Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-130-2015.pdf
PDF · 102.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/130/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcov: 1. U. Z., B.. XX.XX.XXXX, X. U. T. XX, X. T. J., B.. XX.XX.XXXX, X. U. T. XX, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Laliková s.r.o, so sídlom Radlinského 27, Bratislava, IČO: 47 254 564 proti žalovanej: J. W., B.. XX.XX.XXXX, X. B. X. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária NOSKO & Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 14, Bratislava, IČO: 36 860 107, za účasti intervenienta KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, právne zastúpený advokátkou JUDr. Danuše Tichou, so sídlom Nám. M. Benku 6, Bratislava o zaplatenie 1 762,32 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 070,06 eur zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1. a 2. sumu 692,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, zo sumy 1 762,32 eur od 11.09.2014 do 18.02.2015, zo sumy 1 041,41 eur od 19.02.2015 do 21.09.2016, a zo sumy 692,26 eur od 22.09.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcom 1. a 2. súd priznáva spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2014, sa žalobcovia domáhali od žalovanej zaplatenia sumy 1 762,32 eur titulom náhrady škody na motorovom vozidle zn. G. G. Q.. Č..: T., G. P. XXXX. Podanú žalobu odôvodnili tým, že dňa 01.06.2014, predmetné motorové vozidlo parkovali na pozemku vedľa ich rodinného domu, ktorý priamo susedí s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve žalovanej a to rodinný dom U.. Č.. XXX L. B. L.. Č.. XXX/X C. P. XXX T. Q. B. I. Č.. XXX P. W.. Ú.. B. X.. Nakoľko rodinný dom žalovanej v danom čase nebol, a ani nie je, v spôsobilom stave, bola žalobcom v dôsledku pádu dvoch škridlíc zo strechy tohto rodinného domu spôsobená škoda na predmetnom motorovom vozidle, konkrétne na čelnom skle. O tejto skutočnosti obratom žalobca 2. informoval žalovanú a zároveň ju požiadal o náhradu vzniknutej škody, čo však doposiaľ nesplnila. Žalovaný 2. prostredníctvom právneho zástupcu žalovanej dňa 10.09.2014 zaslal faktúru č. 20140054 vystavenú na sumu 1 762,32 eur, ktorou preukázal výšku nákladov vynaložených na odstránenie vzniknutej škody. Následne po predložení faktúry žiadala žalovaná, aby žalobcovia počkali na vyjadrenie spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s., kde má rodinný dom poistený, avšak poisťovňa odmietla vzniknutú škodu uhradiť.
2. Okresný súd Topoľčany vydal vo veci dňa 30.01.2015 platobný rozkaz č.k. 6Ro/1109/2014-21, ktorým vyhovel podanej žalobe. V dôsledku včas podaného odporu žalovanou bol uvedený platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie. Žalovaná v podanom odpore s podanou žalobou
nesúhlasila a žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť. V odpore namietala priebeh škodovej udalosti s odôvodnením, že takýto priebeh ako popisujú žalobcovia vylúčil vo svojej odpovedi aj intervenient (poisťovňa) vo svojej odpovedi v súvislosti s riešením poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Podľa žalovanej zároveň žalobcovia nepreukázali porušenie povinnosti žalovanou a ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody, v dôsledku čoho nie sú naplnené zákonné predpoklady pre vznik jej zodpovednosti za škodu. K podanému odporu žalovaná aj pripojila fotokópiu písomného vyrozumenia intervenienta zo dňa 29.09.2014 (č.l. 26) v ktorom jej oznámil, že ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti a zároveň jej oznámil, že uplatnený nárok na náhradu škody považuje za neoprávnený, nakoľko zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia je vzhľadom k opísanému priebehu vzniku škody poisteným a poškodeným z technického hľadiska neprijateľný.
3. Žalobcovia v priebehu konania na pojednávaní dňa 24.10.2016 vzali podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 1 070,06 eur späť a v tejto časti žiadali konanie zastaviť, nakoľko táto suma im bola po začatí konania intervenientom vyplatená; a od žalovanej sa domáhali zaplatenia už iba sumy 692,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, zo sumy 1 762,32 eur od 11.09.2014 do 18.02.2015, zo sumy 1 041,41 eur od 19.02.2015 do 21.09.2016, a zo sumy 692,26 eur od 22.09.2016 do zaplatenia. Žalovaná voči tomuto čiastočnému späťvzatiu neuviedla žiadne námietky, súd preto v zmysle § 145 a § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, konanie v späťvzatej časti zastavil v prvom výroku tohto rozsudku.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobkyňa 1. je evidovaná ako držiteľka vyššie špecifikovaného motorového vozidla G. G. od 23.12.2013, ako o tom svedčí aj predložené osvedčenie o evidencii vozidla (č.l. 5).
Zo sobášneho listu žalobcov (č.l. 205) mal súd za preukázané, že manželstvo uzavreli dňa 27.01.1996, z uvedeného vyplýva, že predmetné motorové vozidlo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcov).
Žalobcovia obývajú rodinný dom U.. Č.. XXX P. W.. Ú.. B. X. (č.l.7) a žalovaná je výlučnou vlastníčkou susediacich nehnuteľností, vrátane rodinného domu súpisné Č.. XXX H. H. G. G. J. B. L.. Č.. XXX/ XX ( č.l. 11). Predmetné nehnuteľností mala žalovaná v čase vzniku škodovej udalosti poistené u intervenienta., na základe poistnej zmluvy zo dňa 22.06.2004 (č.l. 58). Uvedená skutočnosť bola medzi stranami nesporná.
Dňa 01.06.2014 došlo k vzniku škody na predmetnom motorovom vozidle žalobcov a to konkrétne k prasknutiu čelného skla v dôsledku pádu škridlíc z nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej.
Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 08.08.2014 vystavenej Y. L. - oprava osobných, dodávkových vozidiel, N.: XX XXX XXX súd zistil, že uvedený subjekt vyúčtoval žalobkyni 1. za opravu predmetného čelného skla sumu 1 762,32 eur.
Z výpisu z účtu žalobcu 2. ( č.l. 204) súd zistil, že uvedenú sumu žalobcovia zaplatili dňa 11.09.2014.
Výzvou zo dňa 13.08.2014 (č.l.9) žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvali žalovanú na náhradu vzniknutej škody.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.02.2016 (č.l.56) navrhla žalovaná, aby súd vyzval Kooperativa poisťovňu a.s. Vienna Insurance Group na vstup do konania ako intervenienta, nakoľko s touto spoločnosťou uzatvorila dňa 22.06.2004 poistnú zmluvu pre poistenie budov a stavieb. Vznik predmetnej poistnej udalosti poisťovni oznámila dňa 05.06.2014, poisťovňa však na základe vyrozumenia zo dňa 29.09.2014 spochybnila priebeh poistnej udalosti a odmietla poskytnúť poistné plnenie. Až na základe sťažnosti žalovanej na postup uvedenej poisťovne, ktorú žalovaná adresovala Národnej banke Slovenska, pristúpila poisťovňa k prehodnoteniu poistného plnenia a poukázala žalobkyni 1. poistné plnenie vo výške 720,91 eur.
Kooperativa poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group písomným podaním doručeným súdu dňa 14.03.2016 (č.l. 89) oznámila svoj vstup do konania podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016.
Z písomného vyrozumenia intervenienta zo dňa 11.02.2015 (č.l. 69) a oznámenia o poistnom plnení (č.l. 71) vyplýva, že intervenient následne pristúpil k prehodnoteniu poskytnutia poistného plnenia a poskytol žalovanej 1. plnenie vo výške 720,91 eur. Intervenient zároveň uviedol, že výpočet výšky poskytnutého poistného plnenia bol realizovaný na základe jeho výpočtov, ako aj na skutočnosť, že poškodená predložila faktúru za opravu, ktorú však nevykonal partnerský servis poisťovne a preto pri výpočte výšky nákladov na opravu vychádzali z výpočtu stanoveného poisťovňou. Následne intervenient v ďalšom písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.09.2016 (č.l. 181) uviedol, že v súvislosti s nárokmi uplatnenými žalobcami v tomto konaní, vykonal ešte ďalšiu - novú kalkuláciu výšky škody, pričom zistil, že do pôvodnej kalkulácie nedopatrením nezahrnul položku bočné lišty stĺpika, a preto v zmysle novej kalkulácie poukázal dňa 19.09.2016 v prospech bankového účtu žalobkyne 1. sumu 394,67 eur ako doplatok poistného plnenia. Zároveň poukázal na to, že pri ohliadke vozidla po škodovej udalosti bolo žalobcom zo strany povereného zástupcu intervenienta odporučené, aby opravu vozidla realizovali v partnerskom servise klienta a/alebo v autorizovanom servise. Nakoľko žalobcovia napriek tomuto odporúčaniu realizovali opravu prostredníctvom nezmluvného a neautorizovaného servisu a vzhľadom na skutočnosť, že ceny za jednotlivé fakturované položky uvedené vo faktúre č. XXXXXXXX vystavenej Y. L. sú značne nadhodnotené a nezodpovedajú obvyklým cenám za tieto servisné práce/ náhradné diely v iných servisoch, vychádzal pri výpočte škody/poistného plnenia z výšky nákladov stanovenej na základe ním vykonanej kalkulácie prostredníctvom programu pre výpočet kalkulácie opráv Audatex. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd podanú žalobu vo zvyšku zamietol.
Žalobcovi poukázali na to, že v zmysle § 442 odsek l Občianskeho zákonníka sa nahrádza skutočná škoda. Je nespravodlivé požadovať od nich, aby doplácali na škodu, ktorá im bola spôsobená pádom škridlíc zo strechy domu žalovanej , pričom táto skutočnosť nie je v konaní rozporovaná. Náklady vynaložené na opravu boli žalobcami vynaložené účelne, pričom žalobcovia nemali žiadne iné východisko ako dať toto čelné sklo vymeniť a žalovanú opakovane upozorňovali na stav resp. potrebu opravy tejto strechy. Zároveň poukázali na ustanovenie § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo na plnenie vzniká už samotnou škodovou udalosťou. Žalobca 2. zároveň uviedol, že pre opravu v danom servise Y. L. sa rozhodol aj s poukazom na to, že od poškodenia čelného skla do dátumu opravy mu už uplynula STK a s rozbitým čelným sklom by STK nemohol absolvovať, pričom v tomto čase zároveň nedošlo k žiadnemu kontaktu medzi ním a poisťovňou, ani mu nebolo oznámené, že by mal nárok na poistné plnenie. Samotný Landrover vypočítal náklady na túto opravu vo vyššej sume ako napokon zaplatil v tomto servise, pričom servis, kde mu opravu vykonali, zároveň používal originálne časti od Landroveru.
Žalovaná následne v priebehu konania uviedla, že priebeh škodového deja nenamieta, namieta ale výšku škody, ktorú si žalobcovia uplatňujú, nakoľko zo strany poisťovne už došlo k plneniu a to dvakrát. Poukazovala na vyjadrenie poisťovne ktorá výšku nákladov na opravu považuje za neprimeranú, oprava nebola vykonaná v autorizovanom servise a preto podanú žalobu žiadala vo zvyšku zamietnuť. O škode sa dozvedela od žalobcu 2., nakoľko nebola priamo svedkom tej udalosti. Podľa nej je príčinou tohto súdneho sporu odmietavé stanovisko poisťovne, ktorá podľa nej pochybila už od začiatku. Táto totiž v 09/2014 dala zamietavé stanovisko, kde tento nárok zamietla. Až po podnete na NBS pristúpila k prehodnoteniu a v 01/2015 poskytla prvé plnenie a následne teraz v 09/2016 t.j. po roku a pol, prípad znovu otvorila a vyplatila aj ďalšie plnenie. Poisťovňa teda ako by sa od počiatku snažila tejto zodpovednosti a povinnosti plniť zbaviť a nebyť toho, že by tento prípad skončil na súde, tak by sa vlastne plneniu vyhla.
3. Podľa § 86 ods. 1 Stavebného zákona vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
6. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.
7. Žalobcovia sa v konaní domáhali náhrady škody (po čiastočnom späťvzatí žaloby) vo výške 692,26 eur s príslušenstvom, vzniknutej na osobnom motorovom vozidle, ktoré majú v bezpodielovom spoluvlastníctve, pádom časti strešnej krytiny z nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej na predmetné vozidlo z dôvodu zlého technického stavu uvedenej nehnuteľnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo skutočnosti, že zodpovednosť žalovanej je daná v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spočíva v porušení ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, a to z výsluchu žalobcov ako aj predložených fotografií, že predmetná nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej bola v zlom technickom stave, a to už na základe vizuálneho posúdenia, vykazovala zjavné zmeny stability v časti obvodového muriva, ako aj uloženej strešnej krytiny. Zlý technický stav nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej napokon nepriamo potvrdila aj samotná žalovaná, ktorá priebeh škodového deja nerozporovala a stav nehnuteľnosti v jej vlastníctve je zrejmý aj z fotodokumentácie (č.l. 122-125) ktorú predložili žalobcovia a ktorej jedno vyhotovenie bolo na pojednávaní dňa 30.06.2016 doručené aj právnemu zástupcovi žalovanej, ako o tom svedčí aj obsah zápisnice z uvedeného pojednávania (č.l. 128).
8. Zlý technický stav predmetnej nehnuteľnosti svedčí o tom, že žalovaná si riadne neplnila povinnosť, ktorú jej ako vlastníčke nehnuteľnosti ukladá ustanovenie § 86 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého je vlastník stavby povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Ak sa teda žalovaná náležite nestarala o technický stav svojej nehnuteľnosti a tým si neplnili svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá jej vyplýva z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, treba vyvodiť záver, že si neplnila svoju právnu povinnosť a teda konala protiprávne, v dôsledku čoho zodpovedá za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím. Predloženými listinami, a to faktúrou za opravu ako aj písomnými vyjadreniami intervenienta v rámci likvidácie predmetnej poistnej udalosti, bol v konaní riadne preukázaný aj ďalší predpoklad zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu, a to existencia škody - poškodenie osobného motorového vozidla škridlami z nehnuteľnosti žalovanej. Výšku škody žalobcovia preukázali faktúrou vystavenou za opravu čelného skla ako aj dokladom o jej úhrade. Zároveň je nesporné, že motorové vozidlo žalobcov bolo poškodené spadnutými škridlami z domu žalovanej. Týmto mal súd za preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
9. V prejednávanej veci je podstatné uviesť, že škodou je nepochybne ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcov ako poškodených a žalobcovia sa podanou žalobou obrátili na súd o náhradu škody, ktorá ako ujma v ich majetkovej sfére nastala v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovanej.
Je preto potrebné vyvodiť záver takého výkladu vyššie uvedených zákonných ustanovení, ktorými sa žalobcom nahradí škoda, a to tak, aby im bola kompenzovaná majetková ujma, ktorá na ich strane v dôsledku predmetnej škodovej udalosti nastala. Škoda, ktorá nastala na strane žalobcov z titulu nákladov na vykonanú opravu, bola skutočnou škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu vozidla, aby vozidlo bolo užívania a prevádzky schopné tak, ako tomu bolo pred jeho poškodením. Žalovaný ani intervenient netvrdili a súčasne ani žiadnym spôsobom nepreukázali, že by žalobcami uplatnená škoda nesúvisela s opravou poškodeného vozidla. Pokiaľ oprava vozidla žalobcov smerovala k uvedeniu poškodeného vozidla do pôvodného stavu pred nehodou (opak žalovanou ani intervenientom nebol preukázaný), tak aby skutočne bol poškodený v majetkovom úbytku kompenzovaný, nemohol mať vplyv na povinnosti žalovaného resp. intervenienta nahradiť žalobcom takto vzniknutú škodu len argument o nezohľadnení amortizácie pri nových náhradných dieloch príp. výšky ceny práve zvoleného autoservisu. Účelom vyššie citovaných zákonných ustanovení a súdneho konania je taký postup, aby sa poškodeným
- žalobcom ich právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcami na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných sudov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, aby rozhodnutie nebolo v rozpore s princípom spravodlivosti, či ako arbitrárne s formalistickým prístupom k výkladu zákona. (v súvislosti s výškou náhrady škody súd poukazuje napr. aj na rozhodnutie NS SR 2Obdo 48/2012).
Zároveň zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva právo poisťovateľa (intervenienta) podmieňovať poskytnutie poistného plnenie resp. krátenie jeho výšky, výberom poisťovňou vymienených autoservisov. Žalovaná a intervenient (obaja právne zastúpení advokátskymi kanceláriami), spochybňovali výšku vzniknutej škody, nenavrhli však žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia t.j. že vzniknutá škoda na motorovom vozidle žalobcov nebola vo výške tvrdenej a preukázanej žalobcami. V tejto súvislosti súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôsledkom nesplnenia týchto povinností je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila; súd nie je sám povinný po významných skutočnostiach pátrať.
8. Súd preto podanej žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom aj zvyšok náhrady škody vo výške 692, 26 eur s úrokmi z omeškania určenými podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to postupne z pôvodnej výšky škody 1 762,32 eur od 11.09.2014 t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie určenej vo výzve žalobcov zo dňa 13.08.2014 (č.l. 6.). Skutočnosť že táto výzva bola žalovanej doručená totiž preukazuje a jej odpoveď na ňu zo dňa 04.09.2014 (č.l. 10). Následne súd priznal žalobcom úroky z omeškania zo súm a odo dní nasledujúcich po jednotlivých čiastkových plneniach zo strany intervenienta, ako sú špecifikované vyššie.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní, priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.