Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/263/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. Z. Y. T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky W. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. C. XXX a otca N. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C. XXX, U..Č.. Ú. Ž., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 15P/390/2008 - 56 zo dňa 02.06.2010 a to tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. Z. zo sumy 99,58 EUR mesačne na sumu 120,- EUR mesačne, počnúc od 18.09.2015, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. Z. za obdobie od 18.09.2015 do 31.10.2016 v celkovej výške 1.433,38 EUR je otec p o v i n n ý splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 40,- EUR spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 18.09.2015, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa, domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. 15P/390/08-56 a zvýšil výživné zo strany otca na mal. Z. na sumu 150,- EUR mesačne počnúc od septembra 2015.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. 15P/390/08-56 zo dňa 2.6.2010 bola maloletá Z. zverená do jej osobnej starostlivosti. Otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 99,58 EUR mesačne od 3.4.2008. Rozsudok nadobudol dňa 10.9.2010 právoplatnosť. Výživné riadne neuhrádza. Od uvedenej doby sa pomery na strane maloletej zmenili. V súčasnej dobe navštevuje 2. ročník Základnej školy v C.. V tejto súvislosti má (matka) zvýšené výdavky spojené so zakupovaním školských potrieb a pomôcok. Od septembra 2015 začala navštevovať Základnú umeleckú školu v Spišskej Novej Vsi, za čo matka uhradila cca 20,--EUR. taktiež bude musieť uhradiť príspevok na ZRPŠ rovnako ako v Základnej škole v C.. Dcére uhrádza poistku mesačne vo výške 20,90 EUR. Je zamestnaná s minimálnym príjmom. S dcérou býva u svojich rodičov. Rodičom mesačne prispieva na výdavky spojené s bývaním sumou 50,--EUR mesačne.

3. Otec sa k návrhu písomne vyjadril vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 29.02.2016, v ktorom s návrhom nesúhlasil, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody a tiež preto, lebo má ešte maloletého syna, o ktorého sa musí starať.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca cestou dožiadaného súdu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pripojenými spismi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 15P/390/2008-56 zo dňa 2.6.2010 bola maloletá Z. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi maloletej bolo určené výživné vo výške 99,58 Eur mesačne od 3.4.2008, ktoré bol povinný platiť do rúk matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Zároveň súd povolil otcovi dlžné výživné za obdobie od 3.4.2008 do 31.5.2010 vo výške 2.582,44 Eur splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur popri bežnom výživnom pod následkami straty výhody splátok pri nezaplatení, čo i len jednej z nich.

6. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že súd tak rozhodol potom, čo mal preukázané, že matka sama zabezpečuje starostlivosť o mal. Z., žije spolu s maloletým dieťaťom v rodičovskom dome, kde má k dispozícii jednu izbu, poberá prídavok na dieťa a rodičovský príspevok a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletého dieťaťa býva so svojimi rodičmi a pracuje ako živnostník v oblasti murárstva. Jeho príjem je vzhľadom na sezónny charakter rozdielny, avšak uviedol, že jeho príjem je mesačne cca 331,93 Eur až 497,90 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. Z. nemá.

7. Z obsahu uvedeného spisu, konkrétne zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny z prešetrenia pomerov v rodine maloletej z 12.2.2010 vyplynulo, že maloletá v uvedenom období bola v celodennej starostlivosti matky, pričom matka maloletej poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 EUR mesačne a prídavok na maloletú vo výške 21,99 EUR mesačne.

8. V rámci došetrovania pomerov otca vo vzťahu k obdobiu, kedy mu bolo určené výživné vyššie uvedeným rozsudkom sp.zn. 15P/390/2008-56 zo dňa 2.6.2010 a ktoré súd vykonal v tomto konaní, bolo zistené, že v danom období otec bol od 5.10.2007 samostatne zárobkovo činnou osobou- živnostníkom, pričom podľa správy Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb len za rok 2009 a za iné roky daňové priznanie nepodal. Podľa daňového priznania za rok 2009 mal celkové príjmy vo výške 11.401,--EUR a výdavky vo výške 7.390,--EUR.

9. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletej a jej rodičov, matka maloletej je zamestnaná v spoločnosti H. J. G..M..B.., kde za obdobie od januára 2015 do januára 2016 vrátane dosiahla celkový čistý príjem vo výške 4,961,04 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 413,42 EUR a za obdobie od novembra 2015 do septembra 2016 vrátane dosiahla celkový čistý príjem vo výške 4.813,74 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 437,61 EUR. Je poberateľkou prídavku na maloletú vo výške 23,52 EUR mesačne a poberá tiež náhradné výživné. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Matka býva s dcérou u svojich rodičov v rodinnom dome, kedy rodičom prispieva do domácnosti sumou 50,--EUR.

10. Otec maloletej je toho času naďalej samostatne zárobkovo činnou osobou - živnostníkom, pričom podľa správy Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica, podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb len za rok 2009 a za iné roky daňové priznanie nepodal. Podľa správy spoločnosti Y.-G. G..M..B.., C. H. otec u nich pracoval ako samostatný živnostník, na základe objednávky č. 09ž/2014 v roku 2014 a na základe objednávky č. 08ž/2015 v roku 2015, pričom tento dodávateľsko-odberateľský vzťah bol ukončený z dôvodu jeho nástupu na výkon trestu. V roku 2014 mu uvedená spoločnosť mala vyplatiť príjem vo výške 2.786,--EUR brutto a v roku 2015 vo výške 524,--EUR brutto. Podľa účastníckej výpovede otca, tento pred nástupom do výkonu trestu mal dosahovať odmenu vo výške cca 400,-- EUR až 500,--EUR.

11. Od 11.5.2015 je otec vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina a ktorý by mal vykonávať do 11.2.2019. Podľa jeho účastníckej výpovede bol odsúdený za zanedbanie povinnej výživy. Podľa správy uvedeného ústavu do práce je zaradený od 3.8.2015, pričom mu bola vyplácaná odmena a to za mesiac august 2015 vo výške 81,24 EUR, za mesiac september 2015 vo výške 63,45 EUR, za mesiac október 2015 vo výške 105,75 EUR, za mesiac november 2015 vo výške 124,86 EUR, za mesiac december 2015 vo výške 164,91 EUR, za mesiac január 2016 vo výške 103,40 EUR, za mesiac február 2016 vo výške 96,01 EUR, za mesiac marec 2016 vo výške 60,69 EUR, za mesiac apríl 2016 vo výške 91,40 EUR, za mesiac máj 2016 vo výške 126,90 EUR, za mesiac jún 2016 vo výške 91,65 EUR, za mesiac júl 2016 vo výške 103,40 EUR, za mesiac september 2016 vo výške 87,67 EUR a za mesiac september 2016 vo výške 98,70 EUR. Podľa správy spoločnosti C., G..M..B.. Ž. otec maloletej pre túto spoločnosť pracuje na základe zmluvy o spolupráci

uvedenej spoločnosti s Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Žilina, a teda nie je vedený ako ich zamestnanec. Dňa 9.10.2013 otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, nakoľko sa mu narodil syn N. Y..

12. Maloletá v školskom roku 2015-2016 navštevovala 2. ročník základnej školy v C. a v školskom roku 2016/2017, 3. ročník uvedenej školy. Stravovala sa a naďalej sa stravuje v školskej jedálni a navštevovala a naďalej navštevuje školský klub. Matka uhrádza stravné a poplatok za školský klub spolu v sume 23,--EUR. Na začiatku tohto nového školského roku matka dcére uhradila školské pomôcky, hygienické potreby, pracovné zošity z cudzích jazykov v sume 100,--EUR. Maloletá navštevuje aj Základnú umeleckú školu, odbor tanečný, kde dochádza 2x týždenne. Je zdravá a prekonala len bežné detské ochorenia.

13. Otec podľa správy súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka v súvislosti so súdnou exekúciou, ktorá pre vymáhané výživné na mal. Z. je vedená na uvedenom exekútorskom úrade pod sp.zn. J. XXXX/XX, za obdobie od 3.4.2008 do 30.9.2016 mal uhradiť na výživnom sumu 10.150,52 EUR ,v skutočnosti však uhradil len sumu 1.645,17 EUR, a tak jeho dlh na výživnom na maloletú do 30.9.2016 predstavoval sumu 8.505,35 EUR. Podľa správy uvedeného exekútora - jej prílohy, ako aj podľa matkou predloženého výpisu z jej bankového účtu, na úhradu výživného na maloletú Z. za obdobie od 1.9.2015 do dňa rozhodovania súdu (t.j. k 24.10.2016), otec uhradil dňa 12.11.2015 sumu 21,30 EUR, dňa 16.11.2015 sumu 12,--EUR, dňa 7.12.2015 sumu 50,--EUR, dňa 15.12.2015 sumu 25,15 EUR, dňa 22.12.2015 sumu 22,--EUR, dňa 14.1.2016 sumu 31,37 EUR, dňa 12.2.2016 sumu 20,83 EUR, dňa 15.3.2016 sumu 19,34 EUR, dňa 13.4.2016 sumu 12,23 EUR, dňa 12.5.2016 sumu 18,42 EUR, dňa 13.7.2016 sumu 18.47 EUR, dňa 18.8.2016 sumu 20.83 EUR dňa 19.9.2016 sumu 17,66 EUR a dňa 17.10.2016 sumu 19,88 EUR. Spolu tak uvedená suma uhradeného výživného za dané obdobie predstavovala čiastku 335,05 EUR.

14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

18. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

19. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

23. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

28. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

29. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

31. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

33. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

34. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala.

35. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového

poriadku v § 157 uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti, ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha , že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotného rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.

36. Podľa názoru súdu od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd vo svojom rozsudku sp.zn. 15P/390/2008-56 zo dňa 2.6.2010, ktorým určoval otcovi maloletého dieťaťa vyživovaciu povinnosť na jeho dcéru. Táto podstatná zmena pomerov nastala predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, ale a na strane jeho matky a v neposlednom rade aj na strane otca maloletej.

37. Maloletá bola v čase vyhlásenie predmetného rozsudku v celodennej osobnej starostlivosti matky. V čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného, ako aj v čase kedy súd o tomto návrhu v súčasnosti rozhodoval už bola žiačkou prvého stupňa základnej školy. V prípade maloletej teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích, či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

38. Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť požiadavky na zvýšenie výživného pre maloletú.

39. K zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo aj na strane matky maloletej a to v náraste jej príjmu, keďže v čase posledného rozhodovania o výživnom bola len poberateľkou rodičovského príspevku v sume 164,22 EUR mesačne a prídavku na maloletú vo výške 21,99 EUR. Toho času je zamestnaná s priemerným mesačným zárobkom vo výške 437,61 EUR (priemer za obdobie od novembra 2015 do septembra 2016 vrátane) a poberá tiež prídavok na maloletú vo výške 23,52 EUR mesačne, je teda zaznamenaný nárast jej príjmu. Matka pritom naďalej zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, bez akéhokoľvek spolupôsobenia otca maloletej.

40. Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

41. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.

42. Otec maloletej je samostatne zárobkovo činnou osobou od 5.10.2007. Podľa správy Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica s výnimkou roku 2009, nepodal z tejto svojej činnosti žiadne daňové priznanie. Za rok 2009 dosiahol podľa daňového priznania príjmy v celkovej výške 11.401,--EUR a výdavky vo výške 7.390,--EUR, u ktorých výdavkov však nie je preukázané, čo ich tvorilo a teda, či tieto bolo potrebné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto jeho činnosťou. Pre rozhodovanie súdu o výživnom nie je pritom určujúce, či sa jedná o daňovo, resp. účtovne uznateľné výdavky, ale to, či z hľadiska posudzovania životnej úrovne otca dieťaťa a dieťaťa ako aj uspokojovania potrieb otca dieťaťa a samotného dieťaťa, boli tieto nevyhnutné k tomu, aby bolo dieťa prípadne ukrátené o úhradu tých výdavkov, ktoré by sa mu inak uhradili, ak by si otec tento príjem o tieto jeho nákladové položky neskrátil. Berúc do úvahy túto skutočnosť, teda otec preukázateľne v roku 2009 dosiahol príjem vo výške 950,08 EUR mesačne (t.j. 11.401,--EUR : 12 mesiacov).

43. Od uvedeného obdobia otec svoje príjmy zákonným spôsobom nepriznával a to napriek tomu, že je naďalej samostatne zárobkovo činnou osobou - živnostníkom a teda mu plynie príjem v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Podľa jeho účastníckej výpovede zo svojej činnosti pred nástupom do výkonu trestu mal dosahovať odmenu vo výške cca 400,-- EUR až 500,--EUR. Zo správy spoločnosti Y.-G. G..M..B.., Považská Bystrica, u ktorej mal otec pracovať ako samostatný živnostník v roku 2014 na základe objednávky č. 09ž/2014 a v roku 2015 na základe objednávky č. 08ž/2015 a s ktorým bol tento dodávateľsko-odberateľský vzťah bol ukončený len z dôvodu jeho nástupu na výkon trestu, mal otec dosiahnuť príjem v roku 2014 vo výške 2.786,--EUR brutto a v roku 2015 vo výške 524,--EUR brutto. Otec však súdu nedoložil žiadne iné relevantné doklady o tom, aké príjmy v skutočnosti za uvedené obdobie dosahoval, t.j. doklady, ktoré z hľadiska platných právnych predpisov by nespochybniteľné preukazovali jeho zárobky z inej ako závislej činnosti. Takýmto dokladmi sú predovšetkým peňažný denník podnikateľa, daňové priznanie a iné obdobné účtovné doklady.

44. V prípade rodiča, ktorý má príjem z inej ako závislej činnosti je tento povinný v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, preukázať súdu svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.

45. Otec napriek tomu, že mal vedomosť o prebiehajúcom konaní žiadnym relevantným spôsobom nezdokladoval svoje príjmy za uvedené obdobie výkonu tejto jeho podnikateľskej činnosti vyššie uvedeným dokladmi. Súd dopytom na daňovom úrade nezistil, že by otec maloletého podal za uplynulé roky 2010 až 2015 daňové priznanie o svojich príjmoch. Správu od spoločnosti Y.-G. G..r.o., Považská Bystrica, súd nepovažuje za dôkaz s dostatočnou výpovednou hodnotou o príjmoch otca maloletého dieťaťa a to tým skôr, že samotný otec svoje príjmy pred nástupom na výkon trestu deklaroval v rozsahu 400,-- EUR až 500,--EUR, čo nekorešponduje s obsahom uvedenej správy. Otec si teda voči súdu nesplnil svoju edičnú povinnosť. V prípade majetkových pomeroch otca za rok 2015, preto súd vychádzal z nevyvrátiteľnej právnej domnienky v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine a síce, že mesačný príjem otca, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani, predstavuje 20 násobok sumy životného minima vyplácanej v Slovenskej republike. Táto suma životného minima za obdobie, za ktoré súd otca zaväzoval na zvýšené výživné, predstavovala pre obdobie od 1.7.2013 doteraz sumu 198,09 EUR mesačne v zmysle opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z., a teda príjem otca pre toto obdobie bol stanovený sumou 3 961,80 EUR mesačne (20 x 198,09 EUR). Z takto určeného príjmu otca následne súd vychádzal pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti za obdobie mesiacov september 2015 až október 2016 vrátane.

46. Pokiaľ ide o skutočnosť, že otec od 11.5.2015 je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina a ktorý by mal vykonávať do 11.2.2019, a teda toho času reálne nemôže vykonávať svoju živnostenskú činnosť, súd túto okolnosť nehodnotil ako dôvod, pre ktorý by nebolo možné rozhodovať o zvýšení výživného zo strany otca na maloletú dcéru. Súd totiž túto skutočnosť hodnotil z toho pohľadu, že si tento stav veci privodil sám otec maloletej a táto v dôsledku toho nemôže znášať tento nezodpovedný prístup otca v podobe upretia jej nároku na zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov na jej výživu, najmä za situácie, kedy otec o túto maloletú neprejavuje žiaden záujem a celu starostlivosť o ňu prenecháva matke maloletej. Pokiaľ povinný rodič - v tomto prípade otec neprejavuje absolútne žiaden záujem o dieťa a celková výlučná starostlivosť je len na rodičovi, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, potom povinný rodič musí rátať s tým, že táto absencia vo výchove dieťaťa, musí byť kompenzovaná aspoň primeraným finančným plnením.

47. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého má pri posudzovaní možnosti a schopností povinného rodiča brať na zreteľ aj skutočnosť, že takýto rodič berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.

48. Bolo by absurdné, aby za situácie, kedy otec zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, pre ktorú následne bol trestne stíhaný a právoplatné odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý aj začal vykonávať, súd následne hodnotil na prospech tohto nezodpovedného rodiča, ako objektívnu prekážku, ktorá ospravedlňuje jeho prípadnú stratu na dovtedajšom zárobku, z ktorého by vedel uspokojovať potreby tohto dieťaťa a to aj v súvislosti s požiadavkou na zvýšenie výživného.

49. Preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zo strany otca na maloletú za obdobie od jeho nástupu na výkon trestu odňatia slobody bral do úvahy, nie je terajší príjem, ktorý dosahuje pri pracovnom zaradení počas tohto výkonu, ale jeho potencionálny príjem, ktorý by bol býval dosahoval, pokiaľ by k jeho nástupu na výkon trestu nebolo bývalo došlo. Tým potencionálnym príjmom bol práve vyššie uvedený príjem určený postupom podľa § 63 ods.. 1 Zákona o rodne, teda príjem vo výške 3 961,80 EUR mesačne ako 20 násobok sumy životného minima vyplácanej v Slovenskej republike.

50. Na druhej strane súd prihliadol na skutočnosť, že otcovi medzičasom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to k maloletému synovi N. Y., ktorý sa narodil dňa XX.XX.XXXX.

51. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 18.09.2015, t.j. odo dňa, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.

52. V čase, kedy matka podala predmetný návrh už relevantné zmeny pomerov na strane maloletej nastali, takže bolo možné rozhodovať o tomto jej navrhnutom zvýšenie výživného. V danom prípade však súd ospravedlniteľné dôvody na strane matky na priznanie zvýšeného výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil. preto súd jej návrh na priznanie zvýšeného výživného za obdobie od 1.1.2015 do 17.9.2015, t.j. do dňa predchádzajúceho dňu podania návrhu na súde zamietol.

53. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú Z. za obdobie od 18.09.2015 do 31.10.2016 na sumu 120,- EUR, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie a to vo výške 1.333,38 EUR, ktorý súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- EUR spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

54. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace október 2015 až október 2016 vrátane v sume 120,--EUR, a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac september 2015 zodpovedajúcej 14 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 18.9.2015 do 30.9.2015), čo predstavovalo čiastku 52,-- EUR (t.j. 120,-- EUR / 30 dní x 13 dní). Celkové zaostalé výživné tak predstavovalo vyššie uvedenú čiastku 1.612,-- EUR.

55. Vzhľadom k tomu, že podľa správy súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka, ako aj matkou doložených výpisov z jej bankového účtu, zo strany otca na úhradu bežného výživného bola za obdobie od 18.9.2015 do 31.10.2016 uhradená celkovo suma 335,05 EUR, z takto z otcom uhradeného výživného súd ešte odrátal sumu 56,43 EUR ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného 99,58 EUR zodpovedajúceho 17 dňom z mesiaca september 2015 (t.j. obdobie od 1.9.2015 do 17.9.2015, t.j. dňa predchádzajúceho dňu , kedy matka podala návrh na súdu, a teda výpočet uvedenej sumy je : 99,58 EUR/ 30 dní x 17 dní ) a výslednú sumu následne odrátal z vyššie určenej čiastky zaostalého výživného. Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca za uvedené obdobie (t.j. 1.612,-- EUR - 335,05 EUR +56,43 EUR = 1.333,38 EUR).

56. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 40,--EUR berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na dcéru a jeho súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy, a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu otca na výživu dcéry nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania splátkového kalendára mohlo byť k rukám matky uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v tejto veci. V prípade ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.

57. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.10.2016, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac október 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

58. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

59. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

60. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.