Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-46-2016.pdf
PDF · 131.83 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/46/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: Mgr. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., V. XXXX/X, a otca: Ing. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Z. č. XXXX/X, zastúpeného: Advokátka kancelária Rolníková, s.r.o., so sídlom Bottova 20, Trenčín, IČO: 36 330 728, o návrhu otca na zníženie výživného pre mal. W. a úpravu styku otca s mal. W., na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. 9P/70/2013 - 326 zo dňa 5. apríla 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti zamietnutia zníženia vyživovacej povinnosti p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie schválil rozsudkom rodičovskú dohodu nasledovného znenia: „Styk otca s maloletým W. sa na žiadosť rodičov neupravuje.“ Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany, č. k. 10P 43/2010-34 z 01.12.2010. Návrh otca na zníženie výživného pre mal. W. zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výška výživného povinnému otcovi pre mal. W. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 7C 2/2011-164 z 03.11.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 10Co 218/2011-14 z 05.06.2012, vo výške 300 eur ako bežné výživné a vo výške 70 eur mesačne na tvorbu úspor.
3. Súd I. inštancie porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase jeho súčasného rozhodnutia a mal preukázané, že na strane mal. W. došlo k zmene pomerov v súvislosti s výdavkami s jeho vyšším vekom, keďže v čase podania návrhu otcom bol o 2 roka starší, za rok narástol o viac ako 20 cm, matke sa objektívne zvýšili náklady na uspokojenie jeho základných životných potrieb ako je strava, oblečenie. K zmene pomerov došlo aj s výdavkami na jeho vzdelanie: v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol maloletý žiakom prvého stupňa základnej školy a výdavky s tým na poistné 8 eur ročne, príspevok do rodičovského združenia 10 eur ročne, náklady na školské potreby 35 eur ročne, učebnica anglického jazyka 10 eur ročne, školské potreby na výtvarnú výchovu 10 eur ročne, strava v šk. jedálni 20 eur mesačne, školský klub 7 eur mesačne, časopis Adamko 10 eur ročne, kultúrne podujatie 10 eur ročne, plávanie 10 eur ročne, náklady na školu v prírode 130 eur ročne, t.j. 50,30 eur mesačne (10 školských mesiacov). V čase podania návrhu na zvýšenie výživného bol mal. W. už žiakom 2. stupňa základnej školy, vyššie výdavky spojené so školou boli preukázané výdavkovými listinami, v šk. r. 2013/2014 vo výške 1,80 eur na šk. r. na úrazové poistenie,
2,40 eur na šk. rok poistenie krádeže, 7 eur pracovný zošit z angličtiny, 4 eur pracovný zošit z nemčiny, 7,70 eur pracovný zošit z matematiky, 8 eur poplatok za rodičovské združenie, 30 eur exkurzia, 50 eur školské potreby, 30 eur športové potreby, 4 eur výchovný koncert, 20 eur školský výlet, 215 eur - lyžiarsky výcvik, z ktorej sumy otec uhradil 100 eur, atlas sveta 15 eur, strava mesačne približne 30 eur, spolu 72,27 eur mesačne (10 školských mesiacov); v šk. roku 2015/2016 vo výške 1,90 eur na úrazové poistenie, 3,40 eur poistenie krádeže, 7 eur pracovný zošit z angličtiny, 4 eur pracovný zošit z matematiky, 8 eur poplatok za rodičovské združenie, 16 eur exkurzia Titanic, 20 eur exkurzia v Martine, školské potreby 50 eur, športové potreby 30 eur, výchovný koncert 8 eur, školský výlet 26 eur, strava mesačne približne 30 eur, spolu 47,43 eur mesačne (10 školských mesiacov).Ďalšie výdavky vznikajú na mimoškolskú záujmovú činnosť mal. W. : navštevuje kurz anglického jazyka s poplatkom výške 20,- eur mesačne počas 10 mesiacov v kalendárnom roku. Navštevuje ZUŠ, s čím súvisia zvýšené výdavky v šk. r. 2013/2014 35 eur ako školné na jeden polrok, 37,50 eur školné na druhý polrok, 10 eur príspevok ZRPŠ, 25 eur príspevok na materiál za 1. polrok a 25 eur príspevok na materiál 2. polrok. Mal. W. je členom atletického oddielu a mesačný poplatok predstavuje 5 eur. Raz do roka mu matka prispieva na atletickú bežeckú obuv - tretry sumou 60 eur. Mal. W. má stále zhoršený zdravotný stav, keďže je stále dispenzarizovaný v imuno-alergologickej ambulancii, pričom jeho stav si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, preventívnu klimatoterapiu, dlhodobé užívanie liekov, hlavne v chladných mesiacoch. S týmto má matka tiež spojené zvýšené výdavky. Pre poranenie členka musel mal. W. podstúpiť artroskopiu členka. Keďže tieto zdravotné problémy pretrvávajú od augusta 2015 musí brať lieky: C vitamín, B vitamín, Colafit, s čím súvisia zvýšené výdavky v celkovej sume 25,- eur mesačne a vo výške 7,- eur mesačne na bandáže. Existenciu a odôvodnenosť všetkých zvýšených výdavkov mal súd preukázané výsluchom matky, jej písomnými podaniami a dokladmi predloženými matkou, potvrdzujúcimi výšku výdavkov, pričom dôvodnosť a ich výšku otec v konaní nenamietal.
4. Pri zmene pomerov na strane rodičov súd mal výsluchom rodičov a spisom Okresného súdu Piešťany za preukázané, že od posledného určenia výživného nedošlo k zmene v počte vyživovacích povinností u oboch rodičov, majú iba vyživovaciu povinnosť k mal. W.. Matka bola v čase posledného určenia výživného zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 700,11 eur; jej príjem činil po podaní návrhu otcom v r. 2013 sumu 687,34 eur, v roku 2014 od januára 2014 do augusta 2014 sumu 704,60 eur, od septembra 2014 do septembra 2015 sumu 781,43 eur, od októbra 2015 do decembra 2015 vo výške 974,- eur. Matka tiež poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Súd konštatuje, že u matky došlo k prechodnému zvýšeniu príjmu iba v období od októbra 2015 do decembra 2015 o približne 270,- eur, pričom od januára 2016 je príjem matky vo výške 700 - 710 eur mesačne. Matka má naďalej zhoršený zdravotný stav (je dispenzarizovaná v gastroenterologickej ambulanciu pre chronický dyspeptický syndróm, intoleranciu laktózy, antrálnu gastritídu, tiež v alergologickej ambulancii pre antihistaminovú intoleranciu a rhinitídu), s čím jej vznikajú zvýšené výdavky spojené so úpravou stravovania. Existenciu a odôvodnenosť výdavkov mal súd za preukázané výsluchom matky, jej písomným podaním a dokladmi predloženými matkou, potvrdzujúcimi výšku výdavkov.
5. V čase posledného rozhodnutia o výživnom súd vychádzal u otca z príjmu vo výške 1 796,82 eur. V čase podania návrhu na zníženie výživného otec mal od januára 2013 do septembra 2013 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 298,88 eur, od septembra 2013 do augusta 2014 vo výške 1 455,32 eur, za obdobie od septembra 2014 do septembra 2015 vo výške 1 438,- eur, pričom celkom v r. 2015 jeho priemerný čistý mesačný príjem činil 1 447,74 eur. Na základe uvedeného súd konštatuje, že u otca došlo v r. 2013 k podstatnému zníženiu príjmu o približne 490,- eur mesačne. Zároveň došlo k zvýšeniu jeho výdavkov na cestovanie o 150,- eur mesačne.
6. Otec ako dôvod pre zníženie výživného uvádzal skutočnosť, že pre jeho zhoršený zdravotný stav a na základe odporučenia obvodného lekára a neurológa došlo k jeho preradeniu na pracovnú pozíciu s nižším príjmom, čím došlo k zníženiu jeho príjmu z objektívnych dôvodov o viac ako 460,- eur mesačne. Vykonaným dokazovaním lekárskymi správami a výsluchom otca mal súd za preukázané, že k tomuto preradeniu došlo z objektívnych dôvodov pre jeho zhoršený zdravotný stav. Poukazujúc však na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej možno výživné určiť vo výške 25 - 30% z príjmu povinného rodiča, súd dospel k záveru že 25 - 30% z príjmu otca (vo výške 1 298,88 eur v čase podania návrhu na zníženie výživného, pričom v ďalšom období došlo k jeho zvýšeniu na sumu 1 400,- eur mesačne) činí 324,72 eur - 389,66 eur mesačne. Teda je naďalej v možnostiach a schopnostiach otca v súlade s ustanovením § 75 Zákona o rodine naďalej si plniť vyživovaciu povinnosť k mal. W. vo výške 300,- eur a 70,- eur na tvorbu úspor. Otec pritom na mal. W. pravidelne mesačne inak neprispieva.
7. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že od posledného určenia výživného došlo pritom k podstatnej zmene pomerov na strane mal. W., ktorý je starší, s čím sú objektívne zvýšené výdavky na zabezpečenie bežnej starostlivosti. Tiež došlo k ďalšej podstatnej zmene pomerov na strane mal. W. nástupom do vyššieho stupňa základnej školy, taktiež odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Matka má pritom stále výdavky spojené s mimoškolskou záujmovou činnosťou maloletého, ako aj jeho stále pretrvávajúcim zhoršeným zdravotným stavom. S poukazom na uvedené preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. V závere súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou rodičov, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (porovnaj Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. 7. 2010, sp. zn. 5 Cdo 106/2010).
8. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Svojim návrhom zo dňa 27.9.2013 sa domáhal zníženia výživného voči maloletému synovi zo sumy 300 eur na sumu 150 eur mesačne a zrušenia tvorby úspor, nakoľko na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov týkajúcej sa jeho zárobkových možností a schopností v dôsledku poklesu na zárobku zo zdravotných dôvodov a preradenia na iné pracovisko. Výživné pre maloletého W. bolo stanovené na základe rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/218/2011-262, kde bola otcovi určená vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi v sume 300 eur mesačne ako bežné výživné a 70 eur mesačne na tvorbu úspor. Krajský súd Trnava v odôvodnení výšky výživného okrem iného uviedol, že cit.: „Aj zo zisteného príjmu odporcu v prejednávanej veci, teda vo výške 1.729,46 eur mesačne totiž podľa ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu bolo by možné počítať na výživné s percentuálnym podielom v rozsahu 20-25 %, čo predstavovalo peňažné rozpätie 345,80 eur - 432,25 eur.“. Pokles na zárobku otca predstavuje sumu 490 eur, čo predstavuje rozdiel približne 27 %, pričom otcovi vzrástli aj objektívne náklady na dochádzanie do zamestnania o 150 eur. Súd prvej inštancie zohľadnil do príjmovej časti otca aj tzv. ošatné, ktoré je však v zmysle ust. § 129 zákona 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov alternatívnym plnením ako peňažný príspevok, ak policajtovi nie je zabezpečené bezplatné poskytovanie služobnej rovnošaty a jej súčastí osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného na výkon štátnej služby. Súd prvej inštancie porovnal zvýšenie potrieb maloletého dieťaťa oproti rozsudku, ktorým bolo pôvodne stanovené výživné (rozsudok OS Piešťany č. k. 7C/2/2011 v spojení s rozsudkom KS Trnava sp. zn. 10Co/218/2011-26) a uviedol, že toto je odôvodnené prechodom na druhý stupeň základnej školy zvýšením nákladov na výživu, ošatenie. V pôvodnom rozsudku mesačné náklady na maloletého predstavovali sumu cca 76,80 eur vrátane mimoškolskej činnosti. Za dva a pol roka konania na súde prvej inštancie mesačné náklady na maloletého predstavujú v zmysle vyčíslených výdavkov sumu od 90 do 120 eur vrátane mimoškolskej činnosti a zvýšených zdravotných nákladov. Poukázal na ust. § 63 ods. 3 zákona č. 36/2005, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na strane povinného rodiča aj maloletého dieťaťa nastala podstatná zmena okolností rozhodujúcich pre určenie výživného oproti stavu existujúcemu v čase skoršieho rozhodovania. Z vyššie uvedeného však pri zohľadnení skutočnosti, že na výžive sú povinní podieľať sa obaja rodičia, vyplýva, že bežné výživné poskytované otcom, pri zohľadnení poskytovania osobnej starostlivosti matky a jej podielu na výživnom, stále plne postačuje na krytie i takto zvýšených potrieb maloletého dieťaťa. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku tak, že navrhovateľ bude povinný maloletému platiť počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva vždy do 15. dňa v mesiaci výživné v sume 300 eur k rukám odporkyne.
9. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že pri určovaní výšky výživného sa vychádzalo z príjmu oboch rodičov, ich možností a schopností, majetkových pomerov a predovšetkým z potrieb maloletého. Určená výška výživného je v záujme maloletého, preto kolízny opatrovník odporúča rozsudok súdu prevej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
10. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka maloletého dieťaťa. Podľa jej názoru odvolanie otca vôbec neberie do úvahy zvýšené výdaje dieťaťa z dôvodu jednak veku - v čase stanovenia výšky výživného bol žiakom prvého stupňa ZŠ, v súčasnosti navštevuje 8. ročník ZŠ (o zvýšenie výživného však nežiadala, hoci výdaje na dieťa sa podstatne zvýšili) a jednak z dôvodu, že má zvýšené výdaje i kvôli zdravotným problémom. Navštevuje rôzne záujmové krúžky, atletiku, musí ho voziť na preteky mimo B.. Navrhovateľ
nezohľadňuje vôbec náklady na stravu, oblečenie, obuv dieťaťa, že má nariadenú klimatoterapiu tak často, ako je možné, z dôvodu zmiešanej astmy a chronickej nádchy, neberie do úvahy výdaje matky dieťaťa, to že má zdravotné problémy, zvýšené výdaje na bezlaktózovú stravu, náklady na lieky proti peľovým i potravinovým alergiám, že navštevuje pľúcnu ambulanciu z dôvodu operácie pľúc v roku 2009. Výdaje sa zvýšili i tým, že so synom riešila po rozvode manželstva bytovú otázku a bola nútená riešiť bývanie hypotekárnym úverom. Náklady na dopravu do práce mesačne 150 eur, ako navrhovateľ uvádza, pokladá za neprimerané. Predtým dochádzal do I. W. I. O. a neskôr do W. a náklady na dopravu mal práve v tomto období v plnej miere a vyššie. Navrhovateľ uvádza, že jeho pokles na zárobku oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu predstavuje sumu až 490 eur, čo vôbec nie je skutočnosťou. Jeho vtedajší služobný príjem bol v rozpätí cca 1.200 až 1.300 eur mesačne (uznaný mu bol v tom období príjem 1.729,46 eur), v súčasnosti je služobný príjem dokonca vyšší - v priemere 1.450 eur mesačne. Okresný súd zohľadnil aj sumu ošatného, ktoré započítal do príjmu a táto položka slúži na výstroj do práce ako štátneho zamestnanca. Ošatné je čiastka, za ktorú má navrhovateľ možnosť nakúpiť si oblečenie za finančnú hotovosť nielen do práce, a tak na výstroj a výzbroj mu slúži najmä, tzv. bodový systém, body, za ktoré si nakupuje výstroj a výzbroj priamo zo skladov MV SR. Navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len CMP) účinného od 1.7.2016. Podľa § 395, ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že nemožno prihliadnuť k námietkam otca v jeho odvolaní.
13. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na (výstižné správne presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
14. Výška výživného povinnému otcovi pre mal. W. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 7C 2/2011-164 z 03.11.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 10Co 218/2011-14 z 05.06.2012, vo výške 300 eur ako bežné výživné a vo výške 70 eur mesačne na tvorbu úspor.
15. Zdravotný stav maloletého bol zistený súdom : maloletý má od malička zníženú imunitu a chronickú nádchu, ktorá sa mu v niektorých mesiacoch veľmi zhoršuje. Imunoalergologickou ambulanciou je sledovaný 2krát ročne. Má tiež oslabenú imunitu a zmiešanú astmu a chronickú nádchu, matka mu kupuje podporné lieky na zvýšenie imunity. Na základe odporúčania lekára v rámci klimatoterapie chodieva matka so synom na turistické výlety, aj k moru, s čím má zvýšené výdavky. Zároveň navštevuje
aj odbornú detskú psychologickú ambulanciu v Hlohovci. Z Lekárskeho nálezu z 26.03.2014 súd zistil, že mal. W. je sledovaný imuno-alergologickej ambulancii, pričom jeho stav si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, preventívnu klimatoterapiu, dlhodobé užívanie liekov, hlavne v chladných mesiacoch. Vzhľadom na poranenie členka, musel podstúpiť artroskopiu členka, avšak od augusta 2015 s tým má stále problémy a musí brať lieky: C vitamín, B vitamín, Colafit, v celkovej sume 25,- eur mesačne, tiež má výdavky na bandáže vo výške 7,- eur mesačne.
16. Výdavky na mal. W. boli preukázané nasledovne: z potvrdenia ZŠ Piešťany z 01.04.2014, potvrdenia z 26.03.2014, potvrdenia o výdavkoch na štúdium z 24.03.2014, potvrdenia o výdajoch v atletickom oddiely TJ Družba Piešťany z 01.04.2014, potvrdenia z 23.10.2015, potvrdenia z 26.10.2015 súd zistil, že na zabezpečenie starostlivosti o mal. W., žiaka 6. A triedy v šk. roku 2013/2014 výdavky boli 80 eur na úrazové poistenie, 2,40 eur poistenie krádeže, 7 eur pracovný zošit z angličtiny, 4 eurá pracovný zošit z nemčiny, 7,70 eur pracovný zošit z matematiky, 8 eur poplatok za rodičovské združenie, 30 eur exkurzia, 50 eur školské potreby, 30 eur športové potreby 4 eurá, výchovný koncert 20 eur, školský výlet 180 eur
- lyžiarsky výcvik, atlas sveta 15 eur, strava mesačne približne 30 eur, v šk. roku 2015/2016 výdavky boli 1,90 eur na úrazové poistenie, 3,40 eur poistenie krádeže, 7 eur pracovný zošit z angličtiny, 4 eur pracovný zošit z matematiky, 8 eur poplatok za rodičovské združenie, 16 eur exkurzia Titanic, 20 eur exkurzia v Martine, školské potreby 50 eur, športové potreby 30 eur, výchovný koncert 8 eur, školský výlet 26 eur, strava mesačne približne 30 eur. Súd tiež zistil, že mal. W. navštevoval v šk. r. 2013/2014 počas desiatich mesiacov súkromný kurz angličtiny, kde výdavky na kurz predstavuje sumu 20 eur mesačne, v šk. r. 2015/2016 vo výške 20,- eur mesačne + 20,40 eur učebnica angličtiny. Matka taktiež v školskom roku 2013/2014 v súvislosti s návštevou ZUŠ maloletým zaplatila 35 eur ako školné na jeden polrok, 37,50 eur školné na druhý polrok, 10 eur príspevok ZRPŠ, 25 eur príspevok na materiál za 1. polrok a 25 eur príspevok na materiál 2. polrok. Mal. W. je tiež členom atletického oddielu, kde mesačný poplatok predstavuje 5 eur. Matka prispieva na atletickú bežeckú obuv - tretry, raz do roka sumou 60 eur. V čase ostatného rozhodnutia maloletý navštevoval ZŠ v B., kde náklady predstavovali poistné 8 eur ročne, príspevok do rodičovského združenia 10 eur ročne, náklady na školské potreby 35 eur ročne, učebnica anglického jazyka 10 eur ročne, školské potreby na výtvarnú výchovu 10 eur ročne, strava v šk. jedálni 20 eur mesačne, školský klub 7 eur mesačne, časopis Adamko 10 eur ročne, kultúrne podujatie 10 eur ročne, plávanie 10 eur ročne, náklady na školu v prírode 130 eur ročne. Mal. W. navštevoval kurz angličtiny, kde mesačný poplatok predstavoval 15 eur, 4krát v týždni navštevoval tréningy atletiky, kde mesačný poplatok za dieťa činil 2,50 eur. Matka mala zvýšené finančné náklady spojené s nákupom športového oblečenia na atletické tenisky, teplákové súpravy, termoprádlo. Zároveň z dôvodu, že takmer všetky preteky sa konali mimo B., rodič musel dieťa na vlastné náklady prepraviť na miesto pretekov. Maloletý navštevoval ZUŠ v Piešťanoch, kde ročné náklady predstavujú školné 50 eur, poplatok za ZRPŠ 10 eur, náklady na materiál 30 eur. Maloletý bol dispenzarizovaný v imuno-alergologickej ambulancii pre zníženú imunitu.
17. Súd I. inštancie preto správne ako porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, mal preukázané, že na strane mal. W. došlo k zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jeho vekom, keď v čase podania o 2 roka bol starší, za rok narástol o viac ako 20 cm, matke sa objektívne zvýšili náklady na uspokojenie jeho základných životných potrieb ako je strava, oblečenie, došlo k zmene pomerov týkajúcej sa jeho vzdelania. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že od posledného určenia výživného došlo pritom k podstatnej zmene pomerov na strane mal. W., ktorý je starší, s čím sú objektívne zvýšené výdavky na zabezpečenie bežnej starostlivosti. Tiež došlo k ďalšej podstatnej zmene pomerov na strane mal. W. nástupom do vyššieho stupňa základnej školy, taktiež odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Matka má pritom stále výdavky spojené s mimoškolskou záujmovou činnosťou maloletého, ako aj jeho stále pretrvávajúcim zhoršeným zdravotným stavom.
18. Správne boli tiež zistené zárobkové pomery oboch rodičov: U otca z výplatných pások súd zistil, že za obdobie od januára 2013 do septembra 2013 jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 1 298,88 eur, od septembra 2013 do augusta 2014 vo výške 1 455,32 eur, za obdobie od septembra 2014 do septembra 2015 vo výške 1 438,- eur, pričom celkom v r. 2015 jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 1 447,74 eur. Z Potvrdenia o príjme matky súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem v roku 2013 činil 687,34 eur, v roku 2014 od januára 2014 do augusta 2014 vo výške 704,60 eur, od septembra 2014 do septembra 2015 vo výške 781,43 eur, od októbra 2015 do decembra 2015 vo výške 974,- eur.
19. Porovnané pomery rodičov aj maloletého : V čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom matka bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 700,11 eur. Matka bola tiež dispenzarizovaná u gastroenterológa pre chronický dyspeptický syndróm, mala zvýšené náklady na stravu bez laktózy. Matka bola tiež sledovaná u klinického imunulóga a alergológa z dôvodu alergie a zmiešanej astmy. Po operácii pľúc bola dispenzarizovaná na ambulancii TaRCH v Piešťanoch. Matka žila v spoločnej domácnosti s maloletým, syn Y. fakticky doma nebýval. Náklady na domácnosť predstavovali poplatky za elektrickú energiu mesačne približne 68 eur, plyn 68 eur mesačne, vodné-stočné približne 10 eur mesačne, poistenie domácnosti 35 eur ročne, poplatok za komunálny odpad 9,50 eur mesačne, 13,52 eur životné poistenie na maloletého, 6,64 eur mesačne životné poistenie matky, 13,28 eur mesačne doplnkové dôchodkové poistenie, potom výdavky za telefón maloletého W. 9 eur mesačne, za telefón matky 22 eur mesačne, internet 17,90 eur mesačne. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1 555,69 eur. V domácnosti žil sám. Mesačné náklady predstavovali poistenie v domácnosti 19,42 eur ročne, poplatky za byt 147,64 eur mesačne, poplatky do fondu opráv 32,60 eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur mesačne. Otec splácal úver vo výške 178,68 eur mesačne. Tiež bol dispenzarizovaný u neurológa z dôvodu úrazu krčnej chrbtice v roku 1998. Súd tiež ustálil, že otec mohol mať potencionálny zisk z prenájmu bytu vo výške 263,50 eur mesačne, a teda čistý príjem u otec predstavoval sumu 1 796,82 eur mesačne. Potom s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax odvolacieho súdu bolo možné vypočítať výživné s percentuálnym podielom v rozsahu 20-25%, čo predstavuje peňažné rozpätie 345,80 - 432,25 eur. V rámci takéhoto rozpätia sa potom pohybovalo aj súhrnné výživné 370 eur mesačne, z čoho 70 eur na tvorbu úspor.
20. Z lekárskeho nálezu z 05.02.2013 bolo zistené, že vzhľadom k zdravotnému stavu je nutné, aby sa otec dlhodobo fyzicky šetril a vyhýbal sa chladovým inzultom, na základe čoho všeobecný lekár odporučil zmenu pracovného zaradenia. Z lekárskeho nálezu z 05.02.2013 bolo zistené, že neurológ odporučil otcovi zmenu pracovného zaradenia z dôvodu nutného dlhodobé fyzického šetrenia a vyhýbaniu sa chladovým inzultom. Matka navštevuje gastroenterologickú ambulanciu pre intoleranciu laktózy, bol jej diagnostikovaný chronický dyspeptický syndróm. Zároveň má diagnostikovanú antihistamínovú intoleranciu, s čím sú spojené zvýšené výdavky na nákup potravín.
21. Matka bola teda v čase posledného určenia výživného zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 700,11 eur; jej príjem činil po podaní návrhu otcom v r. 2013 sumu 687,34 eur, v roku 2014 od januára 2014 do augusta 2014 sumu 704,60 eur, od septembra 2014 do septembra 2015 sumu 781,43 eur, od októbra 2015 do decembra 2015 vo výške 974,- eur. Matka tiež poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. U matky došlo k prechodnému zvýšeniu príjmu iba v období od októbra 2015 do decembra 2015 o približne 270,- eur, pričom od januára 2016 je príjem matky vo výške 700 - 710 eur mesačne. Matka má naďalej zhoršený zdravotný stav so zvýšenými výdavkami spojenými s úpravou stravovania. V čase posledného rozhodnutia o výživnom súd vychádzal u otca z príjmu vo výške 1 796,82 eur. V čase podania návrhu na zníženie výživného otec mal od januára 2013 do septembra 2013 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 298,88 eur, od septembra 2013 do augusta 2014 vo výške 1 455,32 eur, za obdobie od septembra 2014 do septembra 2015 vo výške 1 438,- eur, pričom celkom v r. 2015 jeho priemerný čistý mesačný príjem je 1 447,74 eur. U otca došlo v r. 2013 k podstatnému zníženiu príjmu o približne 490,- eur mesačne. Zároveň došlo k zvýšeniu jeho výdavkov na cestovanie o 150,- eur mesačne.
22. Pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného pre mal. W. zo sumy 100,- eur na sumu 160,- eur mesačne a na zrušenie výživného na tvorbu úspor, preto správne vychádzal súd z toho, že výdavky oboch rodičov na vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti druhoradé a obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň.
Aplikoval tak hmotnoprávne ustanovenia :
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
24. Otec pre jeho zhoršený zdravotný stav a na základe odporučenia obvodného lekára a neurológa, že došlo k jeho preradeniu na pracovnú pozíciu s nižším príjmom, čím došlo k zníženiu jeho príjmu z objektívnych dôvodov o viac ako 460,- eur mesačne, žiadal výživné znížiť. Súd I. inštancie mal preukázané na základe vykonaného dokazovania už označenými listinnými dôkazmi, že k tomuto preradeniu došlo z objektívnych dôvodov pre jeho zhoršený zdravotný stav. Aj napriek tomu keďže 25 - 30% z príjmu otca je 324,72 eur - 389,66 eur mesačne je v jeho možnostiach a schopnostiach v zmysle cit. § 75 Zákona o rodine naďalej si plniť vyživovaciu povinnosť k mal. W. vo výške 300,- eur a 70,- eur na tvorbu úspor. Zvlášť treba poukázať, že od posledného určenia výživného došlo pritom k podstatnej zmene pomerov na strane mal. W. nástupom do vyššieho stupňa základnej školy, pretrvávajúcim zhoršeným zdravotným stavom, výdavkami spojenými s mimoškolskou záujmovou činnosťou, teda zmenou odôvodňujúcou zvýšenie výživného.
25. Súd I. inštancie preto správne návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol a odvolací súd jeho vecne správny rozsudok vo veci potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP.
27. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (ktorým bol upravený styk s maloletým), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia miestne príslušnému súdu prvej inštancie.