Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-20-2008.pdf
PDF · 105.29 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/20/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci žalobkyne: F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, Bratislava, zastúpená advokátkou JUDr. Ľudmilou Jurčovou, so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava o nahradenie vôle odporcu na uzavretie zmluvy takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd priznáva právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 29. 1. 2008 domáhala, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného ako predávajúceho uzavrieť so žalobkyňou ako kupujúcou zmluvu o prevode vlastníctva bytu s tým, že kúpna zmluva mala tvoriť súčasť rozsudku. Predmetom prevodu mal byť byt číslo XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu T. L. Č. X v Bratislave, súp. č. XXX, postavený na parcele číslo XXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo X vedený Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pre okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, katastrálne územie Ružinov, ktorého nájomníčkou bola žalobkyňa na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej podľa § 685 a nasledovných Občianskeho zákonníka dňa 21. 7. 1999 s Bytovým podnikom mestskej časti Bratislava - Ružinov ako prenajímateľom.
2
17C/20/2008
2/ Rozsudkom zo dňa 3. 10. 2013, č.k. XXC/XX/XXXX-XXX súd žalobe vyhovel a nahradil vyhlásenie vôle žalovaného ako predávajúceho, uzavrieť so žalobkyňou F. S., rod. A., nar. XX. X. XXXX, štátnou občiankou SR, bytom T. X, Bratislava ako kupujúcou, zmluvu o prevode vlastníctva bytu číslo XX (nové číslo XXX) nachádzajúcom sa na X. nadzemnom podlaží domu na T. L. Č. X, súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku - parcela číslo XXX, evidovaného ako parcela registra "C", druh stavby: bytový dom, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu o veľkosti 3139/882953 k celku, zapísaného na liste vlastníctva číslo X, vedeného Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, okres Bratislava II, katastrálne územie Ružinov a spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku o veľkosti 3139/882953 k celku nachádzajúcom sa na parcele číslo XXX evidované ako parcela registra "C" o výmere 1 222 metrov2, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX ako zastavané plochy a nádvoria vedeného Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, okres Bratislava II, katastrálne územie Ružinov za kúpnu cenu 599,30 euro v pripojenom znení kúpnej zmluvy, ktorá bola súčasťou rozsudku. Žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania.
3/ Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa ako nájomníčka bytu uzatvorila dňa 21. 7. 1999 s bytovým podnikom mestskej časti Bratislava - Ružinov ako prenajímateľom zmluvu o nájme predmetného bytu. Dňa 31. 8. 2005 požiadala podľa zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov o prevod bytu do osobného vlastníctva. Žalovaný jej žiadosti nevyhovel, argumentoval tým, že dom na T. L. Č. X v Bratislave nie je domom bytovým, ale domom osobitného určenia a preto nemá povinnosť so žalobkyňou uzavrieť ňou požadovanú zmluvu. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím číslo B. X. zo dňa X. X. XXXX určil, že predmetná stavba nie je domom osobitného určenia. Krajský stavebný úrad uvedené rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom číslo konania J. XX/XXXX - XXX zo dňa 19. 1. 2012 zamietol žalobu Hlavného mesta Slovenskej republiky, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave. 4/ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v predmetnom bytovom dome požiadalo 144 nájomcov z celkového počtu 240 o prevod bytu do vlastníctva, teda viac než 50 % nájomcov bytov. Po zistení skutkového stavu súd konštatoval, že boli splnené podmienky podľa § 5 ods. 1, § 18 ods. 1 a 4, § 29a ods. 1 zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 2 ods. 1, 3, § 3 ods. 1, 5 zákona číslo 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami a ustanovením § 80 písm. b), § 161 ods. 3 O. s. p. Žalobkyňa požiadala ako nájomníčka predmetného bytu prenajímateľa o prevod bytu do jej vlastníctva, splnená bola aj podmienka, že o prevod bytu v dome požiadalo najmenej 50 % nájomcov a keďže žalovaný si svoju povinnosť nesplnil do dvoch rokov od podania jej žiadosti súd jej žalobe vyhovel. 5/ Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 10. 2015, č.k. X E. XX/ XXXX - XXX rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozsudku uvedené údaje o veľkosti prevádzaného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a na pozemku (3139/882953), od ktorých sa odvíja aj v zmluve uvedená kúpna cena, vychádzajú zo znaleckého posudku číslo XX/XXXX J.. V. V., ktorý do spisu založila žalobkyňa, na 3 17C/20/2008 ktorý súd poukazoval vo svojom rozsudku, však ako dôkaz sa v spisovom materiály nenachádzal. Naviac, po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie nastala zmena situácie, pretože jednotlivé byty sú v súčasnosti zapísané na inom, ako v schválenej zmluve uvedenom liste vlastníctva (LV č. XXXX), pričom k bytu žalobkyni podľa tohto listu vlastníctva prislúcha spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3207/909189 a nie 3139/882953, ako bolo uvedené v zmluve o prevode vlastníctva, čo spôsobuje nemožnosť zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 6/ Po vrátení veci z Krajského súdu v Bratislave žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 14. 1. 2016 žiadala pripustiť zmenu petitu nasledovného znenia: "Súd nahrádza vyhlásenie vôle žalovaného Hlavného mesta SR Bratislavy, primaciálne námestie 1, Bratislava , IČO : 603 481 ako predávajúceho, uzavrieť so žalobkyňou F. S., rod. A., nar. XX. X. XXXX, štátnou občiankou SR, bytom T. X, Bratislava ako kupujúcou, zmluvu o prevode vlastníctva bytu číslo XX nachádzajúcom sa na X. nadzemnom podlaží domu na T. L. Č. X, súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku - parcela číslo XXX, evidovaného ako parcela registra "C", druh stavby: bytový dom, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu o veľkosti 3207/909189 k celku, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, okres Bratislava II, katastrálne územie Ružinov a spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku o veľkosti 3207/909189 k celku nachádzajúcom sa na parcele číslo XXX evidované ako parcela registra "C" o výmere 1222 metrov štvorcových , zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX ako zastavané plochy a nádvoria vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec Bratislava
- mestská časť Ružinov, okres Bratislava II, katastrálne územie Ružinov za kúpnu cenu 586,35 eur. Písomné vyhotovenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu je súčasťou rozsudku." Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC/XX/XXXX-XXX, súd podľa § 95 O. s. p. pripustil žalobkyňou navrhovanú zmenu petitu. 7/ Žalobkyňa zdôvodnila návrh na zmenu petitu z dôvodu zmien v zápise v katastri nehnuteľností týkajúcich sa bytového domu, ktoré nastali od podania žaloby. Poukázala na obsah znaleckého posudku číslo XX/XXXX vypracovaný znalcom J.. Q. H. vo veci stanovenia nových spoluvlastníckych podielov k bytom, keď na základe tohto posudku a na návrh žalovaného vykonal Kataster nehnuteľností zápis na liste vlastníctva číslo XXXX. K cene za prevádzaný byt a príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku
žalobkyňa uviedla, že túto vypočítala v súlade s ustanovením § 18, § 18a a nasl. zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov nasledovne: Podľa § 18 citovaného zákona, cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3 sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta a. pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia výstavby domu,
4
17C/20/2008
b. pri byte 2 % 0a pri ateliéri 0,5 % opotrebenia za každý začatý rok veku domu a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, určí ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Žalobkyňa vyčíslila obstarávaciu cenu bytového domu: 727 422,89 eur (21 914 342 Sk)
- rok začatia výstavby domu: 1980
- základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia výstavby domu: podľa § 4 ods. 1 vyhlášky číslo 160 /1976 Zb. o finančnej a úverovej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe ich základný štátny príspevok 7100 Kčs na každý byt bez zreteľa na jeho veľkosť + 740 Kčs za každý m2 skutočné úžitkovej plochy bytov (bez plochy lodžií a balkónov ) v dome do výmery 85 m2 pri jednotlivých bytoch
- skutočná úžitková plocha bytov v dome: 8 784,69 m2 7 100 Kčs x 258 bytov = 60 806,62 eur 740 Kčs x 8 784,69 m2 = 215 782,73 eur Spolu: 276 587,35 eur
- opotrebenie bytu: obstarávacia cena domu x počet začatých rokov veku od kolaudácie x 0,2
- vek domu: 33 rokov - spolu odpočet predstavuje 480 099,10 eur
- znížená obstarávacia cena bytu: obstarávacia cena domu - základný štátny príspevok - opotrebenie bytu t .j. - 29 263,56 eur. Nakoľko však celkové zníženie obstarávacej ceny domu môže byť maximálne 80 % je potrebné počítať so sumou 20 % obstarávacej ceny domu, t.j. 145 484,57 eur
- cena za 1 m2 bytu: znížená obstarávacia cena bytu: podlahová plocha bytov v dome t.j . 16,56 eur
- podlahová plocha bytu číslo 69 s príslušenstvom je 32,07 m2, potom cena bytu: 16,56 eur x 32,07 m2 = 531,08 eur Podľa § 18 ods. 4 Zákona o bytoch, ak sa prevádza byt alebo ateliér z vlastníctva štátu alebo obce do vlastníctva nájomcu, vlastník domu pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo ateliéru je povinný poskytnúť nadobúdateľovi na úhradu ceny zrážku z ceny zistenej podľa odseku 1 vo výške 30 %. 30 % zo sumy 531,08 euro je 159,32 eura a preto cena bytu: 531,08 eur - 159,32 eur = 371,76 eur Cenu pozemku žalobkyňa vypočítala nasledovne: Cena za 1 m2 pozemku je určená podľa § 15 ods. 1 vyhlášky číslo 465/1991 zbierky t.j. cena za 1 m2 pozemku je 1500 Sk v hlavnom meste SR Bratislava.
- výmera pozemku: 1 222 m2 5 17C/20/2008
- cena pozemku: 1 833 000 SK/60 844,45 eur
- veľkosť spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu v dome na spoločných častiach domu, zariadeniach domu, na príslušenstve, pozemku zastavanom domom je 3207/909189
- 4,31 m2 - prepočet veľkosti spoluvlastníckeho podielu na m2 t. j. koľko m2 predstavuje spoluvlastnícky podiel vlastníka
- cena spoluvlastníckeho podielu vlastníka garsónky k pozemku vo veľkosti 3207/909189: 4,31 m2 x 49,79 eura/1500 SK = 214,59 eur kúpna cena bytu + pozemku: 371,76 eura + 214,59 eura = 586,35 euro Zmluvu o prevode vlastníctva bytu so všetkými náležitosťami podľa zák. č. 182/1993 Z.z. doručila žalobkyňa súdu dňa 23.05.2014 (č.l.474). 8/ Súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom Č.. XX/XXXX vypracovaným znalcom J.. V. V., ktorého úlohou bolo stanoviť spoluvlastnícke podiely bytov a nebytových priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu na T. L. Č. X v Bratislave pre účel prevodu vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom. Znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 20. 6. 2013, teda v čase keď bytový dom bol zapísaný na liste vlastníctva číslo X pre katastrálne územie Ružinov a pozemok, na ktorom bol bytový dom postavený bol zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie
Ružinov. Znalec stanovil spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu v súvislosti s bytom číslo XX vo veľkosti 3139/882953 k celku. 9/ Od vyhlásenie rozsudku súdu prvej inštancie dňa 3. 10. 2013 došlo v priebehu odvolacieho konania k zmene tým, že parcela číslo XXX o výmere 1222 m2- zastavané plochy a nádvoria od ako aj stavba so súpisným číslom XXX postavená na parcele číslo XXX, bytový dom, T. X boli zapísané liste vlastníctva číslo XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, okres Bratislava II, katastrálne územie Ružinov vrátane bytu číslo XX spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 3207/909189 k celku. Súd sa oboznámil tiež s obsahom znaleckého posudku J.. Q. H., číslo XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný ku dňu 10.12. 2013, predmetom ktorého bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností - rozostavaných bytov číslo XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX P. XXX nachádzajúcich sa na prízemí a rozostavaných bytov číslo XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX XXX nachádzajúcich sa na XX. poschodí a stanovenie nových spoluvlastníckych podielov k bytom nachádzajúcich sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX zapísaného na liste vlastníctva číslo X na T. L. Č. X v Bratislave. Znalec v znaleckom posudku stanovil podiel k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku prislúchajúci k bytu číslo XX v pomere 3207/909189 k celku, pričom výmera bytu číslo XX bola určená 30,79 m2. 10/ Žalovaný nesúhlasil s výpočtom celkovej kúpnej ceny bytu, tak ako ju vyčíslila žalobkyňa. Mal za to, že žalobkyňa uviedla nesprávnu celkovú výmeru úžitkovej plochy bytového domu výmerou 8 784,69 m2. Poukázala na obsah znaleckého posudku J.. H., z ktorého je zrejmé, že v predmetnom bytovom dome bolo medzičasom 6 17C/20/2008 vytvorených 18 nových bytov, pričom žalobkyňa mala vychádzať z podlahovej plochy pôvodných 240 bytových jednotiek, ktorých celková výmera nie je 8 784,69 m2 ale 8 506,84 m2 a tým pádom sa potom mení aj výsledná cena, ktorá podľa žalovaného má byť vo výške 383,87 eur a nie ako uvádza žalobkyňa 586,35eur. 11/ Žalobkyňa zotrvala na svojom výpočte, poukázala na to, že postupovala v zmysle platných právnych predpisov, ktoré nestanovujú, či pri skutočnej úžitkovej ploche bytov je potrebné prihliadať aj na osemnásť novovybudovaných bytových jednotiek, vychádzala preto z celkovej podlahovej plochy bytového domu. 12/ Podľa § 215 ods. 2 Civilného sporového poriadku skutkový stav sa zisťuje procesný postupom podľa tohto zákona. Podľa prechodných ustanovení k Civilnému sporovému poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejedaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len" CSP") súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Súd teda podľa citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku nezisťuje materiálnu pravdu, ale zisťuje skutkový stav na základe dôkazov predložených účastníkmi konania. Procesné dokazovanie predstavuje teda zákonom upravený postup súdu, cieľom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, iné dôkazy bez návrhu nevykoná ak tento zákon neustanovuje inak. Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania, ktorá vstúpila do účinnosťou počnúc 1.7.2016 sa výrazne odlišuje od právnej úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda podľa novej právnej úpravy vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Výnimočne môže súd vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli avšak len v konaniach, v ktorých sa prejednávajú spotrebiteľské spory, v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačných sporoch a individuálnych pracovnoprávnych sporoch. V občianskom súdnom konaní sa teda podľa novej právnej úpravy priorizuje princíp kontradiktórnosti, t.j.
procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.
7
17C/20/2008
13/ Pokiaľ ide o základ prejednávanej veci, súd poukazuje na závery rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 03.10.2013, č.k. XXC/XX/XXXX-XXX a má za to, že nárok žalobkyne na prevod bytu č. XX na T. L.. Č.. X v Bratislave do jej vlastníctva je daný. Tak ako súd v prvšom rozsudku konštatoval, rozhodnutím príslušného stavebného úradu mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 6. 9. 2010 bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že stavba na T. L. Č. X v Bratislave, vo vlastníctve žalovaného nie je domom osobitného určenia. Žiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva bola žalobkyňou podaná legitímne a žalovaný bol povinný do dvoch rokov od podania žiadosti uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu, za súčasného splnenia podmienky, že o prevod bytu v dome požiadalo najmenej 50 % nájomcov bytov. Po splnení týchto zákonných podmienok a márnom uplynutí dvojročnej lehoty na prevod bytu je žaloba o nahradenie vyhlásenia vôle dôvodná v zmysle § 29 a ods. 1 zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. V konaní bola sporná otázka ceny, ktorú je žalobkyňa povinná za prevod bytu do vlastníctva žalovanému zaplatiť. Podľa § 18 ods. 1 zákona číslo 182/1993 Z.z., cena za 1m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3 sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia výstavby domu, b) pri byte 2 % a pri ateliéri 0,5 % opotrebovania za každý začatý rok veku domu a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, určí ho Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Podľa § 18 ods. 4 citovaného zákona, ak sa prevádza byt alebo ateliér z vlastníctva štátu alebo obce do vlastníctva nájomcu, vlastník domu pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo ateliéru je povinný poskytnúť nadobúdateľovi na úhradu ceny zrážku z ceny zistenej podľa odseku 1 vo výške 30 %. 14/ Žalovaná v konaní namietala správnosť výpočtu ceny bytu tak ako ho doložila do spisu žalobkyňa. Namietala, že táto vychádzala z nesprávnej výmery podlahovej plochy bytov v dome 8 784,69 m2, avšak správna výmera je 8 506,84 m2, následne potom žalobkyňa dospela k nesprávnej cene bytu. Súd musí konštatovať, že medzi oboma znaleckými posudkami sú isté nezrovnalosti, ktoré sa odrazili pri výpočte konečnej ceny bytu podľa zákona č. 182/1993 z.z. Znalec J.. V. V. vo svojom znaleckom posudku stanovil podlahovú plochu všetkých bytov v dome výmerou 8 344,16 m2, pričom podlahovú plochu jednoizbového bytu (bytu totožného ako užíva žalobkyňa), ktorých je v bytovom dome osem zhodných, určil vo výmere 30,11 m2, naproti tomu znalec J.. H. určil podlahovú plochu jednoizbového bytu výmerou 30,79 m2. Znalci sa vo svojich znaleckých posudkoch rozchádzajú aj pri výmere bytov dvojizbových, kde znalec V.Í. určil podlahovú plochu takéhoto bytu výmerou 60,95 m2, pričom znalec H. výmerou 61,62 m2, pri trojizbovom byte určil znalec V. výmeru 80,72 m2 s tým, že v dome sa nachádzajú dva zhodné trojizbové byty, avšak znalec H. určil výmeru jedného trojizbového bytu výmerou 81,08 m2 a druhého trojizbového bytu výmerou 81,45 m2. Z obsahu znaleckých posudkov teda vyplýva, že znalec H. určil podlahovú plochu bytov väčšiu ako znalec V., čo sa v končenom dôsledku premietlo do výslednej výmery podlahovej plochy všetkých bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome a tým aj do sumy bytu, ktorý je žalobkyňa povinná 8 17C/20/2008 zaplatiť žalobcovi v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že žalobkyňa mala vychádzať z podlahovej plochy 240 bytov. Ak je ku dňu prevodu bytu v bytovom dome 258 bytov, je potrebné vychádzať z podlahovej plochy všetkých bytov, teda aj 18 novovybudovaných. Za daného stavu, keď žalovaný namietal veľkosť podlahovej plochy bytov a v konaní jednoznačne nebolo preukázané, ktorý zo znaleckých posudkov uvádza správne výmery, nemohol súd posúdiť ani správnosť výpočtu ceny bytu a teda ani "schváliť" uzavretie navrhovanej zmluvy. Žalobkyňa v tomto smere neprodukovala žiadny dôkaz, tak ako bolo konštatované vyššie, neuniesla v tejto časti svojej žaloby dôkazné bremeno, preto bola jej žaloba zamietnutá. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd priznal úspešnému žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca lebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
9
17C/20/2008
g/ zistený skutkový stav neobstojí pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).