Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28C/899/1999

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: M a M INVEST s.r.o. v likvidácii, so sídlom Krakovská 19, Košice, IČO: 31 681 107, proti žalovanému: Z. A., I. O., E.. XX.X.XXXX, v spore o zaplatenie 882,89 Eur s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Štátu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou, podanou na súde dňa 9.11.1999, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 882,52 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 19% ročne od 1.1.1997 do zaplatenia. Tvrdil, že žalovaný dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 2.12.1996 prevzal zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách v prevádzke mäsiarne na Komenského 51 v Košiciach, že inventarizáciou vykonanou v tejto prevádzke za obdobie od 1.12.1996 do 31.12.1996 bol zistený schodok na zverených hodnotách vo výške žalovanej sumy istiny, ktorý však žalovaný napriek písomnému uznaniu a prísľubom a to i po opakovaných výzvach žalobcu dobrovoľne neuhradil. Schodok na zverených hodnotách pritom žalobca na jednom mieste prezentoval ako rozdiel medzi nadobúdacou cenou tovaru (20.101,06 Eur), dodaného v rozhodnom čase do predajne, zvýšenej o 17% maržu, za ktorú bol žalovaný podľa dohody povinný tovar predávať a tržieb za predaj tovaru podľa údajov registračnej pokladne (17.741,60 Eur) a hodnoty tovaru, ktorý na konci inventarizačného obdobia v predajni zostal, kde žalobca raz uvádzal sumu 1.476,94 Eur a na inom mieste sumu 1.750,21 Eur, nevedel pritom zmysluplne vysvetliť, či táto hodnota v sebe zahŕňa i obchodnú maržu a na inom mieste zase (na pojednávaní dňa 25.3.2010 a s odkazom na písomné uznanie zo dňa 17.5.1997) za dôvod vzniku tohto rozdielu označil to, že žalovaný nepredával tovar s určenou 17%-nou maržou. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil pracovnú zmluvu, uzatvorenú so žalovaným dňa 3.12.1996, dohodu strán o hmotnej zodpovednosti z rovnakého dňa, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve a k dohode o hmotnej zodpovednosti zo dňa 3.12.1996 a písomné uznanie dlhu zo dňa 17.5.1997.

2. Žalovaný uplatnený nárok neuznal. Na svoju obranu predovšetkým poprel, aby o zaplatení dlhu so žalobcom niekedy jednal, dohodol sa alebo aby podpisoval nejaké písomnosti a kategoricky v tomto zmysle vylúčil pravosť svojho podpisu na písomnom uznaní zo dňa 17.5.1997. Žalovaný spochybnil tiež žalobcom tvrdenú existenciu schodku, poukazujúc pritom na to, že v súvislosti so skončením činnosti prevádzky mäsiarne v tejto inventarizácia vykonaná nebola. Tvrdil tiež, že skutočne dochádzalo k predaju tovaru s nižšou ako žalobcom určenou maržou, poukázal pritom na to, že s predajom s nižšou

sadzbou žalobca súhlasil tiež preto, že v rozhodnom období predajňa len zahájila prevádzku, došlo k nákupom i za vyššie ceny a pokiaľ by nedošlo k zníženiu marže, tovar by bol nepredajný.

3. Žalobca k spornej skutočnosti existencie schodku na zverených hodnotách najprv tvrdil (na pojednávaní dňa 30.9.2002, že písomnosti súvisiace s vecou zhoreli, v ďalšom priebehu konania síce tvrdil, že tieto existujú, avšak z dôvodu organizačných zmien v spoločnosti žalobcu a z dôvodu tiež nepriaznivého zdravotného stavu osoby, vykonávajúcej funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti, tieto napriek opakovaným výzvam súdu (celkovo 9 výziev) sčasti predložil až dňa 2.2.2006. Žalobca takto predložil Knihu denných a mesačných obratov platiteľa DPH, zápis o odovzdaní a prevzatí objektu zo dňa 2.1.1997, súpis tovaru vyhotovený v súvislosti s odovzdaním objektu dňa 2.1.1997, faktúry, dodacie listy a sčasti aj pokladničné doklady, majúce preukazovať množstvo do predajne dodaného tovaru a jeho zaplatenia žalovaným z dosiahnutých tržieb. Žalobca sa v priebehu konania zmätočne vyjadroval k viacerým právne významným skutkovým okolnostiam. Ako už bolo spomenuté, nevedel predovšetkým jednoznačne uviesť, či rozdiel medzi účtovným a fyzickým stavom hodnôt bol zapríčinený tým, že tovar alebo peniaze oproti účtovnému stavu chýbali alebo tým, že žalovaný tovar predával s nižšou ako 17% maržou. Predaj s nižšou maržou pritom sám pripustil dokonca v prípade mäsa tvrdil, že k tomu došlo a že i napriek tomu mäso nevedeli predať a došlo z veľkej časti k jeho skazeniu. Zmätočne sa ďalej žalobca vyjadroval tiež k viacerým prvotným účtovným dokladom, kedy nedokázal zmysluplne vysvetliť ani položkovité a ani množstevné rozdiely medzi účtovnými dokladmi a inventúrnym súpisom. Takto rozporuplne sa žalobca vyjadroval i k skutočnosti vykonania fazickej inventúry tovaru. Na jednom mieste v tomto zmysle tvrdil, že túto inventúru vykonal, na inom mieste naproti tomu uviedol, že „inventúru“ fakticky zrealizoval na podklade len písomných podkladov, pričom čo do zásob tovaru, vychádzal zo súpisu tovaru, vyhotoveného žalovaným v súvislosti s odovzdaním priestorov dňa 2.1.1997. Žalobca v celom priebehu konania nepredložil tiež prvotné doklady, preukazujúce stav pokladne na začiatku a na konci inventarizačného obdobia, tvrdil v tejto súvislosti, že pásky z registračnej pokladne zhoreli. Žalobca v konaní preložil viacero ním vyhotovených sumárov (o stave a o pohybe tovaru a hotovosti), tieto však podľa posúdenia súdu nemali dôkazný význam, nakoľko predstavovali len písomné zachytenie žalobcových tvrdení bez toho aby boli spôsobilé či už potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia niektorej zo strán.

4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Po účinnosti C.s.p. súd poskytol obom procesným stranám priestor na popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie ďalších prostriedkov procesného útoku a obrany s poučením o následkoch ako riadneho nepopretia skutkových tvrdení (§ 151 C.s.p.) tak aj včasného neuplatnenia prostriedkov procesného útoku či obrany. Nakoľko za tohto stavu ani uplatnenie sudcovskej koncentrácie a ani uplatnenie ustanovení o popretí skutkových tvrdení nemohlo byť v neprospech niektorej z procesných strán, súd v konaní po 1.7.2016, postupoval bez zohľadnenia obmedzení, vyplývajúcich pre skôr začaté konania z ust. § 470 ods. 2 veta druhá C.s.p. 5. V konaní nebola medzi stranami spornou skutočnosť že žalovaný ako zamestnanec uzavrel so žalobcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi stranami pracovný pomer, ktorý trval v celom období (od 27.11.1996 do 31.12.1996), za ktorý žalobca inventúrou zistil schodok na zverených hodnotách, s tým, že nesporným bolo v konaní tiež, že žalovaný písomnou dohodou uzavretou so zamestnávateľom, prevzal hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty určené na obeh alebo obrat, podliehajúce vyúčtovaniu. Uvedené mal súd tiež za bezpečne preukázané z písomnej pracovnej zmluvy a z dohody o hmotnej zodpovednosti uzatvorených medzi stranami. Nespornou bola v konaní tiež skutočnosť, že dňa 2.1.1997 došlo k nútenému vyprataniu nebytových priestorov, v ktorých sa prevádzka mäsiarne nachádzala, pričom v tento deň prakticky prevádzka svoju činnosť ukončila. Súd na základe vykonaného dokazovania nemal za preukázané, aby žalobca v súvislosti so skončením činnosti prevádzky alebo neskôr vykonal inventarizáciu vo význame zistenia fyzického stavu hodnôt podliehajúcich vyúčtovaniu a jeho porovnania so stavom účtovným. Pokiaľ žalobca dôkazne opieral svoju žalobu tiež o písomné uznanie žalovaného, súd nemohol z tohto uznania vyjsť z dôvodu, že i v tejto písomnosti (rovnako ako v celom priebehu konania) došlo k zmiešaniu dvoch úplne odlišných právnych dôvodov vzniku zodpovednosti za škodu a to, jednak zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách a jednak i všeobecnej zodpovednosti zamestnanca. V tejto písomnosti tak v jednej sume došlo k uznaniu záväzku z dvoch odlišných právnych dôvodov („manko“ a „nedodržania stanoveného zisku“ ) bez rozlíšenia, v akej časti sa uznanie týka schodku a v akej škody zo všeobecnej zodpovednosti

v pracovnoprávnych vzťahoch. Pre túto neurčitosť tento právny úkon nespĺňa jeden z predpokladov platnosti (§ 242 ods. 1 písm. b) zák. č. 65/1965 Zb.) a súd z neho nemohol vyjsť ani v tomto konaní. Na odborné zodpovedanie spornej otázky existencie schodku súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Ustanovený znalec z odboru Ekonómia a manažment Ing. Jozef Škultéty, PhD., vo svojom znaleckom posudku č. 5/2008 zo dňa 19.12.2008 dospel k záveru, že z písomností, predložených žalobcom nie je možné schodok vypočítať a ani stanoviť, že k schodku došlo. Ako vyplýva z posudkovej časti znaleckého posudku, ustálenie schodku v danom prípade možné nie je preto, že zo žalobcom predložených dokladov nie je možné preukázať stav zásob ku dňu prevzatia hmotnej zodpovednosti v obstarávacej cene, nie je možné zosumarizovať príjem a výdaj tovaru v obstarávacích cenách, nie je možné ustáliť zostatok tovaru v obstarávacích cenách, nie je možné vyčísliť celkový príjem tovaru preto, že časť zásob je vykázaná v merných jednotkách a časť v kusoch, chýba údaj o tom, či ocenenie tovaru v predajni bolo v obstarávacích alebo predajných cenách a nakoniec chýba doklad o spôsobe vyčíslenia a zaúčtovania schodku. Na podklade týchto zistení súd existenciu schodku na zverených hodnotách ale ani existenciu prípadnej škody, spôsobenej zavineným protiprávnym konaním žalovaného za preukázanú nemal.

6. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 176 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Podľa ust. § 177 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa prevádza na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá, alebo pokiaľ zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostala jeho písomné upozornenie neodstráni závady v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody tiež odstúpiť, ak na pracovisko je zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

Podľa ust. § 181 zák. č. 65/1965 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok (§ 176) alebo za stratu zverených predmetov (§ 178), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške. Podľa ust. § 182 zák. č. 65/1965 Zb., pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. (2) Podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov. (3) Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšujúcu časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa predchádzajúcich odsekov. Podľa ust. § 172 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb., zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.(3) Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 176 a 178.

7. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil žalobu žalobcu za nedôvodnú v celom rozsahu, a preto ju zamietol. Vo všeobecnosti predpokladmi vzniku zodpovednosti zamestnanca za schodoch na zverených hodnotách podľa ust. § 176 ods. 1 Zák. práce sú existencia pracovnoprávneho vzťahu, vznik škody vo forme schodku na zverených hodnotách, určených na obeh alebo obrat, podliehajúcich vyúčtovaniu a prevzatie zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zamestnancom písomnou dohodou uzavretou so zamestnávateľom. Z takto uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti vyplýva pre zamestnanca záväzok uchovávať bilančnú

rovnováhu pri nakladaní so zverenými hodnotami tak, aby nedošlo ku schodku (rozdielu medzi skutočným a evidenčným stavom zverených hodnôt, a to takému, že stav skutočný je nižší ako účtovný) a pre zamestnávateľa záväzok vytvárať zamestnancovi tomu zodpovedajúce pracovné podmienky, umožňujúce zamestnancovi ochranu zverených hodnôt a riadne hospodárenie s nimi. V prípade ak sa pri uzavretej dohode o hmotnej zodpovednosti zistí (najčastejšie inventarizáciou) schodok na zverených hodnotách, zamestnanec zaňho zodpovedá i bez preukázania zavinenia zamestnanca, ktoré sa predpokladá. Za inú škodu ako schodok na zverených hodnotách zodpovedá zamestnanec len v prípade splnenia tiež podmienky zavineného porušenia právnej povinnosti. Na základe vykonaného dokazovania súd skutkovo ustálil, že pri skončení pracovnej činnosti žalovaného v súvislosti s ukončením činnosti prevádzky predajne žalobcu na Komenského ulici v Košiciach nedošlo k vykonaniu inventúry, v zmysle porovnania skutočného fyzického stavu tovaru a hotovosti so stavom účtovným. Nevedno teda, či tovar za ktorý žalobca prevzal hmotnú zodpovednosť v rozhodnom čase chýbal, čo je základným predpokladom pre vznik schodku na zverených hodnotách a zodpovednosti zaň. Žalobca, ako v konaní odborne stanovil i znalec, schodok nesprávne odvodil od porovnania údajov o skladbe a obstarávacích cenách tovaru, dodaného do predajne od začiatku do ukončenia jej činnosti, navýšených o 17% maržu, so súpisom skladby a predajných cien tovaru, ktorý zostal v predajni (v dvoch jeho variantoch), s celkovou sumou dosiahnutých tržieb, ktorá vyplýva z knihy výkazov denných a mesačných obratov platiteľa DPH, pritom nemal k dispozícii a neboli zistené ani v konaní tiež údaje koľko z ktorého tovaru bolo účtovne predané (je jasné ktorý tovar bol, ktorý už nie je, nevedno však, či bol alebo nie predaný, prípadne či bol predaný všetok tovar avšak bez predpísanej marže), nevedno tiež koľko tovaru tak malo zostať nepredaného na predajni, nevyhnutne preto nemožno vedieť ani ktorý tovar a v akom množstve a či vôbec fyzicky chýba oproti účtovnému stavu. To isté platí tiež o stav pokladne, pri ktorej žalobca vychádzal len z účtovných podkladov, pritom údaj o fyzickom stave peňazí k dispozícii nemal. Preto i keď možno z dostupných údajov vyvodiť rozdiel medzi obstarávacou cenou tovaru dodaného do predajne a obstarávacou cenou tovaru, ktorý v predajni zostal, nepostačuje to pre záver, že nejaký alebo ceniny tovar, za ktoré odporca hmotne zodpovedal chýbal. Nebolo preto preukázané, že k schodku v danom prípade došlo. Súd nemohol ustáliť ani všeobecnú zodpovednosť odporcu za rozdiel medzi obstarávacou cenou tovaru dodaného do predajne zvýšenú o 17% maržu a tržbami spolu obstarávacou cenou tovaru, ktorý v predajni zostal zvýšenú o 17% maržu, nakoľko v konaní navrhovateľ jednoznačne netvrdil ani nepreukázal, aby túto škodu odporca zavinil. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že odporca nebol jediným zamestnancom pracujúcim v prevádzke predajne Oravská mäsiareň a škodu mohol spôsobiť alebo spoluspôsobiť i iný zo zamestnancov, prípadne mohol zistený rozdiel vzniknúť i inak ako zavinením zamestnancov, čo však žalobca vo svojom postupe, či už sa jedná o zodpovednosť za schodok alebo všeobecnú zodpovednosť za škodu, vôbec nereflektoval.

8. O trovách konania vo vzťahu medzi stranami súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný, i keď bol v konaní plne procesne úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania v zmysle ust. 255 ods. 1 C.s.p., podľa obsahu spisu v súvislosti so svojou obranou v spore žiadne trovy nevynaložil. Z uvedeného dôvodu súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol postupom podľa ust. § 259 C.s.p. s analogickým použitím ust. § 255 ods. 2 C.s.p. Vychádzajúc z týchto ustanovení zákona, nakoľko procesne neúspešnému žalobcovi súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, štátu voči nemu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).