § 10 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%25233-9'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13 uvedeného zákona (1) Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín. (2) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií"). (3) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa odseku 2 <aspi:// module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252313'&ucin-k-dni='30.12.9999'> pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ustanoví ministerstvo financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov. (4) Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25% zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného. (5) Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 16 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252316'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).

Podľa § 34 uvedeného zákona, náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené záujmy. na podmienky pracovnej cesty a podmienky ubytovacieho zariadenia zachovať.

Podľa § 36 uvedeného zákona (1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto zákona do sumy predpokladaných náhrad (ďalej len "preddavok") pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca. (2) Preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj a) formou cestovného šeku, b) zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej bankovej karty zamestnávateľa, c) prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene. (3) Zamestnávateľ môže v prípade potreby poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím a) pre viacerých zamestnancov, b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.

(4) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny, preddavok v eurách v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V cudzej mene môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť iba po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny. (5) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny, preddavok v cudzej mene v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V eurách môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť, iba ak banka alebo pobočka zahraničnej banky 19e) alebo zmenáreň 20) príslušnú cudziu menu nevydáva alebo po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestou do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny. (6) Preddavok na stravné zamestnávateľ poskytuje v mene ustanovenej pre jednotlivé krajiny opatrením ministerstva financií. Zamestnávateľ sa v prípade potreby môže so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej mene, ako je mena ustanovená pre jednotlivú krajinu opatrením ministerstva financií. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v eurách na cudziu menu a naopak použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v cudzej mene na inú cudziu menu použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala; suma stravného sa určí prepočtom hodnoty stravného v eurách na dohodnutú cudziu menu. (7) Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená. (8) Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady. (9) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "preplatok v eurách"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v eurách; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie preplatok v eurách alebo jeho časť vrátiť v cudzej mene. (10) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "nedoplatok v eurách"), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v eurách; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri vyslaní do štátu Európskej únie nedoplatok v eurách alebo jeho časť poskytnúť v cudzej mene. (11) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "preplatok v cudzej mene"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec preplatok v cudzej mene alebo jeho časť vrátiť v inej cudzej mene alebo v eurách. (12) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "nedoplatok v cudzej mene"), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej

mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v eurách. (13) Pri vyúčtovaní pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona zamestnávateľ v prípade potreby zaokrúhľuje a) celkový nárok zamestnanca v eurách bez poskytnutého preddavku na najbližší eurocent nahor, b) celkový nárok zamestnanca v cudzej mene bez poskytnutého preddavku na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, alebo zmenárňou nahor, c) preplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nadol, d) preplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nadol, e) nedoplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nahor, f) nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nahor.

Podľa § 36a citovaného zákona, náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002%20Z.z.%252336'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.

Podľa § 132 Zákonníka práce, ustanovenia § 129 až 131 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %2523129-131'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 1 ods. 4 Z.p.

(4) Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%25231'&ucin-k-dni='30.12.9999'> všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'>.

Podľa Opatrenia MF SR č. 401/2012 Z. z. z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/> o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov ustanovuje:

§ 1

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa ustanovujú takto: Česko CZK česká koruna 600 Dánsko DKK dánska koruna 380 Nemecko EUR euro 45 Poľsko EUR euro 37 Maďarsko EUR euro 39

Kurz DKK cca 7,44 - 51 eur.

5.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná. Žalobca v konaní preukázal, že počas trvania pracovného pomeru vykonal pre žalovaného služobné cesty do zahraničia v celkovom počte 21 dní, za ktoré mu prislúcha okrem mzdy tiež nárok na zaplatenie cestovných náhrad. Počet dní zahraničnej pracovnej cesty žalovaný nespochybnil a nespochybnil ani uzavretie dohody o výške stravného 45,- eur denne. Rovnako sporným nie je uhradenie mýtneho žalobcom. Žalobca výšku pohľadávky vyčíslil ako nezaplatené stravné v sume 21x45 eur čo predstavuje sumu 945,- eur a mýtne 50,- eur. Súd neuznal dôvodnou procesnú

obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení o spôsobení škody žalobcom pokazením roletky na motorovom vozidle vo výške 400,- eur, škody spôsobenej nadmernou spotrebou vozidla najazdením zvýšeného počtu kilometrov oproti obvyklej trase s nákladmi navyše vo výške 500,- eur ako aj škody zaplatením pokuty 500,- eur za oneskorenú vykládku vozidla v mesiaci január 2015. Ak žalovaný túto obranu mienil ako kompenzačnú resp. započítaciu námietku, jeho obrana nie je dôvodná. Nárok žalobcu je nárokom vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu. Práva a povinností z pracovno-právnych vzťahov zanikajú spôsobmi uvedenými v ust. § 32 a nasl. Z.p. a to dohodou o sporných nárokoch, uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený taxatívne, čo znamená, že iným, v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Súd zdôrazňuje, že pohľadávky z pracovno-právnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom. Pretože nepozná inštitút započítania (kompenzácie), ako je upravený v § 580 O.z., z toho vyplýva jediný záver, že zamestnávateľ svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou. /rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/316/2012 z 26.02.2013 <http://www.akmv.sk/fileadmin/user_upload/ pdf/Rozsudok-KS-BB.pdf>/. Ak žalovanému bola zavineným konaním žalobcu spôsobená škoda, nič mu nebráni svoj nárok si uplatniť samostatnou žalobou.

6.Žalobcovi prislúcha úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 O.z. a § 3 NV č. 87/1995 Z.z. Zákonný úrok súd žalobcovi priznal odo dňa 14.11. 2015. Žalobca súdu nepredložil doklad o tom, že pohľadávku si voči žalovanému po riadnom vyčíslení uplatnil, resp. splnil všetky podmienky vyplývajúce mu zo zákona 283/2002 Z.z. To realizoval až podanou žalobou. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 12.11. 2015 a bolo jeho povinnosťou peňažnú pohľadávku uhradiť dňom nasledujúcim, čo sa nestalo. Ďalším dňom sa žalovaný dostal preto do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky.

7.V prevyšujúcej časti uplatneného úroku súd preto žalobu zamietol.

8.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a 262 CSP. Pretože žalobca bol úspešným v prevažujúcej časti konania, a neúspešným iba v nepatrnej časti,súd mu priznal náhradu v rozsahu 100 %. O výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.