Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/252/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci navrhovateľky - matka maloletého dieťaťa: Z. F., F.. F., D.. XX.M. XXXX, N. O. M. XXXX/X, XXX XX M., a odporcu - otec maloletého dieťaťa: S. F., F.. W., D. N. XXX XX C., A. H.Á. XX, XXX XX N. N., o určenie spätného výživného voči maloletému dieťaťu: U. F., D.. XX.M. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom, zástupcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého podala dňa 24.júla 2015 návrh na určenie spätnej vyživovacej povinnosti otca na čas do rozvodu. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 21.augusta 2014 podala návrh na rozvod manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2P/156/2014-147. Odporca si je vedomí povinnosti nahradiť spätné výživné, ale úmyselne sa tejto povinnosti vyhýba, napriek tomu, že má pracovný pomer a jeho výdavky nie sú v takej výške, aby nemohol prispievať na výživu maloletého. K návrhu pripojila rodný list maloletého.

2. Otec maloletého sa k návrhu matky nevyjadril.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, a oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s rodným listom maloletého (č.l. 2), rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2P/156/2014-147 z 22.júna 2015, lustráciou navrhovateľky v registri sociálnej poisťovne, lustráciou odporcu v registri sociálnej poisťovne, zárobkovým výkazom odporcu, správou obce M. zo 4.októbra 2016, správou mesta N. N. z 13.októbra 2016, s pripojeným súdnym spisom Okresného súdu Dunajská Streda 6P/79/2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2P/156/2014-147 z 22.júna 2015, právoplatného 5.augusta 2015 bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené, pričom maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Týmto rozsudkom súd zároveň schválil rodičovskú dohodou o výživnom v znení, že odporca bude prispievať na maloletého výživným v sume 100 Eur, a to vždy do 15.dňa každého mesiaca dopredu k rukám navrhovateľky. Z rozhodnutia vyplýva, že sa jedná o výživné na čas po rozvode. Predmetný návrh na rozvod podala navrhovateľka na konajúci súd dňa 21.augusta 2014.

5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že odporca si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní, vždy len sľuboval, že pošle peniaze, sám od seba nikdy nič nezaplatil. Prvé peniaze čo do opatrovateľského príspevku na maloletého dostala až v decembri 2014. Na otázku súdu, či mala nejaké vážne prekážky na

skoršie podanie návrhu, alebo či mala nejaké zdravotné problémy, uviedla, že nie. Ďalej uviedla, že syn o ktorého sa stará, je autistom a aj kvôli tomu by potrebovali spätné výživné. Kolízna opatrovníčka uviedla, že nakoľko matka podala návrh až po určenom výživnom v rozvodom rozhodnutí a neodôvodnila, prečo žiada až teraz, a ani svoj návrh neodôvodnila z dôvodu hodného osobitného zreteľa, nepodporila jej návrh.

6. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7. Podľa ust. § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

8. Podľa ust. § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

9. Podľa ust. § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

10. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým nie sú schopné živiť sa samé. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie, trvá do času, kým dieťa neukončí štúdium. Myslí sa tým základné, stredoškolské, bakalárske alebo magisterské denné štúdium. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je časovo obmedzená. Môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik. Súd dáva do pozornosti, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a to aj nielen v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.

12. Priznať výživné spätne pred podaním návrhu je možné len podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, a to vtedy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Táto sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok. V opačnom prípade by výnimočnosť použitia tohto ustanovenia stratila svoje opodstatnenie. V prípade, ak súd zistí existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri určovaní výživného za minulé obdobie súd ďalej zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa,

prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti.

13. Predmetom tohto konania je určenie výživného otcovi na maloletého na čas do rozvodu, počnúc od 21.augusta 2014, teda od podania návrhu na rozvod do 22.mája 2015. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného súd skúmal jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd vychádzal z toho, že oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými i zdravotnými, kultúrnymi, závisiacimi hlavne od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a pod. Pritom medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky súvisiace napr. so zdravotným stavom oprávnených (detí) ako napr. liečebné náklady. Súd aj na ne obligatórne pri určovaní výživného prihliadal.

14. Na strane oprávneného (rodiča) súd skúmal jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existenciu a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a tiež vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

15. Na strane povinného rodiča súd prihliadal najmä na jeho schopnosti (faktické príjmy), na jeho možnosti (čo je objektívne možné, aby zarobil s prihliadnutím na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu). Súd vyhodnocoval majetkové pomery oboch povinných rodičov, a to majetok rodičov i ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.

16. Navrhovateľka v návrhu, ale ani pri výsluchu neuviedla žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, na ktoré by súd mal prihliadať. Vykreslila skutočnosť, že odporca sa o maloletého riadne nestará, ani neprispieva pravidelným výživným. Nemala v rozhodnom období žiadne zdravotné problémy, alebo aj iné okolnosti, ktoré by jej bránili včas si svoj nárok uplatniť. Vyslovene pri výsluchu uviedla, že „nakoľko sa otec riadne nestará o dieťaťa, pričom dieťa má vážne zdravotné probléme, trpí totiž autizmom, tak si zaslúžia spätné výživné“.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky nie je podaný dôvodne, nakoľko navrhovateľka neosvedčila dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý si nedokázala uplatniť predmetný nárok skôr. Zákon o rodine totiž zakotvuje zásadu, podľa ktorej možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, teda odo dňa začatia súdneho konania, teda odo dňa podania návrhu na súd. Jediná výnimka sa týka výživného pre maloleté dieťa, ktoré možno priznať najdlhšie tri roky spätne odo dňa začatia konania a aj to len v prípade, že sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Preto súd dôsledne skúmal dôvody, ktoré by bránili matke, ako oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič, teda otec prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť a prečo návrh na plnenie vyživovacej povinnosti neuplatnila včas. Na strane oprávneného rodiča sa však takéto okolnosti nepreukázali, preto súd nemal inú možnosť, ako jej návrh zamietnuť ako nedôvodnú.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda (§ 362 ods. . Podľa § 355 ods.1) proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Podľa § 358 odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1 a 2 .