Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cpr/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobkyne: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., L. XX/X, zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, so sídlom v Bojniciach, Opatovská cesta 4, IČO: 31 625 657, zastúpeného advokátskou kanceláriou smith§smith legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panenská 24, IČO: 36 360 341, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 8.12.2014, dané žalobkyni zo strany žalovaného, j e n e p l a t n é a pracovný pomer žalobkyne so žalovaným naďalej trvá.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 25.206,60 eur brutto do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovanému domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 8.12.2014, ktoré jej bolo dané zo strany žalovaného, je neplatné a pracovný pomer žalobkyne so žalovaným naďalej trvá. Súčasne sa domáhala aj zaplatenia náhrady mzdy vo výške 1.172,40 eur mesačne od 15.12.2014 do dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobu zdôvodnila tým, že dňa 27.10.2014 bola prizvaná na stretnutie s personálnym vedúcim žalovaného PhDr. L., riaditeľkou úseku riadenia ľudských zdrojov a kvality žalovaného Ing. E., riaditeľom divízie distribúcie žalovaného RNDr. Z. a vedúcou skladu žalovaného p. M., kde s ňou bol prerokovaný obsah pre ňu anonymnej sťažnosti dvoch jej podriadených zamestnankýň zo dňa 17.10.2014. Sťažnosť obsahovala ničím nepodložené tvrdenia, ku ktorým sa vyjadrila. Na tomto stretnutí jej bolo oznámené, že z rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného má dôjsť k jej preradeniu na iný druh práce alebo k skončeniu pracovného pomeru s ňou. Od 27.10. do 28.10.2014 žalovaný realizoval dotazníkový prieskum označený ako „Celková spokojnosť zamestnancov v sklade ODS BOJNICE“, kde ona pracuje ako vedúca zmeny. Uvedený dotazník vyplnilo 81 zamestnancov. Z jeho vyhodnotenia vyplynulo, že 70% respondentov je spokojných s prácou, ktorú vykonáva; 91% je spokojných s očakávaniami nadriadeného; 96% respondentov je spokojných so spôsobom vedenia tímu nadriadeným a tiež so spôsobom komunikácie s nadriadeným; 93% zamestnancov uviedlo, že sa nestretli s neoprávnenými pokusmi nájsť chybu v ich práci, ani s prideľovaním úloh, ktoré im nepatria, ani s vystavovaním nezvládnuteľnej pracovnej záťaže a ani s ponižovaním a zosmiešňovaním v súvislosti s prácou. V žalobe žalobkyňa tiež uviedla, že 13.11.2014 jej žalovaný uložil povinnosť podrobiť sa na pracovisku

psychologickému testu a pohovoru s psychologičkou PhDr. B. O., PhD. napriek tomu, že takýto postup nemá oporu vo vnútornom predpise žalovaného. PhDr. O., PhD. dňa 20.11.2014 vypracovala analýzu mobbingu a bossingu a vyhodnotila dotazník štýlu riadenia, ako aj štandardizovaný pohovor s ňou - žalobkyňou. Dotazník spokojnosti zamestnancov, ktorý slúžil ako podklad pre analýzu, vyplnilo 26 zamestnancov a z výsledkov vyplýva, že údajne cca 50% zamestnancov nie je spokojných s atmosférou na pracovisku a prístupom nadriadeného. Dôvody nespokojnosti zamestnancov žalovaného jej neboli ničím špecifikované. V súvislosti s tým žalobkyňa uviedla, že bola vedúcim zamestnancom žalovaného, ktorému bolo podriadených cca 30 zamestnancov. Súčasťou jej práce bolo určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny a navrhovať zmeny v personálnom obsadení svojej pracovnej zmeny, čím nepriamo vplývala aj na odmeňovanie jej podriadených zamestnancov. Je pochopiteľné, že sa ako vedúci zamestnanec dostávala do konfliktu medzi záujmami žalovaného a osobnými záujmami jej podriadených zamestnancov. Zladiť osobné záujmy podriadených zamestnancov a záujmy žalovaného nebolo vždy možné, a preto nespokojnosť niektorých zamestnancov bola pochopiteľná a nesvedčí o nesprávnom výkone dohodnutého druhu práce z jej strany, ani o jej nedostatkoch pri riadení na vedúcej pozícii, ani o žiadnom porušení pracovnej disciplíny. Na základe výsledkov testovania zo dňa 13.11.2014 jej bolo na stretnutí dňa 24.11.2014, za účasti generálneho riaditeľa žalovaného RNDr. B., T.. E., PhDr. L., RNDr. Z., p. M.j a interného právnika žalovaného, oznámené, že na základe posudku PhDr. O., PhD. nie je ďalej spôsobilá vykonávať prácu vedúcej zmeny a bude preradená na inú prácu - pozíciu pracovníka oddelenia reklamácií. Na tomto stretnutí oznámila, že s preradením na inú prácu nesúhlasí a listom zo dňa 3.12.2014 sa k tomuto vyjadrila aj písomne. Dňa 8.12.2014 jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Ako dôvod tohto skončenia žalovaný uviedol, že jej konanie ako vedúceho zamestnanca je porušením povinností vedúceho zamestnanca podľa § 82 písm. b) a d) Zákonníka práce a konaním v rozpore s ust. § 13 Zákonníka práce a zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou. Uviedol, že svojím nevhodným správaním popísaným v sťažnosti zo dňa 17.10.2014, ako aj zistením na základe analýzy mobbingu a bossingu sa mala dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dňa 15.12.2014 bolo žalovanému doručené oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní, kde žalovanému zároveň oznámila, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 8.12.2014 považuje za neplatné. Žalovaný listom zo dňa 9.1.2015 oznámil, že pracovný pomer s ňou považuje za skončený platne. V konaní žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru žalovaný nedostatočne vymedzil správanie žalobkyne, v ktorom videl závažné porušenie jej pracovnej disciplíny, v dôsledku čoho objektívne nemohla v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru vedieť, akého konkrétneho nevhodného správania sa údajne dopustila, čo má za následok, že správanie, ktoré žalovaný klasifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny z jej strany, môže byť ľahko zameniteľné s iným porušením pracovnej disciplíny, ktoré by malo intenzitu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny alebo so správaním, ktoré ani nie je porušením pracovnej disciplíny. Podľa jej názoru žalovaný ani dostatočne nešpecifikoval, kedy konkrétne sa takéhoto správania mala dopustiť, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z pohľadu zistenia, či bola dodržaná jednoročná lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa okrem toho tiež uviedla, že analýzou mobbingu a bossingu, vypracovanou PhDr. O., PhD. na základe skúmania sociálnej klímy a vyhodnotenia anonymných dotazníkov, nebolo a ani nemohlo dôjsť k preukázaniu toho, že sa dopustila mobbingu a bossingu voči jej podriadeným zamestnancom, a teda ani k preukázaniu, že závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu. Žalobkyňa v konaní poukázala na to, že zo svedeckých výpovedí v konaní bolo vyvrátené, že by vyvíjala sústavný nátlak a vyhrážky voči podriadeným, šikanovala podriadených používaním osobných invektív na ich fyzický vzhľad, nebolo preukázané, že by špehovala a sliedila po zamestnancoch, prípadne zneužívala postavenie vedúceho zamestnanca.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že jeho povinnosťou ako zamestnávateľa je utvárať pracovné podmienky, ktoré jeho zamestnancom umožnia čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí a je jeho povinnosťou robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia jeho zamestnancov. Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a zákon im zabezpečuje okrem iného i ochranu proti diskriminácii v zamestnaní. Uviedol, že v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. (Antidiskriminačný zákon) je obťažovaním také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Jeho povinnosťou preto bolo dôkladne sa zaoberať

sťažnosťou zamestnankýň N. Z. a M. Z. zo dňa 17.10.2014, ktoré sa sťažovali na slovné útoky a šikanu žalobkyne nesúce znaky diskriminácie na základe výzoru a iných osobnostných prvkov, zasahovanie do súkromia podriadených zamestnancov, či iné protiprávne správanie žalobkyne v postavení nadriadeného zamestnanca. Po dôkladnom zvážení sa rozhodol na takéto závažné tvrdenia reagovať oslovením externého odborníka, ktorý nepoznal pracovné prostredie žalovaného a jeho zamestnancov - PhDr. O., PhD.. Žalovaný ďalej uviedol, že podnetom pre ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou nebola sťažnosť zo dňa 17.10.2014, táto viedla len k jeho rozhodnutiu osloviť nezávislého externého odborníka za účelom spracovania externého auditu. Práve výsledok auditu PhDr. O., PhD. bol podnetom, ktorý ho viedol k ukončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou. Výsledky tohto auditu v konaní, rovnako ako aj výpoveď PhDr. O., PhD. neboli spochybnené, a preto ich je potrebné považovať za relevantné a správne. Žalovaný uviedol, že správu z predmetného externého auditu realizovaného PhDr. O., PhD. a jej svedeckú výpoveď považuje za podstatný, relevantný a nosný dôkaz. Obsah výpovedí ostatných svedkov je podľa jeho názoru pre rozhodnutie súdu irelevantný, keďže ide o ich subjektívne vnímanie správania žalobkyne. Uviedol, že nikdy netvrdil, že žalobkyňa šikanovala všetkých svojich podriadených zamestnancov, ale aj v prípade, že by sa dopúšťala šikany čo len jedného z mnohých podriadených zamestnancov, dopúšťala by sa závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný tiež uviedol, že nad rámec svojich zákonných povinností sa pokúsil vyjsť žalobkyni v ústrety a ponúkol jej možnosť zmeny pracovnej pozície zodpovedajúcej jej kvalifikácii a bol ochotný jej umožniť aj koučing, v prípade sebareflexie a prijatia zodpovednosti. Koučing mohol potenciálne viesť k zmene správania žalobkyne a trvalého zachovania a rozvíjania pracovnoprávneho vzťahu medzi ňou a žalovaným; žalobkyňa však sebareflexiu odmietla.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov N. Z., M. Z., T.. M. E., O.. B. O., O.., P.. T. Z., PhD., U. M., Z. M., B. Y., M. P., oboznámením obsahu pracovnej zmluvy žalobkyne so žalovaným, príloh a dodatkov k zmluve, dohody o mzdových podmienkach, popisu pracovnej funkcie žalobkyne, dohody o hmotnej zodpovednosti žalobkyne, osvedčení o absolvovaní kurzov: Manažérske zručnosti riadiacich pracovníkov, Efektívna komunikácia, Príprava na získanie certifikátu v oblasti osobnostného rozvoja a komunikačných kompetencií -EcoC, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 8.12.2014, oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 9.12.2014 a 22.12.2014, vyhodnotenia dotazníka „Celková spokojnosť zamestnancov v sklade ODS Bojnice“, vyhodnotenia dotazníka štýlu riadenia a štandardizovaného rozhovoru s nadriadenou, dotazníka spokojnosti zamestnancov, odporúčania pre firmu na základe šetrenia podozrenia mobbingu na pracovisku, hodnotenia pracovných výsledkov žalobkyne zo dňa 21.10.2014, sťažnosti N. Z. a M. Z. zo dňa 17.10.2014, výpisu z obchodného registra žalovaného, vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 27.4.2015, etického kódexu a pracovného poriadku žalovaného, výpočtu priemerného zárobku žalobkyne za 3. štvrťrok 2014, listu bývalej zamestnankyne žalovaného p. W., dokladov o hľadaní zamestnania žalobkyňou, oznámenia žalovaného zo dňa 7.6.2016, záverečných stanovísk žalobkyne a žalovaného, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Žalobkyňa nastúpila do pracovného pomeru u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1996 na pozíciu „skladníčka - vedúca zmeny“. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2002 bola žalobkyňa zaradená na pozíciu „vedúca zmeny“. Podľa náplne jej pracovnej funkcie žalobkyňa zodpovedala za činnosť pridelenej pracovnej zmeny, koordinovala prácu všetkých jej podriadených zamestnancov skladu na danej zmene. Z predložených osvedčení vyplýva, že žalobkyňa absolvovala kurzy „Manažérske zručnosti riadiacich pracovníkov“, „Efektívna komunikácia“ a „Príprava na získanie certifikátu v oblasti osobnostného rozvoja a komunikačných kompetencií - EcoC“.

5. Z hodnotenia pracovných výsledkov žalobkyne, ktoré vypracovala dňa 21.10.2014 jej priama nadriadená p. U. M., vyplýva, že za 18 odpracovaných rokov mala ako vedúca zmeny 2 priestupky, a to v r. 2002 pri riešení závažných rodinných problémov pozabudla prísť v nedeľu odkódovať sklad a v roku 2003 nepoužila pri práci s tovarom rebrík a stúpila na regál. Z hodnotenia ďalej vyplýva, že žalobkyňa si plnila všetky úlohy a pokyny vedúcej skladu riadne a načas, kvalita jej riadiacej činnosti aj počas extrémnych špičiek bola na profesionálnej úrovni. V roku 2014 zo zmeny žalobkyne ukončila pracovný pomer v sklade jedna osoba - J. I., a to z dôvodu odchodu do zahraničia. V hodnotení je tiež uvedené, že napr. dňa 8.10.2014 bol na pracovisku problém s výpadkom IS Oracle a zmena žalobkyne pracovala od 12.00 hod. do 9.10.2014 do 4.30 hod. Vedúca skladu si po celú pracovnú dobu nevšimla žiadne napätie na zmene, vládla tam veľmi dobrá atmosféra, disciplína a vysoké pracovné nasadenie a zodpovednosť.

6. Dňa 17.10.2014 bola žalovanému doručená sťažnosť zamestnankýň N. Z. a M. Z. - podriadených žalobkyne. N. Z. v sťažnosti uviedla, že sú vystavovaní sústavnému psychickému nátlaku a vyhrážkam zo strany žalobkyne. Osoby, ktoré sa ozvú, sú vystavované šikanovaniu a vyhrážkam o preradení na pozíciu s nižším platom a vyhrážkam, že sa postará a zariadi výpoveď z firmy, čo viackrát aj splnila. Vyštvala viacej podriadených, ktorí nezniesli psychický teror nadriadenej a dali si radšej sami výpoveď z obavy o svoj psychický stav. Uviedla, že žalobkyňa ju šikanuje ponižovaním - výsmechom na fyzický výzor, postavu, účes, make-up: „Ty nemáš doma zrkadlo, pozri sa ako vyzeráš, si vychudnutá, vycucnutá s tými tvojimi vlasmi, no otras“. „Okamžite si zotri ten rúž dole, čo si myslíš, že Ti pristane - určite nie!“, „Čo si prišla ráno rovno z bordelu do roboty, to doma tomu tvojmu nevadí?“. V sťažnosti tiež uviedla, že žalobkyňa špehuje a sliedi, chodí aj na toalety, kde počúva za dverami, sústavne ju kritizuje a hľadá zámienku na útok na jej osobu. Keď kritizuje, nedá si nič vysvetliť, hneď jej skočí do reči a zahriakne ju. Vyhráža sa jej výpoveďou, že sa jej o ňu postará. Povedala jej, že je hnusná, drzá, arogantná krava a za bránou firmy by jej povedala viac. Po pracovnej dobe ju musí neustále čakať a chodiť s ňou domov; ak ju nečaká, na druhá deň ju hreší. Tomuto šikanovaniu je vystavená približne rok, viackrát za deň, niekoľko dní v týždni. M. Z. v sťažnosti uviedla, že za žalobkyňu musí robiť prácu, pretože veľa z nej neovláda, musí dávať pozor a kontrolovať ju, aby všetko bolo tak, ako má byť. Podľa nej často svoju prácu rozdelí medzi druhé; je pravidlom, že ona počas pracovnej doby telefonuje súkromne cez poobednú zmenu, vtedy sa vytratí na dlhší čas.

7. V dňoch 27. - 28.10.2014 bol na pracovisku žalovaného vykonaný prieskum prostredníctvom dotazníka „Celková spokojnosť zamestnancov v sklade ODS Bojnice“. Z predmetného dotazníka vyplýva, že na otázku „Ako ste spokojný/á so spôsobom vedenia Vášho tímu Vašim nadriadeným“ odpovedali len 3 zamestnanci, že sú nespokojní; na otázku „Ste spokojný/á so spôsobom komunikácie na Vašom pracovisku?“ odpovedali 3 zamestnanci, že sú nespokojní; na otázku, či sa zamestnanci stretli v poslednom období s ponižovaním a zosmiešňovaním v súvislosti s prácou zo strany nadriadeného, uviedli 3 zamestnanci, že áno; 6 zamestnancov uviedlo, že sa stretli s neoprávnenými pokusmi nájsť chyby na ich práci za každú cenu. Prieskumu sa zúčastnilo 81 respondentov.

8. Žalovaný následne požiadal o prešetrenie podozrenia mobbingu na pracovisku PhDr. B. O., PhD., riaditeľku Spoločnosti mediátorov Slovenska. Šetrenie sa týkalo pracovnej zmeny žalobkyne. Z jej odporúčaní pre firmu zo dňa 20.11.2014 vyplýva, že z vyhodnotenia dotazníka spokojnosti zamestnancov vyplynulo, že 58% zamestnancov nie je spokojných s prístupom nadriadeného; 50% zamestnancov nie je spokojných s atmosférou na pracovisku; 46% zamestnancov nie je spokojných s informovanosťou; 73% zamestnancov tvrdí, že nadriadený jedná nespravodlivo; 46% zamestnancov si myslí, že oddelenie nie je dobre riadené. PhDr. O., PhD. uviedla prognózy, podľa ktorých: 1. Ak vedúca oddelenia ostane na pracovisku s pôvodným zaradením, situácia bude mať tendenciu sa zhoršovať, podriadení môžu odísť, budú chcieť preradenie do inej prevádzky; 2. Situácia sa navonok nebude meniť, ale vo vnútri budú prebiehať patologické zmeny; 3. Podriadení budú mať tendenciu sa voči nej spájať, čo bude mať latentnú možnosť prerásť do mobbingu; 4. Optimálna situácia nastane preradením vedúcej do inej pracovnej skupiny, v inom zaradení, nie v riadiacej pozícii; 5. Poukázala na možnosť prevzatia zodpovednosti vedúcej za vzniknutú situáciu a vo vlastnom záujme a tiež v záujme spoločnosti formou individuálneho koučingu sa pokúsi o zmeny vo svojom správaní tak, aby sa situácia v jej oddelení upokojila a transformovala sa do pozitívnej sociálnej klímy. Zároveň dala odporúčania aj žalovanému, a to A) odstrániť vnútrofiremné faktory podporujúce mobbing, ktorými sú nízka informovanosť a participácia zamestnancov na chode spoločnosti, neefektívna komunikácia, neadekvátna, nesprávna motivácia a B) informovanosť zamestnancov na všetkých úrovniach formou špeciálnych tréningov a školení.

9. Z vyhodnotenia dotazníka štýlu riadenia a štandardizovaného pohovoru s nadriadenou, vypracovaného PhDr. O., PhD., vyplýva, že u žalobkyne ide o osobnosť s dominantnými črtami riadenia, neregistruje jemné odchýlky medzi krajnými vyjadreniami, vyznačuje sa nízkou schopnosťou tvorivých vzťahov medzi jej podriadenými pracovníkmi, nevníma nutnosť participácie podriadených na celkovom chode prevádzky. Žalobkyňa sa podľa uvedeného vyhodnotenia vyznačuje nízkou flexibilitou v sociálnych vzťahoch, čo transformuje do vlastnej dominancie a skrytej agresivity. Na základe uvedeného a faktu, že do svojej komunikácie s podriadenými importuje negatívne emócie, odporučila, aby žalobkyňa neriadila daný kolektív.

10. Dňa 8.12.2014 žalovaný doručil žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru. Vyplýva z neho, že pracovný pomer so žalobkyňou ukončuje z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorého sa žalobkyňa mala dopustiť porušením základných povinností vedúceho zamestnanca, ako aj povinností pri zaobchádzaní s podriadenými zamestnancami dané v § 13 Zákonníka práce a Antidiskriminačného zákona svojím nevhodným správaním popísaným v sťažnosti zo dňa 17.10.2014, ako aj zisteným na základe Analýzy mobbingu a bossingu vypracovanej PhDr. B. O., PhD.. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru uvádza, že podľa sťažnosti zo 17.10.2014 žalobkyňa vystavuje zamestnancov a) sústavnému psychickému nátlaku a vyhrážkam („Osoby, ktoré sa ozvú sú vystavené šikanovaniu a vyhrážkam o preradení na pozíciu s nižším platom a hlavne vyhrážkam, že sa postará a zariadi výpoveď z firmy, čo viackrát aj splnila.“ „.... Mne sa vyhráža výpoveďou, že sa mi o ňu postará a že ju aj dostanem“); b) šikane používaním osobných invektív na fyzický vzhľad zamestnancov a používaním vulgarizmov („...Povedala mi, že som jedna hnusná, drzá, arogantná krava a za bránou firmy by mi povedala viac“, „Ty nemáš doma zrkadlo, pozri sa, ako vyzeráš, si vychudnutá, vycucnutá s tvojimi ryšavými vlasmi, no otras. Okamžite si zotri ten rúž dole, čo si myslíš, že ti pristane - určite nie! Čo si ráno prišla rovno z bordelu do roboty, to doma tomu tvojmu nevadí?!); c) šikane a zneužívaniu postavenia vedúcej zamestnankyne („...Po pracovnej dobe ju musím neustále čakať a chodiť s ňou domov, a keď ju nečakám na druhý deň ma hreší, ako to, že som ju nečakala. Tak isto reaguje, keď idem do práce autom a nezoberiem ju.“ „...Pridelí mi robotu a vzápätí príde a tvrdí, že tam nemám byť a mám byť inde. Potom mi vyčíta, že klamem, ona ma sem nedala, že som nespoľahlivá a neviem logicky myslieť. Že ma dá proste preč. Keď kritizuje, nedá si nič vysvetliť, hneď mi skočí do reči a zahriakne ma.“). Z okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že toto konanie vedúceho zamestnanca je porušením povinností vedúceho zamestnanca uvedených v § 82 písm. b) a d) Zákonníka práce a konaním v rozpore s § 13 Zákonníka práce a zákona č. 365/2004 Z.z. Antidiskriminačný zákon. Žalobca tu ďalej uviedol, že v záujme zistenia objektívneho stavu oslovil PhDr. B. O., PhD. so žiadosťou o analýzu mobbingu a bossingu na pracovnej zmene žalobkyne, zameranú na zistenie, či na zmene žalobkyne dochádza z jej strany k mobbingu a bossingu voči podriadeným. Žalobca v okamžitom skončení pracovného pomeru uvádza, že z Analýzy a vyhodnotenia Dotazníka štýlu riadenia a štandardizovaného rozhovoru so žalobkyňou bolo zistené, že do svojej komunikácie s podriadenými žalobkyňa importuje negatívne emócie, čo u podriadených vyvoláva pocit neistoty a neadekvátnej sociálnej klímy, jej jednanie na pracovisku považuje za nespravodlivé 73% opýtaných jej podriadených zamestnancov, 58% z nich je nespokojných s prístupom nadriadeného a 50% z nich je nespokojných s atmosférou na pracovisku. Podľa prognóz PhDr. O., PhD. pri zotrvaní žalobkyne na pracovisku na vedúcej pozícii sa situácia na pracovisku bude ďalej zhoršovať a vo vnútri pracovného kolektívu budú prebiehať patologické zmeny. Zo znenia okamžitého skončenia pracovného pomeru ďalej vyplýva, že s výsledkom Analýzy bola žalobkyňa oboznámená dňa 24.11.2014 a bolo jej ponúknuté preradenie na inú, nie riadiacu pozíciu s odporúčaním využitia koučingu zo strany PhDr. O., PhD., čo však žalobkyňa odmietla. Následne jej bola ponúknutá možnosť stretnutia dňa 25.11.2014, na ktorom by jej bola ponúknutá konkrétna pozícia na preradenie; toto stretnutie sa však neuskutočnilo pre dočasnú práceneschopnosť žalobkyne. Dňa 8.12.2014 bola žalobkyni ponúknutá možnosť preradenia na pozíciu expedient príjmu, čo odmietla. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu tohto závažného porušenia pracovnej disciplíny žalovaný žalobkyni oznámil, že s ňou okamžite končí pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.7.1996 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

11. Žalobkyňa listom zo dňa 9.12.2014 žalovanému oznámila, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával a prideľoval jej prácu v zmysle zmluvy. Uvedené žalovanému zopakovala aj listom zo dňa 22.12.2014. Žalobca na to reagoval listom zo dňa 9.1.2015, v ktorom oznámil, že skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou považuje za platné. Žalobkyňa preto dňa 9.2.2015 elektronickou formou podala na súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorá bola doplnená v listinnej podobe v zákonom stanovenej lehote.

12. V konaní žalobkyňa poprela pravdivosť tvrdení uvedených v sťažnosti zo dňa 17.10.2014. V súvislosti so sťažovateľkou N. Z. uviedla, že sťažnosť zrejme napísala preto, že ju upozornila na nedostatky v súvislosti s tým, že dosahovala slabší výkon ako kolegyňa na vedľajšej linke. Uviedla, že ona voči nej nebola zaujatá, dokonca ju preradila na linku, kde sa robilo viac položiek a mohla si tam lepšie zarobiť. Poukázala na to, že ešte v mesiaci august 2014 ju táto kolegyňa oslovila, či sa môže prísť pozrieť ku nej domov na prerobený byt a nasledujúci mesiac ju kontaktovala s tým, či sa môže prísť poradiť s jej manželom ohľadne prerábania bytu. Pokiaľ by ju šikanovala tak, ako to popisuje v sťažnosti, zrejme

by ju nebola navštevovala. V súvislosti so sťažovateľkou M. Z. žalobkyňa uviedla, že táto ju zastupuje počas jej neprítomnosti a ona ju na prácu zaškolila. Poprela, že by M. Z. musela robiť veci za ňu. Žalobkyňa uviedla, že ako vedúca musela upozorňovať zamestnancov na plnenie povinností, náplňou jej práce bolo aj kontrolovať a upozorňovať podriadených, ale nikdy sa voči nim nesprávala zle, v rámci možností sa im snažila vyjsť v ústrety. Poukázala na to, že na pracovisku bol stres kvôli množstvu povinností - bolo tu 6 liniek, na ktorých pracovali len 2 osoby, preto bolo potrebné pracovať v tempe. Úlohou zamestnancov bolo pripraviť, zabaliť a odovzdať zásielky jednotlivým šoférom, čo spôsobovalo časový stres. Žalobkyňa uviedla, že predtým, ako obdržala okamžité skončenie pracovného pomeru, bola predvolaná na vedenie, kde jej generálny riaditeľ žalovaného oznámil, že na základe posudku psychologičky ju preradia na inú prácu, nie na vedúcu pozíciu. Toto ona odmietla, pretože, ak by ponuku prijala, mala by to všetko v osobnom spise a ona sa ničoho z toho, čo jej dávali za vinu, nedopustila. Podľa jej vyjadrenia p. E. z personálneho oddelenia uviedla, že by bola ešte aj možnosť absolvovania osobného koučingu, čo podporil aj RNDr. Z., ale generálny riaditeľ RNDr. B. to odmietol s tým, či nevidia, čo psychologička napísala. Keďže preradenie na inú pracovnú pozíciu odmietla, bolo jej dané okamžité skončenie pracovného pomeru.

13. V konaní žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru žalovaný nedostatočne vymedzil jej správanie, v ktorom videl závažné porušenie jej pracovnej disciplíny, v dôsledku čoho objektívne nemohla v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru vedieť, akého konkrétneho nevhodného správania sa údajne dopustila, čo má za následok, že správanie, ktoré žalovaný klasifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny z jej strany, môže byť ľahko zameniteľné s iným porušením pracovnej disciplíny, ktoré by malo intenzitu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny alebo so správaním, ktoré ani nie je porušením pracovnej disciplíny. Podľa jej názoru žalovaný ani dostatočne nešpecifikoval, kedy konkrétne sa takéhoto správania mala dopustiť, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z pohľadu zistenia, či bola dodržaná jednoročná lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa okrem toho tiež uviedla, že analýzou mobbingu a bossingu, vypracovanou PhDr. O., PhD. na základe skúmania sociálnej klímy a vyhodnotenia anonymných dotazníkov, nebolo a ani nemohlo dôjsť k preukázaniu toho, že sa dopustila mobbingu a bossingu voči jej podriadeným zamestnancom, a teda ani k preukázaniu, že závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu. Žalobkyňa v konaní poukázala na to, že zo svedeckých výpovedí v konaní bolo vyvrátené, že by vyvíjala sústavný nátlak a vyhrážky voči podriadeným, šikanovala podriadených používaním osobných invektív na ich fyzický vzhľad, nebolo preukázané, že by špehovala a sliedila po zamestnancoch, prípadne zneužívala postavenie vedúceho zamestnanca.

14. Zástupca žalovaného RNDr. E. B. v konaní uviedol, že počas trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného sa vyskytovala nespokojnosť s jej osobou zo strany podriadených, ktorá sa týkala organizácie práce na pracovisku, ale jednalo sa aj o jej hrubé správanie. Sťažnosti boli ústne aj písomné, išlo aj o anonymné sťažnosti, tieto riešil jeho priamy podriadený a dali by sa ohraničiť obdobím asi 15 rokov. V konaní tieto sťažnosti nechcel predložiť s odôvodnením, že ide o veľmi osobné veci, ktoré by sa mohli dotknúť aj osobnosti žalobkyne a uviedol, že tieto si ponechá na neskôr. Sťažnosti boli takého charakteru, že správanie žalobkyne neprekročilo určitú mieru, až v roku 2014 bola táto miera prekročená, kedy mali ústne aj písomné sťažnosti na klasický mobbing a bossing žalobkyne. Preto sa obrátili na externú odborníčku, aby tieto skutočnosti preverila nestranným spôsobom. Najskôr bol vykonaný dotazníkový prieskum, do ktorého boli zahrnuté všetky pracovné zmeny v sklade a jeho záver chceli verifikovať prostredníctvom externého pracovníka. Dotazníkový prieskum bol robený anonymne a najväčšia nespokojnosť zamestnancov bola na pracovnej zmene žalobkyne. Záver externého odborníka bol taký, že sa preukázal mobbing a bossing zo strany žalobkyne, že žalobkyňa nemá predpoklady pre výkon vedúcej zmeny. Z toho dôvodu bolo dané odporučenie preradiť ju na inú pracovnú pozíciu, nie však riadiacu. Vzhľadom na dlhoročnú prácu žalobkyne u žalovaného chceli jej umožniť naďalej pracovať v spoločnosti a ponúkli jej inú vhodnú prácu pri expedícii. Žalobkyňa to však odmietla, preto s ňou museli okamžite skončiť pracovný pomer, inak by jej ďalšie zotrvanie v riadiacej pozícii viedlo k rozkladu vzťahov na pracovisku. Zástupca žalovaného poukázal na to, že v súvislosti so žalobkyňou sa nerozhodol na základe sťažnosti, ale na základe stanoviska externého profesionála - psychológa. Podľa jeho informácií je teraz kolektív, ktorý riadila žalobkyňa, pokojný, dosahuje aj lepšie pracovné výsledky.

15. A. Eva Z. uviedla, že si stojí za tým, čo uviedla v sťažnosti voči žalobkyni. Podľa jej vyjadrenia sa jej žalobkyňa stále vyhrážala, že jej zariadi výpoveď, mala strach chodiť do práce, cítila že je na ňu vyvíjaný tlak, žalobkyni nemohol nikto nič povedať, iba ona mal pravdu. Uviedla, že žalobkyňa sa jej vysmievala,

ako vyzerá, že je vychudnutá, nepáčil sa jej napr. rúž, ktorý mala. Uviedla, že z práce kvôli správaniu žalobkyne odišla p. W., ktorá u žalovaného pracovala ešte predtým, než ona nastúpila, a tiež odišla J. I.. Na iné prípady si nespomenula. Vo výpovedi svedkyňa potvrdila, že sa šla pozrieť k žalobkyni, ako má prerobený byt a navštívila ju aj u nej na chate, kedy sa priateľ svedkyne šiel porozprávať s manželom žalobkyne o prerábaní bytu. Správanie žalobkyne voči nej sa zmenilo počas posledného roka a výpoveďou sa jej vyhrážala napr. v súvislosti s pracovnými výkonmi, ktoré však podľa nej nikdy neboli slabé. Potvrdila, že žalobkyňa ju preradila na linku, kde mala lepší príjem, ale podľa jej názoru výška príjmu závisí od jej šikovnosti a výkonu, ktorý podá. Uviedla, že sťažnosť voči žalobkyni odovzdala RNDr. B..

16. Svedkyňa M. Z. v konaní uviedla, že počas pôsobenia žalobkyne u žalovaného pracovala ako kontrolórka, expedient a zástupca vedúcej zmeny. Potvrdila, že napísala voči žalobkyni sťažnosť, v ktorej uviedla len to, že žalobkyňa si riadne neplnila svoje povinnosti, pretože takmer každý deň za ňu musela vykonávať niektoré práce. Uviedla, že žalobkyňa voči nej nepoužívala vyhrážky alebo invektívy, sem-tam ju vyhrešila, ale inak spolu vychádzali dobre. Stávalo sa však, že ak voči niekomu žalobkyňa niečo mala, povedala to na porade pred všetkými a bývalo to aj urážlivým spôsobom. Ako príklad uviedla to, že žalobkyňa v súvislosti s novým účesom kolegyne sa vyjadrila tak, že by za to šla kaderníčku zažalovať. Jednalo sa o p. W., ktorá to nevydržala a dala výpoveď. Svedkyňa uviedla, že sťažnosť písala v čase, keď bola práceneschopná a svedkyňa Z. prišla ku nej domov na návštevu. Podľa nej žalobkyňa bola so svedkyňou Z. veľká kamarátka, ale počas práceneschopnosti svedkyne sa mali povadiť - žalobkyňa svedkyni Z. mala vytknúť, že robí málo položiek a mala jej povedať, že sa jej postará o výpoveď. Podľa svedkyne Z. predtým medzi sebou konflikty nemali žiadne. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, kto odišiel z práce kvôli nezhodám so žalobkyňou. Uviedla, že od odchodu žalobkyne zastáva jej funkciu ona.

17. Z výpovede Ing. M. E., zamestnankyne žalovaného vykonávajúcej prácu na personálnom oddelení ako špecialista pre výbery, vyplynulo, že od nástupu do práce u žalovaného v roku 2009 až do podania sťažnosti zo dňa 17.10.2014 problémy v súvislosti so žalobkyňou nevnímala, ani sťažnosti na správanie žalobkyne. Po obdržaní sťažnosti sa rozhodli vykonať prieskum na pracovisku kvôli zisteniu, či rovnaké pocity majú aj iní zamestnanci v rámci všetkých pracovných zmien. Na základe prieskumu bolo zistené, že na pracovnej zmene žalobkyne bolo vysoké číslo nespokojnosti v súvislosti s komunikáciou nadriadený - podriadený. O tomto výsledku boli informovaní všetci kompetentní a následne sa rozhodli využiť externé služby odborníka, ktorý sa zaoberá danou problematikou. Oslovili PhDr. O., PhD., ktorá vypracovala dotazník pre zamestnancov pracujúcich na zmene žalobkyne zameraný na komunikáciu nadriadený - podriadený, ktorý potvrdil, že žalobkyňa je negatívne vnímaná viacerými zamestnancami. Bolo povedané, že ak situáciu nebudú riešiť, môžu nastať patologické zmeny v celom kolektíve. Dostali odporučenie nenechať žalobkyňu v riadiacej pozícii a odporučiť jej koučing. Žalobkyňa bola oboznámená so závermi prieskumu a bola jej ponúknutá pozícia expedienta príjmu na inej pracovnej zmene. Žalobkyňa odmietla navrhovanú pracovnú pozíciu, aj možnosť koučingu, nepripúšťala, že to, čo bolo zistené dotazníkmi, môže byť pravdivé. Svedkyňa uviedla, že neevidovala žiadne žiadosti o preloženie zamestnancov kvôli problémom so žalobkyňou, k tomuto sa nevedela vyjadriť. Priami nadriadení žalobkyne sa vyjadrovali k jej pracovnému výkonu tak, že tento je veľmi dobrý. Uviedla, že po odchode žalobkyne bola na jej pozíciu vymenovaná M. Z., ktorá ju predtým zastupovala.

18. Svedkyňa PhDr. B. O., PhD. uviedla, že z jej strany nedošlo k diagnostikovaniu osobnosti žalobkyne, pretože bola informovaná, že u žalovaného sa nejaké testy realizovali. Jej úlohou bolo zistiť sociálnu klímu v danom kolektíve, čo robila formou anonymných dotazníkov spokojnosti zamestnancov a vykonala tiež rozhovor so skupinou a tiež so žalobkyňou. Výsledky potom vyhodnotila, dala ich do správy spolu s odporúčaniami. Išlo o zistenia k tomu, čo sa práve na danom pracovisku vyskytovalo; nezisťovala, čo bolo v minulom období. Uviedla, že v súvislosti so žalobkyňou dala odporúčanie, aby nerobila v tej pozícii ako robila, lebo v tom čase to tam nebolo dobré. Dala na zváženie aj možnosť, aby žalovaný so žalobkyňou individuálne pracoval, napr. formou koučingu s tým, že po jeho absolvovaní by sa mohlo prehodnotiť jej pôsobenie v riadiacej pozícii. Uviedla, že ako psychológ si pravdivosť tvrdení z vykonaných rozhovorov neoverovala a dotazníky boli anonymné. Taktiež uviedla, že hodnotila len sociálnu klímu, t.j. vzťahy na pracovisku, čo sú subjektívne pocity, ktoré môžu vyplývať aj z uplatňovania nepopulárnych opatrení zo strany nadriadeného. Uviedla, že v danom momente výsledky na pracovisku vykazovali charakteristické znaky bossingu.

19. Svedok RNDr. T. Z., PhD., zamestnanec žalovaného vykonávajúci prácu ako riaditeľ divízie distribúcie liekov, vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa s jej pracovnou zmenou dosahovala u žalobcu požadované pracovné výsledky, tak kvalitatívne, ako aj kvantitatívne. On osobne nezaznamenal z jej strany nevhodné správanie, resp. šikanu voči ostatným zamestnancom. Uviedol, že ako vedúca bola prísna a vyžadovala disciplínu a poriadok na pracovisku. V súvislosti so žalobkyňou boli riešené nejaké prešľapy týkajúce sa dodržiavania bezpečnosti práce, ale nešlo o sťažnosti na správanie žalobkyne voči ostatným zamestnancom. O niečom takom nevedel až do doby, keď prišla sťažnosť v r. 2014. On sám nebol prizvaný k riešeniu tejto sťažnosti, išlo to všetko mimo neho, bol oboznámený len s výsledkami, rovnako ako žalobkyňa. Uviedol, že žiadnu inú sťažnosť na správanie žalobkyne nezaznamenal. K osobe M. Z. uviedol, že nastúpila na miesto žalobkyne, keďže predtým ju zastupovala. Mnohé veci sa musela učiť a aj sa stále učí; z jeho pohľadu to stále nie je také, ako by si to predstavovali. S vyjadrením v sťažnosti, týkajúcim sa toho, že bolo treba vykonávať prácu namiesto žalobkyne, sa nestotožnil z dôvodu, že po pracovnej stránke voči nej neboli žiadne výhrady. V súvislosti s N. Z. uviedol, že v čase riešenia sťažnosti dosahovala priemerné pracovné výsledky, v súčasnosti je jej výkon nadpriemerný. Svedok tiež uviedol, že nezaznamenal, že by si iní zamestnanci dávali výpoveď kvôli správaniu alebo osobe žalobkyne. Fluktuácia na pracovisku bola podľa neho nízka. V poslednom roku odišli z pracoviska žalobkyne dve osoby, jedna z dôvodu práce v zahraničí a druhá z rodinných dôvodov.

20. Z výpovede U. M., priamej nadriadenej žalobkyne, vyplynulo, že voči žalobkyni žiadne oficiálne sťažnosti ohľadne správania neriešila; vedomosť mala o tom, že žalobkyňa bola raz riešená pre menej závažnú záležitosť v súvislosti s nedodržaním predpisov o bezpečnosti pri práci. Uviedla, že žalobkyňu vnímala ako ráznejšiu osobu. Sťažnosť, ktorá bola na žalobkyňu podaná, ona neriešila; keď sa šetrenie skončilo, nebola ani v práci. Až následne bola oboznámená s tým, že so žalobkyňou bol rozviazaný pracovný pomer. Podľa jej výpovede výsledky na pracovisku, kde pôsobila žalobkyňa, sú rovnaké aj v súčasnosti. Atmosféru na pracovisku žalobkyne nevnímala, nebol na to čas. Osobne nebola svedkom nevhodného správania žalobkyne voči iným zamestnancom. Uviedla, že fluktuácia zamestnancov na pracovisku, kde pôsobila žalobkyňa, bola rovnaká ako na iných zmenách, zamestnanci odchádzali zväčša z dôvodu materskej dovolenky alebo práce v zahraničí a pod.. V súvislosti s p. W. uviedla, že táto už dlhšiu dobu u žalovaného nepracuje a podľa jej vedomostí bola zaradená v inom kolektíve, nie na zmene žalobkyne. Z jej pohľadu si žalobkyňa plnila všetky úlohy, jej pracovná zmena fungovala.

21. Svedkyňa Z. M., zamestnankyňa žalovaného, uviedla, že žalobkyňa bola jej nadriadenou, ona ju rešpektovala, nemala s ňou žiadne konflikty a nevnímala ani to, že by žalobkyňa mala konflikty s inými kolegami. Nevedela o nikom, kto by podal výpoveď kvôli osobe žalobkyne. Uviedla, že si nevšimla, že by žalobkyňa bola zaujatá voči p. Z., dokonca ju preradila na jej žiadosť na inú linku, kde to pre ňu bolo výhodnejšie. Ani od iných kolegov nepočula, že by sa voči nim žalobkyňa mala nevhodne alebo zaujato správať. V súvislosti s prieskumom na pracovisku uviedla, že tento bol zameraný na zistenie spokojnosti zamestnancov s prácou a vedúcim, bol vykonávaný formou anonymných dotazníkov, osobné pohovory sa nevykonávali. Svedkyňa tiež uviedla, že atmosféru strachu v súvislosti s pôsobením žalobkyne na pracovisku nepociťovala. Podľa nej p. Z. za žalobkyňu robila vtedy, keď ona išla na prestávku, alebo niekam odbehla.

22. Svedok B. Y., zamestnanec žalovaného, vo výpovedi uviedol, že na pracovnej zmene žalobkyne pracoval 8 rokov a asi 8 rokov už vykonáva prácu vedúceho zmeny. Počas doby, keď pracoval na zmene žalobkyne, nepostrehol, že by niekoho šikanovala. On s ňou žiadne konflikty nemal a ani sa od iných kolegov nedopočul, že by sa na jej správanie sťažovali. Zo strany žalobkyne nezažil nevhodné poznámky na svoju osobu, resp. oblečenie, účes a pod., ale nepočul to od nej ani na adresu iných. Uviedol, že žalobkyňu vnímal ako autoritatívnu, direktívnu a priamu, čo však k práci vedúceho patrí.

23. Svedkyňa M. P., bývalá zamestnankyňa žalovaného, uviedla, že u žalovaného pracovala do roku 2013 ako expedient v sklade a žalobkyňu vnímala ako priateľskú, ona s ňou nemala žiaden konflikt, ani nevedela o žiadnych konfliktoch v súvislosti s ňou. Taktiež nevnímala, že by na pracovisku bola zlá atmosféra. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa mala nevhodné poznámky na vzhľad zamestnancov, podľa nej na také veci ani nebol popri práci čas. Pripustila, že niekoho mohla „spôsobovať“ ako nadriadená, ale v súvislosti s prácou a nemožno hovoriť o šikane. Ako vedúca musela mať rešpekt, ale svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by zvyšovala hlas alebo kričala na celé pracovisko. Taktiež nemala vedomosť o nikom, kto by odišiel z práce v súvislosti so správaním sa žalobkyne. V súvislosti s osobou N. Z. uviedla, že táto je konfliktnou osobou, ktorá každého, kto prešiel

okolo nej, „spôsobovala“ za to, ako je oblečený a pod.. O žiadnom konflikte medzi ňou a žalobkyňou nevedela. Svedkyňa uviedla, že podľa nej žiadny teror na pracovisku nebol, mohol tam byť stres kvôli charakteru práce, ale nie kvôli nadriadenej. V súvislosti s M. Z. uviedla, že žalobkyňu zastupovala len vtedy, keď išla napr. na večeru. Podľa jej názoru v prípade, že by žalobkyňa bola dlhší čas preč, M. Z. by si na pracovisku sama neporadila.

24. Podľa Pracovného poriadku žalovaného - bod 7.6.2. za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom oprávňujúce zamestnávateľa aj okamžite skončiť pracovný pomer, sa považuje najmä: 1. neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca v práci v rozsahu dvoch pracovných dní, 2. požitie alkoholu alebo omamných látok na pracovisku v pracovnej dobe alebo pred jej začiatkom, zdržiavanie sa na pracovisku pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, 3. fyzické napadnutie iného zamestnanca, 4. odcudzenie alebo úmyselné poškodenie majetku zamestnávateľa, 5. porušenie zásad ochrany obchodného tajomstva, 6. porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách, ktoré zamestnanec získal pri výkone zamestnania. Podľa bodu 7.6.1. pracovného poriadku žalovaného nevhodné slovné napadnutie iného zamestnanca sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny. V bode 7.7. pracovného poriadku je zakotvený aj zákaz diskriminácie s tým, že zamestnanec má právo podať v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sťažnosť na úsek RĽZ a kvality, ktorý zabezpečí vybavenie sťažnosti a bez zbytočného odkladu na sťažnosť odpovie, pričom v prípade preukázania diskriminačného konania zabezpečí vykonanie nápravy.

25. Z predloženého Etického kódexu žalovaného vyplýva, že žalovaný sa zaviazal nepodporovať žiadne formy diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch a odmietol a zakázal akékoľvek prejavy obťažovania a diskriminácie. Zároveň sa tu deklaruje rešpektovanie jednotlivca, tímu a organizácie, v dôsledku čoho žalovaný uvádza, že nepoužíva mobbing ani bossing na pracovisku.

26. Z oznámenia žalovaného zo dňa 7.6.2016 vyplýva, že v období od 8.12.2013 do 8.12.2014 boli na pracovnej zmene žalobkyne ukončené pracovné pomery so J. I. a M. I., a to dohodou na základe žiadosti uvedených zamestnankýň. Iné personálne zmeny na pracovnej zmene žalobkyne neprebehli. Svedkyňa M. v súvislosti s tým uviedla, že J. I. ukončila pracovný pomer z dôvodu odchodu za prácou do zahraničia a M. I. odišla z dôvodu, že jej nevyhovovala zmennosť, keďže sa vrátila po materskej dovolenke a mala dve malé deti.

27. Z listu predloženého zástupcom žalovaného, ktorý nie je datovaný a podpísaný je bývalou zamestnankyňou „W.“ vyplýva, že pisateľka sa ním vyjadruje k správaniu žalobkyne, ktorá bola jej vedúcou v sklade. Uvádza neustále verbálne ataky na spolupracovníčky ako aj jej osobu, v dôsledku čoho dospela k rozhodnutiu podať výpoveď, i keď ako dôvod výpovede uviedla rodinné dôvody. V liste poukazuje na sarkastické výroky žalobkyne netýkajúce sa práce expedienta, rozoberanie súkromných vecí, jej dlhé telefonické rozhovory s dcérou, ako aj to, že ako nadriadená riešila, aký účes si kto dal urobiť a akú má kto farbu na hlave. Zástupca žalovaného RNDr. B. v súvislosti s týmto listom v konaní uviedol, že ho obdržal z personálneho oddelenia krátko pred pojednávaním konaným dňa 6.4.2016.

28. Z dodatku č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 1.4.2002 vyhotoveného 5.12.2014 vyplýva, že žalobca ponúkol žalobkyni zmenu pracovného zaradenia na prácu expedient príjmu, a to s účinnosťou od 8.12.2014.

29. Z oznámenia žalovaného zo dňa 18.3.2015 vyplýva, že priemerný zárobok žalobkyne za obdobie 3. štvrťroka 2014 je vo výške 1.173,21 eur mesačne.

30. Z dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa je od 9.12.2014 doposiaľ evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a v období mesiacov február 2015 až september 2016 sa uchádzala o zamestnanie u rôznych zamestnávateľov, avšak neúspešne.

31. Podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

32. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

33. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

34. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, i keď nie v celom rozsahu. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 8.12.2014, ktoré jej bolo dané zo strany žalovaného, je neplatné. Súčasne si uplatnila aj nárok na zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku 1.172,40 eur mesačne od 15.12.2014 až do právoplatnosti rozsudku. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobkyni vznikol pracovný pomer u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.6.1996, a to od 1.7.1996. Listom zo dňa 8.12.2014 žalovaný so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j. z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobkyňa mala dopustiť svojím nevhodným správaním popísaným v sťažnosti zo dňa 17.10.2014 a zisteným aj na základe Analýzy mobbingu a bossingu a vyhodnotením Dotazníka štýlu riadenia a štandardizovaného rozhovoru so žalobkyňou vypracovanou PhDr. B. O., PhD. dňa 20.11.2014 (ďalej len „Analýza“).

35. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa žalobkyne spočívala v tom, že v ňom absentuje presné a nezameniteľné vymedzenie skutku, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť a ktoré malo založiť dôvod na to, aby s ňou žalovaný okamžite skončil pracovný pomer. Podľa žalobkyne žalovaný nedefinoval, kedy malo dôjsť k údajnému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny z jej strany, t.j. kedy sa mala dopustiť šikany, mobbingu a bossingu voči podriadeným, takýto údaj v okamžitom skončení pracovného pomeru absentuje. V dôsledku toho nie je možné ani preveriť, či žalovaný dodržal objektívnu jednoročnú lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. V okamžitom skončení pracovného pomeru teda nie je dôvod skončenia pracovného pomeru vymedzený dostatočne určito a presne, preto je neplatné. Okrem toho žalobkyňa uviedla aj to, že skutočnosti uvádzané v sťažnosti zo dňa 17.10.2014 na jej správanie sú nepravdivé, v rámci dokazovania neboli preukázané. Zároveň uviedla, že Analýza mobbingu a bossingu bola vykonaná na základe anonymných dotazníkov, ktoré neboli v konaní predložené, a teda nebolo preukázané, že vyhodnotenie vykonané PhDr. O., PhD. vychádza naozaj z údajov, ktoré sa nachádzali v dotazníkoch. Na základe analýzy teda nemožno preukázať, či skutočne došlo z jej strany k nevhodnému správaniu a nemohlo byť preukázané ani to, že sa dopustila mobbingu a bossingu voči podriadeným zamestnancom a že závažne porušila pracovnú disciplínu. Odporúčania psychologičky nie sú dôkazom preukazujúcim, že porušila pracovnú disciplínu a že tak urobila závažným spôsobom.

36. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou vyplýva, že pracovný pomer s ňou bol skončený z dôvodu porušenia pracovných povinností vedúceho zamestnanca a porušenia povinnosti pri zaobchádzaní s podriadenými zamestnancami danými v § 13 Zákonníka práce a Antidiskriminačným zákonom, nevhodným správaním uvedeným v sťažnosti zo dňa 17.10.2014, ako aj zisteným na základe

Analýzy mobbingu a bossingu. Nevhodné správanie je konkretizované a popísané v sťažnosti zo 17.10.2014, kedy sa o ňom žalovaný aj dozvedel. Z výpovedí svedkýň Z. a Z., ktoré sťažnosť napísali, vyplynulo, že žalobkyňa sa mala nevhodne správať voči svedkyni Z. len v poslednom období svedkyňa Z. uviedla, že konflikt, pre ktorý N. Z. sťažnosť napísala, sa odohral v čase krátko pred spísaním sťažnosti, dovtedy medzi nimi žiadne iné konflikty nevnímala. Svedkyňa Z. tiež uviedla, že žalobkyňa svoje správanie voči nej zmenila v období posledného roka. Pokiaľ ide o Analýzu mobbingu a bossingu, táto bola vypracovaná dňa 20.11.2014 a týkala sa aktuálnej sociálnej klímy na pracovisku. Žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer okamžite dňa 8.12.2014, z čoho vyplýva, že k tomuto došlo v zákonom stanovenej lehote, t.j. do dvoch mesiacov od zistenia dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru a najviac do 1 roka, kedy tieto dôvody vznikli.

37. Žalovaný v konaní uvádzal, že dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou nebola sťažnosť zo dňa 17.10.2014, táto viedla len k jeho rozhodnutiu osloviť nezávislého odborníka za účelom spracovania externého auditu a výsledok tohto auditu bol podnetom, ktorý viedol k ukončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou. Zo znenia okamžitého skončenia pracovného pomeru však vyplýva, že dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila porušením základných povinností vedúceho zamestnanca a povinností pri zaobchádzaní s podriadenými zamestnancami svojím nevhodným správaním popísaným v sťažnosti zo 17.10.2014 a zisteným aj na základe Analýzy PhDr. O., PhD.. V okamžitom skončení pracovného pomeru zároveň žalobca citoval vytýkané nevhodné správanie žalobkyne. Vykonaným dokazovaním v konaní však skutočnosti uvádzané v sťažnosti neboli preukázané. Tvrdenia o tom, že by sa žalobkyňa mala vyhrážať preradením na inú pozíciu s nižším platom a zariadením výpovede, čo mala viackrát splniť, preukázané neboli. Žiadny zo svedkov, okrem samotnej pisateľky sťažnosti Evy Šovčíkovej, túto skutočnosť nepotvrdil, ani svedkyňa M. Z., ktorá sa na jej napísaní tiež zúčastnila. Okrem toho bolo zistené, že za obdobie posledného roku z pracovnej zmeny žalobkyne odišli iba dvaja zamestnanci - J. I. z dôvodu práce v zahraničí a M. I. z rodinných dôvodov, nakoľko jej nevyhovovala zmennosť keďže bola po materskej dovolenke a mala malé deti. Tieto skutočnosti potvrdila v konaní svedkyňa U. M.. Z vyjadrenia žalovaného zo 7.6.2016 vyplýva, že žiadne ďalšie personálne zmeny, vrátane preradenia či zmeny pracovnej funkcie, na pracovnej zmene žalobkyne neprebehli.

38. Rovnako nebolo v konaní preukázané používanie osobných invektív na fyzický vzhľad zamestnancov a používanie vulgarizmov zo strany žalobkyne. Vypočutí svedkovia, či už zo strany nadriadených žalobkyne alebo aj jej podriadení, popreli, že by žalobkyňa používala vulgarizmy a okrem svedkyne Z. nepotvrdili ani používanie osobných invektív na vzhľad zamestnancov. Svedkyňa Z. uviedla, že žalobkyňa vedela vec podať tak, že tým človeka zosmiešnila v očiach ostatných. V súvislosti s tvrdeniami svedkyne Z. bolo z výpovede svedkyne Z. zistené, že táto bola so žalobkyňou veľká kamarátka, ale malo medzi nimi dôjsť ku konfliktu, kedy mala žalobkyňa svedkyni Z. vytknúť, že robí málo položiek. Predtým podľa svedkyne Z. žiadne konflikty medzi sebou nemali. Z výpovede svedkyne Repiskej vyplynulo, že práve svedkyňa Z. je konfliktný typ človeka a vyjadrovala sa ku kolegom v súvislosti s ich oblečením, účesom a pod. Uvedená svedkyňa už nie je v pracovnom pomere so žalovaným, preto súd jej výpoveď považoval za objektívnu a hodnovernú. Pokiaľ ide o svedkyňu Z., žalobkyňa v konaní uvádzala, že táto svedkyňa ju ešte v auguste a septembri 2014 navštívila v jej domácom prostredí, čo svedkyňa Z. aj potvrdila. Z výpovede svedkyne M. bolo preukázané, že žalobkyňa vyšla svedkyni Z. v ústrety, keď jej vyhovela tým, že ju preradila na inú linku, čo bolo pre ňu výhodnejšie. V súvislosti s výpoveďou svedkyne Z. sa potom konanie N. Z. javí len ako reakcia na konflikt so žalobkyňou, kedy jej žalobkyňa mala vytknúť nedostatočný pracovný výkon a že nešlo o dlhodobé zaujaté správanie sa voči nej tak, ako to v sťažnosti uvádza.

39. Súd tiež nepovažoval za preukázané ani ostatné tvrdenia o správaní žalobkyne popísané v sťažnosti zo 17.10.2014. Žalobkyňa tieto tvrdenia v konaní poprela a okrem samotnej sťažovateľky takéto jej správanie žiadny z vypočutých svedkov nepotvrdil. Tvrdenia svedkyne Z. v sťažnosti zo dňa 17.10.2014 o tom, že musí robiť prácu za žalobkyňu a že žalobkyňa mnoho vecí neovláda, vyvrátil svojou výpoveďou svedok RNDr. Z., ktorý uviedol, že po pracovnej stránke voči žalobkyni neboli nikdy výhrady a v súvislosti so svedkyňou Z., ktorá nastúpila na miesto žalobkyne, uviedol, že táto sa po nástupe do funkcie musela niektoré veci učiť a stále sa učí. Naproti tomu, v konaní bolo svedkami preukázané (RNDr. Z., M., T.. E.), že voči práci žalobkyne nikdy počas jej pôsobenia u žalovaného žiadne výhrady neboli. V súvislosti s hodnovernosťou tvrdení M. Z. nemožno nechať bez povšimnutia to, že po odchode žalobkyne prevzala

jej pracovnú pozíciu. Nemožno teda vylúčiť, že jej konanie bolo motivované aj snahou získať vlastný prospech v podobe postupu v zamestnaní.

40. Pokiaľ žalovaný predložil súdu list p. W., ktorá uvádza nevhodné správanie žalobkyne voči nej, tento dôkaz súd nepovažoval za hodnoverný. Z konania vyplynulo, že p. W. u žalovaného nepracuje viac ako 6 rokov (od žalovaného odišla ešte pred nástupom N. Z.). Žalovaný sa nevedel vyjadriť k tomu, kedy tento list bol vyhotovený, ale z výpovedí Ing. E., P.. Z., ako aj M. vyplynulo, že nikdy, až do sťažnosti zo dňa 17.10.2014, žiadne iné sťažnosti na správanie žalobkyne neevidovali. Z toho súd vyvodil, že uvedený list bol zrejme žalovanému doručený v čase, kedy bol predložený jeho generálnemu riaditeľovi, t.j. krátko pred pojednávaním konaným dňa 6.4.2016. Podľa názoru súdu je nepravdepodobné, že po takejto dobe by zaslala žalovanému jeho bývalá zamestnankyňa tento list práve v čase prebiehajúceho sporu so žalobkyňou bez toho, aby k tomu dostala podnet.

41. Pokiaľ ide o Analýzu mobbingu a bossingu vypracovanú PhDr. O., PhD., súd zastáva názor, že jej výsledky nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne PhDr. O., PhD., nešlo o diagnostikovanie osobnosti žalobkyne, zisťovala len sociálnu klímu v danom kolektíve, teda subjektívne pocity zamestnancov, pravdivosť ich tvrdení neoverovala. Svedkyňa pripustila, že tvrdenia zamestnancov môžu vyplývať aj z uplatňovania nepopulárnych opatrení zo strany nadriadeného a podriadení nemusia hodnotiť nadriadeného objektívne. Z výpovedí žalobkyne ako aj svedkov Y., P. M. bolo pritom zistené, že práca na pracovisku, ktoré žalobkyňa riadila, bola úkolová, zamestnanci boli pod časovým stresom. Žalobkyňu svedkovia Y. a M. hodnotili ako ráznu, direktívnu a priamu. Ako nadriadený zamestnanec žalobkyňa zodpovedala za riadny chod pracoviska, ktorý jej bol zverený a nie každý zamestnanec musel súhlasiť s jej opatreniami. V konaní bolo zistené, že počas celého pôsobenia žalobkyne u žalovaného neboli voči práci žalobkyne žiadne výhrady a jej pracovná zmena riadne fungovala. Analýza mobbingu a bossingu vypracovaná PhDr. O., PhD. teda nepreukazuje konkrétne správanie žalobkyne, ide len o vyhodnotenie sociálnej klímy, subjektívnych pocitov zamestnancov, ktorých tvrdenia neboli nijako overované.

42. Žalovaný v konaní uvádzal, že v dôsledku zistení z Analýzy žalobkyňa nespĺňala predpoklady na výkon riadiaceho zamestnanca, preto jej bolo ponúknuté preradenie na inú - nie riadiacu funkciu, čo však odmietla. Následne žalovaný situáciu vyhodnotil tak, že žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu a skončil s ňou pracovný pomer okamžite.

43. Okamžité skončenie pracovného pomeru prichádza do úvahy v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny, teda keď je pracovná disciplína porušená takým spôsobom, že pre zamestnávateľa nie je prípustné, aby zamestnanec, ktorý takýmto spôsobom pracovnú disciplínu poruší, zotrval u neho v pracovnom pomere. V danom prípade však žalovaný mal záujem, aby žalobkyňa aj naďalej u neho pracovala, keďže jej ponúkol iné pracovné miesto. Až po tom, čo zmenu pracovnej zmluvy žalobkyňa odmietla, vyhodnotil jej správanie ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a skončil s ňou pracovný pomer okamžite. Takýto postup nasvedčuje tomu, že v prípade žalobkyne nešlo o tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, aby bolo potrebné ukončiť s ňou pracovný pomer okamžite.

44. Súd zastáva názor, že ak by aj bolo preukázané, že správanie žalobkyne napĺňalo znaky bossingu tak, ako to uvádzal žalovaný, nemožno ho kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré možno ukončiť pracovný pomer okamžite, a to aj s prihliadnutím k tomu, že žalobkyňa si dlhodobo (18 rokov) riadne plnila svoje pracovné povinnosti, nikdy nebola pre svoje správanie u žalovaného riešená a žalovaný bol s jej prácou spokojný. V takom prípade by bol daný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce, nie dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd poukazuje na to, že aj v pracovnom poriadku žalovaného nie je diskriminačné správanie kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a tiež nevhodné slovné napadnutie iného zamestnanca je podľa pracovné poriadku žalovaného len porušením pracovnej disciplíny (nie závažným porušením pracovnej disciplíny).

45. Na základe všetkých uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni zo strany žalobcu dňa 8.12.2014 je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá.

46. Žalobkyňa po obdržaní okamžitého skončenia pracovného pomeru listom zo dňa 9.12.2014 žalovanému oznámila, že toto považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný v konaní uviedol, že uvedené oznámenie mu bolo doručené dvakrát, prvýkrát dňa 12.12.2014. Žalobkyňa si v konaní voči žalovanému uplatnila nárok na náhradu mzdy od 15.12.2014 až do právoplatnosti rozhodnutia súdu v sume 1.172,40 eur mesačne. Súd preto žalobkyni priznal nárok na náhradu mzdy od 15.12.2014. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa dosahovala v rozhodnom období (t.j. za 3. štvrťrok 2014) priemerný zárobok vo výške 1.173,21 eur. Keďže žalobkyňa si náhradu mzdy uplatnila v menšom rozsahu, súd jej tento nárok priznal v zmysle žaloby, t.j. 1.172,40 eur mesačne. V zmysle ustálenej judikatúry však možno zamestnancovi priznať náhradu mzdy iba vtedy, ak je splatná v čase vydania súdneho rozhodnutia a nemožno ju zásadne priznať ako opakujúcu sa dávku do budúcnosti (R 57/1968). Podľa ust. § 79 ods. 2 veta druhá Zákonníka práce náhradu mzdy možno priznať najviac za čas 36 mesiacov. Žalobkyňa požadovala náhradu mzdy priznať až do právoplatnosti rozsudku. Ku dňu rozhodnutia súdu vo veci ešte neuplynula maximálna doba, po ktorú možno náhradu mzdy priznať a keďže tento nárok nemožno priznať do budúcna ako opakujúcu sa dávku, súd žalobkyni priznal len náhradu mzdy, ktorá bola splatná ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. náhradu mzdy za obdobie od 15.12.2014 do 30.9.2016. Súd teda rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 25.206,60 eur brutto do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Táto suma predstavuje sumu 1.172,40 eur za mesiace január 2015 až september 2016, t.j. za 21 mesiacov (1.172,40 eur x 21 mesiacov = 24.620,40 eur) a sumu 586,20 eur za obdobie od 15.12.2014 do 31.12.2014 (1.172,40 eur : 20 dní = 58,62 eur/deň; 58,62 eur x 10 pracovných dní = 586,20 eur).

47. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa domáhala náhrady mzdy v sume 1.172,40 eur mesačne až do právoplatnosti rozsudku, súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 25.206,60 eur brutto z vyššieuvedených dôvodov zamietol.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“). Žalobkyňa bola v konaní v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru úspešná v celom rozsahu, rovnako bola úspešná aj v časti náhrady mzdy. Súd jej však nemohol priznať náhradu mzdy, ktorá v čase vyhlásenia rozsudku nebola ešte splatná, preto bol tento nárok sčasti zamietnutý. Žalobkyni však tento nárok, vzhľadom na rozhodnutie o neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru, nepochybne aj naďalej vzniká a výšku mesačnej náhrady mzdy si žalobkyňa uplatnila správne (dokonca v menšom rozsahu). Súd preto považoval za spravodlivé posudzovať úspech žalobkyne v konaní tak, že mala v konaní plný úspech. V súvislosti s tým jej potom súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 Civilného mimosporového poriadku).