Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_23P-9-2016.pdf
PDF · 93.41 KB
No categories available
23P/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
H. Č., X.. XX.XX.XXXX,
E. Č.Š., X.. X.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov : matky H. Č., X.. XX.X.XXXX, trvale bytom N.. X. Č.. L. XXXX/XX, Y. a otca Ľ. Č., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, R., maloleté deti bytom ako matka, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a vzájomnom návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého H. Č., X.. XX.XX.XXXX a maloletého E. Č., X.. X.X.XXXX, zamieta.
II. Súd vzájomný návrh otca na zníženie výživného na maloletého H. Č., X.. XX.XX.XXXX a maloletého E. Č., X.. X.X.XXXX, zamieta.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Matka mal. detí H. Č., X.. XX.XX.XXXX a E. Č.F., X.. X.X.XXXX sa návrhom osobne podaným na Okresnom súde Martin dňa 30.8.2016 domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca, zo sumy po 100,-Eur mesačne na každé dieťa ( určeného rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 19P/60/2014-130 zo dňa 13.5.2015, právoplatným dňa 17.6.2015 ), na 200,-Eur mesačne na každé dieťa, a to od podania návrhu.
2.
Otec v písomne podanom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.10.2016 uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko je práceneschopný, pôjde na operáciu a preto naopak žiada o zníženie výživného.
3.
Uznesením č.k. 23P/9/2016-4 zo dňa 20.9.2016 súd maloletým deťom pre konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
4.
Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník, hoci bol riadne a včas predvolaný. Svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Výživné na mal. deti doporučil zvýšiť, nakoľko to je v ich záujme. Keďže kolízny opatrovník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“ ) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v jeho neprítomnosti.
5.
Matka sa na pojednávaní pridržiavala písomne podaného návrhu. Ďalej uviedla, že otec mal minulý rok príjmy 1.000,-Eur mesačne a podľa jej vedomostí, okrem príjmov zo zamestnania má tiež príjmy z organizovania turnajov a tiež z toho, že robí ako tréner. Výživné platí oneskorene. Za mesiace júl a august výživné poslal až koncom októbra. Od predchádzajúceho rozhodnutia sa zmenili pomery v tom smere, že výdavky na maloleté deti vzrástli. Starší syn už navštevuje tretí ročník Stredného odborného učilišťa strojárskeho v Martine a mladší syn E. deviaty ročník Základnej školy Kľačno v Ružomberku. Obaja synovia hrávajú futbal. Starší syn si chce robiť vodičský preukaz, na čo však mu zo svojho príjmu nie je schopná prispieť. Otec sa o synov v podstate nezaujíma ani im nič nekupuje. Jej pomery ako práca či bývanie sa nezmenili.
6.
Otec pred súdom vypovedal, že jeho príjmy za posledné mesiace ako pracoval boli vyššie, ale bolo to z toho dôvodu, že robil nočné, nadčasy a mal tiež preplatenú dovolenku. Bolo to aj preto, že si potreboval refinancovať úvery. Pôžičky mu zostali po rozvode, na ktorých splácanie mu nestačil ani príjem. Preto tieto úvery refinancoval v Slovenskej sporiteľni. Mesačne teraz spláca okolo 600,-Eur. Od 9. septembra je práceneschopný s tým, že o dva týždne má nastúpiť na operáciu platničiek. Následne bude zrejme dlhú dobu PN. Pracovnú zmluvu má na dobu určitú do 31.12.2016. Potom bude zrejme pokračovať v maródke resp. si hľadať nové zamestnanie. Zamestnávateľom je spol. Tempo, s.r.o., personálna agentúra so sídlom v Dubnici nad Váhom. Prácu vykonáva vo Volkswagen Slovakia, Martin, vo výrobe pri CNC stroji. Pokiaľ ide o ďalšie príjmy, ktoré uvádzala matka, teda že má mať príjmy ako tréner a príjmy z turnajov, môže povedať, že sa jedná o príjmy v podstate minimálne. Trénuje mladších chlapcov v Príbovciach. Z trénovania príjem nemá žiadny. Z turnajov iba nejaké minimálne čiastky, čo v podstate ani nekompenzuje prácu okolo toho. Je pravdou, že chodievajú aj na turnaje, napr. boli štyrikrát v Miláne, včera sa vrátil z turnaja v Maďarsku. V Miláne bol i s oboma synmi. Minulý rok bol so starším synom na zápase AC Miláno
- AS Rím, tiež v múzeu klubu, na štadióne San Siro. Pripravil chlapcov hrávať futbal na špičkovej úrovni. Nie je pravda, že im nič nedáva, že sa nestará. Kúpil vlani bicykel. I staršiemu synovi pomôže, prispeje vždy, keď ho požiada. BSM nemajú vysporiadané, teraz to však začína riešiť. Navrhovateľka ho pripravila o všetko, aj o byt. Operáciu chrbtice má plánovanú na 9. novembra, absolvoval už predoperačné vyšetrenia. Nárok na nemocenské mu vznikol za obdobie od 19.9.2016 do zániku nároku vo výške 17,614520,-Eur denne. Návrh na zvýšenie výživného navrhol zamietnuť a určiť výživné v sume 150,- Eur mesačne, a to na obidve deti, teda výživné znížiť.
7.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19P/60/2014.
8.
Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V predmetnej veci mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 19P/60/2014-130 zo dňa 13.5.2015, právoplatným dňa 17.6.2015 bolo rozvedené manželstvo rodičov, pričom mal. deti H. C. E. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá je tiež oprávnená mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 100,-Eur mesačne na každé dieťa, so splatnosťou do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V čase rozhodovania súdu bola matka zamestnaná v ŽOS Vrútky, kde jej čistý príjem dosahoval cca. 555,-Eur mesačne. Otec vykonával prácu v spol. Volkswagen Slovakia, a.s., a to prostredníctvom spoločnosti Tempo, spol. s r.o., Dubnica nad Váhom. Jeho priemerný čistý príjem predstavoval 700,50,-Eur mesačne. Rodičia už dlhšiu dobu pred rozvodom v spoločnej domácnosti nebývali. Mal. H., X.. XX.XX.XXXX navštevoval 1. ročník SOU Strojárskeho v Martine a mal. E., X.. X.X.XXXX bol žiakom 7. triedy ZŠ Kľačno v Ružomberku.
10.
Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( v prípade maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného. Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe dospel k záveru, že u účastníkov konania nedošlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu ( zníženie alebo zvýšenie ) výživného na maloleté deti. O výške výživného bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 17.6.2015. Matka svoj návrh na zvýšenie výživného v podstate odôvodnila tým, že vzrástli výdavky na maloletých synov, ktorí sú vyššieho veku, venujú sa športu ( futbal ) a pribudli i ďalšie výdavky súvisiace so školskou dochádzkou u staršieho syna H. ( zváračský kurz, "venček", doučovanie matematiky ). Zároveň uviedla, že otec neplatí výživné včas, vznikajú potom nedoplatky a navrhla, aby mu súd nariadil zrážky zo mzdy. Poukázala, že otec sa o synov nezaujíma ani im nič nekupuje. Jej pomery - práca a bývanie sa nezmenili. Súd mal preukázané, že matka naďalej pracuje v spol. ŽOS Vrútky, a.s. ako skladníčka. Podľa správy zamestnávateľa dosiahla za prvých osem mesiacov roku 2016 priemerný čistý príjem cca. 540,-Eur mesačne, vrátane daňového bonusu. Otec je stále zamestnaný v spol. Tempo, spol. s r.o., Dubnica nad Váhom, pričom pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú do 31.12.2016. Prácu vykonáva ako výrobný pracovník na vysunutom pracovisku spol. Volkswagen Slovakia, a.s. v Martine. Od 9. septembra je práceneschopný, pričom PN stále trvá. Na pojednávaní predložil súdu listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že absolvoval predoperačné vyšetrenia a 9. novembra sa má podrobiť operácii chrbtice. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne mu bolo od 19.9.2016 do zániku nároku priznané nemocenské vo výške 17,614520,-Eur denne t.j. 528,-Eur - 546,-Eur mesačne. Počas mesiacov 01/2016 až 08/2016 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 883,91,-Eur. Inak sa jeho pomery nezmenili. Rodičom nepribudla ani neodbudla žiadna vyživovacia povinnosť.
11.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného ako i vzájomný návrh otca na zníženie výživného nie sú dôvodné. Výživné na mal. deti vo výške po 100,- Eur mesačne, určené rozsudkom o rozvode manželstva je primerané a zodpovedajúce zásadám pre určovanie výživného vyjadrených Zákonom o rodine. Od predchádzajúceho rozhodnutia súdu sú mal. deti vyššieho veku, avšak navštevujú rovnaké školské zariadenia - H. SOU Strojárske v Martine a E. ZŠ Kľačno v Ružomberku. Obidve deti tak ako predtým hrávajú futbal, s čím sú spojené náklady na výstroj a poplatky do klubov. Je tiež potrebné poukázať, že oproti minulému roku štatisticky nedošlo k zvýšeniu celkových životných nákladov resp. spotrebiteľských cien, čo je jedna z okolností, na ktorú súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada v zmysle § 78 ods. 3 ZR. Nenastala ani zmena výšky životného minima, ktoré je 198,09,-Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu a 90,42,-Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa. Podstatnejšia zmena však nastala
u otca, ktorý je práceneschopný a jeho príjem od 19.9. predstavuje iba nemocenské. Hoci zvýšenie výživného by nepochybne bolo v záujme mal. detí, súd okrem odôvodnených potrieb oprávnených musí zohľadňovať i objektívne možnosti a schopnosti na strane povinného. Je pravdou, že kým otec nebol PN, dosahoval významne vyšší zárobok ako tomu bolo v minulosti, v priemere o cca. 183,-Eur mesačne. Jeho príjem sa však z dôvodu práceneschopnosti a vzniku nároku na nemocenské znížil. Nemožno teda konštatovať, že k zníženiu príjmu otca došlo v dôsledku jeho zavinenia resp. vzdaním sa vyššieho zárobku bez dôležitého dôvodu ako to má na mysli ust. § 75 ods. 1 veta druhá ZR. Zmenené pomery na strane otca preto zvýšenie výživného neodôvodňujú. Naproti tomu súd zamietol i vzájomný návrh otca na zníženie výživného, keďže i jeho znížený príjem v súčasnosti umožňuje určené výživné platiť. Sám otec pred súdom potvrdil, že okrem zamestnania sa venuje i trénovaniu mladších chlapcov vo futbalovom klube v Príbovciach, zúčastňuje sa s nimi na súťažiach v zahraničí, pričom deň pred pojednávaním sa vrátil z turnaja v Maďarsku ( ktorého sa potom zúčastnil napriek PN ). Tiež sa podieľa na organizovaní turnajov na Slovensku, z čoho má určitý, hoci len minimálny zisk. Otec potvrdil, že bol synom schopný prispieť i nad rámec určeného výživného. Ďalej poukázal, že splácal viaceré úvery, ktoré musel nahradiť ( refinancovať ) jedným úverom zo Slovenskej sporiteľne. V súčasnosti má splátky okolo 600,-Eur mesačne. Má sa pritom jednať o dlhy, ktoré zostali po rozvode manželstva. K vysporiadaniu BSM medzi bývalými manželmi doteraz nedošlo. Otec však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa jednalo o úvery, ktoré boli nevyhnutné, a teda by mali prednosť pred platením výživného. Pokiaľ je spôsobilý splácať uvádzané splátky, je nepochybne v jeho možnostiach platiť aj súdom určené výživné. V súčasnosti je príjem otca dočasne znížený necelé dva mesiace a dozaista bude záležať i od výsledku operačného zákroku a následnej liečby, dokedy bude trvať jeho práceneschopnosť. Jedná sa o skutočnosť, ktorú reálne nie je možné vopred odhadnúť. Pokiaľ by u otca došlo k dlhodobému, či dokonca trvalému poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v zásade by sa jednalo o dôvod pre zníženie výživného ( samozrejme pri zohľadnení všetkých zákonných kritérií na jeho určovanie ). Podľa § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd preto nemôže prihliadať na okolnosti, ktoré môžu, eventuálne i nemusia v budúcnosti nastať. Keďže neboli splnené zákonné podmienky na zvýšenie ani zníženie výživného na mal. deti, súd návrh matky i vzájomný návrh otca v celom rozsahu zamietol.
11.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).