Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/73/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo Zámocká 14 a 16, Zámocká 16, 811 01 Bratislava, IČO: 42 135 206, zast.: JUDr. Viktor Mišík, advokát, Zámocká 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Zamen Invest, s.r.o., Ševčenkova 34, 851 01 Bratislava, IČO: 36 822 485, zast.: Advokátska kancelária Andrej Mojžiš, s.r.o., Gen. Svobodu 16, 902 01 Pezinok, IČO: 35 948 043, o zaplatenie 265,92 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25 Cb/19/2013 - 78 zo dňa 19.09.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25 Cb/19/2013 - 78 zo dňa 19.09.2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného nedoplatku za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu v roku 2011, ktoré malo byť žalovanému doručené dňa 31.05.2012. Žalovaný sa bránil tým, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, nakoľko v roku 2011 mu nemohol vzniknúť žiaden nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, keďže previedol vlastnícke právo k bytu na nového vlastníka dňa 06.12.2010. Tiež poukázal na to, že prílohou Zmluvy o prevode vlastníctva bytu bolo vyhlásenie správcu, že žalovaný ako predávajúci nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky. Žalobca v priebehu konania uviedol, že predmetom žaloby je nedoplatok za rok 2010, teda z obdobia, keď žalovaný ešte byt vlastnil. Žalobca tiež uviedol, že vyúčtovanie doručil žalovanému až v júni 2011, ale o tejto skutočnosti nemá doručenku.

2. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný bol vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome na M. I. Č.. XX T. U., v ktorom správu v zmysle Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na M. I. Č.. XX G. XX vykonáva Spoločenstvo Zámocká 14 a 16, so sídlom Zámocká 16, 811 01 Bratislava, IČO: 42 135 206 (žalobca). Žalovaný previedol vlastnícke právo k predmetnému bytu na nového vlastníka, pričom príslušná správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva dňa 06.12.2010. Spoločenstvo vlastníkov bytov M. XX G. XX pri prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu vydalo písomné vyhlásenie, že žalovaný nemá žiadne nedoplatky na úhradách a plneniach spojených s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv ku dňu 22.10.2010 s tým, že toto vyhlásenie sa nevzťahuje na prípadný nedoplatok/preplatok z vyúčtovania skutočných nákladov za rok 2010. Tiež skonštatoval, že žalobca eviduje za rok 2010 nedoplatok vo vyúčtovaní

nákladov za užívanie bytu a plnení spojených s užívaním bytu, ktorý žalovanému vyčíslil vo vyúčtovaní za rok 2011 zo dňa 31.05.2012.

3. Konajúci súd ďalej poukázal na ust. § 5 ods. 2, § 6 ods. 1, 2, 3 a 4, § 7 ods. 1 a § 7a ods. 1, 2 zák. č. 182/1993 Z.z. a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Mal za to, že vyúčtovanie nákladov za rok 2010 sa vzťahovalo aj na nového vlastníka bytu (a to za obdobie od 06.12.2010 do 31.12.2010), pričom zo žalobcom predložených listinných dôkazov, ani z jeho vyjadrení v predmetnom konaní nie je možné určiť, či bol zostatok z vyúčtovania za rok 2010 rozpočítaný medzi starého a nového vlastníka bytu, resp. nevyplýva skutočnosť, že sa nedoplatok vo výške 265,92 eur vzťahuje výlučne na žalovaného. Uzavrel, že žalobca bez pochybností nepreukázal, že mu patrí právo na zaplatenie žalovanej sumy výlučne od žalovaného.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V prvom rade uviedol, že vyúčtovanie bolo žalovanému riadne doručené, túto skutočnosť žalovaný nenamietal pred podaním návrhu, prvý raz ju namietol na prvom (jedinom) pojednávaní dňa 19.09.2014. Následne sa žalobca nemal možnosť s touto skutočnosťou vysporiadať a reagovať na ňu, čo možno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Uviedol, že riadne zaslanie a doručenie vyúčtovania žalovanému preukazuje poštovým podacím hárkom, z ktorého vyplýva, že vyúčtovanie bolo doručované dňa 27.05.2011. Tiež považoval za dôležité uviesť, že nárok na zaplatenie nedoplatku nie je podmienený doručením vyúčtovania vlastníkovi, ale táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona.

5. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietol skutočnosť, že podpis na vyhlásení správcu o nedoplatkoch nepatrí konateľke žalovaného a že táto nemá vedomosť o tom, kto mohol túto písomnosť za ich spoločnosť podpísať, pričom uvedené tvrdenie odznelo až na pojednávaní. Žalobca uviedol, že samotná konateľka žalovaného v roku 2010 e-mailom kontaktovala správcu a požiadala ho o vystavenie predmetného vyhlásenia so žiadosťou, aby tento dokument bol odovzdaný osobne do rúk R.. U., ktorá ho následne aj prevzala a podpísala. Tento e-mail žalobca nemal možnosť predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie vzhľadom na jeho umiestnenie v elektronickej zložke bývalého zamestnanca, ku ktorej donedávna nemal žalobca prístup.

6. Pokiaľ ide o výšku nedoplatku a spôsob jeho výpočtu, tento zo strany žalovaného nebol namietaný. Žalobca uviedol, že žalovaný preddavky uhradil do mesiaca október 2010, bol však povinný uhradiť preddavky aj za mesiac november vzhľadom na to, že vklad bol povolený až 06.12.2010. Žalobca si dokonca voči žalovanému uplatňuje dlh v menšom rozsahu (do konca novembra) než na aký má nárok (vzhľadom na absenciu rozpočítania vyúčtovania na jednotlivé dni v mesiaci december, počas ktorého došlo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti). Z uvedeného vyplýva, že čiastka 265,92 eur je nedoplatok, ktorý vznikol za obdobie časti roka 2010 do 30.11.2010, toto časové obdobie nezahŕňa sporné obdobie decembra 2010, kedy došlo k zmene vlastníka. Táto skutočnosť vyplýva aj z predmetného vyúčtovania, na ktorom je uvedený počet mesiacov užívania 11. Čiastka 265,92 eur pozostáva zo sumy 162,29 eur

- platby podľa predpisu a zo sumy 103,63 eur, čo predstavuje nedoplatok, ktorý vznikol vyúčtovaním skutočných nákladov za prvých 11 mesiacov roka 2010.

7. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru, pokiaľ súd nemal za preukázané, či žalobca mal nárok požadovať zaplatenie celej sumy od žalovaného, mal skúmať, v akom rozsahu tento nárok žalobcovi prislúcha. Na záver namietol nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a porušenie práva na spravodlivý proces.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 265,92 eur s prísl. a náhrady trov konania.

9. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. V prvom rade uviedol, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie vôbec nevysvetlil, z čoho má uplatnený nárok pozostávať, iba jednoducho konštatoval, že ide o nedoplatok z titulu vyúčtovania za rok 2010, prvýkrát tak urobil až v odvolaní. Ďalej poukázal na to, že dňom 06.12.2010, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech nového vlastníka bytu, v súlade s § 7a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. vznikla novému vlastníkovi povinnosť plniť všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve, vrátane povinnosti hradiť plnenia spojené s užívaním bytu a podieľať sa na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Uvedené ustanovenie upravuje zákonnú singulárnu sukcesiu. Podľa jeho názoru, bez ohľadu na to, kedy vznikol nedoplatok, všetky nedoplatky

je povinný uhradiť nový vlastník bytu/nebytového priestoru. Tým nie je dotknutá zodpovednosť pôvodného vlastníka voči novému vlastníkovi za nedoplatok, ktorý vznikol pred prevodom vlastníctva bytu/nebytového priestoru, a je len na rozhodnutí nového vlastníka, či sa bude voči pôvodnému vlastníkovi náhrady tohto nedoplatku domáhať. Ďalej uviedol, že inštitút singulárnej sukcesie umožňuje spoločenstvu relatívne jednoduchým spôsobom vymáhať nedoplatky bez toho, aby bolo potrebné zisťovať prípadný nedoplatok na časti prináležiace pôvodnému vlastníkovi a novému vlastníkovi. Tým, že povinnosť uhradiť všetky tieto nedoplatky má nový vlastník a táto povinnosť je zabezpečená zákonným záložným právom, poskytuje právna úprava podstatne väčšiu mieru istoty úhrady nedoplatkov spojených s bytom/nebytovým priestorom. Výhrada o možnom budúcom nedoplatku uvedená vo vyhlásení spoločenstva nie je pre vec právne významná a nemôže žiadnym spôsobom založiť vzťah medzi spoločenstvom a bývalým vlastníkom bytu. Tiež považoval za potrebné uviesť, že žalobcom predložená emailová komunikácia vyvracia tvrdenie žalobcu, že žalovaný prevzal na seba záväzok zaplatiť nedoplatok, pričom ďalej konkretizoval dôvody odôvodňujúce toto tvrdenie.

10. Ďalej prezentoval názor, že na základe celoročného vyúčtovania roku 2010 došlo k zániku povinnosti zaplatiť neuhradený preddavok za november 2010 a vznikla jedna nová povinnosť zaplatiť celkový nedoplatok za rok 2010 vo výške 265,92 eur. Pohľadávka z titulu vyúčtovania roka 2010 však nesporne a preukázateľne vznikla až v roku 2011, kedy už žalovaný nebol vlastníkom bytu.

11. Mal tiež za to, že žalobca nepreukázal doručenie vyúčtovania žalovanému, pričom ide o dôkaz, ktorý žalobca mohol a mal predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný nenamietal výšku a spôsob výpočtu nedoplatku, v tejto súvislosti uviedol, že keďže namietal samotný právny dôvod vzniku nároku, nebolo potrebné namietať súčasne aj jeho výšku a spôsob výpočtu. Žalovaný tiež zdôraznil, že žalobca až do podania odvolania nedokázal jednoznačne a presne určiť, aký nárok uplatňuje, resp. z akých častí pozostáva. Bez tohto výslovného určenia nie je možné zo samotného vyúčtovania jednotlivé zložky nároku bez ďalšieho vyvodiť. Vyjadril sa tiež k otázke nepreskúmateľnosti rozhodnutia a odňatiu možnosti konať pred súdom. Žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

- ďalej len prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom zo dňa 17.10.2012 domáhal zaplatenia sumy 265,92 eur s prísl. titulom nezaplatenia nedoplatku za obdobie roku 2011 vyplývajúceho z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojeného s užívaním bytu zo dňa 31.05.2012, ktoré malo byť žalovanému doručené v ten istý deň. K návrhu doložil ako dôkazy Zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na M. I. Č.. XX G. XX a list vlastníctva č. XXXX. Žalovaný sa v odpore proti platobnému rozkazu bránil tým, že v roku 2011 mu nemohol vzniknúť žiadny nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, nakoľko ku dňu 06.12.2010 previedol vlastnícke právo k bytu v tomto bytovom dome na nového vlastníka a tiež poukázal na to, že prílohou Zmluvy o prevode vlastníctva bytu bolo vyhlásenie správcu, že žalovaný ako predávajúci nemá žiadne nedoplatky. Následne žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.12.2012 uviedol, že nikdy netvrdil, že nedoplatok vznikol žalovanému v roku 2011, predmetom žaloby je zostatok vyúčtovania za rok 2010, pričom poukázal na vyúčtovanie zo dňa 31.05.2012. Ďalej žalobca predložil

Vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie roka 2011 datované dňa 31.05.2012 vo výške 265,92 eur.

15. V konaní nebolo sporné, že v priebehu roka 2010 žalovaný previedol vlastnícke právo k bytu na tretiu osobu, a to ku dňu 06.12.2010, kedy správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva v prospech nového vlastníka. Z vyúčtovania nákladov, ktoré žalobca v konaní na súde prvej inštancie predložil, nevyplývalo, aký nedoplatok vznikol v súvislosti s užívaním predmetného bytu za konkrétne mesiace roku 2010. Podľa názoru odvolacieho súdu vyúčtovanie podľa jednotlivých mesiacov bolo nevyhnutné na odlíšenie subjektu povinného uhradiť nedoplatky za ten ktorý mesiac. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že názor žalovaného ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie pôvodného vlastníka bytu vo vzťahu k povinnosti uhradiť nedoplatok za rok 2010, nie je správny.

16. Podľa § 7a ods. 2 tretia veta zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o spoločenstve; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním.

17. Zákon o vlastníctve bytov nestanovuje výslovne, ako sa majú záväzky usporiadať, t. j. najmä kto má tieto záväzky splniť. Podľa názoru odvolacieho súdu za tieto záväzky zodpovedá výlučne pôvodný vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ktorého dlhy vznikli ešte do momentu prevodu vlastníckeho práva k bytu. Žalovaný ako vlastník predmetného bytu bol povinný platby spojené s užívaním bytu a so zabezpečením prevádzky, údržby a opravy spoločných častí a zariadení domu za obdobie, pokiaľ bol vlastníkom bytu, uhrádzať. Ak v súvislosti s touto povinnosťou vznikli nedoplatky, je povinný ich vyporiadať.

18. Žalovaný poukazoval na singulárnu sukcesiu práv a povinností ustanovenú v § 7a ods. 2 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve.

19. V zmysle citovaného ustanovenia prevodom vlastníckeho práva na nového vlastníka prešla povinnosť uhrádzať mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a preddavky na úhradu služieb spojených s užívaním bytu v zmysle čl. IX bod 9.3. Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na Zámockej ulici č. 14 a 16 zo dňa 18.07.2008, a to od vzniku jeho vlastníckeho práva k bytu. Pokiaľ však ide o záväzky spojené s užívaním bytu, ktoré vznikli pred nadobudnutím vlastníctva, tieto je povinný vyporiadať pôvodný vlastník. Tým nie je vylúčená pozícia nového vlastníka bytu ako vlastníka zálohu v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z..

20. Odvolací súd ďalej posudzoval samotný nárok žalobcu na zaplatenia požadovanej sumy. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Je potrebné poukázať na povinnosť žalobcu ustanovenú v § 79 ods. 2 O.s.p. účinného v čase podania návrhu na začatie konanie, podľa ktorého žalobca bol povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. V zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. bol povinný dôkazy predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

21. Hoci žalobca tvrdí, že žalovanému doručil vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, táto skutočnosť z obsahu spisu nevyplývala. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa návrhu na začatie konania malo byť žalovanému vyúčtovanie doručené dňa 31.05.2012, pričom o tejto skutočnosti žalobca nepredložil žiaden dôkaz. V odvolaní už žalobca tvrdí, že predmetné vyúčtovanie žalovanému zaslal dňa 27.05.2011, o čom má svedčiť poštový podací hárok z uvedeného dátumu. V tvrdeniach žalobcu je evidentný rozpor v otázke dátumu doručenia vyúčtovania. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že vyúčtovanie, na ktoré sa žalobca odvoláva, je datované dňom 31.05.2012, preto nie je možné, aby k jeho doručeniu došlo už v roku 2011. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal riadne doručenie vyúčtovania nedoplatku žalovanému, čím sa tento dlh nemohol stať splatným. Žalovanému nebolo predložené riadne vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, t.j. vyúčtovanie konkrétnej výšky nedoplatku so špecifikáciou, za ktoré konkrétne mesiace vlastník koľko dlhuje, aká je výška úhrady služieb na mesiac, výška mesačného nedoplatku a suma, ktorú vlastník skutočne zaplatil. Takto špecifikované vyúčtovanie žalobca doložil až v odvolacom konaní. Pokiaľ však

uvedené náležitosti neobsahovala žaloba v konaní na súde prvej inštancie, nemohol sa nedoplatok stať splatný a žalovaný sa nemohlo dostať do omeškania. Odvolací súd nemohol akceptovať dôkazy predložené žalobcom v odvolacom konaní, nakoľko nejde o dôkazy, ktoré nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle § 366 CSP.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

23. Pokiaľ ide o argumenty týkajúce sa podpisu na vyhlásení spoločenstva vlastníkov bytov o nedoplatkoch, tieto odvolací súd neposudzoval, nakoľko vo vzťahu k prejednávanej veci nemajú právnu relevanciu. Predmetné vyhlásenie je len informáciou o nedoplatkoch vlastníka bytu aktuálnych ku dňu vyhotovenia vyhlásenia, nedoplatky za celý kalendárny rok sa však zisťujú až ročným zúčtovaním nákladov na konci kalendárneho roka. Tiež treba podotknúť, že nie je vylúčené, aby nedoplatok na úhradách vznikol aj po vydaní takéhoto vyhlásenia správcu do momentu prevodu vlastníckeho práva na nového vlastníka bytu, keďže k vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností môže dôjsť aj s odstupom niekoľkých mesiacov od uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej povinnou prílohou je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu (§ 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.).

24. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie mal skúmať, v akom rozsahu žalobcovi nárok prislúcha, odvolací súd dodáva, že vzhľadom na dôkazy predložené v konaní na súde prvej inštancie, nebolo možné takýto rozsah ustáliť a konajúci súd v tomto smere nemal vyhľadávaciu povinnosť, nakoľko v sporovom konaní je preukazovanie tvrdených skutočností povinnosťou sporových strán.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto rozsudok podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

27. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .