Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Cb-368-2016.pdf
PDF · 67.02 KB
Case nature
Subarea
22Cb/368/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: SolarEnergia, s. r. o., IČO: 44041641, Račianska 30/ A, 831 02 Bratislava, zast. JUDr. Richard Lukačka, advokát, Sládkovičova 11, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: E - RAN Slovakia spol. s r.o., IČO: 36336530, Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 20.10.2016 žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle § 343 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k špecifikovaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa vo vlastníctve žalovaného, a to z dôvodu obavy, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný sa v ostatnom čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku, resp. chystá sa zbaviť majetku, popiera pohľadávky svojich subdodávateľov a protiprávne odovzdáva diela investorom. Žalobca má podozrenie, že žalovaný účelovo postupne prevádza na svojich spoločníkov a ich rodinných príslušníkov nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného (napr. byty a nebytové priestory v kat. úz. Z., LV XXXX). Žalovaný aj antidatoval odovzdanie diela investorovi, pričom investorovi protiprávne odovzdal aj časti diela, ktoré neprebral od žalobcu (a iných subdodávateľov) a ku ktorým ešte nenadobudol ani vlastnícke právo. Týmto úkonom sa žalovaný pravdepodobne chcel vyhnúť možnosti, aby žalobca súdnym opatrením mohol dosiahnuť zákaz nakladania s neodovzdanou časťou diela.
2. Vo veci samej sa žalobca domáha zaplatenia svojej pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 2016010010 (za vykonané práce podľa zmluvy o dielo zo dňa 30.09.2015) v sume 50.182,17 eur, pričom po odpočítaní zádržného dlžná suma predstavuje 46.669,42 eur. 3. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 4. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ
neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 5. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998) 6. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný predáva byty a nebytové priestory, ku ktorým má vlastnícke právo, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Žalobca sa len domnieva, že žalovaný prevádza svoj majetok na svojich spoločníkov a ich rodinných príslušníkov účelovo, rovnako ako sa domnieva, že odovzdaním diela investorovi sa žalovaný snaží vyhnúť možnosti, aby žalobca súdnym rozhodnutím dosiahol zákaz nakladania s neodovzdanou časťou diela. Všetky tieto tvrdenia sú len dohadmi a predpokladmi, a preto ani nemôžu byť relevantným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotná skutočnosť, že žalovaný realizuje svoje práva vlastniť a scudzovať majetok neznamená nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti. 7. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).