Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/251/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci žalobcu: W. N., G. M. Č.. XX/A, N., zast. JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova 4 proti žalovaným: 1/ V. R., I.. X.X.XXXX, Z. N., N. XXX, 2/ Y. K., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX, 3/ W. K., I.. XX.X.XXXX, bytom N., O. T., N. X, všetci zastúpení JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Nerudova 14 v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Žalobca W. N. je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie N., obec Košice, N. okres Košice I, parc. registra E evidovaného na mape určeného operátu parc. č. XXX orná pôda o výmere 6546 m2 v podiele zapísané pod B3 na Y. K. v 1/4-ine.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 7.8.2003 žiadal, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie N., obec Košice - N., okres Košice - okolie, parc. registra E, evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXX - orná pôda s výmerou 6.546 m2. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalobca uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 3.2.1984 uzatvorenou medzi Československým štátom

- Národným výborom mesta Košice, zastúpeným Zoologickou záhradou Košice ako kupujúcim a O. R., rod. W.Č., nar. XX.X.XXXX, bytom Kavečany č. XXX ako predávajúcou nadobudol Československý štát právo k parc. č. XXX, kat. územie Kavečany v podiele 1/4 k celku.

3. Pôvodne žalovaná v 2. rade W. K., I.. XX.X.XXXX, bytom M. XXX zomrela dňa XX.X.XXXX. Ako dedičia do úvahy pripadali W.. W. K., Mgr. W. Z., rod. K. a Y. K., nar. X.X.XXXX. V zmysle Osvedčenia o dedičstve 10D/567/2013 zo dňa 3.4.2014 bolo zistené, že Y. K. nadobudol parcelu reg. E zapísanú na LV č. XXXX, parc. č. XXX orná pôda vo výmere 6546 m2 pod B3 v podiele 1/4 - ina z celku na meno poručiteľky v zodpovedajúcej výmere 1.636,5 m2.

4. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 29.5.2012.

5. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali žalovaní odvolanie.

6. Krajský súd v Košiciach uznesením pod sp. zn. 6Co/243/2012 zo dňa 21.1.2014 a rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 16.9.2014 tak, že určil, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katast. územie N., obce Košice - N. okresu Košice I parcely registra E evidovaného na mape určeného operátu parcely č. XXX, orná pôda s výmerou 6546 m2 v podieloch zapísaných pod B2 na V. R. v 1/8-ine a pod B4 na W. K. v 1/8-ine. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca i žalovaný v 1. a 3. rade.

9. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 9Co 355/2015 zo dňa 1.6.2016 potvrdil rozsudok vo vyhovujúcej časti. Zrušil rozsudok v zamietavej časti a v rozsahu zrušenie vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst. XXXX/XXXX/XX-Q. zo dňa 4.1.1985 vyvlastnil Československý štát zastúpený Odborom výstavby ako stavebný úrad I. stupňa na základe žiadosti ZOO Košice zvyšnú časť parc. č. XXX - orná pôda o výmere 6.546 m2, kat. územie Košice - N. v podiele 3/4 k celku za účelom realizácie stavby: Zoologická záhrada Košice. Predmetná časť parcely bola pred vyvlastnením v spoluvlastníctve W. I., rod. S. v podiele 1/2 k celku a W. M., rod. W.Č. v podiele 1/4 k celku.

11. Na základe hore uvedenej kúpnej zmluvy a vyvlastňovacieho rozhodnutia Československý štát nadobudol vlastnícke právo k celej parcele č. XXX, kat. územie N..

12. V zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov prešla zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade Košice na žalobcu. V zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národným výborom, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obce podľa zák. č. 518/1990 Zb. prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce (žalobcu) na území ktorej sa nachádzajú. V súlade s citovaným ustanovením zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, prešlo na žalobcu vlastnícke právo k spornej parcele ku dňu účinnosti zákona t.j. k 1.5.1991 nadobudol žalobca priamo zo zákona vlastnícke právo k spornej parcele. V súlade s § 14 citovaného zákona bol medzi Zoologickou záhradou Košice - N. ako odovzdávajúcim a žalobcom ako preberajúcim spísaný dňa 23.8.1993 delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí majetku plniaci evidenčný charakter.

13. V súčasnosti sporná parcela vedená v KN na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 6.546 m2, kat. územie N..

14. Podľa výpisu z LV č. XXXX boli ku dňu podania žaloby na základe dohody o vyrovnaní dedičských podielov N XXX/XX, I. XXX/XX, zapísanej zápisom Z - XXXX/XX, pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX v katastri nehnuteľností nesprávne ako podieloví spoluvlastníci parcely č. XXX, kat. územie N. vedení žalovaná v l. rade, žalovaná v 3. rade, obe v podiele 1/8 k celku. Na základe Rozhodnutia D XXX/XX- XX, zapísaného v katastri nehnuteľností zápisom Z XXXX/XX, pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX bol ako podielový spoluvlastník parcely č. XXX vedený žalovaný v 2. rade v podiele 1/4 k celku.

15. Ako vlastník zvyšného spoluvlastníckeho podielu k parcele č. XXX vo veľkosti 1/2 k celku je v katastri nehnuteľností vedený žalobca. Spoluvlastnícke právo žalobcu bolo v katastri zapísané na základe vyššie uvedeného Vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst XXXX/XXXX/XX-Q. zo dňa 4.1.1985 a delimitačného protokolu zo dňa 23.8.1993, zápisom Z - XXX/XX pod položkou výkazu zmien č. XX/XX. Príslušný katastrálny úrad nevykonal zápis vlastníckeho práva na žalobcu k celej spornej parcele z dôvodu, že v katastri nehnuteľností boli už ako spoluvlastníci zapísaní dedičia pôvodných spoluvlastníkov spornej parcely, t.j. ako vlastníčka nebola zapísaná O. R. od ktorej bol odkúpený spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/4 k celku a ani W. M., rod. W., ktorej bol vyvlastnený podiel 1/4 k celku, ale ako spoluvlastníci boli ich dedičia, žalovaní v 1. až 3. rade. Katastrálny úrad, preto iba zapísal žalobcovo spoluvlastnícke právo k podielu vyvlastneného W. I., rod. S..

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vlastníkom celej spornej parcely je žalobca a teda časť spornej parcely nemohla byť predmetom konania o dedičstve, t.j. dohoda o vyrovnaní dedičských podielov N XXX/XX, Nz XXX/XX a rozhodnutie X. XXX/XX - XX na základe ktorých sa uskutočnil zápis

spoluvlastníckeho práva žalovaných v 1. až 3. rade v KN sú neplatné a nemohli byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalovaných.

17. Nakoľko žalobca nie je zapísaný ako vlastník spornej parcely v evidencii nehnuteľností vedenej príslušným katastrálnym úradom, nemôže riadne vykonávať svoje vlastnícke právo a jeho právne postavenie vlastníka je tým neisté. Žalobca má preto naliehavý právny záujem na zapísanie svojho vlastníckeho práva k spornej parcele v katastri nehnuteľnosti, t.j. má teda naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k spornej parcele na základe žaloby.

18. Právny zástupca žalobcu okrem iného uviedol, že žalobca je zapísaný už ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti pod B1 v podiele 1/2 titulom prechodu do majetku Mesta podľa zák. č. 138/91 Zb. k 1.5.1991, predmetom konania sú podiely evidované na žalovaného v 1. rade V. R. pod B2 v 1/8, na žalovanú v 2. rade W. K. pod B3 v 1/4 a na žalovanú v 3. rade W. K. pod B4 v 1/8 z celku. Zákonným spôsobom, platne a účinne nadobudol štát predmetnú nehnuteľnosť kúpou a vyvlastnením a po ňom zo zákona č. 138/1991 Zb. žalobca. V prípade iného záveru súdu je preukázané prinajmenšom vydržanie vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z 3.2.1984 a vyvlastnením z 4.1.1985 držbou štátu po ktorej pokračoval dobromyseľne žalobca od 1.5.1991 s uplynutím 10 ročnej vydržacej doby ku dňu 4.1.1995. Podmienky vydržania by boli splnené aj od 1.5.1991 do 1.5.2001 priamo žalobcom.

19. Žalovaný v 1. a 3. rade prostredníctvom právnej zástupkyne písomným podaním doručeným súdu 9.12.2003 uviedol, že žalovaný na základe dedičského konania z roku 1988 sa stal právoplatným dedičom predmetnej parcely. Žalobca sa neprihlásil do tohto konania a ani neurobil príslušné právne kroky na potvrdenie svojho práva od roku 1984.

20. V priebehu konania žalovaná v 2. rade W. I. zomrela dňa XX.XX.XXXX.

21. Z pripojeného Osvedčenia o dedičstve 19D/542/2004, Dnot 7/2005 zo dňa 12.10.2006 bolo zistené, že dedičmi zo zákona v prvej dedičskej skupine boli Z. T. dcéra poručiteľky, W. K. dcéra poručiteľky, X. X., dcéra poručiteľky. Následne nehnuteľnosti nadobudol Y. K., I.. X.X.XXXX. Z uvedeného dôvodu, preto súd pokračoval s Y. K. ako žalovaným v 2. rade.

22. Z pripojeného rozhodnutia - vyvlastnenie nehnuteľnosti č. Výst. XXXX/XXXX/XX-Q. zo dňa 4.1.1985 bolo zistené, že sa vyvlastnila parc. č. XXX, ktorá v čase vyvlastnenia patrila v 1 z celku W. I. a 1/4 z celku M. W., rod. W., vyvlastnenie viacerých nehnuteľností okrem iného aj parc. č. XXX bolo vykonané verejnou vyhláškou na základe žiadosti ZOO Košice zo dňa 30.10.1984 o vyvlastnení nehnuteľnosti v kat. území Košice - N. pre realizáciu stavby: Zoologická záhrada Košice po vykonanom ústnom pojednávaní dňa 20.12.1984. Odbor výstavby ObNV Košice I ako stavebný úrad prvého stupňa rozhodol tak, že žiadosti vyhovel a vyvlastnil v prospech Československého štátu v správe ZOO Košice predmetné parcely uvedené vo vyvlastňovacom rozhodnutí.

23. V čase vyvlastnenia spoluvlastníčka parc. č. XXX v pomere 1/4 k celku M. W. dňa 30.6.1981 zomrela. V zmysle dedičského rozhodnutia č. D 1089/81 zo dňa 24.11.1981 bolo prejednané dedičstvo a schválená dedičská dohoda. V uvedenom rozhodnutí však nebola prejednaná parcela č. XXX, kat. územie N.. Parcela č. XXX kat. územie N. bola prejednaná až v rozhodnutí č. D 431/86, t.j. po vyvlastnení.

24. Žalovaný v 1. rade bol zapísaný ako vlastníkom parc. č. XXX v pomere 1/4 k celku na základe rozhodnutia D 53/88 zo dňa 19.5.1988 v dedičskom konaní po poručiteľke O. R..

25. Predmetom konania ostalo určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pozemku parcely č. XXX, orná pôda o výmere 6546 m2, katast. územie Košice - N., zapísané Správou katastra Košice na LV č. XXXX, v podiele zapísaný pod B3 na Y. K. v 1/4-ine.

26. Podľa ust. § 80, písm. c/ zák. č. 99/63 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

27. Podľa ust. § 1 zák. č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národným výborom na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, tento

zákon upravuje prechod zakladateľskej funkcie národných výborov voči štátnym podnikom založeným národnými výbormi a zriaďovateľskej funkcie národných výborov voči organizáciám alebo zariadeniam zriadeným národnými výbormi na obce, ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy.

28. Podľa ust, § 3 ods. 1) vyššie citovaného zákona, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené národnými výbormi, ich zariadenia a zariadenia vnútornej správy národných výborov (ďalej len organizácie") prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácia sídlo, s výnimkou organizácií uvedených v odsekoch 2 a 3.

29. Podľa ust. § 2 ods. 3) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody.

30. Podľa § 14 ods. 1) vyššie citovaného zákona, o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

31. Podľa § 133 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( v znení platnom do 30.6.1988 ), osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

32. Podľa ust. 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

33. Podľa ust. § 134 ods. 3) OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

34. Podľa ust. §129 ods. 1) OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

35. Podľa ust. § 130 ods. 1) OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

36. Podľa ust. § 868 účinného od 1.1.1992, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

37. Z obsahu žaloby vyplynulo, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva len k podielom zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie N. pod B2, B3 a B4 ku ktorým nie je žalobca vedený tak, ako bol v pôvodnom návrhu. Naďalej sa teda domáha, že navrhovateľ je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie N., obce Košice - Kavečany, okresu Košice I, parc. registra E, evidované na mape určeného operátu parc. č. XXX, orná pôda s výmerou 6546 m2 v podieloch zapísaných pod B2 na V. R. v 1/8-ine, pod B3 na Y. K. v 1/4-ine, pod B4 na W. K. v 1/8-ine.

38. Podľa ust. § 868 účinného od 1.1.1992, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

39. Ide o všeobecné prechodné ustanovenie vychádzajúce zo zásady nepravej spätnej pôsobnosti. Z dôvodov ochrany nadobudnutých práv je zásadne neprípustné, aby sa podľa nových ustanovení posudzoval vznik právnych vzťahov, ktoré vznikli za platnosti doterajšieho práva. Či tu právny vzťah je

a aký, u právnych vzťahov vzniknutých pred 1. januárom 1992 sa posudzuje podľa doterajšieho práva. Podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky, ktoré vznikli pred účinnosťou novely. Právne vzťahy vzniknuté podľa doterajších predpisov je však už nutné posudzovať podľa tých ustanovení novely, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom najbližšie.

40. Vlastnícke právo k veci možno v zmysle platných právnych predpisov nadobudnúť viacerými spôsobmi a to kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

41. Jedným z nich je vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dochádza pri splnení zákonom stanovených podmienok, ktorými sú: spôsobilosť predmetu vydržania, držba musí byť oprávnená, držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby.

42. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi tieto veci patria. Skutočnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. Naplnenie obsahu dobrej viery nemôže preto postačovať presvedčenie držiteľa, že vec mu patrí. Toto tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa reálne dá usúdiť, že presvedčenie držiteľa po celú vydržaciu dobu bolo dôvodné.

43. Rozlišovacím kritériom medzi oprávneným a neoprávneným držiteľom je dobrá viera, resp. jej nedostatok. Existencia dobrej viery v práve sa neskúma subjektívne ale objektívne. To nepochybne vyplýva aj z citovaného zákonného ustanovenia § 130 ods. 1 OZ, ktorý požaduje, aby oprávnený držiteľ bol v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Dobrá viera tiež predpokladá vedomie držiteľa, že nadobudnutím držby nespôsobil bezprávie druhému. Držiteľ musí byť v dobrej viere nielen v okamihu, kedy sa stal držiteľom veci, ale po celú vydržaciu dobu. Držiteľ prestáva byť oprávneným držiteľom ako náhle sa dozvedel, alebo vzhľadom na okolnosti sa musel dozvedieť, že nie je vlastníkom držanej vec a stáva sa preto držiteľom neoprávneným.

44. Podľa § 132a ods. 1 v znení platnom do 31.12.1991 kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má, pokiaľ nie je ustanovené inak, obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že oprávneným držiteľom mohol byť ktokoľvek, tak fyzické ako právnické osoby, teda aj štát.

45. Právna úprava vydržania pred 1.1.1992, t.j. pred účinnosťou zákona č. 509/91 Zb. zásadne neumožňovala vydržanie právnickou osobou, lebo táto právnická osoba nebola spôsobilým subjektom vydržateľa. Podľa § 132a ods. 1 v znení platnom do 31.12.1991 sa právnická osoba mohla stať oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jej vec patrí. Zákon výslovne žiaden subjekt práva z držby nevylučoval, ale napriek tomu oprávnená držba právnickej osoby nemohla vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vydržania s ohľadom na znenie § 135a v znení platnom do 31.12.1991. Až na základe zrovnoprávnenia všetkých foriem vlastníctva a subjektov občianskoprávnych vzťahov je možné dospieť k záveru, že právnická osoba sa stala za účinnosti platného v zmysle § 134 ods. 1 spôsobilým subjektom vydržania. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc 1.1.1992 stane právnická osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe po dobu 10 rokov a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992, lebo do vydržacej doby treba započítať aj dobu oprávnenej držby vykonávanej pred týmto dňom.

46. V roku 1984 vstúpil štát do držby predmetného pozemku o čom svedčí, že pozemok bol oplotený a užívaný socialistickou organizáciou - ZOO pre účely jej výstavby. Skutočnosť, že štát užíval pozemok takým spôsobom, že ním nakladal ako vlastník - oplotil ho, vystaval zariadenie pre zvieratá a pod. svedčí tomu, že bol v dobrej viere o tom, že mu daný pozemok patrí.

47. Dobrá viera žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu nebola ničím spochybnená, resp. prerušená nejakými objektívnymi okolnosťami preukazujúcimi, že žalobca resp. jeho právny predchodca stratil svoje presvedčenie, že vec im patrí a teda ich presvedčenie považoval súd za celú vydržaciu dobu za dôvodné.

48. V ďalšom časť parcely č. XXX v pomere 1/4 k celku po W. M. na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. XXXX/XXXX/XX-Q. zo dňa 4.1.1985 žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v pomere 1/4 k celku.

49. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase vydania rozhodnutia dňa 4.1.1985 bola W. M. mŕtva, nakoľko táto zomrela dňa XX.XX.XXXX. Žalobca nepreukázal a ani nemohol preukázať z týchto dôvodov doručenie vyvlastňovacieho rozhodnutia W. M.. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníkmi vyvlastňovacieho konania neboli ani právni nástupcovia po W. M. a predmetné rozhodnutie nebolo doručené právnym nástupcom po zomrelej W. M.. Takéto rozhodnutie preto nemôže mať dopad na zmenu vlastníckeho režimu k spornej nehnuteľnosti v časti tohto spoluvlastníckeho podielu po W. M. a keďže je zrejmé, že nemohli nadobudnúť ani právoplatnosť a vykonateľnosť, ide o rozhodnutie, ktoré je nulitným právnym aktom.

50. Pokiaľ teda príslušný orgán štátnej správy vykonávajúci vyvlastnenie, toto vyvlastnenie nevykonal s vlastníkom a vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom vyvlastnenia patrila inému subjektu, nemohli nastať právne účinky, ktoré právna úprava s vyvlastnením spája.

51. V ďalšom časť parcely č. XXX v pomere 1/4 k celku po W. I. je súd toho názoru, že žalobca nadobudol vlastnícke právo na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. XXXX/XXXX/XX-Q. zo dňa 4.1.1985.

52. K vyvlastňovaciemu rozhodnutiu súd uvádza nasledovné: vyvlastňovacie rozhodnutie má charakter verejnej listiny, nakoľko nie je pochybné, že bolo vydané príslušným štátnym orgánom v medziach jeho právomoci a teda v prípade hodnotenia tohto listinného dôkazu je nevyhnutné vychádzať z prezumpcie jeho pravdivosti a správnosti.

53. Vzhľadom k tomu, že vyvlastňovacie rozhodnutie ako verejná listina osvedčuje správnosť údajov v ňom uvedených alebo z neho vyplývajúcich pokiaľ nie je dokázaný opak. Z tohto dôvodu vyvlastňovacie rozhodnutie opatrené doložkou o právoplatnosti a vykonateľnosti taktiež dokazuje, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v súlade s príslušnými v danom období platnými právnymi predpismi, teda osvedčuje, že bolo doručené spôsobom v súlade s príslušnými správnymi predpismi všetkým účastníkom konania.

54. Skutočnosť, že vo vyvlastňovacom spise sa po viac ako 28 rokoch od vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia a od nadobudnutia jeho právoplatnosti nenachádza niektorá doručenka ešte neznamená, že vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a to obzvlášť v prípade, keď dlhú dobu vôbec nebolo jasné, kde sa vlastne vyvlastňovací spis nachádza, komu bol zapožičaný, v akom stave bol vrátený a teda o jeho úplnosti po viac ako 28 rokoch od nadobudnutia právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia sú na mieste dôvodné pochybnosti.

55. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 2.3.2005 sp. zn. 22 Cdo 1400/2004, v ktorom Najvyšší súd ČR vyslovil názor, že v sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodnej skutočnosti podstatne prekračuje i vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné, nie je na mieste extenzívnym spôsobom spochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými rokmi založili právne vzťahy, čo platí rovnako pri spochybňovaní správnosti správneho rozhodnutia vrátane správnosti postupu správneho orgánu v konaní, ktoré jeho rozhodnutiu predchádzalo, preto pokiaľ niekto tvrdí, že sa určité veci v dávnej dobe neuskutočnili obvyklým, či úradným postupom, je dôkazné bremeno o tom, že v danom prípade tomu tak nebolo na ňom (obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.11.2005 sp. zn. 22 Cdo 2384/2005).

56. Podľa ust. § 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal a ak nie je dokázaný opak, je pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

57. Medzi účastníkmi je nesporné, že predmetom vyvlastňovacieho konania bola nehnuteľnosť špecifikovaná vo vyvlastňovacom rozhodnutí č. Výst. XXXX/XXXX/XX-Q., rovnako tak medzi účastníkmi bolo nesporné, že najneskôr nadobudnutím právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia prevzal

túto nehnuteľnosť právny predchodca žalobcu, tak že najneskôr nadobudnutím právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia prestali túto nehnuteľnosť pôvodní vlastníci užívať a tento stav trvá aj v súčasnosti, nakoľko dnes užíva túto nehnuteľnosť výlučne žalobca.

58. Z obsahu vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti ako celku prešlo na právneho predchodcu žalobcu, t.j. na Československý štát dňom právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia a to bez ohľadu na to, či táto zmena bola premietnutá do evidencie nehnuteľnosti.

59. Pokiaľ by žalovaní tvrdili, že vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu ich právneho predchodcu z rôznych dôvodov nemohlo dôjsť k vyvlastneniu, v danom prípade by sa jednalo o prevzatie tohto spoluvlastníckeho podielu štátom bez právneho dôvodu, čo je jeden z reštitučných dôvodov podľa ust. § 6 ods. 1, písm. p/ zák. č. 229/91 Zb. a ust. § 3 ods. 1, písm. o/ zák. č. 503/2003 Z.z.

60. Podľa ust. § 6 ods. 1, písm. p/ zák. č. 229/91 Zb. oprávneným osobám sa vydávajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

61. Podľa ust. § 3 ods. 1, písm. o/ zák. č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

62. Prechod vlastníckeho práva na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu mal viacero podôb medzi ktoré môžeme subsumovať nie len nadobudnutie vlastníckeho práva štátom alebo inou právnickou osobou premietnuté aj do pozemkovej knihy ale aj faktické prevzatie nehnuteľnosti štátom, keď vlastník veci nebol postupom štátu síce formálne pozbavený svojho vlastníckeho práva, bola mu však odňatá možnosť vec držať, užívať ju a používať jej plody, teda aj prípad, keď štát prevzal nehnuteľnosť na základe právoplatného správneho aktu, ktorým však formálne nedošlo k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu formálnych vád.

63. Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobcu prevzal držbu predmetnej nehnuteľnosti najneskôr v roku 1984 v dobrej viere, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, túto nehnuteľnosť v dobrej viere užíval ako vlastnú v období pred 1.1.1992, 6 rokov jeho vlastnícke právo v tomto období nebolo nikdy spochybnené a následne po 1.1.1992 po započítaní oprávnenej držby 4 rokov splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

64. V prípade, že by sa nadriadený súd nestotožnil s názorom prvostupňového súdu ohľadne 10 ročnej vydržacej lehoty pred 1.1.1992 súd uvádza nasledovné:

65. Z dôvodu prechodu veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy, alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je zrejmé, že majetok pôvodne Slovenskej republiky t.j. sporný pozemok parc. č. XXX prešiel do vlastníctva žalobcu dňom účinnosti zák. č. 138/1991 Zb. t.j. k 1.5.1991 o čom svedčí aj predložený delimitačný protokol. To znamená, že žalobca svoje vlastníctvo nadobudol priamo zo zákona a nemusel mať ani vedomosť o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva svojho predchodcu. Pre účely posúdenia vydržania daného pozemku je nutné konštatovať, že konkrétne žalobca vstúpil do dobromyseľnej držby na základe iných skutkových okolností než jeho právny predchodca a to dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 138/1991 Zb. t.j. 1.5.1991, kedy svoju dobromyseľnosť odvodzoval od citovaného zákona ako titul vstupu do držby. Existencia alebo neexistencia dobromyseľnosti sa totiž odvíja od skutočnosti na základe ktorých sa účastník, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva získal vec držby - svojej faktickej moci t.j., či sa so zreteľom na všetky okolnosti domnieval, že vec mu vlastnícky patrí a nakladal s ňou ako s vecou vlastnou. Žalobca teda vstúpil do držby dňa 1.5.1991 a po uplynutí 10 ročnej vydržacej lehoty k 1.5.2001 sa stal vlastníkom predmetného pozemku, nakoľko tento pozemok nerušene držal, užíval, nakladal s ním ako so svojim vlastníctvom po celý tento čas.

66. Vychádzajúc z ust. § 80, písm. c/ O.s.p. určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je, alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. V zmysle platnej právnej judikatúry má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník danej nehnuteľnosti, pretože rozsudok súdu potom môže byť podkladom pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností.

67. Podľa názoru súdu žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v zmysle § 80, písm. c/ O.s.p., nakoľko tak v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu na príslušnom liste vlastníctva je ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti vedení práve žalovaný v II. rade a teda právne postavenie žalobcu je neisté, pretože zmenu zápisu vlastníckeho práva bez rozhodnutia súdu nie je možné vykonať.

68. Vzhľadom na všetky vyššie citované skutočnosti s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v časti o určenie spoluvlastníckeho pod B3 na Y. K. v podiele 1/4 na nehnuteľnosti zapísanej LV č. XXXX je dôvodná nakoľko vyvlastňovacie rozhodnutie týkajúce sa právneho predchodcu žalovaného v 2. rade je platné a žalobe vyhovel. V prípade ak by vyvlastňovacie rozhodnutie platné nebolo došlo vydržaniu.

69. Súd doplnil dokazovanie a požiadal archív Mesta Košíc o zaslanie vyvlastňovacieho spisu vedeného pod sp. zn. Výst. XXX/XXXX/XX-Q. bývalého ObNV Košice I odbor výstavby územného plánu a architektúry. Z pripojených listinných dôkazov, t.j. z vyvlastňovacieho spisu bolo zistené, že vyvlastňujúci orgán nekonal proti mŕtvym, mal vedomosť o ich úmrtí o tých, ktorý boli vedení ako vlastníci a keďže sa nepodarilo preukázať právne nástupníctvo u všetkých, ustanovil im správny orgán zákonným spôsobom opatrovníka a následne aj došlo k vyveseniu písomností na úradnú tabuľu. Správny orgán teda konal v zmysle verejnej vyhlášky a v zmysle zákona. 70. Vzhľadom na vyššie citované skutočnosti s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu o určenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v podiele pod B3 na Y. K. v 1/4-ine je dôvodná a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorým rešpektoval jeho právny názor.

71. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

73. V danom prípade bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.