Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/98/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci žalobcu: U. G., S. XX, XXX XX W., zastúpeného JUDr. Peter Keltoš, advokát, Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava 1 proti žalovaným 1.) H. Y., F. XX, XXX XX W. 2.) Q. Y., H. XX, XXX XX W., obaja zastúpení JUDr. Ing. Štefan Neszméry, advokát, Námestie priateľstva 2172/31, 929 01 Dunajská Streda, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade sa spoločne a nerozdielne proti žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Štátu sa proti žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.5.2010 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Q. ako byt č. X na X. poschodí bytového domu súp. číslo XXXX na S. Č.. XX Q. W., postavenom na parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 191 m2, parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 230 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, o výmere 189 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku o veľkosti 7422/401904, a to pôvodne len voči žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 1. rade bol ako vlastník zapísaný do evidencie nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2004, vklad bol povolený dňa 8.11.2004 pod č.Q. XXXX/XX.

2. Žalobu odôvodnil tým, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá medzi predávajúcimi, ktorými bol žalobca a jeho nebohá manželka Gizela, ktorá zomrela dňa 30.9.2007. Spôsob a okolnosti, za ktorých bola uzavretá kúpna zmluva znejúca na žalovaného v 1. rade, boli aj predmetom trestného konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 5T/45/2009, ktoré sa skončilo rozsudkom zo dňa 18.3.2010. Žalobca tvrdí, že zmluva bola uzavretá v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to s ohľadom na okolnosti, ktoré sú podrobne rozpísané v obžalobe, v uznesení o začatí trestného stíhania voči bratovi žalovaného v 1. rade G. Y., ako aj v citovanom rozsudku. V trestnom konaní bol síce brat žalovaného v 1. rade oslobodený, nie však preto, že skutok opísaný v obžalobe sa nestal, ale z dôvodu uplatnenia zásady "in dubio pro reo". Obžalovaný G. Y. totiž predložil na súde potvrdenie, že v čase, keď došlo k podpisu predmetnej kúpnej zmluvy, sa nachádzal mimo územia SR. Podľa žalobcu iniciátorom spísania zmluvy a overovania podpisov na nej u notára bol brat žalovaného v 1. rade G. Y., avšak v zmluve bol ako kupujúci uvedený žalovaný v 1. rade - H. Y., ktorého v čase podpisu zmluvy žalobca aj s vtedy žijúcou manželkou L. nikdy predtým v živote nevideli. Žalobca pozná len brata žalovaného v 1. rade, nie však jeho samotného. Podľa žalobcu bola kúpna zmluva uzavretá v tiesni

za nápadne nevýhodných podmienok a pod priamym nátlakom brata žalovaného v 1. rade v prospech žalovaného v 1. rade, a preto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon. Ďalej žalobca poukázal na to, že dňa14.5.2010 od žalovaného v 1. rade obdržal výzvu na vypratanie predmetného bytu, a že na tunajšom súde sa viedli súvisiace konania pod sp. zn. 15C/94/2005 a sp. zn. 16C/97/2009.

3. Uznesením zo dňa 16.11.2010 č.k. 11C/98/2010-48, právoplatným dňa 23.12.2010, súd na základe návrhu žalobcu, doručeného dňa 25.10.2010, pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX W..

4. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď mal za to, že prevod vlastníctva sa uskutočnil predpísanou a zákonnou formou. Poukázal na to, že žalobca si neplní povinnosti vlastníka v súvislosti s realizáciou platieb spojených s vlastníctvom bytu, a že v trestnom konaní sa nepreukázalo vyvíjanie nátlaku žalovanými v 1. a 2. rade na žalobcu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, prednesmi ich právnych zástupcov, znaleckým posudkom číslo XXX/XXXX, obsahom listinných dôkazov založených v spise a obsahom pripojených spisov sp. zn. 15C/94/2005, sp. zn. 16C/97/2009 a sp. zn. 5T/45/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca spolu s t.č. už nebohou manželkou L. G. uzavreli s Hlavným mestom SR Bratislavou dňa 17.8.1999 zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorej predmetom bol byt č. X na X. poschodí bytového domu súp. číslo XXXX na S. Č.. XX Q. W., postavenom na parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 191 m2, parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 230 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, o výmere 189 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku o veľkosti 7422/401904, zapísané na LV č. XXXX vedený pre k.ú. Q.. Podľa výpisu z listu vlastníctva vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu bol v prospech žalobcu a jeho manželky povolený dňa 13.8.2001 pod č. Q.-XXXX/XX.

7. Dňa 2.11.2004 uzatvorili žalobca s jeho t.č. už zosnulou manželkou kúpnu zmluvu datovanú dňom 28.10. 2004 na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. Q. ako byt č. X na X. poschodí bytového domu súp. číslo XXXX na S. Č.. XX Q. W., postavenom na parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 191 m2, parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 230 m2 a parc. č. XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria, o výmere 189 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku o veľkosti 7422/401904, a to za kúpnu cenu 1.350.000,-Sk. Podpisy predávajúcich na zmluve sú overené notárkou U.. T. H.. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1.rade bol povolený dňa 8.11.2004 pod č. Q.-XXXX/XX.

8. Z úmrtného listu zo dňa 3.10.2007 vydaného matričným úradom Mestskej časti Bratislava Ružinov súd zistil, že L. G., H.. O.Š., narodená XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX Q. W.. Dedičské konanie vedené po nej tunajším súdom pod sp. zn. 46D/924/2007 bolo zastavené pre nemajetnosť.

9. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5T/45/2009 zo dňa 18.3.2010 bol obžalovaný G. Y., nar. X.X.XXXX, bytom W., národnosti Y., Š. E. X., oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu II, č.k. 1Pv 1217/07 zo dňa 2.4.2009 pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods.1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 27. 10. 2014 v W., na S. J.. Č.. XX, spolu s neznámym páchateľom od poškodených U. G. Y. L. G. žiadal vyplatenie sumy 2.800.000,-Sk za to, že mu ich syn P. G. odcudzil sumu 35.000,-Eur, taktiež žiadal od poškodenej L. G.Š. doklady od ich bytu s tým, že ak sa poškodený budú brániť, tak ich zabijú alebo vyhrabú aj spod zeme, keby sa skryli; následne dňa 2.11.2004 prišiel obžalovaný spolu s neznámym páchateľom opäť do bytu poškodených, kde ich pod hrozbou dokopania a postrieľania prinútil ísť spolu s ním na notársky úrad U.. T. H. Q. W., na T. J., kde poškodení podpísali kúpnu zmluvu, datovanú dňom 28. 10. 2004, uzatvorenú medzi predávajúcimi U. G. Y. L. G. a kupujúcim H. Y., predmetom ktorej bol byt č. X na S. J. Č.. XX Q. W., na základe čoho sa novým majiteľom predmetného bytu stal H. Y., čím poškodeným U. G. Y. L. G. spôsobili škodu vo výške 1.350.000,-Sk (44.811,79 eura). Súd rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že k predmetnému skutku vydieraniu malo dôjsť v čase od 27.10.2004 do 2.11.2004, napriek tomu však poškodený (v tomto konaní žalobca) nepodnikol žiadne adekvátne kroky, aby zabránil atakom voči svojej rodine a trestné oznámenie na neznámeho páchateľa podal až dňa 29. 4. 2005, teda s časovým posunom takmer pol roka. Tiež poukázal na písomné vyjadrenie znalkyne G.. Y. F., podľa

ktorého "vypracovanie znaleckého posudku ohľadom predmetnej nehnuteľnosti prebiehalo ako inokedy" a žiadne "rušivé momenty" si znalkyňa nepamätá. Z obžalovaným predložených písomností a potvrdení súd v trestnom konaní považoval za zrejmé, že tento sa v kritickom čase skutočne nenachádzal na území SR, ale bol v P., kde si splnil povinnosť každého cudzinca ( keďže už má len slovenské občianstvo) a riadne sa prihlásil k pobytu od 20. 10. 2004 do 20. 11. 2004, čo dokumentuje potvrdenie Ministerstva vnútra Macedónskej republiky, pričom fakt, že ide o bežný postup vyplýva aj z ďalšieho potvrdenia o pobyte v P. za obdobie od 16. 3. 2005 do 12.5. 2005. Súd tak dospel k záveru, že z hľadiska skutkovej vety tak, ako je uvedená v obžalobe okresného prokurátora, bolo nepochybne preukázané len to, že syn poškodených P. G. sa dopustil krádeže finančnej hotovosti ku škode H. Y., resp. jeho družky, ako aj to, že medzi U. G. ako predávajúcim a H. Y. ako kupujúcim došlo k riadnemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy k bytu č. X na S. J.. Č.. XX Q. W., ktorého vlastníkom sa stal H. Y.. Vo vzťahu k ďalším okolnostiam súd konštatoval, že proti sebe stoja tvrdenia obžalovaného, podporené vyššieuvedenými okolnosťami, a na strane druhej výpovede poškodeného, jeho manželky a ich syna, o vierohodnosti ktorých mal dôvodné pochybnosti.

10. Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX zo dňa 22.4.2009, vedeného pre k.ú. Q., bol ako vlastník bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. číslo XXXX na S. Č.. XX Q. W., postavenom na parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 191 m2, parc. č. XXXX

- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 230 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, o výmere 189 m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku o veľkosti 7422/401904 evidovaný žalovaný v 1. rade, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2004 zavkladovanej pod číslom Q.-XXXX/XX.

11. Listami zo dňa 26.03.2009 a dňa 14.05.2010 žalovaný v 1. rade vyzval žalobcu na vypratanie predmetného bytu do 7 dní odo dňa doručenia výzvy s poukazom na svoje vlastnícke právo k bytu.

12. Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX zo dňa 28.9.2010, vedeného pre k.ú. Q., bol ako vlastník bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. číslo XXXX na S. Č.. XX Q. W., postavenom na parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 191 m2, parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria, o výmere 230 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, o výmere 189 m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku o veľkosti 7422/401904 evidovaný žalovaný v 2. rade, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.7.2010 zavkladovanej pod číslom Q.-XXXXX/XX.

13. Žalobca vo svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedol, že byt, ktorého určenia vlastníctva sa domáha, mu bol pridelený v roku XXXX. Bol už ženatý s L. G., mali už vtedy deti. Manželka mu zomrela v roku 2007, a preto vystupuje v tomto konaní iba on. V roku 2004 bol hospitalizovaný v ružinovskej nemocnici. V tom čase jeho syn P. G., ktorého z bytu vyhodil, pretože si nerozumeli, zobral žalovanému v 1. rade alebo jeho bratovi peniaze, malo ísť o cca 1.400.000,- Sk. Brat žalovaného v 1. rade preto pýtal 2.800.000,- Sk od manželky, ktorá mu povedala, že peniaze nemajú a že mu nemajú z čoho vrátiť. Nato brat žalovaného v 1. rade G. povedal, že keď nemajú peniaze, musia mu dať papiere od bytu, lebo chcel namiesto peňazí, ktoré ukradol ich syn, ako protihodnotu byt. Manželka mu preto odovzdala všetky doklady od bytu. V roku 2005, keď už bol z nemocnice doma a ležal, prišiel brat žalovaného v 1. rade do bytu a vyzval manželku a jeho, aby išli s ním podpísať papiere na notársky úrad. On odmietal ísť, bránil sa, tak sa mu začal vyhrážať, že keď nepôjde, tak bude zle s ním a s jeho rodinou. S manželkou sa teda rozhodli ísť na notársky úrad. Išli tam jeho autom, viezol ich zať U. G.. Brat žalovaného v 1. rade povedal adresu notárskeho úradu, kam mali ísť a aj tam išli, bolo to za benzínovou pumpou Ružinov. Na notárskom úrade ich už čakal brat žalovaného v 1. rade aj s U. A.. On toho muža nepoznal, bolo mu povedané, že sa takto volá. Brat žalovaného v 1. rade dával pokyny A., aké doklady má predkladať notárke, ale im presne nepovedal aký doklad sa ide podpisovať. Kúpnu zmluvu predložil na notárstve brat žalovaného v 1. rade, zrejme ju aj pripravoval. On si dokument neprečítal, ani nikto iný to pred ním neprečítal, pretože to bolo všetko v rýchlosti. Jeho manželka tiež podpísala dokumenty a potom išli domov. On so žalovaným v 1. rade nemá nič ( spoločné ) v tejto veci, pretože všetko to zlé narobil jeho brat G.. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, bola podpísaná v roku 2005, deň a mesiac si nepamätá. Žiadna kúpna cena im nebola vyplatená. Potom im posielal brat žalovaného v 1. rade alebo nevie, kto z nich dvoch, výzvy na vysťahovanie z bytu. Žalobca podal aj trestné oznámenie na OO PZ na Gagarinovej ulici na brata žalovaného v 1. rade. Policajti urobili zápisnice, ale nič iné sa neudialo. Na byte bolo záložné

právo v prospech T. X., pretože si od neho požičal peniaze, pôžičku riadne splácal, a potom bolo toto záložné právo vymazané.

14. V nedatovanom písomnom vyjadrení údajne napísaného p. D. O., ktorého výsluch ako svedka žalobca v konaní pôvodne navrhoval, avšak neskôr na ňom netrval, sa uvádza, že menovaný mal byť v okt. 2010 na návšteve u svojej sestry p. L. G., pričom vtedy k nim mali prísť dvaja bližšie neoznačení muži a mali menovanú žiadať, aby im dala 2.700.000,-Sk. Keď im povedala, že nemá, tak mali od nej pýtať "papiere od bytu". Pritom sa jej mali vyhrážať násilím, jej deti mali strašne kričať a plakať. Títo muži potom mali uviesť, že sa vrátia znovu.

15. Do zápisnice o podaní trestného oznámenia dňa 2.2.2005 ( založenej v pripojenom spise sp. zn. 15C/94/2005 na čl. 185-188) manželka žalobcu p. L. G., nar.XX.XX.XXXX uviedla, že v polovici októbra 2004 k nim do bytu mali prísť dvaja neznámi muži, ktorí sa jej mali vyhrážať, pričom doma vtedy boli aj deti, a to O. G., N. G., B. O. rod. G., ako aj P. O., U. G. H.. H., Y. F. H..

16. Do zápisnice na pojednávaní dňa 25.4.2007 ( čl. 201 pripojeného spisu sp. zn. 15C/94/2005) manželka žalobcu p. L. G. uviedla, že žalovaný v 1. rade na ňu nikdy nevyvíjal žiaden nátlak v žiadnej veci.

17. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Macedónskej republiky založeného v pripojenom trestnom spise sp. zn. 5T/45/2009 na čl.195-219 sa obžalovaný G. Y. mal v čase od 20.10.2004 do 20.11.2004 nachádzať mimo územia Slovenskej republiky, a to v P..

18. Zo znaleckého posudku znalkyne G.. Y. F. zo dňa 29.10.2004 vypracovaného pod č. XXX/XXXX na stanovenie ceny spornej nehnuteľnosti za účelom uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1. rade, založeného v pripojenom spise tun. súdu sp. zn. 15C/94/2005 na čl.129, vyplýva, že zadávateľom posudku bol žalobca, ktorý mal znalkyni aj poskytnúť doklady na jeho vypracovania, pričom sa mal zúčastniť aj zakreslenia a zamerania skutkového stavu.

19. Z vyjadrenia znalkyne G.. Y. F. v trestnom konaní ( čl. 183, 184, 194 pripojeného spisu sp. zn. 5T/45/2009 ) vyplýva, že obžalovaného G. Y. vôbec nepozná, a že si nepamätá žiadne rušivé momenty, keď vypracovanie znaleckého posudku prebehlo ako inokedy.

20. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedol, že s družkou mali záujem kúpiť si byt vo Q., tak požiadali známych a kamarátov o pomoc, keď budú vedieť o nejakom dobrom, lacnom byte. V roku 2004 prišla do ich bytu manželka žalobcu a povedala mu, že počula, že má záujem kúpiť byt. Povedala mu adresu a po nejakom čase si išiel byt obhliadnuť. Keď tam prišiel, bolo tam plno ľudí. Pani G. mu otvorila byt, išiel dnu. Len tak zbežne sa po byte pozrel, ale trval na tom, aby mu predložila list vlastníctva. Na liste vlastníctva bol nejaký záznam a bolo tam ešte meno X.. Dohodli si cenu bytu 1.350.000,-Sk a pani G. prisľúbila, že zariadi, aby byt nebol viazaný na p. X.. Po nejakom čase ho navštívil žalobca s p. G. a nejaký ďalší muž. Rozprávali sa a vypýtali si od neho kópiu občianskeho preukazu, aby mohli pripraviť kúpnu zmluvu. Potom, keď pripravili kúpne zmluvy, tak mu zatelefonovala p. G., že kúpna zmluva je pripravená, že si môže prísť pre ňu k nim, aby si ju mohol prečítať. Tak aj urobil, p. G. mu dala návrh zmluvy, dokument si zobral domov a dal ho prečítať aj inej osobe - U. F.. On mu povedal, že dokument je v poriadku. Pani G. zatelefonoval, že súhlasí s návrhom zmluvy a že sa stretnú u nich. Aj sa tak stalo, pri vchodových dverách sa stretli, on p. G. vrátil zmluvu a dohodli sa, že pôjdu k notárovi, podpísať a overiť podpisy. Notársky úrad vybral žalobca v Ružinove, presne si nepamätá, ktorý notár tam pôsobí. Na notársky úrad išiel aj s bratrancom Y. W. autom. Keď prišli k notárskemu úradu, odovzdal p. G. kúpnu zmluvu už ním podpísanú, overiť svoj podpis k notárovi nešiel, lebo nemusel. Do kancelárie notárskeho úradu šla iba p. G. so žalobcom, on vnútri nebol, nevie čo sa tam dialo. Keď vyšli von z kancelárie, dali mu podpísanú kúpnu zmluvu, hneď potom odovzdal 1.350.000,-Sk pani G.. Tie peniaze boli v nominálnej hodnote 5.000 Sk a 1.000 Sk. Peniaze mal z P., doniesol mu ich bratranec, rozmenil euro na slovenské koruny. Vklad do katastra nehnuteľností vybavoval on. Vyzdvihol si list vlastníctva. Keď nadobudol vlastníctvo, chcel sa do bytu nasťahovať, ale nebol voľný, bývala tam p. G. s manželom. Zaslal im výzvu na vypratanie, ale nereagovali.

21. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedol, že byt kúpil v roku 2010 od žalovaného v 1. rade. Poznali sa niekoľko rokov. Pred žalovaným v 1. rade sa vyjadril, že potrebuje

kúpiť byt, a ten mu navrhol predaj bytu za dobrú cenu. Išlo o byt na S. XX. Žalovaný v 1. rade síce spomínal, že prebieha nejaké súdne konanie, ale povedal mu, že toto konanie vyhral, že bol úspešný, ukazoval mu nejaké doklady k tomu. Boli aj na katastri nehnuteľností a nebolo k bytu zapísané žiadne obmedzenie, žiadna plomba tam nebola. V byte nebýva. Poukázal na to, že nie sú žalobcom, ktorý tam býva, realizované úhrady za bývanie. Za byt zaplatil 43.000,- €.

22. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania zotrval na žalobe poukazujúc na neplatnosť kúpnej zmluvy pre rozpor s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka. Zároveň však ako ďalší dôvod neplatnosti tejto zmluvy uviedol, že nebola uzavretá medzi žalobcom a jeho vtedajšou manželkou ako predávajúcimi a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, keďže tento ju vlastnoručne nepodpísal. Žalovaný v 1. rade nenadobudol ani nikdy nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému bytu, a preto ako nevlastník nemohol v súlade s platným právnym poriadkom previesť vlastnícke právo k bytu na žalovaného v 2. rade. Na preukázanie skutočnosti, že žalovaný v 1. rade nepodpísal predmetnú kúpnu zmluvu žiadal vykonať znalecké dokazovanie grafológom.

23. Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v odbore: písmoznalectvo, bol na základe návrhu žalobcu dňa 24.4.2016 vypracovaný znalecký posudok číslo XXX/XXXX. Úlohou znaleckého ústavu bolo o.i. zodpovedať otázku, či podpis žalovaného v 1. rade H. Y. na kúpnej zmluve zo dňa 28.10.2004 zavkladovanej pod Q. XXXX/XX je jeho vlastnoručným podpisom. Zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu žalovaného v 1. rade a je jeho pravým podpisom.

24. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

Podľa § 195 ods. 1 C.m.p. ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. (účinného v čase podania žaloby ) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.

Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta C.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

25. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že je (výlučným) vlastníkom predmetného bytu. Súd sa musel v prvom rade s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. ( predtým § 80 písm. c) O.s.p) zaoberať otázkou, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

26. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keď ako vlastník sporného bytu je v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný v 2. rade a žalobca má za to, že nie žalovaný v 2. rade, ale práve on je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

27. Súd taktiež skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol bezpodielovým spoluvlastníkom bytu spolu so svojou zosnulou manželkou, pričom toto spoluvlastníctvo nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. zo dňa 17.8.1999 uzavretej s Hlavným mestom SR Bratislavou a vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 13.8.2001 pod č. Q.-XXXX/XX. Manželka žalobcu zomrela dňa 30.9.2007, pričom dedičské konanie po nej vedené tunajším súdom pod sp. zn. XXD XXX/XXXX bolo zastavené pre nemajetnosť. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nie je plne aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní, keď síce ku dňu podania žaloby už nežila jeho manželka a bývalá bezpodielová spoluvlastníčka predmetného bytu L. G., avšak v prípade, ak by žila, svedčala by jej taktiež aktívna vecná legitimácia. Nakoľko však dňa 30.9.2007 zomrela, aktívnu vecnú legitimáciu majú aj všetky osoby, ktoré by boli v dedičskom konaní zahrnuté do okruhu dedičov po poručiteľke, v tomto prípade okrem žalobcu ( ako jej manžela ) aj jej deti (potomkovia). Aj z tohto dôvodu súd nemohol vyhovieť žalobe, nakoľko určenie žalobcu ako výlučného vlastníka predmetného bytu by bolo v rozpore s hmotným právom, v zmysle ktorého dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti poručiteľa s tým, že v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Pritom platí, že v prípade smrti jedného z manželov je súčasťou konania o dedičstve aj vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

28. Súd však nemohol žalobe vyhovieť nielen z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ale aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu ohľadom tvrdení o priamom nátlaku zo strany brata žalovaného v 1. rade na žalobcu a jeho manželku a teda o nedostatku ich slobodnej vôle pri uzatváraní a podpise kúpnej zmluvy dňa 2.11.2004. Žalobcom uvádzané skutočnosti tak zostali len v rovine ničím nepodložených skutkových tvrdení, ktoré však žalovaný v 1. rade poprel. Žalobca na preukázanie ním tvrdených okolností uzavretia kúpnej zmluvy pôvodne navrhol v konaní vypočuť ako svedkov H. Q. ml. ako aj D. O., na výsluchu ktorých však napokon netrval, preto súd tieto dôkazy nevykonal, rešpektujúc kontradiktórnosť civilného sporového procesu. Pokiaľ ide o písomné prehlásenie D. O., založené žalobcom do spisu dňa 28.9.2011, súd ho nepovažoval za dôveryhodné a ani dostatočne preukazujúce skutočnosti tvrdené žalobcom, teda že to mal byť práve brat žalovaného v 1. rade, resp. akákoľvek iná osoba konajúca v prospech žalovaného v 1. rade, ktorá mala vyvíjať na žalobcu a jeho t.č. už zosnulú manželku nátlak pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Z výpovede manželky žalobcu v trestnom konaní dňa 11.11.2006 (čl. 51 pripojeného spisu sp. zn. 5T/45/2009 ) totiž vyplynulo, že v októbri 2004 k nim mali prísť "asi štyria muži". Do zápisnice o podaní trestného oznámenia dňa 2.2.2005 zasa manželka žalobcu uviedla, že v polovici októbra 2004 k nim do bytu mali prísť "dvaja neznámi muži", ktorí sa jej mali vyhrážať, pričom doma vtedy boli aj deti, a to O. G., N. G., B. O. H.. G., ako aj P. O., U. G. H.. H., a F. H.. D. O. tak neuviedla ako prítomnú osobu. Vo svojej výpovedi do zápisnice na pojednávaní dňa

25.4.2007 ďalej manželka žalobcu p. L. G. uviedla, že žalovaný v 1. rade na ňu nikdy nevyvíjal žiadny nátlak v žiadnej veci.

29. Dôveryhodnosť tvrdení žalobcu napokon spochybňuje aj z vykonaného dokazovania vyplývajúca skutočnosť, že brat žalovaného v 1. rade G. Y. sa mal v relevantnom čase nachádzať mimo územia Slovenskej republiky, a to v P.. Rovnako znalkyňa G.. Y. F., ktorá dňa 29.10.2004 vypracovala znalecký posudok č. XXX/XXXX na stanovenie ceny spornej nehnuteľnosti za účelom uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1. rade, sa v trestnom konaní vyjadrila, že G. Y. vôbec nepozná, a že si nepamätá žiadne rušivé momenty, keď vypracovanie predmetného znaleckého posudku prebehlo ako inokedy. Taktiež z tohto znaleckého posudku vyplýva, že jeho zadávateľom bol práve žalobca, ktorý mal znalkyni aj poskytnúť doklady na jeho vypracovanie, pričom sa mal zúčastniť aj zakreslenia a zamerania skutkového stavu, čo však značne spochybňuje žalobcove tvrdenia o nátlaku na jeho osobu. Žalobcom namietaná pravosť podpisu žalovaného v 1. rade na kúpnej zmluve uzavretej dňa 2.11.2004 bola zasa jednoznačne potvrdená znaleckým posudkom číslo XXX/XXXX, ktorý dňa 24.4.2016 vypracoval znalecký ústav v odbore: písmoznalectvo ( Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline), a to na základe návrhu žalobcu. Preto ani z tohto dôvodu nemohol súd pri prejudiciálnom riešení otázky platnosti predmetnej kúpnej zmluvy dospieť k záveru o jej neplatnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení tak súd uzatvára, že žaloba nie je dôvodná a preto mu nezostalo iné, ako ju v celom rozsahu zamietnuť.

30. Len pre úplnosť súd konštatuje, že prípadné uzavretie kúpnej zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, ako na to žalobca poukázal v skutkovom opise žaloby, nie je dôvodom jej neplatnosti, ale v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka sú tieto okolnosti zákonným dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Žalobca však v priebehu konania nielenže nepreukázal, že od kúpnej zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia odstúpil, ale túto skutočnosť ani netvrdil, pričom nevyplynula ani z vykonaného dokazovania.

31. O nároku žalovaných v 1. a 2. rade na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní mali plný úspech vo veci, súd im priznal nárok náhradu trov konania trov konania v plnom rozsahu, t.j.100%. Na náhradu trov štátu v rozsahu 100%, ktoré vznikli úhradou znalečného v sume 916,53 Eur zo štátnych finančných prostriedkov, súd zaviazal rovnako v konaní celkom neúspešného žalobcu, ktorý navrhol vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, a to pre analogiam taktiež podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).