Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-518-2015.pdf
PDF · 134.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/518/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, 810 00 Bratislava proti žalovanému Y. T., nar. X.X.XXXX, L. XX, XXX XX R., o zaplatenie 464,71 Eur s príslušenstvom, dňa 24.10.2016 takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 464,71 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 464,71 Eur od 1.6.2013 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej iba VÚB, a.s.) a žalovaný uzavreli zmluvu o bežnom účte v zmysle ustanovenia § 708 a násl. a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej VÚB, a.s. zriadila v prospech žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s. Ich splnením spoločnosť VÚB, a.s. poskytla žalovanému povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 464,71 Eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte.
3. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, vypovedala VÚB, a.s. listom zo dňa 15.3.2013 zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte v zmysle ustanovenia čl. 4.14 bod 4.14.1. písm. d Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, čím sa pohľadávka VÚB, a.s. z titulu poskytnutého úveru žalovanému vo forme povoleného prečerpania vo výške 464,71 Eur stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti v zmysle ustanovenia čl. 4.14 bod 4.14.2. písm. c Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty.
4. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola žalovanému doručená dňa 20.3.2013. Účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali dňa 31.5.2013, t. j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanému výpoveď doručená.
5. Žalovaný svoj dlh vo výške 464,71 Eur doposiaľ neuhradil, preto od 1.6.2013 je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy vo výške 464,71 Eur. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
je povinný zaplatiť úroky z omeškania a vo výške určenej podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
6. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka postupcu voči žalovanému z titulu nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX v celosti postúpená postupníkovi.
7. Na výzvu súdu žalobca ním podanú žalobu doplnil o ďalšie skutkové tvrdenia a zároveň predložil výpis z účtu žalovaného za dobu trvania zmluvného vzťahu.
8. V doplnení žaloby uviedol, že zákon číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania nepoznal pojem povolené prečerpanie a uvádza iba znenie „preddavok na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty“. V zmysle článku 2 bod 2.1. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, platných a účinných od dňa 20.4.2006 je povolené prečerpanie definované ako povolený debetný zostatok na bežnom účte, o výšku ktorého sa zvyšuje použiteľný zostatok na bežnom účte.
9. Kontokorentný úver, teda povolené prečerpanie je osobitnou formou úveru, pre ktorý je charakteristické, že je spojený s bežným účtom. Od bežného úveru sa odlišuje najmä spôsobom čerpania. Pri obvyklom úvere poskytuje banka klientovi dohodnuté peňažné prostriedky k jeho použitiu, avšak pri povolenom prečerpaní má klient právo, aby na jeho bežnom účte boli vykonávané debetné transakcie aj v prípade, ak nie sú kryté jeho vlastnými peňažnými prostriedkami. Čerpanie tejto formy úveru prebieha podľa toho, aký je stav účtu a preto, ak je účet v kreditnom stave, úver nie je čerpaný, ak je účet v debetnom stave, klient čerpá poskytnutý úver. Pri tomto type úveru nie je vopred dohodnutý počet, výška a termíny splátok takéhoto úveru. Pohľadávka z úveru je splácaná formou započítania pohľadávky z úveru, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú, to znamená, že v prípade, ak na účet prichádzajú platby, teda sú vykonávané kreditné transakcie, úver je splácaný.
10. Povolené prečerpanie sa povoľuje na určité obdobie a preto môže nastať situácia, že klient kreditnými transakciami úver splatí a následne opätovne čerpá ten istý poskytnutý úver. Čerpanie úveru neprebieha pripisovaním peňažných zdrojov z prostriedkov banky, ale banka zo svojich zdrojov hradí debetné platby (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe vydané pod sp. zn. 5Cmo 512/99 dňa 8.2.2000).
11. V zmysle ustanovenia čl. 4 bod 4.10 všeobecných obchodných podmienok upravujúceho Povolené prečerpanie na bežných účtoch je banka oprávnená na základe žiadosti klienta zriadiť na jeho účte povolené prečerpanie. V zmysle ustanovenia čl. 4 bod 4.10.5. všeobecných obchodných podmienok je povolené prečerpanie úročené platnou úrokovou sadzbou pre povolený debet. Úroky sa počítajú zo skutočných denných stavov debetného zostatku na bežnom účte klienta a účtujú sa mesačne pozadu na ťarchu bežného účtu. V zmysle ustanovenia čl. 4 bod 4.10.8. Všeobecných obchodných podmienok je klient povinný dodržiavať uvedené povinnosti, najmä však je povinný zabezpečiť prostriedky na úhradu splátok, úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte, zaplatiť úroky z uskutočneného povoleného prečerpania, zabezpečiť pravidelné poukazovanie peňažných prostriedkov na bežný účet, jedenkrát do roka dosiahnutie kreditného zostatku na bežnom účte a splniť si ďalšie, informačné povinnosti.
12. V prípade, ak na účte nie je zriadené povolené prečerpanie alebo už zriadené povolené prečerpanie nestačí na pokrytie debetných transakcií žalovaného; ide v zmysle ustanovenia článku 4 bod 4.11.3. všeobecných obchodných podmienok o nepovolené prečerpanie na účte. V zmysle ustanovenia článku 4 bod 4.11.3. všeobecných obchodných podmienok je nepovolené prečerpanie úročené platnou sankčnou úrokovou sadzbou pre nepovolené prečerpanie.
13. Z bankového účtu je zrejmé, že žalovaný úver čerpal postupne, a to až nad limit povoleného prečerpania. Žalovaný tak vyčerpal sumu vo výške 884,45 Eur.
14. Debetný úrok je úrokom z poskytnutého úveru formou povoleného prečerpania. Žalovaný bol oboznámený s úrokovou sadzbou, ktorá v prípade nezaručeného kontokorentu bola stanovená na výšku
15,50 % ročne a v prípade nepovoleného prečerpania zvýšená na výšku 25 % ročne. Ide o tzv. zložené úročenie, kedy sa debetný úrok pripisuje na istinu úveru a predstavuje tak záväzok, ktorý je žalovaný povinný uhradiť v zmysle všeobecných obchodných podmienok.
15. Žalobca v tomto smere poukazuje na judikatúru Krajských súdov, napríklad rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.7.2015 sp. zn. 13Co/601/2014.
16. Na základe sčítania kreditných a debetných transakcií žalovaného na bežnom účte a v súlade s výpisom z bežného účtu, teda z jeho platobnej histórie vyplýva, že konečný stav účtu ku dňu skončenia zmluvného vzťahu bol v debetnom zostatku vo výške 884,45 Eur. Odo dňa, kedy sa účet žalovaného dostal do debetného stavu, t. j. od dňa 11.12.2007, je celkový súčet kreditných transakcií vo výške 8.551,61 Eur, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky a celkový súčet debetných transakcií je vo výške 9.436,06 Eur, ktoré pozostávajú z istiny vo výške 8.777,07 Eur, debetného úroku vo výške 569,81 Eur a poplatkov vo výške 89,18 Eur.
17. Vzhľadom na to, že všetky kreditné transakcie vo výške 8.551,61 Eur boli započítané na istinu pohľadávky, uvedená suma debetného zostatku vo výške 2.633,70 Eur pozostáva z istiny vo výške 225,46 Eur (8.777,07 Eur - 8.551,61 Eur), debetného úroku vo výške 569,81 Eur a poplatkov vo výške 89,18 Eur.
18. Žalobca v konaní si uplatňuje iba sumu v rámci nesplateného povoleného prečerpania vo výške 464,71 Eur pozostávajúcu z istiny vo výške 225,45 Eur a časti debetného úroku vo výške 239,25 Eur.
19. Žalovaný sa v rámci prípravy veci na pojednávanie k žalobe žalobcu nevyjadril, aj keď žaloba mu bola doručená do vlastných rúk s výzvou, k jej obsahu sa vyjadriť.
20. Na pojednávaní dňa 12.9.2016 žalovaný oznámil, že podľa žaloby nevie, na základe čoho sa žalobca domáha voči nemu zaplatenia 464,71 Eur.
21. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
22. Konanie vo veci začalo dňa 25.11.2015 doručením žaloby žalobcom súdu, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Do konca účinnosti tohto zákona (30.6.2016) konanie nebolo skončené. Na konanie po 1.7.2016 je treba použiť nový procesný poriadok upravený zákonom č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) s tým, že právne účinky úkonov, ku ktorým došlo do uvedeného dňa, zostávajú zachované.
23. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
24. V súlade s prvou vetou citovaného zákonného ustanovenia, súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
25. Predvolanie na pojednávanie bolo obom stranám riadne a včas doručené, keď právny zástupca žalobcu predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 19.9.2016 a žalovaný termín pojednávania vzal na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní dňa 12.9.2016.
26. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť i neúčasť žalobcu ospravedlnil písomným podaním s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Dôvodom neúčasti žalobcu a jeho právneho
zástupcu bolo zachovanie hospodárnosti konania. Navrhli ich žalobe v celom rozsahu vyhovieť, lebo žalovaný svoj dlh nesplnil. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil.
27. Súd podľa § 180 C.s.p. konštatoval, že sú splnené podmienky pre prejednanie veci v neprítomnosti strán sporu a preto vec prejednal a rozhodol.
28. Žalovaný, aj keď na predchádzajúcom pojednávaní vyjadril pochybnosť o žalobcom uplatňovanom nároku, ale jeho nárok, ani žalobcom produkované skutkové tvrdenia v žalobe a jej doplnení nepoprel, preto skutkové tvrdenia žalobcu súd podľa § 151 ods. 1 C.s.p. považoval za nesporné.
29. Dňa 24.4.2006 Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej iba VÚB, a.s.) uzavrela so žalovaným písomnú zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu, medzi nimi aj povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s. s povoleným limitom prečerpania vo výške 464,71 Eur (15.000,- Sk).
30. Žalobca tvrdí, že v súlade so zmluvou VÚB, a.s. umožnila žalovanému čerpať peňažné prostriedky aj v prípade, že neboli kryté jeho vlastnými peňažnými prostriedkami na jeho účte. Odo dňa 11.12.2007, t.j. odo dňa, kedy sa účet žalovaného dostal do debetného zostatku, celkový súčet kreditných transakcií bol vo výške 8.551,68 Eur, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky a celkový súčet debetných transakcií je vo výške 9.436,06 Eur, v ktorých je započítaná istina vo výške 8.777,07 Eur, debetný úrok vo výške 569,81 Eur a poplatky vo výške 89,18 Eur. Dlh žalovaného je tak vo výške 884,45 Eur. Žalobca však v spore sa voči žalovanému domáha splatenia iba časti dlhu a to vo výške 464,71 Eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške 225,46 Eur a časti debetného úroku vo výške 239,25 Eur.
31. Žalovaný, ako to súd konštatoval už v bode 7 dôvodov tohto rozsudku, sa k žalobe žalobcu nevyjadril, jeho skutkové tvrdenia nepoprel, preto ich súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 C.s.p. považoval za nesporné.
32. VÚB, a.s. a žalovaný zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu dňa 24.4.2006 uzavreli s odkazom na ustanovenie § 708 a násl. a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
33. Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
34. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20170101>).
35. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
36. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
37. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
38. Súd nemá pochybnosti o tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi VÚB, a.s. a žalovaným dňa 24.4.2006, VÚB, a.s. uzavrela so žalovaným dohodu, na základe ktorej VÚB, a.s. prijala záväzok, že vykoná príkazy žalovaného na platby z jeho účtu, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na
účte a to do limitu 464,71 Eur (15.000,- Sk). Rovnako tak nemá pochybnosti o tom, že VÚB, a.s. tento svoj záväzok plnila v rozsahu, ako to vyplýva z výpisu z bežného účtu žalovaného, ktorý žalobca súdu predložil.
39. V zmysle citovaného § 710 Obchodného zákonníka, v prípade prečerpania účtu, vzťahy medzi veriteľom, v danom prípade VÚB, a.s. a dlžníkom, teda žalovaným, sa spravujú podľa príslušných ustanovení o úvere (§ 497 a násl. Obchodného zákonníka).
40. Úverová zmluva je typickým obchodnoprávnym záväzkovým vzťahom, preto pre jej základné obsahové náležitosti platí právna úprava vyjadrená v ustanoveniach § 497 a násl. Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení ku dňu 24.4.2006).
41. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 24.4.2006, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy medzi VÚB, a.s. a žalovaným, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20060413.html>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
42. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 24.4.2006, t. j. ku dňu v čase uzavretia zmluvy medzi VÚB, a.s. a žalovaným, mohli by vzniknúť pochybnosti o charaktere úverovej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej, lebo tento typ zmluvy nebol výslovne zaradený medzi zmluvy spotrebiteľské.
43. Zákonom číslo 102/2014 bolo však ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené treťou vetou v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“ (článok II. bod 1) síce s účinnosťou od 1. mája 2014 (článok XIV. zákona), no zákon č. 102/2014 Z.z. vo vzťahu k článku II. bod 1 nemá prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho zásadu v nej vyjadrenú o prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je nutné použiť aj v prípade, že k právnemu úkonu zakladajúcemu spotrebiteľský vzťah došlo pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah medzi VÚB, a.s. a žalovaným nimi uzavretou zmluvou dňa 24.4.2006, ak žalovaný mal postavenie spotrebiteľa.
44. Zmluvou, z ktorej žalobca si v konaní uplatňuje nárok, z jednej strany uzavrela VÚB, a.s. zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 341/B ako držiteľka bankovej licencie s predmetom podnikateľskej činnosti, okrem iného, aj poskytovanie úverov fyzickým a právnickým osobám, včítane spotrebiteľských úverov, preto pri uzatváraní a plnení zmluvy bola v postavení dodávateľa, ako to definuje odsek 2 § 52 Občianskeho zákonníka, lebo VÚB, a.s. konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej zmluvu uzatváral žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, nekonajúci v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy).
45. Zmluva dňa 24.4.2006 uzavretá medzi VÚB, a.s. a žalovaným, je tak zmluvou spotrebiteľskou. Na základe tejto zmluvy poskytnutý úver nie je síce úverom spotrebiteľským v zmysle úpravy spotrebiteľských úveroch platnej v čase uzavretia zmluvy (§ 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), ale napriek tomu vzťah medzi VÚB, a.s. a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským.
46. Napriek tomu, že úver poskytnutý VÚB, a.s. žalovanému, na základe medzi nimi uzavretej zmluvy dňa 24.4.2006, nie je možné považovať za úver spotrebiteľský, zmluvný vzťah uvedenou zmluvou založený, je nutné posudzovať nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ale tiež podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a násl.), zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa i Smernice Rady č. 93/13) EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
47. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
48. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
49. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
50. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
51. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. 52. Podľa § 2a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu 24.4.2006, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, na vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, ako aj na náhradu škody.
53. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy). Ochrana spotrebiteľa je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom, ako aj právom Európskej únie.
54. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú, v čase uzavretia zmluvy v ustanovení § 53 ods. 3, teraz § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj také zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.
55. Na uzavretie zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu VÚB, a.s. použila formulár s predtlačeným textom bez možnosti žalovaného ovplyvniť jeho obsah, ktorý je voľným okom takmer nečitateľný. Veľkosť písmen tohto textu (okrem tabuľkovej časti) reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa s týmto textom a vyhodnotiť jeho dôsledky. VÚB, a.s. ako dodávateľovi pritom nič nebránilo formulárovú zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, akou je odkaz na úverové zmluvné podmienky, v ktorých sú prakticky upravené všetky povinnosti spotrebiteľa, mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy v celom jej rozsahu, včítane úverových zmluvných podmienok.
56. Podľa názoru súdu, dodávateľ VÚB, a.s. takýto typ formulárovej zmluvy použil zámerne, v snahe odradiť žalovaného ako spotrebiteľa od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane všeobecných úverových podmienok a tým získať kvalifikovaný obraz o podmienkach poskytnutia peňažných prostriedkov formou úveru a vyhodnotiť ich dôsledky na neho ako spotrebiteľa.
57. VÚB, a.s. pri uzatváraní zmluvy konala spôsobom, pre ktorý je táto zmluva neplatná zo skôr uvedených dôvodov (veľkosť písma predtlačeného textu formulárovej zmluvy použitej na uzatvorenie zmluvy pre jeho nečitateľnosť neumožňovala žalovanému ako spotrebiteľovi sa s obsahom zmluvy a tým aj podmienkami, za ktorých mu boli peňažné prostriedky formou prečerpania bežného účtu poskytnuté, oboznámiť).
58. Pre neplatnosť zmluvy ako takej, je potom treba aj jej všetky ostatné podmienky považovať za neprijateľné a tým aj za neplatné. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy so žalovaným ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma textu spotrebiteľskej zmluvy, keď k tomu došlo až zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým došlo k novele niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj ustanovenia § 53c (článok I. bod 6 zákona) s účinnosťou od 1.1.2015, lebo tento názor podporuje aj ustanovenie § 1b novely nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.
59. K rovnakému záveru, aj keď vo vzťahu k inému dodávateľovi (Home Credit Slovakia, a.s.) došli aj iné súdy, napríklad Okresný súd Žilina a Krajský súd v Žiline v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C 39/2011, ale tiež Okresný súd Liptovský Mikuláš a Krajský súd v Žiline v konaní vedenom u Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C 48/2012. Skutkové a právne závery oboch súdov pritom v celom rozsahu za vecne správne považoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní proti týmto rozhodnutiam vedenom pod sp. zn. 1Cdo 320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn. 1Cdo 320/2013).
60. Vzhľadom na uvedené, súd potom ustálil, že Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu v časti dohody o povolenom prečerpaní na účte uzavretá dňa 24.4.2006 medzi dodávateľom VÚB, a.s. a žalovaným ako spotrebiteľom tvoriaca základ žalobcom uplatňovaného peňažného nároku, je z dôvodov podľa § 53 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu jej uzavretia absolútne neplatná, lebo ustanovenie § 53 ods. 4 (teraz § 53 ods. 5) Občianskeho zákonníka nie je zahrnuté medzi dôvody tzv. relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka.
61. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
62. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
63. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy dňa 24.4.2006 uzavretej medzi VÚB, a.s. a žalovaným, každý z nich je podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť to, čo na základe tejto zmluvy dostal.
64. Súd nezistil také skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné spochybniť tvrdenie žalobcu, že na základe zmluvy uzavretej dňa 24.4.2006 uzavretej medzi VÚB, a.s. a žalovaným, VÚB, a.s. poskytla žalovanému za dobu trvania zmluvného vzťahu peňažné prostriedky v celkovej výške 877,07 Eur a žalovaný v tom istom období vrátil 8.551,61 Eur (viď písomné podanie žalobcu zo dňa 8.9.2016 časť III.). Žalovanému tak z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia vznikla povinnosť VÚB, a.s. vrátiť 225,46 Eur (8.777,07 Eur - 8.551,61 Eur).
65. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/1964/40/20120301.html>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301.html>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
66. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
67. Právo VÚB, a.s. domáhať sa vrátenia peňažných prostriedkov od žalovaného sa v zmysle citovaného ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka premlčuje ak sa neuplatnilo v dobe v Občianskom zákonníku ustanovenej.
68. Občiansky zákonník pre vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. pre vykonanie práva VÚB, a.s. žiadať od žalovaného vrátenie 225,46 Eur v ustanovení § 107 určuje tzv. subjektívnu lehotu v trvaní dvoch rokov, ktorej počiatok plynutia spája so subjektívnou vedomosťou toho, komu také právo vzniklo, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (odsek 1) a tzv. objektívnu premlčaciu lehotu v trvaní troch rokov, ktorej počiatok plynutia spája so samotným vznikom bezdôvodného obohatenia (odsek 2).
69. V prípade postupného čerpania peňažných prostriedkov, ako v tomto prípade, povinnosť vydať tieto peňažné prostriedky poskytované na základe absolútne neplatného právneho úkonu (zmluvy), vzniká momentom ich poskytnutia a odo dňa ich poskytnutia (zo strany žalovaného prijatia), začína plynúť tzv. objektívna premlčacia lehota.
70. Žalobca, na výzvu súdu, poskytol opis osobného účtu žalovaného, z ktorého sú zrejmé debetné i kreditné operácie. Z tohto účtu súd zistil, že žalovaný prostredníctvom neho, a teda aj na základe dohody o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na účte, posledné čerpanie prostriedkov realizoval dňa 1.4.2010 vo výške 150,- Eur.
71. VÚB, a.s. tak v zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka dňom 1.4.2010 najneskôr začala plynúť objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva domáhať sa proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu poskytnutého peňažného plnenia vo výške 150,- Eur, ale tiež všetkých ostatných plnení vykonaných pred týmto dňom, a to v dĺžke 3 rokov. Táto lehota VÚB, a.s. uplynula dňa 1.4.2013.
72. Všeobecne platí, že na premlčanie práva v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka súd môže prihliadnuť len na námietku dlžníka, v danom prípade žalovaného. Žalovaný námietku premlčania práva VÚB, a.s. na vydanie bezdôvodného obohatenia nevzniesol. Napriek tomu súd musel na premlčanie práva tejto spoločnosti prihliadnuť.
73. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
74. Už v predchádzajúcej časti tohto rozsudku súd konštatoval, že vzťah medzi VÚB, a.s. a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským a žalovaný má postavenie spotrebiteľa.
75. Ustanovenie § 5b bolo do zákona číslo 250/2007 Z.z. doplnené jeho novelou vykonanou zákonom číslo 102/2014 Z.z. (článok VIII. bod 12 zákona), síce s účinnosťou od 1.5.2014, ale rovnako ako pri
ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani vo vzťahu k článku VIII. bod 12 zákon číslo 102/2014 Z.z. nemá prechodné ustanovenie a tak ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., je nutné použiť aj na spotrebiteľské vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah medzi VÚB, a.s. a žalovaným.
76. Nárokov zo zmluvy dňa 24.4.2006 uzavretej medzi VÚB, a.s. a žalovaným sa žalobou súdu doručenou dňa 25.11.2015 domáha spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. s tým, že práva a povinnosti z tejto zmluvy nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 24.9.2014 uzavretej s VÚB, a.s.
77. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
78. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
79. Podľa § 526 Občianskeho zákonník postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
80. Žalobca svojho nároku na peňažné plnenie voči žalovanému sa domáha namiesto VÚB, a.s. na základe postúpenia tohto nároku v zmysle § 524 a násl. Občianskeho zákonníka. Postúpením pohľadávky nedošlo k zmene tých práv a povinností, ktoré mal voči žalovanému pôvodný veriteľ (postupca). Vzhľadom na uvedené, súd rovnako ako v prípade VÚB, a.s., aj v prípade žalobcu musel prihliadnuť, že ním uplatňovaný peňažný nárok je premlčaný (body 64 - 75), lebo svojho nároku sa domáha po uplynutí premlčacej lehoty (premlčacia lehota uplynula dňa 1.4.2013 a žaloba žalobcom bola podaná dňa 25.11.2015, t.j. dávno po uplynutí premlčacej doby). V tejto súvislosti súd dodáva, že pre záver o premlčaní žalobcom uplatňovaného nároku je bez významu skutočnosť, že žalobca sa svojho peňažného nároku žalobou domáha z iného právneho dôvodu, než z ktorého mu vznikol.
81. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
82. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.