Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-120-2022.pdf
PDF · 103.57 KB
Case nature
Subarea
5P/120/2022
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. V., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka Y. V., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, Š. a otec U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Záhradná 68, Šenkvice, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, Šenkvická cesta 5, Pezinok, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 07.07.2022 matka maloletej žiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého bude maloletá dočasne zverená do jej osobnej starostlivosti, zároveň bude upravený styk otca s maloletou za prítomnosti matky a otec bude zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 230 eur mesačne. Navrhovateľka - matka maloletej v návrhu uviedla, že s otcom maloletej uzavreli manželstvo po krátkej známosti dňa 25.1.2020, z manželstva sa narodila dňa XX. X. XXXX dcéra U. V.. Matka uviedla, že jej manžel sa spočiatku manželstva správal starostilo, avšak už aj počas tehotenstva sa začali uňho prejavovať náhle vzplanutia hnevu a agresivity voči nej za drobnosti v domácnosti, alebo v bežných situáciách a postupne sa jeho nepredvídateľné správanie stupňovalo. Aj pred, ale najmä po narodení dcéry U. sa navrhovateľka všemožne snažila vyjsť mu v ústrety, aby bol doma pokoj bez hádok a zbytočných konfliktov. Takmer každý deň sa však našlo niečo, čo nebolo v poriadku. Jeho hnev a vznietlivosť sa stále stupňovala. Jeho prejavy a správanie bolo nepredvídateľné a jeho emočný stav sa javil ako nestabilný. Denne kričal, vulgárne manželke nadával a slovne ju napádal aj pred dcérou, jeho matkou a jej druhom s ktorými žili v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka niekoľko krát manželovi navrhla, aby navštívili manželskú poradňu a riešili veci, alebo aby manžel vyhľadal psychologickú pomoc pre neodôvodnené a neovládateľné záchvaty hnevu, jej návrh bol však devalvovaný a označený za zbytočne vyhodené peniaze a hlúposť, manžel odmietal akúkoľvek odbornú pomoc. Situácia sa vyvíjala tak, že postupne manžel chcel, aby mu manželka posielala všetky peniaze na jeho osobný účet, na ktorý ona nemala prístup. Nakoľko chcela zmierniť jeho hnev, pristúpila na jeho návrh, ak niečo chcela, musela si peniaze od manžela pýtať. Situácia sa zhoršovala a manžel bol čím viac slovne agresívny, urážal otvorene manželku, jej rodinu a vulgárne jej nadával bez zábran aj pred maloletou dcérou. Keď mu manželka pripravila večeru vyprovokovalo ho, že mu ju pripravila, lebo nie je hladný a keď mu nepripravila večeru, bol vulgárny a nahnevaný, že mu ju nepripravila a nečakala ho. Manžel kričal už takmer za všetko, že manželka naložila kočík do auta namiesto neho, že jej spadla deka z kočíka, že položila pohár inam ako si prial, že nešla po rovnakej stane cesty ako on, atď. Postupne sa jeho prejavy hnevu objavili aj na verejnosti, napríklad v obchode, na ulici, v reštaurácii alebo na výlete. Už v tom čase manželka pozorovala, že jeho správanie a nevypočítateľnosť majú negatívny vplyv na maloletú dcéru, ktorá pod vplyvom jeho správania začala byť bojazlivá, ustrašená a stránila sa ľudí. Na
čas manželka asi po roku manželstva odišla k rodičom, lebo situácia bola psychicky neúnosná a bola aj fyzicky vyčerpaná denno-dennými manželovými excesmi. Po jeho psychickom vydieraní, že si ublíži, ak sa nevráti a po sľuboch, že sa všetko zmení, že navštívia poradňu a psychológa, sa manželka k nemu vrátila. Doslova niekoľko hodín bolo ako tak dobre a následne sa všetko začalo opakovať bez zmeny. Dcéra bola po návrate ešte viac ustrašená, bojazlivá, veľmi na matku naviazaná. Kamkoľvek prišli, plakala a keď sa jej niekto prihovoril, bola vystrašená, nedokázala zaspať bez prítomnosti matky. Po roku a pol manželstva navrhovateľka už bola celkom unavená a zúfalá a spadla do krátkeho intímneho vzťahu s kamarátom, čo ju dnes mimoriadne mrzí. Po tom, čo sa toto manžel dozvedel, jeho správanie sa ešte zhoršilo, zobral manželke telefón, zmenil jej telefónne číslo, vymazal jej všetky sociálne siete, obmedzil jej kontakt s okolím. Denne jej kontroloval telefón, nadával jej a často ju vulgárne urážal a toto všetko sa dialo v prítomnosti maloletej 1,5 ročnej dcéry. Svokra, s ktorou manželia žili v spoločnej domácnosti, sa navrhovateľke začala spolu s manželom vyhrážať, že sa postarajú o to, aby prišla o dieťa, ak nepristúpi na ich „pravidlá hry". Urážali ju a neustále jej pripomínali, že ak nebude poslúchať, tak sa postarajú o to, aby jej dieťa zobrali. Keď navrhovateľka hovorila o tom, že toto nie je normálny život, tak jej bolo povedané, že má byť rada, že manžel nechodí do krčmy a má čušať. Manžel začal hovoril o tom, že nechce, ani aby manželka išla do práce, ale aby bola len doma pod jeho dohľadom. Popri starostlivosti o dcéru začala navrhovateľka denne opatrovať manželovu nevládnu babku a peniaze, ktoré boli za opatrovanie, mu všetky aj s rodičovským príspevkom posielala na jeho osobný účet, ku ktorému nemala prístup, peniaze mala vždy len na vyžiadanie. Postupne navrhovateľka na dcére začala pozorovať čím ďalej tým viac úzkostné prejavy, strach z otca a odmietanie jeho prítomnosti, spoločnej hry, večerného kúpania. Manžel ju niekedy dokonca násilím nútil, aby urobila ako chcel, ale dcéra plakala a bránila sa. Navrhovateľka si začala všímať, že dcéra zle znáša príchody otca z práce, je viac úzkostlivá, smutná a plačlivá. Začala menej jesť a jej naviazanosť na matku sa ešte znásobila, matka sa nemohla bez nej ani osprchovať či ísť na toaletu. Sama navrhovateľka zažívala strach a úzkosť z príchodu manžela domov, lebo nikdy dopredu nevedela, čo bude ďalším dôvodom na jeho agresívne slovné excesy. Nervozita, slovný teror a neistota sa prejavili aj na strate jej váhy. Neraz boli situácie, kedy ju manžel vyháňal z domu vulgarizmami a so slovami, kedy už konečne vypadne, dokonca ju raz posadil aj s dcérou do auta a viezol ju preč z domu, malá bola celkom bez seba, vystrašená z jeho agresívnych prejavov a kriku. Jeho náladovosť a nepredvídateľnosť, a neustále slovné psychické týranie a obava o dcéru navrhovateľku priviedli na pokraj psychických síl, zažívala strach o seba ale najmä o zdravý vývoj dcéry a tak kontaktovala svojich rodičov, aby jej pomohli definitívne odísť z toxického prostredia neustáleho urážania, obmedzovania osobnej slobody a ponižovania. Následne zo spoločnej domácnosti odišla dňa 29. 6. 2022 0 10:00 neohlásene, kvôli strachu pred agresivitou a excesmi manžela. Z obavy pred jeho nepredvídateľnými reakciami mu neoznámila doposiaľ miesto svojho pobytu. Po odchode zo spoločnej domácnosti navrhovateľka s manželom komunikovala telefonicky a krátko ho informovala o dcére, umožnila mu tiež telefonát s dcérou a poslala mu jej fotografiu. Manžel ju však neustále telefonicky a sms-kovo obťažoval, v jeden moment jej v správach sľuboval zmenu a v iný moment sa jej vyhrážal. Navrhovateľka má za to, že manželovým nepredvídateľným a agresívnym správaním, bol narušený zdravý vývoj maloletej dcéry a po mnohom váhaní si uvedomila, že v prostredí strachu, neistoty, psychického týrania a obmedzovania osobnej slobody nebude možné zabezpečiť dcére zdravé a bezpečné prostredie na vývoj a ona sama v takom prostredí nie je schopná normálne a zdravo existovať. Navrhovateľka uviedla, že pár dní po odchode sa náhodne stretli s manželom v Modre, kedy ju obťažoval a snažil sa jej zobrať dcéru, ktorá však plakala a nechcela k nemu ísť. Bol to pre ňu z pohľadu navrhovateľky veľmi traumatizujúci moment a o to viac vníma naliehavosť situáciu vyriešiť pre bezpečie jej samej aj pre bezpečie maloletej dcéry. Uviedla, že dňa 6.7.2022 popoludní obdržala telefonát z Úradu práce Sociálnych vecí a rodiny v Pezinku o tom, že bráni styku dieťaťa s otcom, sociálna pracovníčka ju informovala o tom, že manžel bol na úrade a rozprával jej o tom, že sa zabije, ak neuvidí dcéru. Podľa slov sociálnej pracovníčky mu odporúčala vyhľadať, nakoľko jeho stav sa javí ako emočne nestabilný, psychologickú pomoc. Navrhovateľka krátko sociálnej pracovníčke p. Eliášovej v telefonáte opísala skutkový stav a informovala ju o svojej situácii, ako aj o jej dobrej vôli dohodnúť sa s manželom na stretnutiach s dcérou, avšak s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa. Dohodli sa, že zostanú v kontakte a že jej oznámi akékoľvek zmeny v ich situácii. Navrhovateľka uviedla, že pre pretrvávajúce obavy o svoje a dcérino bezpečie a zdravie zostáva pred manželom v anonymite s informáciami o svojom súčasnom pobyte, stretnutie s manželom je ochotná realizovať len na verejnosti medzi ľuďmi, prípadne za prítomnosti iných osôb. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhovateľka domáhala na základe neodkladného opatrenia zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, zaviazať otca maloletej povinnosťou prispievať na výživu maloletej a zároveň určiť styk otca s maloletou, a to s ohľadom na viditeľný strach a stres, ktorý maloletá dcéra zažíva zo stretnutia s otcom, za prítomnosti matky a vo verejných priestoroch
tak, aby nebola maloletá dcéra vystavená zbytočným traumatickým zážitkom. Navrhovateľka v návrhu vyčíslila mesačné náklady na maloletú na sumu 750 eur. 2. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu
- s predloženými dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a vyzval kolízneho opatrovníka na prešetrenie pomerov v rodine, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
3. Rodičia maloletej sú manželmi, navrhovateľka spolu s dcérou dňa 29.06.2022 odišla zo spoločnej domácnosti, otca maloletej neinformovala o svojom aktuálnom bydlisku.
4. Kolízny opatrovník maloletej vo svojej správe doručenej súdu dňa 18.07.2022 uvádza, že dňa 14.07.2022 vykonali sociálne šetrenie v domácnosti otca na adrese Záhradná 68, Šenkvice. Otec maloletej býva vo 4-izbovom rodinnom dome spolu so svojou matkou a jej partnerom. V uvedenom dome spolu s nimi bývala aj matka/manželka a maloletá U.. Rodičia maloletej majú v dome k dispozícií celé vrchné podlažie domu, kde sa nachádza obývačka, spálňa, detská izba, kúpeľňa a toaleta. Kuchyňa sa nachádza na prízemí rodinného domu, ktorá je spoločná a používa ju aj stará matka maloletej. Domácnosť je moderne, vhodne a účelne zariadená. Hygiena bola v čase šetrenia na vysokej úrovni. Otec maloletej U. uviedol, že vzťah s matkou maloletej sa podľa neho pokazil asi pred rokom, keď zistil, že ho matka podvádza. Matka zmenila svoje správanie, začala chodiť vo večerných hodinách von a niekedy sa vrátila pod vplyvom alkoholu. Postupne matka začala odmietať napr. večerné „túlenie a mojkanie“. Boli časy, keď si večer dali pusu, aj maloletej U. a išli spať. Následne, ako začala odmietať otca, tak začala odmietať otca aj maloletá U. - prebrala vzor od matky. Matka otcovi hovorí, že ho už neľúbi. O tom, že sa plánuje matka odsťahovať mu hovorila, ale neveril tomu. Bola už raz odsťahovaná a následne sa vrátila. K výhradám matky, že otec sa správa vulgárne uviedol, že je pravdou, že vulgárne nadáva. Nenadával matke priamo, ale len v rámci komunikácie používa vulgárne slova. Matku nikdy neudrel, preto nevie, prečo sa matka vyjadruje, že sa ho bojí. Otec uviedol, že odkedy sa matka odsťahovala, neumožňuje mu stretávanie s dcérou. Niekedy mu matka nezdvihne ani mobil, neodpisuje na správy. Otec nemá od matky vysvetlenie, prečo sa odsťahovala, myslí si, že išla za novým partnerom. Otec by chcel vrátiť čas, vie, že to nie je možné. Stretávanie s dcérou a styk chce otec čo najširší. Uvedomuje si, že U. je na matku naviazaná, že zaspáva pri matke, matka ju kojila do 2 rokov, avšak podľa neho je U. naviazaná aj na starú matku, nakoľko s ňou aj stará matka trávila veľa času. Otec uviedol, že nie je pravda, že by sa o U. nestaral a nepomáhal matke. Po práci išiel vždy domov a venoval sa rodine. S U. chodili na prechádzky, na bicykel, na výlety. Spolu chodili k prastarej matke, kde majú psa. Po narodení otec U. kúpal, strihal jej nechty, podával ju matke na kojenie. Na starostlivosti o maloletú sa podieľal od narodenia a vie sa o ňu postarať. Otec uviedol, že sa snažil s matkou dohodnúť na stretávaní. Matka stretávanie odmieta a mala sa mu vyjadriť, že mu stretávanie nemusí umožniť, že to má zistené. Otec vyjadril obavu, že sa mu dcéra začne vzďaľovať a jeho - otca nahradí nejaký iný muž - priateľ matky. Otec chce byť s dcérou čo najčastejšie. Uvedomuje si naviazanosť maloletej na matku, preto by zo začiatku súhlasil so stretávaním bez prespania. Keďže sa matka vyjadruje, že sa ho bojí, otec navrhoval matke, aby U. odniesla k jej rodičom a on si ju odtiaľ zoberie a zas privezie k rodičom do Častej. Z pozorovania kolízny opatrovník uviedol, že otec pri rozprávaní o maloletej U. „ožil“, usmieval sa. Opisoval situácie, ktoré s dcérou zažil, ako k nemu po príchode domov bežala. Taktiež sa pekne vyjadroval o matke, neútočil na jej osobu. Otec sa dostavil na oddelenie ÚPVaR Pezinok dňa 06.07.2022 bez vedomosti toho, že matka chce podať na súd návrh na neodkladné opatrenie. ÚPSVaR Pezinok uvádza, že s matkou boli v telefonickom kontakte, uviedla, že aktuálne sa zdržiava v garsónke v meste Modra. Matka sa vyjadrila, že túto sobotu (16.07.2022) sa spoločne stretli s otcom a maloletou U. na detskom ihrisku na dve hodiny. Matka uviedla, že stretnutie prebehlo bez problémov, otec sa s maloletou hral, U. nebola plačlivá, prítomnosť otca jej nijakým spôsobom neprekážala a bola fixovaná na hru. Matka uviedla, že by nemala problém maloletú otcovi dávať aj každý deň, ak by dodržiaval presne čas prevzatia a odovzdania. Matka uviedla, že navrhuje, aby sa styk s maloletou uskutočňoval v mieste bydliska jej rodičov na adrese Zámocká 24, Častá. Na základe vyššie uvedeného odporúča kolízny opatrovník zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk s otcom, každú nepárnu sobotu od 10:00 - 15:00, každú párnu stredu od 16:00 - 19:00. Matka uviedla, že je ochotná dohodnúť sa s otcom na styku a chce situáciu riešiť do termínu pojednávania vo veci samej. Otec sa vyjadril, že navrhuje určiť výživné vo výške 120€.
5. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej; pri relevantných skutočnostiach, z ktorých
súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.
16. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní.
17. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, ktorého primárnym účelom je hlavne ochrana maloletých detí, je na uvážení súdu, či sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa. Zároveň treba dodať, že neodkladné nariadenie možno nariadiť, iba ak nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca, len čo súd poskytne narušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti o maloleté deti je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, a to len do doby, kým o výchove maloletého dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Súd preto na tomto mieste účastníkom konania prízvukuje, že by sa mali úpravy práv a povinností k maloletej domáhať na súde návrhom vo veci samej, kde súd vykoná riadne dokazovanie a vo veci rozhodne.
18. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a preto súd návrh matky zamietol v celom rozsahu. Súd má z obsahu spisu za to, že matka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov a má za to, že maloletá sa neocitla bez starostlivosti, jej život, zdravie a priaznivý vývoj nie sú vážne ohrozené a ani narušené a potreba zásahu do faktického stavu nie je daná. Matka žiadala neodkladným opatrením zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, upraviť styk maloletej s otcom za jej prítomnosti a zároveň zaviazať otca vyživovacou povinnosťou na maloletú. Súd zdôrazňuje, že len samotná skutočnosť, že matka s maloletou nežijú s otcom v spoločnej domácnosti, nemôže byť dôvodom na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a určenie styku maloletej s otcom v tak obmedzenom rozsahu, ako to matka navrhovala (každý nepárny týždeň v stredu od 16.00-19.00 hod a každú nepárnu sobotu od 10.00-15.00 hod.). Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že v tomto prípade je potrebná bezodkladná úprava pomerov z dôvodu pretrvávajúcich obáv o bezpečie jej a maloletej dcéry, nakoľko má za to, že agresívne správanie sa otca a jeho výbuchy hnevu predstavujú neustálu hrozbu pre maloletú, čo nemá priaznivý vplyv na jej psychiku. Z obsahu spisu a zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sú napäté a v rodine sú vnímané viaceré problémy medzi manželmi, navrhovateľka uvádza, že zo strany manžela dochádza voči nej k psychickému násiliu (snaha mať manželku pod kontrolou, snaha o ekonomickú závislosť manželky, vulgarizmy, agresivita, degradovanie manželky). Súd na tomto mieste uvádza, že vzhľadom na uvedené má navrhovateľka možnosť domáhať sa ochrany u orgánov činných v trestnom konaní. Nie je však žiadúce a ani v najlepšom záujme maloletej, aby otec nemal informáciu o aktuálnom pobyte maloletej a uvedené konanie matky súd vníma ako hrubý zásah do rodičovských práv a povinností otca. Súd má z obsahu spisu za preukázané, že zo strany otca nedochádzalo k akémukoľvek týraniu voči maloletej, zo správy kolízneho opatrovníka je zrejmé, že otec sa o maloletú staral, má ju veľmi rád, rád by sa s ňou stretával čo najčastejšie a, v neposlednom rade, samotná matka pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedla, že sa nedávno s otcom maloletej spolu stretli na ihrisku a toto stretnutie prebiehalo bez problémov, maloletá nebola plačlivá a matka sa dokonca vyjadrila, že by nemala problém otcovi maloletú dávať aj každý deň, s tým, že zároveň požadovala úpravu styku maloletej s otcom za jej prítomnosti. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že pokiaľ by matka nemala problém s každodenným stretávaním otca s maloletou za jej prítomnosti, tak dôvody, ktoré uviedla vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorých odôvodňovala opodstatnenosť návrhu, neobstoja. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti o maloleté deti je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, a to len do doby, kým o výchove maloletého dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona
o rodine. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že je primárne na rodičoch, aby dbali na najlepší záujem maloletej a aby na ňu neprenášali svoje vzájomné nezhody. Je v záujme maloletej, aby jej rodičia spolu komunikovali a vedeli sa ohľadom starostlivosti o ňu dohodnúť. Súd však zároveň zdôrazňuje to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ako v prípade meritórneho konania, preto rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej vo veci samej možno až v konaní meritórnom.
19. Súd o trovách v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s §52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).