Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/172/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Vitalis Handels GmbH, IČO: 5513227, Schoenbruenner Strasse 131/1.02, A-1050 Viedeň, Rakúska republika, zastúpeného: Nechala & Co. s.r.o., IČO: 36868604, Továrenská 10, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: M. M., G.. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX K., zastúpenej: JUDr. Helena Dobosová, advokátka, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 281.298,57 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.05.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 281.298,57 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorú spôsobila žalovaná ako konateľka spoločnosti LPG servis, s.r.o. (v súčasnej dobe K.M.T. Trading spol. s r.o. - ďalej len „spoločnosť“).

2. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že žalovaná bola konateľkou spoločnosti, voči ktorej si žalobca uplatňuje nárok spoločnosti na náhradu škody. V postupe spoločnosti v rámci viacerých konaní došlo k zrejmým pochybeniam pri dodržaní povinnosti konateľa (žalovanej) konať s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho spoločnosti vznikla škoda. Keďže žalobca nemôže uspokojiť svoju pohľadávku voči spoločnosti z jej majetku a keďže spoločnosti vznikla či už konaním, alebo opomenutím konania zo strany žalovanej škoda, je možné na daný prípad aplikovať ust. § 135a Obch. zák., v zmysle ktorého žalobca ako veriteľ spoločnosti môže uplatniť nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi spoločnosti vo svojom mene a na vlastný účet a vo výške svojej pohľadávky voči spoločnosti s príslušenstvom. Veriteľ však v tejto súvislosti musí preukázať: vznik nároku spoločnosti na náhradu škody, existenciu svojej pohľadávky a nemožnosť uspokojenia svojej pohľadávky z majetku spoločnosti. Podľa názoru žalobcu boli všetky tieto podmienky splnené. Čo sa týka nároku spoločnosti na náhradu škody žalobca uviedol, že žalovaná ako konateľka svojím konaním, resp. nekonaním porušila povinnosti tým, že nekonala s odbornou starostlivosťou, resp. nekonala vôbec a spôsobila tak spoločnosti škodu. Spoločnosť mala v rozhodnom čase dvoch konateľov, žalovanú a T.. T. K.. Žalovaná je manželka bývalého spoločníka T.. O. M.. V mene spoločnosti museli konať vždy dvaja konatelia spoločne. Sesterská spoločnosť spoločníka spoločnosti LAMPOGAS S.P.A. poskytla niekoľko úverov spoločnosti, pričom spoločnosť tieto úvery nesplácala. Na základe právoplatného platobného rozkazu mala spoločnosť uhradiť spoločnosti LAMPOGAS S.P.A. poskytnutý úver a ostatné výdavky, pričom spoločnosť neuhradila pohľadávku spoločnosti LAMPOGAS S.P.A. a nepodala odpor proti platobnému rozkazu. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a bolo začaté exekučné konanie. Exekútor následne rozhodol o predaji hnuteľného majetku spoločnosti na dražbe. Dražby sa zúčastnil

oprávnený - spoločnosť LAMPOGAS S.P.A., ktorá vydražila čerpacie stanice za 2/3 ceny určenej znaleckým posudkom. Táto spoločnosť bola spolu s T.. O. M. a T.. O. C. spoločníkom spoločnosti LAMPOGAS.sk s.r.o. so sídlom Šusteková 1, Bratislava, pričom táto spoločnosť v súčasnosti vydražené čerpacie stanice prevádzkuje a pravdepodobne aj vlastní. Upovedomenie o začatí exekúcie prevzal T.. O. M., ktorý nebol v tom čase splnomocnený, ani oprávnený na preberanie zásielok v mene spoločnosti. V dôsledku okolností doručovania upovedomenia o začatí exekúcie vznikla pochybnosť o účinnosti doručenia tejto listiny. Žalovaná nevykonala žiaden úkon, ktorým by bola zabezpečila riadne doručenie upovedomenia, neinformovala druhého konateľa T.. T. K.. Žalovaná ako konateľka spoločnosti zostala nečinná a nepostupovala voči exekútorovi, ktorý viedol exekúciu v zmysle zákonných možností, t.j. nevyužila možnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 55 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) v spojení s § 61a ods. 1 a § 114a EP. Týmto konaním spoločnosť prišla nielen o svoj majetok, ale aj o zisk vyplývajúci z užívania majetku na základe zmluvy s OMV. Žalovaná taktiež neskúmala a nezisťovala, či určená hodnota čerpacích staníc skutočne zodpovedá trhovej cene a či postupom znalca nebola spoločnosti spôsobená škoda. Ďalším konaním exekútora a to realizáciou opätovnej dražby iba hodinu po začiatku prvej dražby, došlo k porušeniu EP. Žalovaná nenamietala porušenie EP a nevykonala žiaden úkon smerujúci k zrušeniu dražby alebo k určeniu, že dražba a aj exekúcia vedená exekútorom bola vykonaná v rozpore so zákonom. Žalovaná ako konateľka spoločnosti nebránila záujmy spoločnosti, nepodala námietky voči exekúcii, žiadosť o zastavenie exekúcie, neinformovala dotknuté osoby o hrozbe exekúcie ich majetku, nepožiadala o preskúmanie zákonnosti exekúcie a pod. Žalovaná si ďalej nesplnila povinnosť a v lehote 30 dní odo dňa, keď nastala platobná neschopnosť spoločnosti nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti, teda v dôsledku porušenia povinnosti žalovanej konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, vznikla spoločnosti škoda. K existencii pohľadávky žalobcu žalobca uviedol, že dňa 31.12.2008 bola medzi spoločnosťou a žalobcom uzatvorená zmluva č. s/but/2009/003, na základe ktorej žalobca dodal spoločnosti tovar (bután), za ktorý vystavil faktúry, ktoré spoločnosť neuhradila. Celková dlžná suma predstavuje 281.298,57 eur. K nemožnosti uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti žalobca uviedol, že dňa 04.05.2010 Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie pod sp. zn. 2K/22/2010, ktorým rozhodol o začatí konkurzného konania voči spoločnosti, a to na návrh samotnej spoločnosti. Keďže konkurzné konanie je možné na žiadosť dlžníka začať v prípade, ak je v úpadku, t.j. je platobne neschopný, alebo predĺžený, je zrejmé, že podmienka nemožnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku spoločnosti je preukázaná.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že popiera existenciu zmluvy č. s/but/2009/003 a má za to, že žalobca nie je veriteľom spoločnosti. Žalovaná nemá vedomosť o existencii akéhokoľvek záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou. Žalovaná popiera existenciu uvedenej zmluvy, nakoľko táto nebola nikdy platne uzavretá, pretože z výpisu z obchodného registra v čase uzavretia zmluvy v mene spoločnosti konali a podpisovali obaja konatelia spoločne. Žalovaná nemala vedomosť, že by zo strany spoločnosti prišlo k objednaniu akéhokoľvek tovaru od žalobcu a taktiež popiera, že by zo strany žalobcu došlo k dodaniu tovaru spoločnosti. Faktúry neboli spoločnosti, ani do rúk žalovanej, nikdy doručené a žalovaná počas výkonu funkcie konateľa nemala o ich existencii žiadnu vedomosť. Fotokópia predmetnej zmluvy (ako aj dokumentu „odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2009“) obsahuje len jeden podpis, ktorý však nie je podpisom žalovanej (pravdepodobne ide o podpis T.. T. K.). Vedomosť žalovanej o údajných pohľadávkach žalobca preukazuje fotokópiou listiny označenej ako „návrh na splátkový kalendár“ zo dňa 12.05.2009, ktorá obsahuje meno žalovanej a podpis, ktorý pripomína podpis žalovanej. Žalovaná popiera pravosť a pravdivosť uvedenej listiny. Žalovaná spoločnosti nespôsobila žiadnu škodu a teda nie je daná jej pasívna vecná legitimácia v tomto spore. Existenciu konkrétnej, určito vyjadrenej majetkovej ujmy (či už v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku) žalobca v žalobe ani netvrdí. Zo žaloby nemožno vyvodiť existenciu ani jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca nepreukázal, že konaním žalovanej vôbec vznikla spoločnosti majetková ujma a v akej výške. K nemožnosti uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti uviedla, že konkurzné konanie bolo zastavené, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý z dôvodu, že spoločnosť nie je v úpadku. Žalobca sa nikdy nepokúsil dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku spoločnosti a preto nemožno hovoriť o jej nevymáhateľnosti. Nebola teda splnená ani jedna z podmienok v zmysle § 135a Obch. zák.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie a to prednesom právnych zástupcov sporových strán, výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa výpisu z obchodného registra (ďalej len „OR“) bola žalovaná konateľkou spoločnosti od 08.09.2006 spolu s T.. T. K.. Žalovaná bola konateľkou do 07.10.2010 a T.. T. K. je konateľom v súčasnosti. Podľa z výpisu z OR za spoločnosť konajú a podpisujú obaja konatelia spoločne.

5. Z listinného dokladu a to fotokópie zmluvy č. s/but/2009/003 zo dňa 31.12.2008 súd zistil, že medzi žalobcom a spoločnosťou (vtedy LPG servis s.r.o.) bola uzatvorená zmluva o dodávke butánu, ktorú za spoločnosť podpísal konateľ T.. T. K..

6. Dňa 17.09.2009 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu a to platobného rozkazu č. 33Rob/1075/2009 zo dňa 03.07.2009 vydaného Okresným súdom Bratislava II, ktorým súd uložil spoločnosti ako povinnému zaplatiť oprávnenému spoločnosti LAMPOGAS S.P.A. pohľadávku 388.166,95 eur s príslušenstvom. Následne bol dňa 12.02.2010 vydaný príkaz na začatie exekúcie súdnym exekútorom B.. M. Š..

7. Žalobca do spisu založil listinný doklad - fotokópiu návrhu na splátkový kalendár zo dňa 12.05.2009 adresovaného M.. V.. P. H., ktorý v dolnej časti obsahuje označenie konateľov T.. M. M. a T.. T. K., pričom nečitateľný podpis sa nachádza len pri označení konateľky T.. M. M..

8. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 14.08.2012 okrem iného uviedol, že voči spoločnosti podal žalobu zo dňa 15.08.2011, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 242.446,93 eur titulom nezaplatenia faktúr za dodanie butánu podľa viacerých zmlúv, medzi ktorými bola aj zmluva č. s/but/2009/003 zo dňa 31.12.2008. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 24Cb/285/2011 a do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené.

9. Z listinného dokladu a to uznesenia Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR zo dňa 29.03.2012 súd zistil, že konanie v právnej veci HUNSGAS s.r.o. proti spoločnosti (vtedy LPG servis s.r.o.) v obdobnej právnej veci, t.j. o zaplatenie 17.498,23 eur bolo zastavené z dôvodu, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v zmluve zo dňa 12.09.2007, ktorú podpísal za spoločnosť T.. T. K. napriek tomu, že v čase podpisu zmluvy bola konateľkou žalovaná a za spoločnosť bolo nevyhnutné, aby konali obaja konatelia spoločne. Rozhodcovský súd ustálil zmluvu zo dňa 12.09.2007 za absolútne neplatný právny úkon ako aj rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú v zmluve zo dňa 12.09.2007.

10. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 20.03.2013 okrem iného uviedol, že podľa odbornej literatúry sa považuje pohľadávka za nevymožiteľnú v prípade platobnej neschopnosti, predĺženia spoločnosti a nefunkčnosti a nemajetnosti spoločnosti. Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je platobne neschopný ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Spoločnosť si už niekoľko rokov neplní záväzky voči štyrom veriteľom, ktorí sa domáhajú na tunajšom súde zaplatenia svojich pohľadávok. V podaní doručenom súdu dňa 21.06.2013 okrem iného uviedol, že zákonodarca v § 135a ods. 5 Obch. zák. neurčuje, že pohľadávka veriteľa musí byť súdom judikovaná. Ak by bolo potrebné čakať na vydanie právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré preukazuje existenciu pohľadávky žalobcu voči spoločnosti, došlo by k zmareniu účelu uvedeného ustanovenia a odňatiu práva žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv na súde.

11. Žalovaná v podaní zo dňa 02.10.2013 okrem iného uviedla, že žaloba nie je skutkovo a právne podložená, jej právny základ sa opiera a vychádza z neplatného právneho úkonu. Žalovaná bola konateľkou spoločnosti od 03.07.2006 do 27.09.2010. V čase materskej dovolenky nepracovala pre spoločnosť v žiadnej forme, celú obchodnú agendu riadil a vykonával druhý konateľ T.. T. K.. Ak by aj mal súd za to, že ide o bezzmluvné plnenie, nárok žalobcu žalovaná spochybňuje, nakoľko T.. K. konal vo svojom mene, bez súhlasu spoločnosti, bez jej vedomia a preto z podpísanej zmluvy neplynú práva a povinnosti spoločnosti, ani žalovanej, ale samotnému T.. K..

12. Žalovaná na pojednávaní dňa 02.06.2014 uviedla, že firmu žalobcu nepozná, nič od neho neobjednávala, o tejto firme sa dozvedela až z listu, ktorý jej poslala právna zástupkyňa. Spoločnosť zabezpečovala dodávku plynu ako PHM na čerpacie stanice, s ktorými mali zmluvu. Uviedla, že

nákup plynu za spoločnosť nezabezpečovala. Pobočky mali v Bratislave a v Košiciach. Od začiatku roku 2009 bola na materskej dovolenke a odvtedy o firme, v ktorej bola konateľkou nevedela nič. Nikdy nepreverovala, či žalobca skutočne dodal spoločnosti plyn. Komunikácia s druhým konateľom z Košíc a ňou nebola žiadna, všetko riešil jej manžel, ktorý chodil do Košíc, alebo druhý konateľ prišiel z Košíc do Bratislavy. Ako konateľka firmy síce podpisovala dokumenty, avšak neriešila čo podpisuje, pretože manželovi plne dôverovala. Pokiaľ nevstúpil do spoločnosti p. K., celá dokumentácia sa viedla v Bratislave, potom sa dokumentácia posielala do Košíc p. K., kde bola účtovníčka, ktorá to celé spracovávala a odvtedy sa k dokumentom nedostali. Nikdy sa neinformovala, čo p. M. robil v mene spoločnosti na základe plnej moci. Počas materskej dovolenky bola pracovne evidovaná v spoločnosti, od marca 2012 pracovala vo firme LAMPOGAS.sk s. r. o. ako ekonómka. S manželom majú bezpodielové spoluvlastníctvo v plnom rozsahu.

13. Svedok T. K. na pojednávaní dňa 13.10.2014 uviedol, že pohľadávka žalobcu voči spoločnosti existuje, keďže spoločnosť odoberala od žalobcu plyn a nezaplatila všetky faktúry. So žalobcom spolupracovali asi od roku 2007 alebo 2008, vždy podpisovali kontrakt na jeden rok, aj keď mali problémy s peniazmi, priebežne svoje dlžoby uhrádzali. Riadenie spoločnosti a fakticky výkon štatutárneho orgánu vykonával po porade s p. M., ktorý v určitých formálnych dôvodoch nemohol byť konateľom spoločnosti, preto bola za druhého štatutára pro forma ustanovená žalovaná. Všetky dodávky plynu zo strany žalobcu sú zaevidované v účtovníctve firmy a na colniciach na oddelení colných daní. Účtovníctvo bolo vedené v Košiciach, v Bratislave sa dávali dokopy podklady pre vypracovanie účtovníctva a boli posielané do Košíc. Účtovníctvo z rokov 2008, 2009 je prístupné a žalovanej nikdy nebolo bránené, aby do neho nahliadla. Narábať s peniazmi na účtoch okrem mňa, žalovaná a nimi splnomocnená osoba T.. C. Š.. Účtovníctvo viedli asi do februára 2010, kedy svedok podal prvý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti. V roku 2009 žalovaná zrušila podpisové vzory a od tohto momentu vykonávali platby iba cez internetbanking. Dňa 03.12.2009 sa dozvedel, že proti spoločnosti je vedené exekučné konanie, v ktorom bol oprávnený Lampogas S.P.A., a to vtedy, keď mu volal vodič ich kamiónu, že ho vysadili exekútori v Bratislave a zabavili kamión. Do tohto momentu nevedel o žiadnom prebiehajúcom súdnom konaní voči spoločnosti. V apríli 2008 dostali úver z Z. banky vo výške cca 156.000,- eur, ktorý mohol byť v apríli 2009 predĺžený, avšak žalovaná ho nepodpísala. Nevedel odpovedať na otázku, kto podpisoval zmluvu so žalobcom, je možné že on alebo žalovaná, keďže mali navzájom vymenené plné moci. Faktúry sa platili postupne podľa možností spoločnosti. Nespomínal si, že by ho žalovaná niekedy žiadala o zaslanie podkladov k účtovníctvu, avšak kedykoľvek mohla v Košiciach do neho nahliadnuť. Asi v roku 2008 sa so žalovanou rozprávali o tom, že by bolo dobré účtovníctvo za skončené roky doviezť do Bratislavy. Čo sa ale nezrealizovalo pre nedostatok miesta. Nevedel kto vypracovával podklady pre exekúciu. Podklady pre konkurz má on, keďže spoločne s učtárňou pripravovali návrh. Kontokorentný úver z roku 2008 išiel na úhradu záväzkov spoločnosti, avšak nepostačoval na úhradu všetkých. V apríli 2009 nedostali ďalší úver preto, lebo p. M. a žalovaná úverovú zmluvu odmietli podpísať. Dlžoby, ktoré boli predmetom exekúcie nepoprel, avšak spôsob exekúcie bol pre spoločnosť likvidačný.

14. Svedok T.. O. M. na pojednávaní dňa 26.01.2015 uviedol, že zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a spoločnosťou podpísal p. K., ktorý nemal právomoc podpisovať zmluvy a ani o nich nevedeli. P. K. mal aktívne právo voči bankám a mohol podpisovať úhrady, žalovaná mala právo iba pasívne a od 01.01.2009 jej bol prístup zrušený z dôvodu materskej dovolenky. Ďalšia skutočnosť je, že spoločnosť mala aj pohľadávky staršieho dáta, ktoré neboli uhradené a v takomto prípade v zmysle zákona sa mali najskôr uhrádzať pohľadávky napríklad z roku 2006, 2007 a až potom tie, ktoré sú predmetom sporu. Od 01.01.2009 kedy išla jeho manželka (žalovaná) na materskú dovolenku ju zastupoval v spoločnosti. Počas materskej dovolenky jej nepredkladal žiadne doklady na podpis. Majoritný vlastník spoločnosti firma LAMPOGAS FRIULI S.R.L. vyzvala p. K., aby odstúpil, že inak nebude riešiť ďalšie financovanie spoločnosti a teda ani nebude robiť ďalšie kroky smerom k uhrádzaniu dlhov formou úveru. Žalovaná firmu žalobcu nepozná, ani ju nikto nevyzýval na uzavretie zmluvy o dodávke LPG. P. K. žiadne zmluvy s nimi nekonzultoval, teda ani túto. Účtovníctvo viedla pani Š. v Košiciach. Nepamätal si, že by p. K. s nimi riešil veci ohľadne firmy žalobcu, keďže od podania trestného oznámenia, teda od apríla 2008 sa nestretávali. Vyšetrovatelia získali z bánk informácie, že p. K. previedol na účet firmy Corex Slovakia s.r.o. cca 300.000,- eur. LAMPOGAS FRIULI S.R.L. v momente ako sa dozvedel o daňových dlhoch a exekúciách si začal uplatňovať voči spoločnosti svoje pohľadávky, ktoré odsúhlasil p. K., keďže mal na starosti účtovníctvo a aj fyzicky ho má dodnes u seba. Nevedel kto po právnej stránke vypracovával zmluvy za spoločnosť, ale podpísaný pod nimi je p. K.. Od roku 2010 spoločnosť nevykonáva činnosť

a výkazy sú v sídle spoločnosti v Bratislave. Účtovníctvo spoločnosti vedené do roku 2010 je u p. K. v Košiciach.

15. V podaní doručenom súdu dňa 16.03.2015 žalobca navrhol, aby súd vykonal ďalšie dokazovanie za účelom zistenia výšky škody (č.l. 1671 až 1683), pričom jednotlivé návrhy na doplnenie dôkazov zhrnul do 36 bodov (napr. zabezpečenie všetkej dokumentácie týkajúcej sa spoločnosti od 06.09.2010 za účelom zistenia, aké právne úkony vykonávala žalovaná a T.. A. M. v mene spoločnosti a ako nakladali s majetkom spoločnosti, výpisy z účtov spoločnosti, výpočet výšky úrokov z pohľadávok veriteľov, ktoré boli popreté v konaniach vedených veriteľmi spoločnosti, výpočet výšky trov konaní, na ktoré majú nárok veritelia od 06.09.2010, znalecké dokazovanie na určenie, či sú záväzky veriteľov spoločnosti evidované v účtovníctve spoločnosti a i.).

16. T.. T. C. pri výsluchu dožiadaným Okresným súdom Košice II dňa 09.02.2016 uviedla, že pre spoločnosť viedla účtovníctvo od 2006 do 2010. So žalovanou neprichádzala do kontaktu, o účtovníctvo sa skôr zaujímal p. M.. Plán platieb schvaľoval p. K.. Obaja konatelia mali prístup k účtom spoločnosti, rovnako ako aj ona, keďže realizovala schválené platby. Nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo spoločnosť neuhradila pohľadávku Lampogas S.P.A., dodala len, že p. K. mal splátková kalendár a rozhodoval o tom, čo sa bude platiť. Uviedla ďalej, že každý rok za spoločnosť posielala odsúhlasenie pohľadávok (obvykle ku koncu roka). Keďže žalobca bol ich hlavným dodávateľom, niekedy sa stalo, že aj v priebehu roka odosielali za spoločnosť odsúhlasenie pohľadávok. Predaj čerpacích staníc LPG v rámci exekúcie mal za následok pre spoločnosť ukončenie jej činnosti. P. K. komunikoval s dodávateľmi a na jeho pokyn boli faktúry uhrádzané podľa ich splatnosti a dohôd.

17. Uznesením zo dňa 05.10.2016 sp. zn. 8K/25/2016 Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti (K.M.T. Trading spol. s r. o.). Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 12.10.2016.

18. Žalobca na pojednávaní dňa 24.10.2016 uviedol, že svoj nárok si voči spoločnosti doteraz v konkurznom konaní neuplatnil.

19. Podľa § 135a ods.1 Obch. zák. konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 135a ods. 2 veta prvá Obch. zák. konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

Podľa § 135a ods. 3 veta prvá Obch. zák. konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

Podľa § 135a ods. 5 Obch. zák. nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Podľa § 757 Obch. zák. pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

20. Predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v Občianskom zákonníku a predpoklady obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu v Obchodnom zákonníku sú zhodne právnym inštitútom, ktorý je v praxi zásadne dotváraný jednak právnou teóriou a jednak judikatúrou. V tomto zmysle, či už Občiansky, alebo výslovne nestanovuje, aké sú predpoklady zodpovednosti za škodu; tieto predpoklady sú preto definované len teóriou a ich obsah je naplňovaný praxou. V prípade zodpovednosti za škodu v obchodnoprávnych vzťahoch platí špeciálna úprava zodpovednosti za škodu z porušenia povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je založená na objektívnej zodpovednosti (§ 373 Obchodného zákonníka). Pôsobnosť úpravy v § 373 a nasledujúcich sa ďalej rozširuje ustanovením § 757 Obchodného zákonníka tak, že sa vzťahuje aj na porušenie povinnosti ustanovenej Obchodným zákonníkom. Predpoklady vzniku obchodnoprávnej zodpovednosti podľa § 373 sú objektívneho charakteru a poškodenej osobe vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila povinnosť zo záväzkového vzťahu, že jej vznikla určitá škoda a existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. Porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti škodu nahradiť musí byť poškodeným preukázané. V občianskom súdnom konaní je úlohou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, ako aj príčinnú súvislosť, ktorá nemôže byť riešená všeobecne, ale vždy len v konkrétnych súvislostiach. Medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu ako príčiny a škodou vrátane jej rozsahu ako následku, musí byť objektívna existencia príčinnej súvislosti. Otázka príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, čo konkrétne bolo tým konkrétnym porušením záväzkového vzťahu, ktoré viedlo k spôsobeniu škody spoločnosti a vzťah príčiny a následku.

21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný a preto ho v plnom rozsahu zamietol. Z vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základnými atribútmi práva na uplatnenie nároku voči konateľovi na náhradu škody je splnenie zákonom vyžadovaných predpokladov. Takým predpokladom je preukázanie existencie pohľadávky veriteľa (žalobcu) smerujúcej voči spoločnosti (K.M.T. Trading spol. s r.o.), nemožnosť uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti. Ďalším predpokladom je vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. Táto škoda musí byť preukázaná a pre jej preukázanie sa vyžaduje splnenie podmienok obsiahnutých v ustanovení § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, teda preukázanie vzniku škody, porušenie povinnosti a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. V danom prípade z dokazovania vykonaného súdom nebolo preukázané, že by si spoločnosť (K.M.T. Trading spol. s r.o.) uplatnila voči žalovanej akékoľvek nároky na náhradu škody vzniknutej spoločnosti z dôvodu porušenia povinnosti konateľky pri výkone svojej funkcie a že by si bola uplatňovala náhradu škody voči nej akoukoľvek formou. Z tohto dôvodu sa práva na náhradu škody spôsobenej mu žalovanou ako konateľkou spoločnosti nemôže domáhať ani žalobca, pretože nebolo preukázané, že žalobcovi škoda vznikla.

22. Súd je toho názoru, že nárok voči žalovanej ako konateľke spoločnosti by bolo možné uplatniť iba v prípade, ak by existoval nárok na náhradu škody spoločnosti (K.M.T. Trading spol. s r.o.) voči žalovanej ako konateľke, čo však v konaní nebolo preukázané. Aby bola táto podmienka splnená, musela by si spoločnosť uplatňovať škodu voči konateľke - žalovanej, čo sa nestalo. Podľa názoru súdu už nesplnenie prvej podmienky v zmysle § 135a Obch. zák. - vznik nároku spoločnosti na náhradu škody, má za následok zamietnutie žaloby.

23. V konaní však nebola preukázaná ani ďalšia podmienka a to nemožnosť uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti. Žalobca podal obdobnú žalobu o zaplatenie sumy 242.446,93 eur voči spoločnosti (teraz K.M.T. Trading spol. s r.o.) v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 24Cb/285/2011 dňa 15.08.2011, t. j. viac ako rok po podaní žaloby voči konateľke na náhradu škody v konaní 22Cb/172/2010. V konaní 24Cb/285/2011, ktoré ešte nebolo právoplatne skončené sa žalobca domáha od žalovanej spoločnosti zaplatenia sumy 242.446,93 eur titulom nezaplatenia faktúr za dodanie butánu podľa viacerých zmlúv, vrátane zmluvy č. s/but/2009/003 zo dňa 31.12.2008, od ktorej žalobca odvodzuje svoj právny vzťah k spoločnosti aj v tomto konaní. Nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodanie tovaru v konaní 24Cb/285/2011 je medzi subjektmi konania sporný (žalovaná spoločnosť ho v celom rozsahu spochybňuje), pričom tento nárok nie je identický s nárokom v konaní 22Cb/172/2010, kde žalobca žaluje náhradu škody. Až v prípade, keby by bol žalobca v konaní 24Cb/285/2011 úspešný, mal by exekučný

titul a nemohol by vymôcť svoju pohľadávku voči spoločnosti, mohol by sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky voči konateľke spoločnosti - v tomto konaní žalovanej. Táto podmienka splnená nebola a žalobca podal žalobu voči žalovanej ako konateľke spoločnosti predčasne. Skutočnosť, že spoločnosť má finančné problémy, nevykazuje podnikateľskú činnosť a že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 05.10.2016 sp. zn. 8K/25/2016 vyhlásil na jej majetok konkurz, neoprávňuje žalobcu domáhať sa náhrady škody priamo od bývalej konateľky tejto spoločnosti. Okrem toho žalobca na pojednávaní sám priznal, že si svoj peňažný nárok voči spoločnosti doteraz v konkurznom konaní neuplatnil. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca neuskutočnil všetky potrebné kroky k tomu, aby uspokojil svoju pohľadávku z majetku spoločnosti predtým ako podal žalobu na náhradu škody voči konateľke spoločnosti. Žalobca v priebehu konania teda nepreukázal nemožnosť uspokojenia svojej pohľadávky z majetku spoločnosti, keďže konanie 24Cb/285/2011 ešte nie je právoplatne skončené a nebolo preukázané, že táto pohľadávka žalobcu nebude v uvedenom konaní uspokojená.

24. Podľa názoru súdu v konaní nebola preukázaná ani existencia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti. Žalobca do spisu založil fotokópiu zmluvy č. s/but/2009/003 zo dňa 31.12.2008 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou (vtedy LPG servis s.r.o.) o dodávke butánu, ktorú za spoločnosť podpísal len jeden jej konateľ T.. T. K.. Súd sa stotožňuje s právnym názorom právnej zástupkyne žalovanej, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že zmluva bola podpísaná len jedným konateľom T.. K. a podľa výpisu z OR v čase podpisu zmluvy za spoločnosť konali a podpisovali obaja konatelia, pričom podpis druhého konateľa - žalovanej na zmluve absentuje. Žalobca v konaní nepredložil ani prípadnú plnú moc udelenú žalovanou pre druhého konateľa spoločnosti T.. K. na preukázanie, že konatelia sa mohli navzájom zastupovať.

25. Existencia škody, ktorá mala vzniknúť spoločnosti a teda aj žalobcovi ako veriteľovi porušením povinnosti žalovanej ako konateľky musí existovať už v čase podania žaloby a súd nie je povinný túto skúmať v konaní, či škoda vznikla a v akej výške. Z tohto dôvodu súd zamietol aj ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré žiadal žalobca vykonať a uviedol ich v podaní doručenom súdu dňa 16.03.2015 (zhrnuté najmä na č.l. 1671 až 1683). Išlo konkrétne o návrhy na doplnenie dokazovania za účelom zistenia výšky škody obsiahnuté v 36 bodoch (napr. návrh na zabezpečenie všetkej dokumentácie týkajúcej sa spoločnosti od 06.09.2010 za účelom zistenia aké právne úkony vykonávala žalovaná a T.. A. M. v mene spoločnosti a ako nakladali s majetkom spoločnosti, doloženie výpisov z účtov spoločnosti, zadováženie výpočtu výšky úrokov z pohľadávok veriteľov, ktoré boli popreté v konaniach vedených veriteľmi spoločnosti, výpočtu výšky trov konaní, na ktoré majú nárok veritelia od 06.09.2010, vykonanie znaleckého dokazovania na určenie, či sú záväzky veriteľov spoločnosti evidované v účtovníctve spoločnosti a i.). Tieto návrhy na doplnenie dokazovania považoval súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za nadbytočné, irelevantné a nehospodárne.

26. Súd považuje za potrebné dodať, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, pretože nepreukázal, že škoda spoločnosti v dôsledku porušenia konkrétnej povinnosti žalovanej skutočne vznikla a že táto vznikla v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovanej. A keďže predovšetkým nepreukázal nemožnosť uspokojenia svojej pohľadávky z majetku spoločnosti, súd dospel k jednoznačnému záveru, že za takéhoto stavu neboli splnené podmienky pre priznanie nárokov uplatnených žalobcom v zmysle § 135a Obch. zák. a preto žalobu zamietol.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mala plný úspech vo veci žalovaná, súd jej priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.