Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/272/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného: L., právne zastúpeného M. proti povinnému: O., o vymoženie 2.098,17 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 5Er/552/2014-23 zo dňa 04. apríla 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že súdnemu exekútorovi bolo 21.01.2016 doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré súdny exekútor postúpil exekučnému súdu dňa 05.02.2016. Oprávnený v ňom k svoju vzťahu k povinnému uviedol, že pohľadávka vymáhaná v exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom - obchodnou spoločnosťou Z. (ďalej len „právny predchodca oprávneného“) na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Zaplatenie pohľadávky z úveru je zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad právneho predchodcu oprávneného, ktorý zmenku indosoval v prospech oprávneného. Z dôvodu porušenia platobných povinností povinným a nezaplatenia úverovej pohľadávky v lehote jej splatnosti bol nárok z nesplateného úveru uplatnený v zmenkovom konaní. O nároku zo zmenky bolo právoplatne rozhodnuté v zmenkovom konaní zmenkovým platobným rozkazom, sp. zn. 1Zm/1091/2013, ktorý je v exekúcii exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Oprávnený k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie pripojil listinné dôkazy, ktoré mali ním tvrdené skutočnosti osvedčiť, a to oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 05.04.2013, identifikáciu postúpenej pohľadávky, kópiu zmenky vystavenej 04.06.2007 na rad právneho predchodcu oprávneného a zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo 04.06.2007. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX exekučný súd zistil, že táto bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného na jednej strane a povinným na strane druhej, pričom oprávnený bol v zmluve označený údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa, t. j. obchodným menom, miestom podnikania, IČO-om a povinný údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu - nepodnikateľa, t. j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Z výpisu z obchodného registra exekučný súd zistil, že právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy s povinným podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie úverov. Po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 5Zm/1091/2013 exekučný súd ďalej zistil, že zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu nemal k dispozícii zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo 04.06.2007, na základe ktorej došlo k vzniku zmenkou zabezpečovaného hlavného záväzkovo-právneho vzťahu a zmenkový súd preto nemohol ani teoreticky podrobiť podmienky zmluvy kontrole z hľadiska ich možnej neprijateľnosti. Je síce pravdou, že zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení účinnom do 22.12.2015 neobsahovalo obdobné ustanovenie

ako ustanovenie s účinnosťou od 23.12.2015 zakotvené v § 17 ods. 2 citovaného zákona, čo však neznamená, že dovtedajšia vnútroštátna právna úprava, ale najmä normy práva Európske Únie, s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora, či povinnosť „eurokonformného výkladu“ vnútroštátneho práva nepripúšťali, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t. j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa bolo treba aj v čase vydania zmenkového platobného rozkazu vykladať so zreteľom na čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Pod vhodnou ochranou spotrebiteľa je treba chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Oprávnený ako žalobca v základnom konaní svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu uplatnil na základe predloženého originálu zmenky bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom špecifikoval a konkretizoval charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali. Zmenkový súd následne zmenkový platobný rozkaz vydal výlučne na základe predloženého originálu zmenky. Odčlenil teda zmenkový abstraktný vzťah od spotrebiteľského vzťahu, v dôsledku čoho zjavne neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a v konaní ani neskúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti, či neprihliadol na obmedzenie použitia zmenky. Ustanovenie § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pritom už v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy istým spôsobom obmedzovalo možnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, keď stanovilo, že ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Exekučný súd sa nevie vyjadriť k tomu, či uplatnený nárok naozaj vychádzal z neprijateľných zmluvných podmienok, keďže z návrhu nie je zrejmé, z akých čiastkových nárokov uplatnená suma pozostávala (čo z uplatnenej sumy tvorila nesplatená suma úveru, čo úroky, či iné príslušenstvo, prípadne zmluvná pokuta), a či tieto nároky mali základ aj v neprijateľných zmluvných podmienkach. Týmto by sa mohol zaoberať až súd rozhodujúci v konaní o obnove konania. Vzhľadom na vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku) a s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je daný, rozhodol súd prvej inštancie tak, že exekúciu zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a rozhodol o pokračovaní exekúcie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nezákonné, nepreskúmateľné a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia, exekučný súd tiež neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Postupom exekučného súdu bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom, keď exekučný súd ním predložené dôkazy nijako nevyhodnotil. Právny názor súdu prvej inštancie, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ukladá oprávnenému povinnosť preukázať, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, podkladom ktorého bola zmenka, bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, je nesprávny. Z obsahu citovaného ustanovenia vyplýva, že zisťovaciu povinnosť má exekučný súd. Exekučný poriadok ukladá oprávnenému v takýchto exekučných konaniach len povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodných skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti. Túto povinnosť oprávnený v stanovenej lehote splnil. Exekučný súd mal v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vyhodnotiť ním navrhované dôkazy a preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Exekučný súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s otázkou, či existuje dôvod na zastavenie exekúcie, inak by na základe predložených dôkazov musel mať za preukázané, že spotrebiteľská zmluva, ktorá je právnym dôvodom vymáhaného nároku, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi a v čase jej uzavretia nebolo použitie zmenky obmedzené, ani neprípustné.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. Uznesenie je dostatočne odôvodnené, teda nie je nepreskúmateľné, ako uviedol oprávnený. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Na odvolacie námietky oprávneného odvolací súd uvádza:

5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23.12.2015) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

6. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že na súde prvej inštancie bola dňa 04.07.2014 podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.12.2013, č.k. 5Zm 1091/2013-10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2014. Súd vydal dňa 07.07.2014 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Dňa 05.02.2016 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spolu so zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo 04.06.2007, oznámením o postúpení pohľadávky z 05.04.2013, identifikáciou postúpenej pohľadávky a fotokópiou zmenky. Súd prvej inštancie si vyžiadal a pripojil spis Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 5Zm 1091/2013, z ktorého vyplýva, že išlo o konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu, kde v spise sú založené len návrh, úradný záznam o prevzatí zmenky súdom a fotokópia zmenky, v spise sa nenachádza zmluva o úvere.

10. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 04.06.2007, je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Nič v zmluve nenasvedčuje tomu, že by ju bol povinný uzatváral na účely svojho podnikania, povolania alebo zamestnania, v zmluve bol povinný identifikovaný obvyklými údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa, teda menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, a naopak, právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy podnikateľom, ktorý mal v predmete podnikania okrem iného poskytovanie úverov. 11. Pokiaľ oprávnený tvrdil, že súd prvej inštancie porušil jeho právo konať pred súdom, keď nijako nevyhodnotil ním predložené dôkazy, prípadne nevykonal ním navrhnuté dôkazy, odvolací súd uvádza, že v exekučnom konaní sa v zásade nevykonáva dokazovanie v takej forme, ako ho pozná základné konanie. Je povinnosťou oprávneného predložiť všetky listiny (vrátane listín požadovaných podľa § 39 ods. 4, resp. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku). Možno súhlasiť s oprávneným, že túto povinnosť si oprávnený splnil. Exekučný súd vyhodnotil tieto listiny v rozsahu, v akom to bolo potrebné na rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Na základe listín, predložených oprávneným, dospel súd prvej inštancie správne k záveru, ako už bolo uvedené vyššie, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie (exekučný titul), bolo vydané v

konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, zákonodarca jednoznačne uzákonil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodnutiu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd v zmysle takto formulovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku teda nemá ani možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje len to, či v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Je možné súhlasiť s oprávneným v tom, že v čase vydania exekučného titulu (zmenkového platobného rozkazu) žiaden právny predpis neukladal súdom vydávajúcim zmenkové platobné rozkazy prihliadať na tieto okolnosti. Novelizáciou Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. sa však zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach dôvody na zastavenie exekúcie dané sú (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom) by musel vychádzať z listín predložených oprávneným. V danom prípade súd prvej inštancie v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku dostatočne preskúmal na základe listín predložených oprávneným, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie, a keďže zistil, že domnienka podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), správne exekúciu zastavil.

13. Ak by zákonodarca chcel, aby exekučný súd preskúmaval, či spotrebiteľská zmluva, ktorá bola právnym základom vymáhaného nároku, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či plnenie z nej bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, ako naznačoval oprávnený v odvolaní, prípadne, aby exekučný súd preskúmaval, či sa prípadné neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve premietli do vymáhaného nároku (teda v základnom konaní sa rozhodlo o nároku aplikáciou neprijateľnej zmluvnej podmienky), bol by to nepochybne v citovanom ustanovení jednoznačne slovne vyjadril. Formulácia „v konaní ... nebolo prihliadnuté na ...“ (§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku) nepripúšťa iný výklad než ten, že exekučný súd má preskúmať, či sa súd v základnom konaní zaoberal prípadnou neprijateľnosťou niektorých zmluvných podmienok, obmedzením alebo neprípustnosťou použitia zmenky alebo rozporom s dobrými mravmi alebo so zákonom, a ak sa súd v základnom konaní týmito okolnosťami nezaoberal, exekučný súd nemá inú možnosť než exekúciu zastaviť.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže exekučným titulom v danej veci bol zmenkový platobný rozkaz, z ktorého podstaty vyplýva, že pri jeho vydávaní sa nezohľadňuje kauza zmenky, ale len samotná zmenka (súd prvej inštancie si vyžiadal predmetný spis Okresného súdu Bratislava V, z ktorého zistil, že tomu tak bolo aj v tomto konkrétnom prípade), súd prvej inštancie správne aplikoval na preskúmavaný prípad ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Pre naplnenie hypotézy tohto ustanovenia je podstatné, že išlo o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v základnom konaní nebolo prihliadnuté (1.) na neprijateľné zmluvné podmienky, (2.) na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo (3.) na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (postačuje neprihliadnutie na jeden z týchto troch bodov). V danom prípade je zjavné, že nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, keďže Okresný súd Bratislava V v základnom konaní nemal k dispozícii zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2007, teda ani nemohol preskúmať, či nárok, uplatňovaný zo zmenky, nemá základ v aplikácii neprijateľných zmluvných podmienok. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .