Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/431/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: J.. V. C., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX S., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, Košice, proti žalovanej: K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. X, XXX XX C. W. S., , v konaní o zaplatenie 13 719,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Pripúšťa rozšírenie žaloby tak, že žalobca požaduje zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 13 719 € od 01.01.2010 až do zaplatenia.

Pripúšťa zmenu návrhu na začatie konania tak, že žalobca požaduje zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.01.2010 až do zaplatenia zo sumy 13 719 €.

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 349 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13 719 € od 01.01.2010 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 95,20 %, pričom výška trov bude vyčíslená v samostatnom uznesení vydanom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

IV. Znalecká organizácia GemerAudit spol. s r.o. má právo na náhradu výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním vo výške, ktorá bude uvedená v samostatnom uznesení vydanom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.05.2012 sa po jej úpravách žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy vo výške 13 719 € spolu s úrokom vo výške 6 % ročne z tejto sumy od 04.05.2009 do 31.12.2009 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.01.2010 až do zaplatenia. Zmeny v predmete konania, či už v zmysle čiastočného späťvzatia návrhu, resp. jeho rozšírenia vykonané žalobcom na pojednávaní konanom dňa 24.10.2016 pripustil súd podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

· § 139 - Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. · § 140 ods.1 - Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. · § 142 ods.1 - O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

2. Vo svojom návrhu žalobca vychádzal z toho, že na základe zmluvy o pôžičke uzavretej so žalovanou dňa 04.05.2009 vyplatil tejto sumu 13 790 €. Vzhľadom na to, že z tejto sumy žalovaná žiadnu čiastku nevrátila, uplatnil si žalobca svoje právo na súde.

3. Na pojednávaní konanom dňa 25.11.2013 došlo zo strany žalovanej k čiastočnému uznaniu žalobou uplatneného nároku do výške istiny 8 370 €. Súd preto čiastočným rozsudkom pre uznanie č. k. 9C/431/2012-58 zo dňa 25.11.2013, priznal žalobcovi voči žalovanej zaplatenie sumy 8 370 € a zvyšok žalovanej sumy vrátane príslušenstva ostal naďalej predmetom konania.

4. V rámci konania súd vykonal dokazovanie písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 30.04.2009 (č. l. 3), z ktorej vyplýva, že žalobca dňa 04.05.2009, teda pri podpísaní zmluvy o pôžičke vyplatil žalovanej sumu 13 719 €. Táto suma mala byť žalobcovi žalovanou vrátená do 31.12.2009 s úrokovou mierou 6 %. Pri dojednaní o úrokovej miere nie je uvedené, či ide o úrokovú mieru dennú, týždennú, mesačnú alebo ročnú.

5. Vyjadrenia žalovanej k predmetu konania boli vzájomne nekonzistentné. Predovšetkým v odpore voči vydanému platobnému rozkazu doručenému súdu dňa 17.01.2013 (č. l. 21-22) žalovaná uviedla, že uplatnenie nároku žalobcom nie je dôvodné, pretože zo strany žalovanej bola žalobcovi vyplatená takmer celá dlžná istina spolu s príslušenstvom pohľadávky, pričom zostala nevyplatená dlžná suma vo výške 3 000 €. Žalovaná teda v tomto podaní akceptovala z uplatnenej sumy čiastku vo výške 3 000 €.

6. Podaním doručeným súdu dňa 24.09.2013 (č. l. 44-45) žalovaná uviedla, že zostatok pôžičky predstavuje výšku 8 370 €. Nad túto sumu spolu s príslušenstvom mala byť pôžička žalobcovi už vrátená. Žalovaná rovnako ako potom aj na pojednávaní trvala na tom, že dlh žalobcovi mal byť splácaný prostredníctvom výnosov z čerpacej stanice firmy RACHAMI, ktorú prevádzkuje jej syn.

7. Na pojednávaní konanom dňa 28.07.2014 (č. l. 81-82) súd ako svedka vypočul J. J., N.. XX.XX.XXXX, syna žalovanej, ktorý je zároveň spoločníkom a konateľom spoločnosti RACHAMI. Tento uviedol, že splatenie pôžičky žalovanou žalobcovi nad uznanú sumu 8 370 € možno preukázať účtovníctvom týkajúcim sa čerpacej stanice firmy RACHAMI vo H., pričom všetko účtovníctvo sa nachádza v spise Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb/295/2012.

8. Nekonzistentnosť vyjadrení žalovanej ako aj problematické vedenie účtovníctva týkajúce sa čerpacej stanice Rachami - H. vyplýva aj z vyúčtovania za roky 2009 - 2010, ktoré súdu predložila žalovaná, resp. jej syn. Pokiaľ na č. l. 45 je uvedený zisk, ktorým sa znižuje pôžička žalovanej vo výške 5 348,762 € (vyúčtovanie sa týka rokov 2009-2010), na č. l. 83 nachádzajúce sa vyúčtovanie (za to isté obdobie), uvádza už zisk, ktorým sa znižuje pôžička žalovanej vo výške 5 406,114 €.

9. Vzhľadom na tvrdenie žalovanej o forme splácania dlhu prostredníctvom výnosov z čerpacej stanice spoločnosti RACHAMI vo H., súd uznesením č. k. 9C/431/2012-97 zo dňa 22.08.2014 nariadil znalecké dokazovanie a na vykonanie znaleckého posudku pribral do konania Znaleckú organizáciu GemerAudit spol. s.r.o. z Odboru: ekonómia a manažment, Odvetvie: účtovníctvo a daňovníctvo, ktorej uložil, aby po oboznámení so spisom Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/431/2012 a 21Cb/295/2012 určila čistý zisk plynúci z prevádzky čerpacej stanice syna žalovanej J. J. M. H..

10. Následne dochádzalo zo strany znaleckej organizácie k opakovaným požiadavkám vo vzťahu k súdu na predloženie dokladov nevyhnutných na vykonanie znaleckého dokazovania. Tieto písomnosti a požiadavky boli preposielané na vyjadrenie a zabezpečenie potrebných dokladov žalovanej, ktorá znalecké dokazovanie navrhla. Vec dospela až do štádia, že znalecká organizácia listom doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 11.02.2016 oznámila, že na základe predložených dokladov nie je možné vyhotoviť požadovaný znalecký posudok, nakoľko k znaleckému dokazovaniu nebola predložená účtovná závierka, ktorá má okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky. Na základe uvedeného listu Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 04.08.2016 zrušil nariadené znalecké dokazovanie. Súd vo veci následne vykonal pojednávanie dňa 24.10.2016, kde žalovanú poučil o rozložení dôkazného bremena. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že k veci momentálne nič uviesť nechce ale že sa voči rozsudku odvolá, pretože nesúhlasí s tým, čo tvrdí žalobca avšak tieto svoje námietky žiadnym spôsobom nekonkretizovala.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Súd teda priznal žalobcovi zvyšok istiny nad istinu, o ktorej už bolo rozhodnuté čiastočným rozsudkom pre uznanie, a teda priznal mu sumu 5 349 €. Rovnako mu priznal úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13 719 € od 01.01.2010 až do zaplatenia, keďže lehota na vrátenie pôžičky bola do dňa 31.12.2009 a nasledujúcim dňom sa s vrátením požičanej sumy žalovaná dostala do omeškania. 11.1. Pokiaľ ide o úroky z omeškania právo na nich plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov: Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 - Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška základnej úrokovej sadzby ECB bola ku dňu 01.01.2010 - 1,00% ročne a preto výška úrokov z omeškania je - 9,00% ročne.

12. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 6 % zo sumy 13 719 € za čas od 04.05.2009 do 31.12.2009 pretože zmluva bola v časti týkajúcej sa zmluvného úroku neurčitá podľa § 37 ods. 1 (Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.). Zmluva totiž uvádzala úrokovú mieru 6 % bez špecifikácie ako je uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia, pričom ani iný právny predpis v rámci právneho poriadku SR neustanovuje, že pre prípad, ak v zmluve nie je uvedené obdobie, za ktoré sa určuje úroková sadzba, platí, že ide o úrokovú sadzbu ročnú.

13. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal aj z ustálenej judikatúry týkajúcej sa rozloženia dôkazného bremena pri sporoch o vrátenie pôžičky, keď napríklad NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo/13/2009 uviedol, že: „Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o peňažnej pôžičke, že túto pôžičku aj reálne poskytol a že žalovaný časť z nej nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie. Tieto skutočnosti žalobca preukázal (medzi účastníkmi ani neboli sporné). Pokiaľ sa žalovaný proti žalobe bránil tvrdením, že pôžičku vrátil v celom rozsahu, bolo jeho povinnosťou toto jeho tvrdenie preukázať.“ 13.1. Z uvedeného rozhodnutia pre prejednávanú vec vyplýva nasledujúce: Žalobca splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť o tom, že bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, a zároveň že jej bola poskytnutá suma pôžičky. Tieto skutočnosti žalovaná ani nikdy nepoprela, a teda medzi stranami sporu sporné neboli. Ak žalovaná tvrdila, že pôžičku vrátila, resp. ju vrátila v určitom rozsahu, a teda žaloba žalobcu je celkom alebo čiastočne nedôvodná, bolo na nej, aby uvedené skutočnosti preukázala. Žalovaná uvedené skutočnosti chcela preukazovať účtovníctvom spoločnosti RACHAMI týkajúcom sa čerpacej stanice jej syna prevádzkovanej vo Fričovciach. Vzhľadom na to, že účtovníctvo nebolo vyhotovené spôsobom, ktorý by znaleckej organizácii umožňoval formou znaleckého posudku jej tvrdenia verifikovať, neuniesla v tejto veci dôkazné bremeno, a preto v konaní nemohla uspieť. Iné dôkazy v konaní nenavrhla (§ 185 ods.1 C.s.p. - Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.).

14. Účinnosťou Civilného sporového poriadku dňom 01.07.2016 sa rozhodovanie o trovách konania rozdelilo do 2 fáz. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa NS ČR sp. zn. 23 Cdo/2585/2015 - „Úspěch ve věci při rozhodování o náhradě nákladů potřebných k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl, se poměřuje ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení peněžité pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud přijal uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní soud dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství (např. úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit míru úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství.“

14.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 13719 € + 543,50 € (úrok 6% ročne zo sumy 13719 € od 04.05.2009 do 31.12.2009) + 8416,32 € (úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 13719 € od 01.01.2010 do dňa rozhodnutia súdu 24.10.2016) - spolu 22678,82 €. 14.2. Žalobcovi bola priznaná suma 13719 € + 8416,32 € (úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 13719 € od 01.01.2010 do dňa rozhodnutia súdu 24.10.2016) - spolu 22135,32 €. 14.3. Úspech žalobcu - 97,60%, úspech žalovanej - 2,40%, čistý úspech žalobcu 95,20%. Žalobca tak má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,20%. 14.4. Neúspešná žalovaná musí zároveň nahradiť trovy konania aj znaleckej organizácii (§ 260 C.s.p.

- Ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.